Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/247/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111243829 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111243829.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: J.. D. B., N.. XX.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpeného: JUDr. Július Jánošík, advokát, so sídlom Klincová 35, Bratislava proti odporcom: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov LIPA, IČO: 31 768 466, so sídlom Mudroňova 4/1722, 811 03 Bratislava, zastúpenom: TORA Legal s.r.o., so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, 2/ Q.. Ľ. V., N.. XX.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpenom: JUDr. Daniela Ježová, advokátka so sídlom Javorinská 13, 811 03 Bratislava, X/ V. F., T.. Č., N.. XX.X.XXXX, A. Č. W. X, XXX XX A., zastúpenej: JUDr. Emil Vaňko, advokát so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, X/ J.. Y. Č., N.. X.X.XXXX, A. V. X, XXX XX A., zastúpenom: KUTAN & PARTNERS s.r.o. advokátska kancelária, so sílom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, X/ P. Č., N.. XX.X.XXXX, A. V.Y. X, XXX XX A., zastúpenej: Mgr. Milan Kantuľák, advokát, so sídlom Na pažiti 19, 831 01 Bratislava o určenie neplatnosti uznesení, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.7.2013, č.k. 7C/176/2011-255, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa (po pripustení jeho zmeny uznesením zo dňa 26.11.2012), ktorým sa domáhal určenia neplatnosti uznesení odporcu v 1/ rade zo dňa 11.12.2011 a 23.10.2012. O náhrade trov konania si vyhradil právo rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), § 39, § 126 ods. 1, § 139 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 6 ods. 2, § 11 ods. 1, 3, 4 a 5, § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) a čl. IV bod 10 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov v úplnom znení dodatku č. 2 a vecne tým, že v danom prípade nejde o žalobu podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (hoci na neho navrhovateľ poukázal), nakoľko nežiadal, aby súd rozhodol na základe návrhu prehlasovaného vlastníka bytu a nebytového priestoru vo veci tak, ako to má na mysli uvedené ustanovenie, ale žiadal určiť neplatnosť uznesení schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Z tohto dôvodu podľa názoru súdu prvého stupňa bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných uznesení; navrhovateľ však naliehavý právny záujem na takomto určení nepreukázal, keď uznesením zo dňa 11.12.2011 nedošlo k zmene jeho právneho postavenia ako podielového spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti a z tohto postavenia vyplývajúcich práv a povinností, k popretiu týchto práv a ich výkonu, rovnako k preukázaniu ich ohrozenia, s poukazom na skutočnosť, že odporcovia v 3/ až 5/ rade získali práva na základe uzatvorených zmlúv, ktorými bolo obmedzené užívanie podkrovných priestorov ako aj s poukazom na uznesenia vlastníkov bytov zo dňa 2.7.1996. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že uznesenie zo dňa 11.12.2011 bolo prijaté v rámci kompetencie Zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov na zabezpečenie iných činností bezprostredne súvisiacich s užívaním nehnuteľnosti, pričom ho možno považovať za opatrenie, ktorým sa sleduje dosiahnutie účelu už vtedy dohodnutého vlastníkmi predchádzajúcimi uzneseniami a zmluvami o vstavbe. V súvislosti s uzneseniami zo dňa 23.10.2012 prvostupňový súd uviedol, že v jednom prípade ide iba o dohodu vlastníkov bytov, že sa dohodnú o predmetnej otázke a v druhom prípade ide iba o výzvu. Ďalej prihliadol na námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v 1/ rade z dôvodu, že tento žiadne z navrhovateľom označených uznesení nevydal a odporcu v 2/ rade z dôvodu, že tento nie je subjektom práv a povinností z uvedených uznesení. Na záver poukázal na to, že napádané uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je právnym úkonom, ktorý by spôsoboval vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka, a teda nemožno sa ani dovolávať jeho neplatnosti či už s poukazom na § 80 písm. c/ O.s.p. alebo § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a vo veci rozhodol tak, že určí napadnuté uznesenia odporcu v 1/ rade za neplatné a zaviaže odporcov v 1/ až 5/ rade na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi. Odvolateľ poukázal na to, že prvostupňový súd pochybil vo svojom postupe, nakoľko ak sa domnieval, že návrh na začatie konania je nesprávny (nevykonateľný), mal navrhovateľa vyzvať na jeho opravu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p., v opačnom prípade odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pre prípad, že odvolací súd by sa s uvedenou argumentáciou nestotožnil, odvolateľ namietal, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že (1) podaná žaloba nie je žalobou podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, (2) uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov nie je právnym úkonom a že (3) navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádaných uznesení. Zároveň sa súd prvého stupňa (4) nezaoberal otázkou neplatnosti a neúčinnosti zmlúv o vstavbe. K bodu (1) odvolacích námietok uviedol, že ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neobmedzuje navrhovateľa pri formulácii žalobného petitu ani striktne nestanovuje, čoho presne sa prehlasovaný vlastník bytu vo veci môže alebo nemôže domáhať, zároveň v zmysle zásady „čo nie je zakázané, je dovolené“ , je voľba petitu na navrhovateľovi, s poukazom na to, že neplatnosťou uznesení sa právne pomery vrátia do stavu pred hlasovaním, a keďže navrhovateľ sa žalobou domáha navrátenia do pôvodného stavu, jedná sa o návrh vo veci samej (iný ako bol prijatý na schôdzi vlastníkov bytov). Podľa názoru odvolateľa, súd prvého stupňa svojim výkladom tejto otázky zasiahol do jeho ústavných práv porušením práva na súdnu a inú ochranu, zároveň svoj názor v tejto otázke nedostatočne odôvodnil. V bode (2) odvolacích námietok navrhovateľ poukázal na to, že predmetné uznesenia sú právnym úkonom, nakoľko odporcovia v 2/ až 5/ rade pri hlasovaní prejavili svoju vôľu byť nimi viazaní s vyplývajúcimi právami a povinnosťami a minimálne uznesenia, týkajúce sa vstavby bytu majú právne následky z dôvodu, že sa jedná o súhlas potrebný na stavebné konanie, pričom v danom prípade nebola pri hlasovaní dosiahnutá 2/3 väčšina. V prípade nestotožnenia sa s týmto názorom navrhol, aby odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania v tejto otázke, nakoľko táto nie je riešená judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. K naliehavému právnemu záujmu (3) uviedol, že prvostupňový súd sa touto otázkou nedostatočne zaoberal a tiež nedostatočne zdôvodnil jeho absenciu, keď popieranie užívacích práv navrhovateľa vyplynulo aj z výsluchov účastníkov konania, pričom na základe napádaných uznesení odporcovia vykonávajú na povale stavebné práce a zabraňujú mu vo vstupe na tento priestor, teda snažia sa jeho spoluvlastnícky podiel zastavať bytom, s výstavbou ktorého nesúhlasil. Podľa odvolateľa práve v uvedenej skutočnosti spočíva ohrozenie jeho práv, s poukazom na to, že uznesenia boli prijaté za účelom predloženia súhlasu vlastníkov bytov v stavebnom konaní, čím sa zmení jeho postavenie minimálne ako účastníka stavebného konania. K uvedenému bodu na záver uviedol, že v danom prípade sa jedná o žalobu sui generis, pri ktorej nie je potrebné naliehavosť právneho záujmu preukazovať. Pokiaľ ide o zmluvy o M. (X), tieto podľa názoru navrhovateľa neboli platne uzatvorené, nakoľko ich nepodpísali všetci účastníci; zároveň nenadobudli účinnosť, nakoľko v zmluvách bol dojednaný odklad účinnosti do dňa vloženia zmlúv do katastra. Podľa odvolateľa vzhľadom na skutočnosť, že účastníci zmlúv sú osoby odlišné od účastníkov tohto konania a tiež odlišné od vlastníkov bytov, ktorí prijali napadnuté uznesenia, sa odporcovia v 1/ až 5/ rade nemôžu dovolávať práv zo