Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/364/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244816 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244816.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobkyne: mal. Q. W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XXX/XX, O., zastúpenej zákonným zástupcom T.. T. W., bytom J. Y. XXX/XX, O., a advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, konajúcou prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a advokáta, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 341,05 eur s prísl., o odvolaniach žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.5.2015, č. k. 14C/207/2011-243 a proti uzneseniu zo dňa 23.11.2015, č. k. 14C/207/2011-274, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 13.5.2015, č. k. 14C/207/2011-243 v napadnutej časti p o t v r z u j e . Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.11.2015, č. k. 14C/207/2011-274 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : K výroku I.: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne, ktorým sa domáhala voči žalovanej náhrady škody vo výške 341,05 eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Zároveň druhým výrokom zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku XXX Zmluvy o fungovaní Európskej únie. O trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu v merite veci odôvodnil právne ust. § 1, § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a vecne tým, že žalobkyňa v konaní nepreukázala vznik škody, a ani namietaný nesprávny úradný postup žalovanej. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, a v konaní úspešnej žalovanej ich náhradu nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadala. 3. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobkyňa sa svojim návrhom domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo). Svoj návrh odôvodnila tým, že ako člen Družstva vložila peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím D. -XXX/XXXX/U. zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobkyňou do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8 %. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa vložila peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehala na to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jej peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Na základe informácie od Družstva sa žalobkyňa dozvedela, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobkyňou zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla žalobkyni škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, pretože Družstvo jej nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobkyni. Žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobkyne. Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobkyne až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. 4. Žalovaná žiadala návrh žalobkyne zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - Euro Družstvo slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobkyňa ako investor musela vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Spoliehanie sa žalobkyne na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť Prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala, a ani nemohla vykonávať, dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie. Z polročných správ Družstva, predkladaných Družstvom NBS, nevyplývali žiadne indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP, a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete, vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. C.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. C.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. R.- XXX/XXXX, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. C.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. R.-1744/2010 zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. C.-XXXXX/XXXX zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. C.-XXXXX- X/XXXX zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011. Podľa tvrdenia žalobkyne malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26,179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS teda nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, a postupovala v súlade so ZoCP. 5. Čo sa týka merita sporu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola členkou družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE od 23.9.2009 a do Družstva vložila členský vklad v celkovej výške 341,05 eur. Pohľadávku si neprihlásila v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010. Súd tiež zistil, že Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21.3.2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa 16.4.2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal právo disponovať výhradne CAPITAL INVEST, o.c.p., na základe zmluvy o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom z 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase Družstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody, ale žiadalo NBS aby situáciu riešila. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani U., O., B. a T.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke a. s.. Súd mal tiež za zistené, že na základe schváleného Prospektu investície Úradom pre finančný trh D. -XXX/XXXX/ U. zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. 6. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010, NBS, ako aj jej právny predchodca - Úrad pre finančný trh, v súlade so ZoCP postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom, čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností Družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného skupiny CI HOLDING ,a.s.. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev, a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Ako bolo konštatované vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP po tom, čo mu tento vypovedal zmluvu o riadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu žalovanej mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo listom zo dňa 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Súd mal za preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré však bolo podľa ust. § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím C.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím C.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS č. R.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods.1 písm. b), c), h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím C.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov činnosti Družstva, ako aj Obchodníka s CP, dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. K.:L.-XXX/BPK-B-XXXX zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. 7. Vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval súd prvej inštancie v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. s tým, že žalobkyňa bola povinná preukázať zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody, ktorá mala žalobkyni vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zdôraznil, že zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Žalobkyňa musí nesprávny úradný postup orgánu štátu spoľahlivo preukázať, a rovnako aj to, že jej vznikla škoda v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupom štátneho orgánu. Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala, a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobkyňa tak nepreukázala jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd už nezaoberal s ostatnými podmienkami vzniku zodpovednosti štátu - výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom. 8. Súd návrh žalobkyne zamietol aj ako predčasne podaný. V tejto súvislosti uviedol, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Žalobkyňa si však svoj nárok na náhradu škody neuplatnila v konkurznom konaní voči úpadcovi - Družstvu. 9. Súd návrh žalobkyne zamietol aj z dôvodu, že ako bývalá členka družstva, ktorá sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu, existencia pohľadávky žalobkyne na náhradu škody voči vyššie uvedeným subjektom Družstva vylučuje možnosť, aby sa žalobkyňa domáhala náhrady škody voči štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. 10. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobkyni vznikla škoda. Žalobkyňa poukazovala na to, že jej vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Pritom poukazovala na to, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia po tom, ako ich získalo od žalobkyne. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobkyne. Z uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobkyne nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP. Preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. 11. Podľa súdu žalovaná v konaní preukázala, že NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala, ani sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. 12. Súd na záver ešte dodal, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami Družstva, ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobkyňa ako členka Družstva (podnikateľského subjektu) neinvestovala predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden vplyv. Práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti Družstva, kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a stanov. Žalobkyňa nepreukázala, že počas členstva v Družstve realizovala svoje oprávnenia vyplývajúce jej z členstva tak, že by aktívne zasahovala do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva. 13. Na základe uvedených záverov za stavu, keď žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., súd jej návrh ako nedôvodný zamietol. 14. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobkyne, ako aj žalovanej, dňa 23.6.2015. 15. Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu žalobkyne na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietla, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedla niektoré citáty z rozhodnutí súdov, a to z nálezu E. súdu sp. zn. III. E., nálezu Ústavného súdu I. E., ako aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. Argument žalovanej o tom, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je úplne irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti poukázala na ZoCP, ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď žalovaná schválila prospekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol menený a žalobkyňa sa dôvodne spoliehala, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa ZoCP. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobkyne a porušením zákonných povinností žalovanou, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie okresného súdu, že žalobkyňa sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Žalobkyňa nemala zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani Obchodníka s CP, ktorými mohla zabezpečiť dodržiavanie ZoCP. Tým, že došlo k zamietnutiu jej návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovanej nedošlo, súd odobril výklad ZoCP, ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Žalobkyňa poukázala na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj Obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci žalovaná tvrdila celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala žalovaná zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 ZoCP zisťovať všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou Obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotnej žalobkyne. Poukázala na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka N.. Z. Y. S.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila Obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s Obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom, N.. I. K., vtedajší predseda predstavenstva Obchodníka s CP. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a Obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP existujúce už od roku 2007, a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZoCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj Obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že žalobkyňa už skôr nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu jej NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom C.-XXXXX-X/ XXXX, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva N.. Z. Y. a N.. T. L. za účelom prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť. Čo sa týka údajnej predčasnosti žalobného návrhu, podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. upravujúci osobitný druh zodpovednosti nedefinuje uvedenú podmienku ako jednu z osobitných predpokladov tejto zodpovednosti. Na záver žalobkyňa v odvolaní namietla, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP, keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. 16. Odvolanie žalobkyne bolo dňa 8.12.2015 doručené žalovanej, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu emailom dňa 17.12.2015 (č.l. XXX spisu) a písomne dňa 21.12.2015 (č.l. XXX až XXX spisu). Žalovaná v ňom navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa žalovanej okresný súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázala na to, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobkyne a jej právneho zástupcu. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia, pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia žalobkyne nasvedčujú, že sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiadnu žalobu proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K námietke žalobkyne, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR. Žalovaná postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná, a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP. Dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zákonom č. 566/2001 Z.z.. Od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla žalovaná dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie žalovanej, ktorým by žalovaná určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. v znení zákona č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce) povinnosti Družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zákone č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Žalovaná mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 zákona č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 zákona č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zákona č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nebola a ani nie je príslušná potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Žalobkyňa v V. časti odvolania úplne zmätočne tvrdí, že nie je možné vznik škody spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Žalobkyňa si neprihlásila tvrdenú pohľadávku v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva PDSI, a teda nepreukázala bezúspešné uplatnenie pohľadávky od svojho priameho dlžníka - Družstva. Zároveň nepreukázala, že táto bezúspešnosť nebola ňou zavinená. Práve naopak, žalobkyňa si túto bezúspešnosť spôsobila sama. Názor žalovanej, že žalobkyňa, ktorá si riadne a včas neuplatnila svoju pohľadávku voči