Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244692 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244692.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: A. F., X.. XX.XX.XXXX, L. B. X, A. J. G., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, 813 25 Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 12.394,38 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 13. marca 2014, č.k. 16C/201/2011-105, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 13. marca 2014, č.k. 16C/201/2011-105, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nárok na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16.03.2016, č.k. 7Cdo/371/2015 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.02.2015, sp. zn. 6Co/544/2014-149 a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť mu škodu vo výške 12.394,38 eur s prísl. ako náhradu škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska pri výkone bankového dohľadu nad Podielovým družstvom Slovenské Investície a obchodníkom s cennými papiermi spoločnosti Capital Invest, o.c.p., a.s.. Žalobca v dovolaní namietal, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Odvolací súd konštatoval, že odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. sa rozumie taký procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktorému poskytuje Občiansky súdny poriadok. Dovolací súd preto poukázal na ust. § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (procesný predpis platný do 30.06.2016) s tým, že mal za to, že o procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva (v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom podľa § 41 O.s.p., nazerať do spisu a robiť si z neho výpisky podľa § 44 O.s.p., vyjadriť sa k návrhu na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom podľa § 123 O.s.p., byť predvolaný na súdne pojednávanie podľa § 115 O.s.p., na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk v zmysle § 158 ods. 2 O.s.p.). 2. V súvislosti s námietkou žalobcu, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov v tejto veci pre rozhodnutie nebol správny, dovolací súd uviedol, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Poukázal pritom na obdobné rozhodnutia NS SR, napr. sp. zn. 2Cdo/130/2011, 3Cdo/248/2011 a ďalšie. K námietkam žalobcu, ktoré smerovali k nedostatku odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), dovolací súd konštatoval, že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. Poukázal na rokovanie občianskoprávneho kolégia NS SR, ktoré sa uskutočnilo dňa 03.12.2015, kde bolo prijaté zjednocujúce stanovisko s právnou vetou, že: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Výnimočne, keď písomné vyhotovenia rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.“. Dovolací súd konštatoval, že v danej veci nejde o takýto prípad, pretože odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu tiež spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (predpis platný do 30.06.2016) a konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu možno považovať za preskúmateľné, keď odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu, v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia, t.j. čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, aké je stanovisko žalovanej k žalobe, aké relevantné dôkazy boli súdom vykonané a aké skutočnosti z nich zistil, príp. aký skutkový stav bol súdom ustálený, aké právne normy boli na vec aplikované, ako tieto právne normy súd vyložil, ako subsumoval zistený skutkový stav pod aplikovanú právnu normu a aké právne závery vyplývajú vo vzťahu k podanej žalobe, súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia, ale aj ich obsahovej náplni. Mal za to, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a preto odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa zrozumiteľne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia a tým aj odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu. Preto obsah rozhodnutia nedáva žiadny podklad, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta stanoviska prijatého občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR z 30.12.2015. K námietke žalobcu, že súdy nedostatočne zistili skutkový stav veci a nezistili rozhodné skutočnosti pre rozhodnutie, pričom na niektoré dôkazy neprihliadali, iné nesprávne vyhodnotili alebo ich nevykonali, k týmto argumentom v dovolaní dovolací súd odkázal žalobcu na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej k dovolacím dôvodom v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. by bolo možné prihliadať len v prípade procesne prípustného dovolania, čo však nie je tento prípad. 3. Na záver dovolací súd konštatoval, že v predmetnej veci obsah spisu potvrdzuje, že žalobca podal odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave z 13.03.2014, č.k. 16C/201/2011-105, pričom žalovaná podala vo vzťahu k tomuto odvolaniu svoje vyjadrenie, obsahujúce riadnu skutkovú a právnu argumentáciu z 28.05.2014, ktoré bolo na súd prvej inštancie doručené dňa 05.06.2014, avšak protistrane, t.j. žalobcovi ako odvolateľovi doručené nebolo, z čoho vyplýva, že s ním nebol oboznámený. V tejto súvislosti dovolací súd poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.01.