zmluvy, ktorú nepodpísali a ktorej účastníkmi nie sú, rovnako tak nemôžu urobiť z dôvodu premlčania s poukazom na to, že zmluvy o vstavbe boli uzatvorené na dobu určitú (do 31.12.1998). Odporca v 1/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 17.9.2013 v ktorom uviedol, že právna kvalifikácia nie je náležitosťou žaloby, preto ani neboli naplnené podmienky pre jej posúdenie súdom v zmysle § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom súd nebol povinný vyzývať navrhovateľa na opravu žalobného petitu, nakoľko z jeho znenia vyplývalo, že sa domáha určenia neplatnosti uznesení vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. V ďalšom sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého účelom žaloby podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nie je určenie neplatnosti, ale rozhodnutie vo veci, čiže vecné vyriešenie spornej otázky, pričom na určenie neplatnosti slúži žaloba podľa § 80 písm. c/ O.s.p., ktorá však vyžaduje spôsobilý predmet (právny úkon) a preukázanie naliehavého právneho záujmu. Poukázal tiež na to, že žalobný návrh nespĺňa podmienky materiálnej stránky vykonateľnosti súdneho rozhodnutia, nakoľko navrhovateľ žiadal o určenie neplatnosti uznesení odporcu v 1/ rade, pričom je zrejmé, že tento žiadne uznesenia neprijal; tieto boli prijaté vlastníkmi bytov v rámci zhromaždenia vlastníkov bytov a odporca v 1/ rade je osobou so samostatnou právnou subjektivitou odlišnou od vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o otázku uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov ako právneho úkonu, poukázal na existujúcu judikatúru k tejto otázke (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 23Co/172/2009 a analogicky rozhodnutie NS ČR, sp.zn. 1 Odon 88/97 a NS SR, sp.zn. 4Obdo 22/98). Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, podľa názoru odporcu v 1/ rade určením neplatnosti napádaných uznesení by nedošlo k odstráneniu spornosti navrhovateľom uplatňovaných práv alebo neistoty jeho postavenia, nakoľko uznesenia nadväzujú na predchádzajúce uznesenia ako aj na uzatvorené zmluvy, určenia neplatnosti ktorých sa navrhovateľ už nemôže účinne dovolávať a ich neplatnosťou sa nemožno zaoberať ani ako predbežnou otázkou. Z uvedených dôvodov odporca v 1/ rade navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov vzniknutých odporcovi v 1/ rade. Odporca v 4/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 26.9.2013 v ktorom uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, v súlade s platným právom a existujúcou judikatúrou a v plnej miere sa s ním stotožňuje. S odvolacími námietkami navrhovateľa nesúhlasil, keď podľa jeho názoru návrh bol v rozpore s hmotným právom a prvostupňový súd tak nemal povinnosť vyzvať navrhovateľa na doplnenie, resp. opravu jeho návrhu, nakoľko z hmotnoprávneho predpisu (§ 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov) jednoznačne vyplýva, že prehlasovaný vlastník bytu sa môže domáhať, aby súd rozhodol vo veci. Zároveň poukázal na rozhodnutia, týkajúce sa tejto otázky (rozhodnutie Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV. ÚS 456/2000 Sb. 21 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 2 Cdon 697/97), v zmysle ktorých nemožno považovať žalobu za neurčitú, ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v súlade s hmotným právom a ak je žaloba podaná proti osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná, nejde o vadu podania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa mohol podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov obrátiť na súd len v 15-dňovej prekluzívnej lehote a v tejto lehote aj uviesť všetky argumenty a označiť všetky dôkazy na to, aby súd rozhodol vo veci; ak tak neurobil, jeho právo domáhať sa rozhodnutia vo veci napádaných uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov zaniklo. Odporca v 4/ rade zároveň súhlasil s právnym názorom vysloveným v rozsudku súdu prvého stupňa, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú právnymi úkonmi, nakoľko Spoločenstvo vlastníkov bytov tvoria všetci vlastníci bytov, ktorí spoločne nemajú právnu subjektivitu a nemôžu svojim rozhodnutím spôsobovať vznik, zmenu a zánik práv a povinností a zároveň Spoločenstvo vlastníkov bytov nie je štatutárnym orgánom, ktorý by bol oprávnený konať v mene Spoločenstva vlastníkov bytov. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, podľa jeho názoru, sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal s touto otázkou, keď navrhovateľom napádané uznesenia iba nadväzujú na predchádzajúce uznesenia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 2.7.1996, s ktorými navrhovateľ súhlasil, ako aj na ďalšie uskutočnené úkony a uzatvorené dohody, pričom vyhlásenie uznesení za neplatné by nemalo žiaden vplyv na právne postavenie navrhovateľa a nedošlo by k odstráneniu spornosti navrhovateľom uplatnených práv. Na záver uviedol, že posúdenie platnosti uzatvorených zmlúv o vstavbe uvádzaných navrhovateľom nebolo predmetom konania a nebolo ich potrebné posudzovať ani ako predbežnú otázku, nakoľko rozhodnutie o návrhu nebolo závislé od takéhoto posúdenia; pokiaľ ide o namietané premlčanie poukázal na to, že v danom prípade ak by boli premlčané práva zo zmlúv o vstavbe, bolo by premlčané zároveň aj právo navrhovateľa domáhať sa určenia neplatnosti, resp. neúčinnosti týchto zmlúv. Na základe uvedeného odporca v 4/ rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Odporca v 2/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 29.9.2013 v ktorom uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za správny po vecnej aj právnej stránke a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Poukázal na to, že navrhovateľ bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý mal hájiť práva a záujmy navrhovateľa, pričom poučenie súdu nemôže reagovať na to, že petit neobstojí z hľadiska hmotného práva, ak inak možno na jeho základe konať a rozhodovať, hoci s negatívnym výsledkom pre účastníka konania. Podľa jeho názoru v danom prípade navrhovateľ nesprávne formuloval petit, avšak po hmotnoprávnej stránke, inak bol určitý a zrozumiteľný a teda nebol dôvod na zasielanie výzvy súdu na jeho opravu. Rovnako sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že v danom prípade nejde o žalobu podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a preto ju bolo potrebné posúdiť podľa § 80 písm. c/ O.s.p. ako žalobu o neplatnosť, pri ktorej je potrebné preukázať naliehavý právny záujem na určení; tento však zo strany navrhovateľa preukázaný nebol, keďže rozhodnutím o neplatnosti uznesenia by sa postavenie navrhovateľa žiadnym spôsobom nezmenilo. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v celom rozsahu a zaviazal navrhovateľa k povinnosti náhrady trov konania odporcov v 1/ až 5/ rade. Odporca v 3/ rade sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 4.12.2013 v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu a navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a navrhovateľa zaviazať, aby zaplatil odporcovi v 3/ rade náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacou námietkou navrhovateľa o postupe podľa § 43 ods. 1 O.s.p. uviedol, že uvedená právna norma odkazuje na procesný nedostatok žalobného návrhu, nie na hmotnoprávnu chybu, preto súd prvého stupňa nemal povinnosť vyzvať ho na odstránenie vád návrhu. Na záver uviedol, že navrhovateľ žiadal o zrušenie uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov, t.j. neuviedol žiadne právne ani logické argumenty, ktoré by smerovali k rozhodnutiu vo veci, pričom sa mal podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v 15-dňovej prekluzívnej lehote obrátiť na súd a požiadať o rozhodnutie vo veci; v danom prípade teda došlo k márnemu uplynutiu tejto lehoty a právo navrhovateľa vo veci napadnutých uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov zaniklo. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.12.2011 sa uskutočnilo písomné hlasovanie Zhromaždenia vlastníkov bytov na V. L.. Č.. X M. A., ktoré prijalo uznesenie: A. Zhromaždenie vlastníkov bytov písomným hlasovaním rozhodlo, že za účelom zamedzenia vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutia nepovolanej osoby pred vykonaním vstavby bytov na povale bytového domu na V. L.. Č.. X M. A., prijíma tieto opatrenia : 1. Priestor povale bytového domu je oprávnený užívať a vstupovať do neho iba vlastník bytu a jeho rodinní príslušníci na účely a spôsobom vymedzeným v podpísaných zmluvách podľa dohody s ostatnými vlastníkmi bytov a v prijatých uzneseniach v dome. Užívateľ povalového priestoru v dome je povinný umožniť na požiadanie, na nevyhnutný čas a v nevyhnutnej miere vstup do povalového priestoru zástupcovi spoločenstva a osobe oprávnenej vykonávať opravu a údržbu za účelom vykonania obhliadky alebo opravy, ak opravu nezabezpečí sám alebo ak ide o opravu spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu prístupných z jeho povalového priestoru. 2. Oprávnené osoby k užívaniu povalového priestoru na základe dohody s ostatnými vlastníkmi bytov sú: J.. V. F., vlastníčka bytu č. X, podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na V. L. Č.. X M. A. D. X.X.XXXX a Zmluvy o vstavbe bytu z 21.1.1998. Q.. W. W. B. J.. P.. P. W., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na V. L. Č.. X M. A. z 2.7.1996 a Zmluvy o vstavbe bytu z 26.3.1998 a J.. Y. Č. s manželkou P. Č., vlastníci bytu č. X podľa Zápisu zo schôdze vlastníkov bytov v dome na V. L. Č.. X M. A. D. 2.7.1996 a Zmluvy o vstavbe bytu z 26.3.1998 a Kúpnej zmluvy na SK pre Hl. m. SR Bratislavu pod V-29740/07. Uvedené oprávnené osoby majú právo užívať povalový priestor v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a v rozsahu spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu nadobudnutého od J.. D. B. P. Q.. A. V. s manželkou V., ktorí sa povale vzdali v prospech uvedených oprávnených osôb na účel vykonania vstavby bytov do podkrovia. 3. Priestor povale, ktorý sú oprávnené osoby uvedené v bode 2 užívať je vymedzeným na základe nákresu priloženého k Zmluvám o vstavbe bytov z roku 1988 a doplňujúceho situačného nákresu, zohľadňujúceho aktuálny právny a skutkový stav, spracovaného predsedom B. R. - M.. F. C.: J.. V. F., vlastníčke bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor nad bytom č. X podľa situačného nákresu pod položkou č. X-X rozdelenia povalovej plochy v dome spracovanom predsedom - M.. F., Q.. W. W. s J.. P.. P.Ó. W., vlastníkom bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor nad bytom č. X, Č..X a nad schodiskom podľa situačného nákresu pod položkou č. 7-13 rozdelenia povalovej plochy v dome spracovanom predsedom - V. F., J.. Y. Č. s manželkou P. Č., vlastníkom bytu č. X sa vymedzuje povalový priestor vedľa ich kúpeľne na základe situačného nákresu pod položkou č. X rozdelenia povalovej plochy v dome spracovanom predsedom - V. F.. B. Ukladá vlastníkom bytov podľa predmetu hlasovania A bod 2. oddeliť im vymedzený povalový priestor od susediaceho povalového priestoru zhotovením deliacej priečky spoločne dohodou, prípadne na vlastný náklad v prípade nedohody a zabezpečiť ho proti vzniku hroziacich škôd na majetku, odcudzeniu uložených vecí a vniknutiu nepovolanej osoby. Dňa 23.10.2012 bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté ďalšie uznesenie nasledovného znenia: "B. R. v dôsledku predaja bytu č. 1 - Q.. W. W. B. J.. P.. P. W. T.. T.P. schvaľuje, že sa vlastníci bytov dohodnú o nahradení uvedených osôb a o im vymedzenom povalovom priestore na ďalšom ZHVB alebo sa obrátia na súd, pričom dovtedy všetci vlastníci bytov v dome majú k nemu rovnako práva podľa zákona č. 182/1993 Z.z." Dňa 23.10.2012 bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté uznesenie znenia: "SVB LIPA v dôsledku porušenia uznesenia ZVB z 3.3.1997 o X A. =. X X., listu z 10.2.1997 ako i uznesenie z 13.9.1999 J.. B. a zavinenia súdneho sporu a škôd vlastníkovi bytu č. 5, ZVB vyzýva J.. B. napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby č.k.k 19C/87/2009 na súde a k reálnemu rozdeleniu stavby súp.