Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/472/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244809 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244809.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľky: H. D., X.. X.XX.XXXX, L. J. X, Z.U., zastúpená: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody 4 487,96 s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 26.2.2014, č.k. 25C/207/2011-184, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 26.2.2014, č.k. 25C/207/2011-184 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom pod bodom I. zamietol návrh navrhovateľa zo dňa 10.1. 2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a prerušenie konania; výrokom pod bodom II. zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej v celom rozsahu a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 30.12.2011 domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 4 487,96 s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Nárok zdôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 01.03.2011, kedy mu NBS toto povolenie v rámci výkonu dohľadu odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.04.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Navrhovateľovi konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedal odporca v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstva. Po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval navrhovateľ aj ten úradný postup odporcu, pri ktorom 1/ nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, a napokon 4/ odporca nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli vyhradené inému orgánu. Navrhovateľ musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 01.01.2006 na NBS) schválil dňa 21.03.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť uvedených údajov zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a jeho vyhlásenie, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom, boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Odporca potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Odporca bol až s účinnosťou od 01.06.2010 oprávnený dohliadať nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Odporcovi až po 8 rokoch spolupráce b bol doručený list Družstva zo dňa 15.04.2010, v ktorom žiadalo odporcu o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Odporca vykonal v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., vydal dňa 12.07.2010 rozhodnutie č.S.-XXXX/ XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. ODT-8305-5/2010, odporca odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. D.- XXX/XXXX zo dňa 01.03.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, odporca mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol odporca zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Odporca preto rozhodnutím zo dňa 26.08.2010, č. S.-XXXX/X-X/XXXX, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 08.12.2010, č. D.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.08.2010, č. S.- XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. S.-XXXXX-X/XXXX, ktorým odporca Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2011. Odporca teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani navrhovateľkou vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Na majetok Družstva bol navyše uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz. Pokiaľ navrhovateľka vložila svoje finančné prostriedky do Družstva, mala si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, mala sa domáhať určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči odporcovi náhrady škody vo výške 63 163 426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bol členom v družstve PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, jej členstvo zaniklo ku dňu 30.3.2011 a vznikol jej tak nárok na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením Okresného súd Bratislave I č.k. 3K/95/2010 z 11.4.2011 si navrhovateľka svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásila. Súd po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Navrhovateľka sa ako bývalý člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. Toto právo navrhovateľka nevyužil a pohľadávku voči Družstvu si neuplatnil v konkurze vyhlásenom na jeho majetok. V čase rozhodovania súdu tak navrhovateľka nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Navrhovateľka zároveň nepodala ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Navrhovateľka si primárne mal uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti odporcu za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla navrhovateľke škoda, čo je rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Nárok bol preto na súde uplatnený predčasne. V súvislosti s odvolávkou navrhovateľky na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, súd uviedol, že ho nemožno na daný prípad aplikovať. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva vyplýva, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. Súd ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody navrhovateľkou, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu odporcu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, súd konštatoval, že dohľad NBS nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom. K týmto povinnostiam patrila počnúc od 01.01.2009 i povinnosť aktualizácie Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.. Počnúc od 01.06.2010 aj povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkových hodnôt, malo Družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu investície sa vzťahovala primárne na Družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán Družstva nesplnil povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, Národná banka Slovenska mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej informačnej povinnosti Družstva. Nemožno pritom opomenúť, že štatutárny orgán Družstva počas celej doby verejnej ponuky zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.). Národná banka Slovenska totiž nemala právomoc vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.04.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi, nesignalizovalo Národnej banke Slovenska zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.04. do 06.05.2010 Národná banka Slovenska zistila zmeny v údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č. 566/2001 Z.z.- pozn. súdu). Národná banka Slovenska vyzvala Družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.08.2010, č. S.-XXXX/X-X/XXXX, Družstvo predmetnú žiadosť Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.05.2011, č. S.- XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa 24.08.2007, súd zdôraznil, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporcu, a nie obchodníka s cennými papiermi. V priamej príčinnej súvislosti s ním tak mohla vzniknúť škoda len Družstvu, a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ totiž nebol v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s cennými papiermi. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len Družstvo, a práva a povinnosti z neho sa vzťahovali len jeho účastníkov. Informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. sa vzťahovali výlučne k Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon Družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. Národná banka Slovenska na základe údajov o štruktúre majetku Družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka 2007 nemohla uložiť Družstvu sankciu. Národná banka Slovenska ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2, ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom. Zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti Družstva prerokovala NBS na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu Družstva dňa 24.08.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu tohto stavu. NBS v danom období (po 24.08.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 01.06.2010. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu odporcu spočívajúceho v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, súd mal za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou navrhovateľa. V prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na strane navrhovateľa. Súd poukázal aj na jednotlivé rozhodnutia NBS o uložení pokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 08.01.2008, č. S. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,-Sk (rozhodnutie zo dňa 20.08.2008, č. OPK-9750-5/2007). Z nich je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s cennými papiermi sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať Družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade totiž ustanovuje v § 2 ods. 2, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Navyše vzhľadom na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s cennými papiermi a Družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou Družstva, zabezpečiť priamu kontrolu plnenia jeho povinností. V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen Družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči Družstvu a jeho orgánom, a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv súvisiacich s Družstvom. Súd v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup odporcu pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie, resp. mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 28.3.2014 do výroku pod bodom II., ktorým bol zamietnutý návrh vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Výrok rozsudku pod bodom II. odvolaním nie je dotknutý. Navrhovateľ v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporca nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Navrhovateľ sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie odporcu ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa odporcu len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup odporcu bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96. Argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak navrhovateľ nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode navrhovateľa došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporcu vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mal odporca zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a porušením zákonných povinností odporcom spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- Eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie odporca umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľom vložených prostriedkov do Družstva. Odporca následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak navrhovateľ doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru odporcu ako aj prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Navrhovateľ napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012. Odporca sa vyjadril aj k odvolaniu navrhovateľky podaním zo dňa 17.4.2014 a navrhol aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označil tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní navrhovateľ ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia navrhovateľa nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K navrhovateľom namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany odporcu uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a ZoCP. Navrhovateľ ako laik mohol sám požiadať odporcu o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným navrhovateľom. Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žalobného návrhu odporca uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R 48/2011 (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Navrhovateľovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka navrhovateľa voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže mu vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - navrhovateľa voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Navrhovateľ si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, odporca k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií odporcu podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom navrhovateľov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o.. V tejto súvislosti odporca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 a 211 ods. 2. O.s.p.). Dospel k záveru, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa, považuje odvolací súd za potrebné len zdôrazniť, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu navrhovateľky - nesprávny úradný postup odporcu pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to, či navrhovateľke už konkrétna škoda vôbec vznikla. Je nesporné, že odporca bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; v predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. Sama navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností navrhovateľ nebol dostatočne vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala navrhovateľka, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu odporcu. Z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti navrhovateľka nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého stupňa, že návrh bol podaný predčasne. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods. 1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnom odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by je nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.