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike a mal za to, že v preskúmavanej veci došlo k procesnej nesprávnosti, na procesné dopady, ktoré sa vzťahujú právne závery Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Na tom nič nemení, že ide iba o jeden z viacerých prípadov, v ktorých je žalujúca strana zastúpená rovnakou advokátskou kanceláriou a že procesné úkony oboch sporiacich sa strán bývajú podobné alebo až identické. Napriek tomu, podľa dovolacieho súdu žalobcovi mala byť daná možnosť oboznámiť sa s vyjadrením žalovanej k odvolaniu a niet pochýb o tom, že takýmto faktickým procesných postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi táto možnosť upretá. Preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom, súd prvej inštancie zaslal právnemu zástupcovi žalobcu vyjadrenie žalovanej Národnej banky Slovenska k odvolaniu žalobcu - podanie zo dňa 28.05.2014, doručené súdu prvej inštancie dňa 05.06.2014. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné vyjadrenie žalovanej si právny zástupca žalobcu prevzal dňa 23.05.2016 (č.l. 180), čím súd prvej inštancie odstránil procesnú vadu a skutočnosť, ktorá bola dôvodom, prečo dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil. 5. Odvolací súd následne vo veci samej a to v časti, ktorá bola NS SR ako súdom dovolacím zrušená, ďalej konal a dospel k nasledovným a skutkovým zisteniam: 6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu zo dňa 10.01.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. Zároveň súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 12.394,38 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 7. Žalobca návrh odôvodnil tým, že ako člen družstva vložil finančné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej Družstvo), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej NBS) zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej zákon č. 566/2001 Z.z.), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej Obchodník s CP), s ktorým Družstvo uzatvorilo Zmluvu o správe portfólia cenných papierov, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s CP podľa Zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). 8. Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou Obchodníka s CP mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle § 136 a nasl. zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, kompetencie vyplývajú zo zákona 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Žalobca peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS a tak bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú ochránené jeho peňažné prostriedky a budú zhodnotené v garantovanej výške. Žalobca sa v máji 2010 dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.04.2010 skončil činnosť, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio CP, ani zverené peňažné prostriedky a z toho dôvodu družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených prostriedkov družstvu vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku konania subjektu finančného trhu - obchodníka s CP, v spojení s jeho činnosťou, pre družstvo tak vznikla žalobcovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu, pretože túto sumu mu družstvo nevrátilo a ani nevráti. NBS je orgán verejnej moci zodpovedný s účinnosťou od 01.01.2006 za dohľad nad finančným trhom v SR a má právnymi predpismi stanovené právomoci pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v Slovenskej republike a zodpovednosť za jej riadne vykonávanie. NBS sa dopustila nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona tým, že dohľad nad činnosťou dohliadaných subjektov vykonávala v rozpore s účelom zákona o dohľade a jeho povahou a nedostatky vo výkone dohľadu, ktorých sa NBS dopustila komplexne a vo vzájomných súvislostiach naplňujú znaky nesprávneho úradného postupu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi a žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s CP a nad družstvom tak, aby bol splnený účel zákona o dohľade, pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s CP, ktorý vykonával pre družstvo činnosť podľa zmluvy po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s CP NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné pre nápravu zistených nedostatkov v činnosti obchodníka s CP, pričom vedela že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorý mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie, vo vzťahu k družstvu nevykonala potrebné opatrenie na zabránenie vzniku škody na majetku, ktoré zverilo obchodníkovi s CP, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov najmä neupozornila včas družstvo na riziká vyplývajúce z činnosti Obchodníka s CP po ich zistení, aby mohlo družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s CP, aj keď o problémoch družstva bola informovaná a zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu družstva a tretích osôb vrátane žalobcu až do 01.03.2011, kedy NBS odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým družstvo podalo podľa § 86 ods. 3 zákona o CP Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s CP u garančného fondu investícii a tak uspokojiť následne nároky svojich členov. NBS zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s CP vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila že obchodník s CP by nemohol nakladať so svojim majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, resp. tretích osôb aj keď musela vedieť, že obchodník s CP pri vykonávaní činnosti porušuje zákon. NBS o nedostatkoch v činnosti Obchodníka s CP vedela minimálne na základe kontroly, ktorú vykonala u Obchodníka s CP v roku 2007 keď vydala rozhodnutie, dňa 08.01.2008, ktorým obchodníkovi uložila pokutu 500.000,- Sk a dňa 20.08.2008, ktorým obchodníkovi uložila pokutu 300.000,- Sk. Ku škode žalobcu by nedošlo, ak by NBS vykonávala dohľad nad obchodníkom s CP riadne, urobila potrebné opatrenia na nápravu a to tak vo vzťahu Obchodníka s CP a aj Družstvu. NBS nepostupovala v súlade s predpismi v oblasti jej právomocí pri výkone dohľadu a objektívne zodpovedá za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla, pretože škoda mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS porušením pre ňu záväzných ustanovení vzťahujúcich sa na výkon dohľadu. 