č. XXXX-F. na jednu garáž vo výlučnom vlastníctve J.. B. P. X X. vo výlučnom vlastníctve J.. Č. s manželkou P.." Dňa 23.10.2012 bolo Zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijaté uznesenie znenia: "SVB LIPA na základe predložených podkladov, predbežných súhlasov väčšiny vlastníkov bytov v dome a kladných vyjadrení príslušných inštitúcií súhlasí: a/ s vykonaním prác v byte č. X v dome na V. X M. A. b/ so zhotovením otvoru v múre pre osadenie dverí za účelom vytvorenia vstupu do izby v byte č. X so spoločnej chodbičky situovanej pred vstupom do povale nad bytom č. X, čím sa zaistí priame a účelné spojenie s naproti umiestneným príslušenstvom bytu, bez prechádzania cez schodisko." Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania vlastníkov bytov) vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania vlastníkov bytov) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Podľa § 14 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania vlastníkov bytov) ak nejde o rozhodovanie o zmluve o spoločenstve alebo o zmluve o výkone správy môže správca, zástupca vlastníkov alebo predseda vyhlásiť písomné hlasovanie. Pred písomným hlasovaním musia byť vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sedem dní vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa bude hlasovať, a o termíne a mieste hlasovania, a to spôsobom v dome obvyklým. Na hlasovacom lístku musí byť uvedený deň konania hlasovania, meno a priezvisko vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, otázka alebo otázky; ak je viac otázok, označia sa poradovými číslami. Pri každej otázke musia byť dva rámčeky, z ktorých jeden je nadpísaný slovom "áno" a druhý slovom "nie". Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nevyznačí svoj názor, je hlas neplatný. Po vykonaní hlasovania písomnou formou správca, zástupca vlastníkov alebo predseda za účasti ďalších dvoch vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome zistí výsledok hlasovania a oznámi ho do piatich pracovných dní od písomného hlasovania spôsobom v dome obvyklým. Aby bolo písomné hlasovanie právoplatné, je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak zákon neustanovuje inak. V prípade neúspešného hlasovania musí byť predmet hlasovania prerokovaný na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení podľa odseku 2. Hlasovanie písomnou formou o tej istej veci možno opakovať až po prerokovaní predmetu hlasovania na schôdzi vlastníkov alebo na zhromaždení. Prehlasovaný vlastník bytu a nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, pretože mu nebol oznámený spôsobom v dome obvyklým, má právo obrátiť sa do troch mesiacov od hlasovania na súd, inak jeho právo zaniká. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je / pozitívne určenie/ alebo tu nie je / negatívne určenie/, pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom (odporcami), ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie či neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah ( právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme. Určovací návrh je teda prostriedkom, ktorý umožňuje poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, a preto jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. Ak však k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c/ O.s.p. žiadny význam a zmysel a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení. Naliehavý právny záujem na určení však môže byť daný i v prípade, keby bolo možné žalovať na plnenie a to za situácie, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak do budúcnosti prípadným ďalším sporom o plnenie alebo ak žalobou na plnenie možno riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Odvolací súd v danom prípade dospel k záveru (v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa), že v danom prípade navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti napádaných uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov (hoci z iných dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa), keď určenie neplatnosti prijatých rozhodnutí žiadnym spôsobom nevyrieši záujem navrhovateľa na inom rozhodnutí, nakoľko sa o týchto otázkach môže opätovne rozhodovať hlasovaním na novej schôdzi vlastníkov. Navrhovateľ preto nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prijatých rozhodnutí, lebo jeho právne postavenie sa ním požadovaným spôsobom nezmení tak, aby vyznelo vyriešenie sporných otázok pre neho priaznivejšie; samotná neplatnosť rozhodnutí nie je spôsobilá privodiť navrhovateľovi možnosť vstupu do spoločných priestorov alebo zabráneniu stavebných prác, a teda sa tým nedosiahne konečné vyriešenie sporného právneho vzťahu účastníkov. Navrhovateľ sa preto mal ako prehlasovaný vlastník domáhať, aby o otázkach, pri ktorých s výsledkom hlasovania nesúhlasil, rozhodol vecne iným spôsobom, súd (predovšetkým v prípade uznesenia zo dňa 11.12.2011 a 23.10.2012, ktorým vlastníci udelili súhlas s vykonaním prác v byte č. X). Takto by sa vytvoril pevný právny základ pre ďalšie právne vzťahy účastníkov konania a dosiahlo by sa tak definitívne vyriešenie sporných otázok, ktoré nie sú schopní účastníci na schôdzi efektívne prejednať a hlasovaním definitívne uzavrieť tak, aby nedochádzalo opakovane k súdnym sporom a nedorozumeniam. V tejto súvislosti je potom potrebné skonštatovať, že prvostupňový súd správne posúdil návrh na začatie konania ako určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a odvolacia námietka navrhovateľa smerujúca k tomu, že návrh bol podaný podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (účinného v čase hlasovania), je nedôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu bol petit návrhu navrhovateľa jasný, zrozumiteľný a úplný (z jeho znenia vyplývalo, že navrhovateľ sa domáha určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov bytov), preto ani nebol dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p., nakoľko v danom prípade nešlo o vadu návrhu, pre ktorú by súd prvého stupňa nemohol (z procesného hľadiska) v konaní pokračovať. Odvolací súd v súlade s ustálenou judikatúrou konštatuje, že návrh na začatie konania nemožno považovať za neurčitý (nejasný, nezrozumiteľný), ak žalobnému návrhu alebo jeho časti nebude môcť byť vyhovené preto, že nie je v súlade s hmotným právom. Posudzovať súlad žalobného návrhu s hmotným právom ešte predtým , ako bude požadovaný nárok vecne prejednaný, totiž súdu neprislúcha a riziko, že takto formulovanému návrhu nebude vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov (ako prehlasovaní vlastníci) majú k dispozícii špecifický právny prostriedok obsiahnutý v ust. § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý im umožňuje domáhať sa v 15-dňovej prekluzívnej lehote na súde, aby vo veci rozhodol o otázke, ktorá bola predmetom hlasovania, či už písomného hlasovania alebo hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov (v súčasnosti v 30-dňovej lehote podľa ust. § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Ak prehlasovanému vlastníkovi uplynie zákonom stanovená prekluzívna lehota na podanie návrhu na začatie konania podľa uvedeného ustanovenia, toto právo mu zaniká. Uplatňovaním si svojich práv mimo rámca tohto špecifického právneho prostriedku prostredníctvom určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. by došlo k popretiu významu a zmyslu zakotvenia prekluzívnej lehoty v špeciálnom predpise upravujúcom práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov a k právnej neistote ostatných vlastníkov a tretích osôb. Súdna prax pripúšťa zaoberať sa aj takouto žalobou a teoreticky jej vyhovieť, ale iba v prípade, že navrhovateľ preukáže zmeškanie lehoty z dôvodov hodných osobitného zreteľa a zároveň podstatnú ujmu na jeho právach, ktorá by nastala nevydaním súdneho rozhodnutia, čo však nie je daný prípad. Uvedené sa dotýka uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanom dňa 23.10.2012 (ktorým vlastníci udelili súhlas s vykonaním prác v byte č. 5), ktorého určenia neplatnosti sa navrhovateľ domáhal rozšíreným návrhom podaným na súd dňa 9.11.