svojmu dlžníkovi (Družstvu L.) v konkurznom konaní (ani voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva), sa v takom prípade nemôže úspešne domáhať náhrady údajnej škody od štátu, vychádza z odseku 36 odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR z 13.2.2013, č. k. II. ÚS 165/2012-45. Žalovaná podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012, podľa ktorého „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu nemenovanej obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu) preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov (členov štatutárneho orgánu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Zodpovednosť štátu, ak existuje iný dlžník (L.), je zodpovednosť subsidiárna. Je to zodpovednosť objektívna, a preto musí byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná, a nie žalobcami iba predpokladaná či tvrdená, prípadne očakávaná. K tvrdeniu žalobkyne, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 OSP, žalovaná uviedla, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na pojednávaní boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké dôkazy išlo a oboznámil ich obsah. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v tomto prípade (žalobkyne, ktorá je veriteľom Družstva) boli tieto dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi žalobkyne a žalovanej, pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči žalovanej stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o.. 17. Toto vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobkyne bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 8.8.2016 (č.l. XXX spisu). 18. Vec s odvolaním žalobkyne bola predložená odvolaciemu súdu dňa 12.9.2016. 19. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalobkyne zamietol. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 6.12.2016. 21. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobkyne dospel totižto odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil svoj správny právny záver, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30.6.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobkyne na zaplatenie 341,05 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, po vyčerpávajúco vykonanom dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže tento vec i správne právne posúdil. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 22. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 23. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej. Zdôrazňuje, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa mylne domnieva žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa (jej zákonný zástupca) si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Ak si tejto skutočnosti nebola žalobkyňa vedomá, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS. 24. V postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.5.2015 (č.l. XXX až XXX spisu) jednoznačne vyplýva, že súd v zmysle ust. § 119 ods. 5 OSP účastníkov oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním a s obsahom spisu (č.l. X-XX, XX-XX, XXX-XXX, ako aj dôkazy založené v spise sp. zn. 14C/223/2011 na č.l. XXX-XXX). Tvrdenie žalobkyne o riadnom nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise. Navyše, v zmysle ust. § 121 OSP (prevzatá právna úprava do § 186 ods. 1 CSP) netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvej inštancie (i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným súdom Bratislava I stovky sporov voči žalovanej, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich podrobným čítaním ani nebolo potrebné vykonať. 25. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne, ako aj o trovách konania, vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 26. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. K výroku II.: 28. Uznesením zo dňa 23.11.2015, č. k. 14C/207/2011-274 súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., v lehote 10 dní od právoplatnosti uznesenia. 29. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 4.12.2015. 30. Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhla, aby súd napadnuté uznesenie podľa § 210a OSP zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom s tým, že v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch účinného do 1.10.2012, od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych poplatkoch účinného k 1.10.2012 (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012) s tým, že poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch. 31. Ako už bolo konštatované v bode 19. tohto rozhodnutia, v priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 32. V ustanovení § 357 CSP je uvedený taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Napadnuté uznesenie týkajúce sa poplatkovej povinnosti nespadá do ustanoveného okruhu takýchto uznesení. Žalobkyňa však podala svoje odvolanie proti rozsudku dňa 7.7.2015, t.j. ešte za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, kedy bolo proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti odvolanie prípustné. Pretože o odvolaní žalobkyne nebolo rozhodnuté do nadobudnutia účinnosti CSP, vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 2 veta prvá CSP mal odvolací súd za to, že treba o ňom ako o prípustnom rozhodnúť bez ohľadu na aktuálny procesný režim, a to vzhľadom na zachovaný právny účinok procesného úkonu žalobkyne - odvolania. Preto odvolací súd pristúpil k vecnému prejednaniu aj tohto odvolania žalobkyne, a viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 33. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011 - poznámka odvolacieho súdu), je v zmysle ust. § 18ca ZoSP nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 13.5.2015, č. k. 14C/207/2011-243. Tento právny názor žalobkyne však nie je správny. 34. Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa § 2 ods. 4 ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa § 6 ods. 2 ZoSP (v znení účinnom do 30. 6. 2016), ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku. Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom. Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok vo výške 20,- eur. 35. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď uznesením uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (predmet konania v prejednávanej veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do Sadzobníka vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta ZoSP) iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 13.5.2015, č. k. 14C/207/2011-243 až dňa 7.7.2015 (č.l. XXX spisu), t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobkyni ako odvolateľovi (navrhovateľovi poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20,- eur. 36. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.12.2015 k otázke vzniku poplatkovej povinnosti v odvolacom a dovolacom konaní, ak v čase podania žaloby bolo konanie oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016 pod č. 1, podľa ktorého: Ak bolo odvolanie (dovolanie) podané po 30. septembri 2012, vzťahuje sa na poplatkovú povinnosť v odvolacom (dovolacom) konaní právna úprava účinná od 1. októbra 2012, i keď konanie vo veci samej na súde prvého stupňa začalo pred 30. septembrom 2012. 37. Odvolacia námietka žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci preto neobstojí. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením, ktorým jej uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil. 38. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 39. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).