9. Žalovaná sa k návrhu žalobcu vyjadrila písomne, návrh považovala za neopodstatnený a požadovanú náhradu škody neuznala v celom rozsahu ani čo do dôvodu a ani čo do údajnej výšky a návrh ako nedôvodný žiadala zamietnuť. Žalovaná uviedla, že družstvo je podnikateľským subjektom, ktoré vyvíja svoju činnosť podľa Obchodného zákonníka. Žalobca vložil svoje finančné prostriedky do družstva a teda vedel, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu - družstva, pričom s členstvom sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za celkovú činnosť družstva zodpovedá a v mene družstva koná predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán družstva. Žalobca ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 o cenných papieroch. Úrad pre finančný trh, ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 01.01.2006 na NBS schválil pre Družstvo dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona 566/2001 Z.z. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácii pre ich investičné rozhodnutie. Pri schvaľovaní Prospektu investície orgánom dohľadu sa postupuje podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 125 ods. 7 zákona 566/2001 Z. z,. a posudzuje sa najmä jeho úplnosť teda či prospekt investície obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona 566/2001 Z.z. a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Podľa § 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z. zodpovedá za pravdivosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Je zavádzajúce tvrdenie, že schválený Prospekt investície obsahoval samotnú Zmluvu o správe portfólia alebo Zmluvu o riadení portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt pričom zákon nepožadoval aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samostatné zmluvy, požadoval len ich zoznam. Schválenie Prospektu investície neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah a teda eventuálne nedodržiavanie povinnosti zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by bolo vo všeobecnosti porušením ich zmluvného vzťahu ale nie porušením Prospektu investície. Prospekt investície neukladá povinnosti tretím osobám, ani obchodníkovi s CP ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva - investorov. NBS vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone o cenných papieroch č. 566/2001 Z.z. teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke ako aj dodržiavanie § 126 ods. 5. NBS až od 01.06.2010 je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ dodržiava schválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt pretože to by bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo i predkladalo a z hospodárskych výsledkov uvedených v správach nevyplývali indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov, či podielov na zisku jeho členom. Družstvo nemalo žiadne výhrady k Obchodníkovi s CP a ani nikdy neoznámilo NBS, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu, alebo inak neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a nikdy ani nepodalo žalobu z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade so zmluvou prípadne že spôsobuje škodu. Družstvo až dňa 15.04.2010 žiadalo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu pričom sa nedomáhalo svojich nárokov na súde, i keď išlo o obchodný vzťah, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu a oboznámení sa s informáciami vykonala ihneď v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, Obchodník s CP nepredložil žiadnu dokumentáciu. NBS vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP vydala rozhodnutie č. S.-XXXX/XXXX, B. G. XX.XX.XXXX o predbežnom opatrení, ktorým uložila Obchodníkovi s CP zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez predchádzajúceho súhlasu NBS, rozhodnutie č. S.-XXXX-X/XXXX, B. G. XX.XX.XXXX, ktorým odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb uvedených v § 156 ods. 2 písm. a zákona 566/2001 Z.z.. NBS teda nebola nečinná, vydala relevantné rozhodnutia, nerobila prieťahy v konaní a postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch a zákonom o dohľade. Vo vzťahu ku konaniu Družstvu odporca uviedol, že Družstvo ignorovalo akúkoľvek iniciatívu NBS - nepreberalo si listové zásielky, neodpovedalo na výzvy NBS na predloženie dokladov a informácii a sťažovalo napredovaniu dohľadu. NBS vyzvala Družstvo aby aktualizovalo Prospekt investície aj vzhľadom na výpoveď zmluvy danú Obchodníkovi s CP Družstvo podalo dňa 28.04.