Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/390/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111241893 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111241893.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: E.Á. J., L. F., P. X, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z,, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27. januára 2015 č.k. 8C 169/2011-75, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že zbytočnými prieťahmi v konaní boli porušené jeho práva a zaplatenia sumy 5000 Eur titulom náhrady škody podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 5.3.2007 podal na Okresný súd Košice II žalobu proti žalovanému o zaplatenie 810 000 Sk, ktorá vec bola postúpená na námietky žalovaného o miestnej nepríslušnosti na Okresný súd Bratislava I. Nakoľko tento súd nekonal podal listom zo dňa 20.1.2010 sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorú sťažnosť predsedníčka súdu listom zo dňa 5.2.2010 uznala za dôvodnú a jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo spravodlivosti listom zo dňa 27.7.2011 vyhodnotilo ako právne neopodstatnenú z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu. Požadované finančné zadosťučinenie odôvodňoval tým, že v uvedenom konaní boli porušené nečinnosťou súdu jeho práva, bol vystavený neistote, ktorá mu spôsobila duševné strádanie. Po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 5.3.2007 podal navrhovateľ na Okresný súd Košice II proti žalovanému žalobu o zaplatenie 810 000 Sk, ktorá vec bola na námietky žalovaného proti miestnej príslušnosti tohto súdu postúpená na Okresný súd Bratislava I a vedená pod sp. zn. 12C 57/2007. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 12.3.2010, ktorým bolo žalovanému uložené zaplatiť navrhovateľovi sumu 26 887,07 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.10.2004 až do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 1 655,52 Eur a na odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.2.2013 č.k. 2Co 257/2011-118 späťvzatie návrhu navrhovateľom v časti istiny 4 988 Eur pripustil, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a konanie zastavil a vo zvyšku rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Mal preukázané, že listom zo dňa 20.1.2010 doručeným súdu Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.1.2010 podal navrhovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní v tejto veci. Túto sťažnosť predsedníčka súdu listom zo dňa 5.2.2010 považovala v časti, v ktorej sa navrhovateľ sťažoval na prieťahy v konaní, považovala za dôvodnú a s poukazom na jednotlivé úkony vykonané v tomto konaní skonštatovala, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi spôsobenými predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení 12C a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v tomto oddelení sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili, čím vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní a predsedníčka súdu sa navrhovateľovi za to ospravedlnila. V časti, v ktorej sa navrhovateľ sťažoval na postup súdu v konaní, vyhodnotila predsedníčka súdu za neprípustnú, nakoľko nepatrí do jej kompetencie zasahovať do rozhodovacej činnosti sudcu v konaní. Za preukázané mal tiež, že dňa 27.1.2011 navrhovateľ podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré listom zo dňa 27.7.2011 oznámilo navrhovateľovi, že jeho žiadosť bola vyhodnotená ako právne neopodstatnená z dôvodu nesplnenia základných zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu. Vyslovil, že pre úspešné uplatnenie nároku navrhovateľa titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v zbytočných prieťahoch v konaní vo veci vedenej pod sp. zn. 12C 57/2007 je potrebné splnenie zákonných predpokladov, a to existencia nesprávneho úradného postupu, škoda a príčinná súvislosť medzi nesprávnym postupom a škodou. Pri vyhodnocovaní týchto predpokladov vyvodil, že nie je možné akýkoľvek prieťah v súdnom konaní považovať za zbytočný prieťah v konaní, tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Uviedol, že kvalifikovať prieťah ako zbytočný v konaní je potrebné vždy individuálne, v kontexte celej odpovede na sťažnosť účastníka konania, v kontexte dôvodov (objektívnych, subjektívnych), ktoré k prieťahom viedli, a nie iba s poukazom na formálne skonštatovanie, že sťažnosť je dôvodná. Vychádzajúc z odôvodnenia odpovede predsedníčky súdu na sťažnosť navrhovateľa mal za to, že v danej veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v zbytočných prieťahoch v predmetnom konaní podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže nemal za splnenú už prvú podstatnú a základnú podmienku existenciu nesprávneho úradného postupu, nemal za daný samotný právny základ nároku navrhovateľa. Mal tiež za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ani v ďalších zákonných podmienkach pre úspešné uplatnenie náhrady škody, teda ani čo sa týka výšky nemajetkovej ujmy, vzniku škody a príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom súdu. K námietke premlčania vznesenej odporcom uviedol., že navrhovateľ sa o prípadnej škode vzniknutej mu titulom nesprávneho úradného postupu súdu mohol dozvedieť až po doručení mu odpovede predsedníčky súdu na jeho sťažnosť listom zo dňa 5.2.2010 a zákonná 2-ročná premlčacia lehota mu začala plynúť najskôr dňa 1.3.2010, kedy mu bola s pravdepodobnosťou odpoveď doručená a predmetný návrh na súd podal navrhovateľ dňa 7.12.2011. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v konaní, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie ako nemateriálnu ujmu z dôvodu zbytočných prieťahov v konaní pod sp. zn. 12C 57/200/ vo výške 3 500 Eur považujúc argumenty súdu prvého stupňa za nedostatočné. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom mu odňal ústavou garantované právo domáhať sa zákonom upraveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a svojim rozsudkom mu nepriznal žiadne finančné zadosťučinenie, aj keď zbytočnými prieťahmi súdu v konaní mu bola spôsobená nielen materiálna, ale aj nemateriálna ujma v podobe psychického utrpenia, ktoré prispelo k značným problémom v jeho rodine, ktoré nakoniec vyústili do rozvodu jeho manželstva. Tým, že súd vo veci nekonal a spôsobil tým zbytočné prieťahy, dlhodobo nedokázal získať svoje finančné prostriedky od žalovaného a musel si finančné prostriedky požičať od tretích osôb. Odporca odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa nepodal. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu navrhovateľa proti odporcovi na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.), a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci, ktoré právo je konkrétne upravené v ustanoveniach Zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje výnimku z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Obč. zák.) a pre vznik tejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých jej predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ust. § 442 Obč. zák., v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho právneho postupu a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi. Nesprávny úradný postup je definovaný v ust. § 9 cit. zákona a považuje sa zaň porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (t.j. v primeranej lehote) je jednou z procesných záruk spravodlivého procesu, ktorý je súčasťou práva na súdnu a inú právnu ochranu. Je zaručené Ústavou Slovenskej republiky a ustanoveniami Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podstatou práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa v danom prípade nachádza osoba uplatňujúca si svoj právom chránený záujem na riešení svojho základného práva. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno hodnotiť ako právo, ktoré sa výslovne spája so súdnym konaním, ani ako právo, ktoré je výlučne späté so súdnou mocou. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie už spomínaného stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, II. ÚS 33/1999). úkon. Stav právnej neistoty je odstránený až právoplatným rozhodnutím vo veci. Vysloviť, že porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je možné za predpokladu, že v konaní došlo k zbytočným, ničím neodôvodneným prieťahom, ktoré svojou nečinnosťou zavinil súd. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Čo sa týka samotného postupu súdu a rýchlosti pri vybavovaní veci, tento je ovplyvňovaný aj objektívnymi podmienkami. Navrhovateľ listom zo dňa 20.1.2010 doručeným súdu Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.1.2010 podal sťažnosť na prieťahy v konaní v predmetnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 12C 57/2007. Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania, a odstránenie zistených nedostatkov. Túto sťažnosť predsedníčka súdu listom zo dňa 5.2.2010 považovala v časti, v ktorej sa navrhovateľ sťažoval na prieťahy v konaní, považovala za dôvodnú a s poukazom na jednotlivé úkony vykonané v tomto konaní skonštatovala, že predmetné konanie je poznačené prieťahmi spôsobenými predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu, ako aj nedostatočným personálnym obsadením sudcov na civilnom úseku súdu. Vzhľadom na vysoký nápad v oddelení 12C a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v tomto oddelení sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili, čím vznikol objektívny prieťah v predmetnom konaní a predsedníčka súdu sa navrhovateľovi za to ospravedlnila. V danom prípade síce predsedníčka Okresného súdu Bratislava I vyhodnotila sťažnosť navrhovateľa týkajúcu sa prieťahov v konaní v predmetnej veci za dôvodnú, avšak z hľadiska objektívnych dôvodov nemožno vzniknuté prieťahy vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy v konaní. Odvolací súd tiež považuje ospravedlnenie sa predsedníčky súdu navrhovateľovi za vzniknuté prieťahy za postačujúce zadosťučinenie a zamietnutie jeho nároku na nemajetkovú ujmu súdom prvého stupňa za správne. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.