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej 15- dňovej prekluzívnej lehoty (o výsledku hlasovania sa navrhovateľ dozvedel priamo na schôdzi dňa 23.10.2012, na ktorej sa zúčastnil). V súvislosti s uvedeným odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa v danom prípade prípadným skúmaním platnosti uzatvorených zmlúv o vstavbe bytu. Pokiaľ ide o uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov bytov dňa 23.10.2012, ktorými vlastníci schválili, že sa „dohodnú o nahradení osôb a im vymedzenom povalovom priestore alebo sa obrátia na súd“ a ktorým „vyzvali navrhovateľa napraviť zavinený stav späťvzatím žaloby na súde a k reálnemu rozdeleniu dvojgaráže“ (návrh na určenie ich neplatnosti bol navrhovateľom podaný dňa 7.11.2012), odvolací súd v súlade s konštatovaním súdu prvého stupňa poukazuje na to, že obsahom uvedených uznesení je iba súhlas k budúcej dohode o určitej otázke a výzva smerujúca k navrhovateľovi, čo samo osebe nemôže zakladať záver, že uvedenými uzneseniami by mohlo dôjsť k porušeniu alebo ohrozeniu práv navrhovateľa ako spoluvlastníka spoločných častí a spoločných zariadení domu; naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti teda v danom prípade nemôže existovať. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je aj vecná legitimácia účastníkov konania, ktorá svedčí účastníkovi právneho vzťahu alebo práva, o ktorom sa v konaní jedná alebo ktorého právnej sféry či právneho postavenia sa právny vzťah alebo právo dotýka. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má aktívnu vecnú legitimáciu, účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu vecnú legitimáciu. Súd môže návrhu vyhovieť len vtedy, ak navrhovateľ žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že hoci spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov z povahy veci združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ide o samostatný právny subjekt, majúci nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť, a teda ide o subjekt odlišný od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú záväzné pre vlastníkov, ktorí sú nimi viazaní, a preto vyslovenie ich neplatnosti je potrebné určiť vo vzťahu k týmto (všetkým) vlastníkom. V tejto súvislosti potom súd prvého stupňa správne vyhodnotil aj otázku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v 1/ rade, ktorým je Spoločenstvo vlastníkov bytov LIPA, teda, že návrh na začatie konania voči nemu zamietol aj z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Odvolací súd sa zároveň prikláňa k názoru, že vo vzťahu k odporcovi v 2/ rade takýto dôvod na zamietnutie návrhu nebol, a to vzhľadom na už vyslovený záver, že rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov (resp. na základe písomného hlasovania) sú záväzné pre všetkých vlastníkov v bytovom dome. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver odvolacieho súdu potom nebolo možné vyhovieť ani požiadavke navrhovateľa vysloviť prípustnosť dovolania vo vzťahu k otázke charakteru uznesení prijatých zhromaždením vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. vyriešenia, či takéto uznesenia sú alebo nie sú právnym úkonom. V danom prípade bol totiž prvoradým a zásadným dôvodom zamietnutia návrhu na začatie konania nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesení vlastníkov bytov; zároveň podľa názoru odvolacieho súdu nejde o otázku po právnej stránke zásadného významu aj s poukazom na existujúcu judikatúru (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/172/2009 zo dňa 29.6.2009, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10 Co/9/2010 zo dňa 10.3.2010, analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obdo/22/98 zo dňa 21.10.1999). Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.