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície, ale žiadosť nebola úplná a tak Družstvo bolo vyzvané na odstránenie nedostatkov. Nedostatky neboli odstránené a preto bolo konanie o žiadosti zastavené. Družstvo dňa 28.06.2010 doručilo podnet na vyhlásenie Obchodníka s CP za neschopného plniť záväzky voči klientom a tvrdilo, že Obchodník s CP pri riadení portfólia prijal od Družstva peňažné prostriedky vo výške 26.179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP však nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. Družstvo ani na základe požiadavky NBS o predloženie výpisov z bankových účtov Družstva a pokladničných výdajok, na ktorých Obchodník s CP prijal peňažné prostriedky však nepredložilo žiadne dôkazy. Vo vzťahu s požiadavkou o vyplatenie náhrady za zákonom chránený nedostupný klientsky majetok z Garančného fondu investícií odporca uviedol, že majetok Družstva nie je považovaný za zákonom chránený klientsky majetok § 81 ods. 1 písm. c/, bod 3 zákona 566/2001 Z.z.. Vo vzťahu k tvrdeniu, že NBS mala upozorniť žalobcu na zistené nedostatky v činnosti Obchodníka s CP žalovaná uviedla, že Zákon o dohľade v § 2 ods. 2, § 17 ods. 1 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný. Účastníkmi konania je len dohliadaný subjekt, pričom iná osoba nemá nárok na poskytovanie výsledkov konania a zistení pri výkone dohľadu. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že NBS porušila svoju povinnosť tým, že neurobila nekonkretizovaný úkon alebo nevydala nekonkretizované rozhodnutie v zákonom stanovenej dobe, bola nečinná, robila zbytočné prieťahy v konaní, či vykonala iný nezákonný zásah do práv a právom chránených záujmov fyzických osôb. Žalobca ani nepreukázal, v čom konkrétnom by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Vo vzťahu k uplatnenej škode žalobca uviedol, že je potrebné preskúmať a objektívne preukázať, či ide alebo nejde o škodu, preskúmať a preukázať výšku údajnej škody a preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Žalobca považoval návrh za neopodstatnený i z dôvodu, že na majetok Družstva bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 a tak žalobca si mal svoj nárok prihlásiť v rámci konkurzu na majetok Družstva a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom sa mal domáhať určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava I prebieha konanie na návrh Družstva na náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS a podľa predmetného návrhu sú v uplatnenej škode zahrnuté aj členské vklady Družstva a peňažné prostriedky za zmenky predané svojim členom. 10. Súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 19C/56/2011 zistil, že sa týka právnej veci žalobcu: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti žalovane: SR - Národná banka Slovenska, o náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur s príslušenstvom spôsobnej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Návrh bol súdu doručený dňa 18.04.2011. V dôsledku nesprávneho úradného postupu si žalobca v tomto konaní uplatňuje náhradu škody vo výške 63.163.426,03 eur, ktorá je určená ako skutočná škoda v sume 26.575.807,88 eur a ako ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eur. Výška skutočnej škody 26.575.807,88 eur pozostáva zo sumy 19.649.001,52 eur, ktorú Obchodník s CP prijal od žalobcu ako klienta (t.j. boli mu zverené) a predstavuje základné imanie žalobcu tvorené členskými vkladmi členov, ktoré boli na bankových účtoch žalobcu, a ktoré mal Obchodník s CP k dispozícii na účtoch žalobcu na zhodnotenie podľa Zmluvy, zo sumy 1.571.920,12 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 19.649.001,52 eur, zo sumy 4.958.228,- eur, ktorá pozostáva z peňažných prostriedkov prijatých žalobcom a zverených Obchodníkovi s CP za predané krátkodobé zmenky žalobcu v sume 1.797.145,- eur a z peňažných prostriedkov prijatých za dlhodobé zmenky žalobcu v sume 3.161.083,- eur, zo sumy 396.658,24 eur, ktorá predstavuje zhodnotenie 8% p.a. zo sumy 4.958.228,- eur. Portfólio žalobcu bolo zo strany Obchodníka s CP podľa Zmluvy o riadení portfólia riadené aktívne, obchodník samostatne rozhodoval o riadení portfólia, mal priame dispozičné práva k bankovým účtom žalobcu, na ktoré prichádzali členské vklady a kúpne ceny za vlastné zmenky predané členom, disponoval oprávnením i prístupom k účtom cez elektronické bankovníctvo. Vo veci nie je rozhodnuté. Zároveň súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 11.04.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený konkurz na majetok Družstva ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24.08.2011 správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej činnosti Družstva v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že Družstvo samo nakupovalo cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s cennými papiermi, ktorý potom nemôže niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na účet Družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo Družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do Družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 27.12.2013 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu, voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s cennými papiermi. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. Žalobca ako veriteľ prihlásil svoju pohľadávku voči Družstvu do konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 3K/95/2010, vo výške 7.042,25 eur, ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a vedie sa o nej incidenčné konanie na tunajšom súde pod sp. zn. 3Cbi/378/2011, ktoré nie je právoplatne skončené. Žalobca požiadal NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú okolnosť žalovaný nerozporoval. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť a preto návrh v celom rozsahu zamietol. 11. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa ním citovaných zákonných ustanovení §§ 3, 9, 15 a 17 zákona č. 514/2003 Z.z. ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1./ nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci 2./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3./ príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. 12. Žalobca sa voči žalovanej domáhal náhrady škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, pričom však v návrhu nešpecifikoval, v čom konkrétne mal nesprávny úradný postup vo vzťahu k jeho osobe spočívať, nakoľko neuviedol, akým konaním, resp. nekonaním mala NBS porušiť svoje povinnosti, čo zanedbala napriek tomu, že to mala povinnosť vykonať a neuviedol, v ktorom období sa mala dopustiť vytýkanej nečinnosti, či prieťahov v konaní a to v súvislosti s jeho osobou a vznikom majetkovej ujmy. V doplnení návrhu zo dňa 11.04.2013 žalobca špecifikoval postup NBS, ktorý považoval za nesprávny úradný postup NBS z vecného a časového hľadiska a súd z tejto špecifikácie vychádzal. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu NBS spočívajúcemu v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície a tým neplatnosti Prospektu investície a následné oneskorení zakázanie činnosti Družstva súd uvádza, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch. Družstvo bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície, ktorý bol na základe žiadosti Družstva schválený Úradom pre finančný trh. Úrad pre finančný trh nebol povinný preverovať pravdivosť ani hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa § 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonávala v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od 01.06.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom boli zistené nedostatky v oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom v roku 2007 však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom , ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 NBS zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. S.-XXXX/X- X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX, Č.. S.-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup. 13. Vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému postupu, ktorý mal spočívať v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup NBS vo vzťahu k Družstvu a nie obchodníka s CP, žalobca nebol v žiadnom záväzkovom, či inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Ako už bolo uvedené dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. 14. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup NBS spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka pri činnosti voči Družstvu, súd uvádza, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. S. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX, Č.. S.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala a nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Na viac, je súd toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka, aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči Družstvu. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotného žalobcu, ktorý sa ako člen Družstva mal aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Súd prvej inštancie tiež poukazoval i na tú podstatnú skutočnosť, že vo veci je podstatný len prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla dopustiť NBS zanedbaním dohľadu vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobcom vznikla škoda. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným Obchodníkom s CP by mohla vzniknúť prípadne škoda len Družstvu, čo je však subjekt odlišný od žalobcu a preto i prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP je v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobcu by ani nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom žalovanej spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP a preto sa súd ani prípadným nesprávnym úradným postupom nezaoberal. Sumarizáciou vyššie uvedeného mal súd prvej inštancie za preukázané, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala a že by sa dopustila nesprávneho úradného postupu. 15. Ďalšou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie vzniku škody a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy vo výške 12.394,38 eur. Z predložených listinných dokladov vyplýva, že žalobca sa stal členom Družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a vzniklo mu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 11.961,31 eur, keď žalobca predložil kópiu fixnej zmenky vystavenej dňa XX.XX.XXXX, ID zmenky XXXX na R. X.XXX,- U. a kópiu vlastnej zmenky vystavenej dňa XX.XX.XXXX, ID zmenky XXXX na R. X.XXX,XX U.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Marek Letkovský a veritelia Družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľ si formou prihlášky prihlásil voči Družstvu pohľadávku v sume 7.024,25 eur, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľ sa obrátil na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jeho pohľadávky, konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3Cbi/378/2011, ktoré nie ešte právoplatne skončené. Žalobca sa ako bývalý člen Družstva, s ktorým bol v právnom vzťahu a z ktorého mu v dôsledku vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu sa prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči Družstvu, nakoľko Družstvo je vo vzťahu k nemu v pozícii dlžníka/povinného. Žalobca si aj svoj nárok voči Družstvu uplatnil a to formou prihlášky v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva. V čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom čase v zmysle § 154 Občianskeho súdneho poriadku však žalobca nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu nakoľko konanie o incidenčnej žalobe žalobcu voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu - Družstvu nie je doposiaľ právoplatne skončené. Na viac z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva zo dňa 27.12.2013 vyplýva, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR - Garančnému fondu investícií, voči poisťovni Chartis Europe, členom predstavenstva Družstva, obchodníkovi s cennými papiermi, a okrem toho, vedie i konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - Družstva, s ktorým bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu, a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Vzhľadom na vyššie uvedené súd ani nemohol ustáliť, či vôbec a v akej výške žalobcovi vznikla škoda a ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. V tomto smere bol návrh žalobcu podaný predčasne. V tejto súvislosti súd poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/199/2005 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003 Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Súd v súvislosti so žalobcom uvádzaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 uviedol, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať v danej veci s poukazom na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu - Družstva, z ktorého je zrejmé, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. Žalobcom označené konanie i v prípade preukázania nesprávneho úradného postupu by však podľa názoru súdu nebolo možné považovať bez ďalšieho, za konanie v dôsledku, ktorého by žalobcovi prináležal nárok na náhradu ním uplatnenej škody. Medzi žalobcom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) nesprávnym postupom neexistuje ani príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Žalobca vo svojej žalobe bol povinný v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom v návrhu a v jeho doplnení, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1, 4 Občianskeho súdneho poriadku). Na základe uvedených právnych záverov za stavu, keď žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., keď v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup, nebol preukázaný vznik škody a teda ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom, návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. 16. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010, výsluchom svedkov K.. J. O., A.. H. Š., A.. E. F. C. A.. R. O.. Súd od vykonania tohto dokazovania upustil z dôvodu, že vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a irelevantné, keď na preukázanie vzniku škody na strane žalobcu nebolo potrebné oboznámiť sa s účtovníctvom Družstva a výsluch svedkov, ktorých výsluch žalobca navrhol vykonať na preukázanie nesprávneho úradného postupu NBS, súd považoval za bezpredmetný z dôvodu, že pri posudzovaní vytýkaného nesprávneho úradného postupu NBS v súvislosti výkonom dohľadu vychádzal z príslušných právnych predpisov a na viac svedkovia sa mali vyjadriť ku skutočnostiam, ku ktorým sa už žalovaná vyjadrila. 17. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol, že nepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a návrh žalobcu zo dňa 10.01.2014 na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. zamietol. V tejto časti výrok rozsudku súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním, a preto ho odvolací súd v súlade s ust. § 212 ods. 1 Os.p. (viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania) neprejednal. 18. Proti rozhodnutiu v napadnutej časti, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to v časti, ktorým bol zamietnutý návrh o náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanej zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 12.394,38 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania alebo ak sú na to dané dôvody, aby odvolací súd odvolaním napadnutý druhý výrok rozsudku zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s Ústavou a platnými právnymi predpismi t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. V tejto súvislosti poukázal na niektoré citáty z rozhodnutí súdov a to na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 341/07, Nález Ústavného súdu I. ÚS 243/07, ako aj Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. V prvom rade žalobca namietal, že žalovanej argument o tom, že upozornil družstvo, že žalovaná vykonáva dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je úplne irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zákon č. 566/2001 Z.z., ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ustanovenie § 135 ods. 1 tohto zákona č. 566/2001 Z.z. ani v čase, keď žalovaná schválila projekt Investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom, ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Mal za to, že predmet dohľadu nebol menený a žalobca sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa zákona č. 566/2001 Z.z., preto žalobca mal za to, že existuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobcu a porušením zákonných povinností žalovanou, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za nepochopiteľné preto považoval konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Žalobca nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorým by mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o CP tým, že došlo k zamietnutiu návrhu žalobcu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovanej nedošlo, súd odobril výklad zákona č. 566/2001 Z.z., ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZCP, ktorý platí v tomto znení už od 01.05.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS hoci žalobca tvrdil celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 ZCP mala žalovaná zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 ZCP zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného žalobcu. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 a na výpoveď svedka A.. B. E. M.., tak isto i na ďalší dôkaz a to zápis zo stretnutia NBS v roku 2007, ktorý taktiež tvorí súčasť vyššie citovaného súdneho spisu s inšpektorom NBS A.. O., pričom poukázal, že v konaní 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že NBS po zistení o rizikovosti portfólia družstva sa uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s. a vo všetkých troch spoločnostiach bolo navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom A.. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov z CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník vo svojej činnosti pre svojich klientov a v rámci v nich aj výslovne pre družstvo porušil ZCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach k samotnému družstvu z roku 2007 NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle za ZCP existujúce už od roku 2007 a neprijala žiadne následné kontrolné, alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZCP ako i zákona 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť družstva, aj obchodíka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že žalobca už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, J. Č. S.-XXXXX-XXXXX, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Žalobca uviedol, že z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospech bol neaktuálny, pričom samotná NBS samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt. Navrhovateľ zároveň uviedol, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010 a táto neaktuálnosť siahala až k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.08.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva A.. B. E. C. A.. H. J. za účelom prerokovania problémov činnosti družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že družstvo svojím konaním porušovalo ustanovenie § 129 ods. 3, v spojení s ustanovením § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ustanovenie § 125 c/ ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona o CP od roku 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zakázala činnosť. 19. Žalobca k predčasnosti žalobného návrhu uviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 29Cdo/49678/2009, zo dňa 11.04.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne aplikovateľný aj na slovenské právne pomery. Tento judikoval, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí takúto žalobu predčasnou, pretože súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žalobca ďalej uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej ako aj prvoinštančného súdu povinný im dané plnenie im vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromno-právnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí žalovaná. Pokiaľ by sa pripustil názor, že konkurzné podanie vylučuje podanie občiansko-právnej či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a vyrovnaní suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ale i Zákon č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon v platnom znení a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občiansko-právna zodpovednosť, zodpovednosť štátu či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčné žaloby, keď v konkurze nie je zistená ani len pohľadávka pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze v 100 % rozsahu a že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že objektívne je vylúčená možnosť žalobcu, ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu pod sp. zn. 3K/95/2010. 20. Zároveň žalobca namietal, že listinné dôkazy vyžiadané prvoinštančným súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto časti žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Ncdo/11/2010. Takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. 21. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Žalovaná mala za to, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Uviedla, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobcom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvoinštančného rozhodovania, pretože pojednávania skutkovo a právne identických veciach sa konali už od 02.07.2012. Naopak tvrdenia žalobcu nasvedčujú, že tento sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom žalobca nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI. K námietke žalobcu, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, žalovaná mala za to, že jeho kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR a mala za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči družstvu PDSI, ale aj obchodníkovi, CI, dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a ZoCP. Zároveň žalovaná uviedla, že od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona o Cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách v platnom znení) (ďalej len Zocp), teda až od 01.06.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo PDSI ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až od vtedy mohla žalovaná dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie žalovanej, ktorým by žalovaná určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125 c/ ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCp bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP, v znení zákona č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1, písm. h/, ZoCP. Uviedol, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI - žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov a preto údajné (reálne neexistujúce povinnosti) družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť družstva PDSI celkovo zodpovedá a v mene družstva PDSI koná predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva, t.j. za dodržiavaniu prospektu investície družstva PDSI, bolo aj voči členom družstva zodpovedné predstavenstvo PDSI ako štatutárny orgán na to, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola, alebo nebola osobitne uložená v zákone o cenných papieroch. Žalovaná nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, ktoré malo široký predmet činnosti. Žalovaná mohla kontrolovať len to, či si družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ustanovení § 126 až § 130 zákona o cenných papieroch, a to či informácie zverejňované družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ustanovením § 129 zákona o cenných papieroch a či družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona o cenných papieroch. Žalovaná nebola a ani nie je príslušná potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, zo dňa 11.04.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou mala za to, že toto tvrdenie žalobcu je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti, keď predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní (Českého zákona č. 328/1991 Sb. O konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu príslušnej obchodnej spoločnosti a teda nie proti štátu preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov, t.j. členov štatutárneho orgánu zodpovednosti za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia pohľadávok žalobcu a ich výška voči družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy môže žalobcovi vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa teda žalobcu voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Žalobcovi teda zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože žalobca (ako veriteľ) má vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu družstvu, ako dlžníkovi a jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvoinštančný súd. Pokiaľ žalobca tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p. t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaná uviedla, že zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval o aké doklady išlo. V tejto súvislosti poukázal, na uznesenie Najvyššieho súdu SR 1Obo/283/2006 z 27.02.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti, pričom tieto dôkazy sú všeobecne známe, pretože žalobca uviedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom a preto dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať. 22. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 23. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). 24. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 25. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. 26. Je nesporným, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonávaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 01.06.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 01.06.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať v prospech investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01.01.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z., vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zákona č. 566/2001 Z.z., pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, (napr. Správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b/ zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.07.2013, § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.07.2013). Ak si týchto skutočností žalobca nebol vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny postup štátu, zastúpeného Národnou bankou Slovenska. 28. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobnú argumentáciu žalovanej, s ktorou sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. Teda z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a to v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V predmetnej veci v konkurznom konaní, vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená (nie je zrejmé, že v rámci konkurzného konania navrhovateľ nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvej inštancie, že návrh bol podaný predčasne. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, ktorou bol zamietnutý návrh o náhradu škody považuje za vecne správny a preto ho v tejto časti s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. aj potvrdil. 30. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p tak, že žalovanej hoci bola úspešná v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznal, pretože si takúto náhradu neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania v odvolacom a dovolacom konaní nevznikli. 32. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).