Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/345/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244921 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244921.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom H. ul. XX, F., zastúpený: FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO : 35 955 341, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Národnou bankou Slovenska, so sídlom v Bratislave, Imricha Karvaša 1, o náhradu škody vo výške 19.269,26 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2014, č.k. 16C/217/2011-111, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 8.6.2016, sp. zn. 6Cdo/109/2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 24.4.2014, č.k. 16C/217/2011-111, v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa výrokom pod bodom I. zamietol návrh žalobcu zo dňa 10.1.2014 na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie; výrokom pod bodom II. zamietol návrh žalobcu vo veci samej v celom rozsahu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa návrhom na začatie konania podaným na súde dňa 30.12.2011 domáhal voči žalovanému náhrady škody 19.269,26 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len "zákon č. 514/2003 Z.z."). Nárok zdôvodnil tým, že ako člen družstva vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "Družstvo"), ktoré na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v rámci Prospektu investície schváleného Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách (ďalej len "zákon č. 566/2001 Z.z."), a to prostredníctvom spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s cennými papiermi"). Družstvo uzatvorilo s obchodníkom s cennými papiermi Zmluvu o správe portfólia cenných papierov (ďalej len "zmluva"), podľa ktorej miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície 8%. Obchodník s cennými papiermi vykonával svoju činnosť na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS toto povolenie v rámci výkonu dohľadu odobrala. Po ukončení svojej činnosti pre Družstvo ku dňu 30.4.2010, obchodník s cennými papiermi Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky. Družstvo tak nedisponovalo prostriedkami na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. Žalobcovi konaním obchodníka s cennými papiermi, v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo vznikla škoda, nakoľko jeho majetok sa zmenšil o sumu do Družstva vložených a nevrátených finančných prostriedkov. Za vznik tejto škody zodpovedal žalovaný v dôsledku nesprávneho úradného postupu pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi pri činnosti pre Družstva. Po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom z charakteru zistených porušení musela vedieť, že nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Za nesprávny považoval žalobca aj ten úradný postup žalovaného, pri ktorom 1/ nevykonal potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody Družstvu na majetku, ktorý bol tvorený prostriedkami jeho členov, 2/ neupozornil Družstvo na možné riziká spolupráce s obchodníkom s cennými papiermi, 3/ zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobil, že tak voči Družstvu, ako aj voči obchodníkovi s cennými papiermi neprijal vhodné opatrenia na zabezpečenie, aby tieto subjekty nemohli so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu, a napokon 4/ žalovaný nereagoval na list Družstva zo dňa 24.06.2010, ktorým podľa § 86 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. O jeho nedostatkoch vedel žalovaný minimálne na základe kontroly v roku 2007, na základe ktorej dňa 8.1.2008 uložil obchodníkovi pokutu vo výške 500 000,- Sk a dňa 20.8.2008 pokutu 300 000,- Sk. 3. Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietol, že Družstvo ako podnikateľský subjekt vykonávalo činnosť podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "Obchodný zákonník"), za ktorú zodpovedalo predstavenstvo ako štatutárny orgán, ktorý zároveň riadil činnosť Družstva a rozhodoval o všetkých záležitostiach Družstva, pokiaľ neboli vyhradené inému orgánu. Žalobca musel vedieť, že s investovaním finančných prostriedkov do Družstva je spojené určité riziko a doterajší, príp. propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov v súlade s § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli počnúc od 1.1.2006 na NBS) schválil dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z., na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Pri schvaľovaní Prospektu investície, ktorý je informačným dokumentom, úrad postupoval podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z., keď posudzoval najmä jeho úplnosť, t.j. či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť uvedených údajov zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a jeho vyhlásenie, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé spolu s jeho podpisom, boli zákonnou náležitosťou Prospektu investície podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. Prospekt investície neobsahoval aj dotknutú zmluvu, keďže zákonnou náležitosťou Prospektu investície bol podľa § 128 ods. 1 písm. a), bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z. len zoznam zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb. Schválenie Prospektu investície teda neznamenalo schválenie i zmluvy medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi. Ani prípadné nedodržiavanie povinností zo zmluvy zo strany obchodníka s cennými papiermi by neviedlo k porušeniu Prospektu investície. Žalovaný potvrdil, že vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, avšak len v zákonom vymedzenom a limitovanom rozsahu v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. Žalovaný bol až s účinnosťou od 1.6.2010 oprávnený dohliadať nad tým, či vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. Zo správ predkladaných Družstvom pritom nevyplývali informácie o zhoršenej situácii Družstva, Družstvo odporcovi neoznámilo, že obchodník s cennými papiermi neoprávnene vyúčtováva odmenu, neplní si povinnosti zo zmluvy s Družstvom. Žalovanému až po 8 rokoch spolupráce bol doručený list Družstva zo dňa 15.4.2010, v ktorom žiadalo žalovaného o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi a o vykonanie dohľadu na mieste. Žalovaný vykonal v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 dohľad na mieste u obchodníka s cennými papiermi a keďže zistil, že neposkytoval Družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., vydal dňa 12.7.2010 rozhodnutie č.O.-XXXX/XXXX, o predbežnom opatrení a obchodníkovi s cennými papiermi uložil povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom jeho klientov bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Ďalším rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. O.-XXXX-X/XXXX, žalovaný odobral obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, ktorého správnosť potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím č. I.- XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011. Pokiaľ išlo o namietané prieťahy v konaní, žalovaný mal za to, že samotné Družstvo sťažovalo napredovanie dohľadu tak, aby mohol žalovaný zistiť všetky skutočnosti a okolnosti a získať dôkazy potrebné na prípadné ďalšie konanie. Družstvo síce žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície podalo, avšak táto ostala neúplná napriek viacnásobnému predlženiu lehoty na odstránenie nedostatkov. Žalovaný preto rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. O.-XXXX/X-X/XXXX, konanie o žiadosti Družstva zastavil. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila Banková rada NBS rozhodnutím zo dňa 8.12.2010, č. I.-XXXX/XXXX. Medzičasom NBS listom zo dňa 27.8.2010, č. O.- XXXXX/XXXX, oznámila Družstvu začatie konania pre porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 tohto zákona, keďže Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a skutočnosti v ňom uvedené neaktualizovalo. Konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. O.-XXXXX-X/XXXX, ktorým žalovaný Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. Žalovaný teda pri výkone dohľadu podľa ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nebol nečinný, nespôsobil žiadne prieťahy v konaní a nedopustil sa ani žalobcom vytýkaného nesprávneho úradného postupu. Na majetok Družstva bol navyše uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, sp. zn. 3K 95/2010, vyhlásený konkurz. Pokiaľ žalobca vložil svoje finančné prostriedky do Družstva, mal si svoj nárok prihlásiť do konkurzu a v prípade popretia tejto pohľadávky správcom konkurznej podstaty, domáhať sa určenia popretej pohľadávky incidenčnou žalobou. Zároveň i samotné Družstvo sa na Okresnom súde Bratislava I domáhalo žalobou smerujúcou voči žalovanému náhrady škody vo výške 63.163.426,03 Eur s prísl. podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá škoda mala pozostávať i z členských vkladov členov Družstva. 4. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol členom v družstve PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, a podľa rozhodnutia predstavenstva Družstva zo dňa 20.4.2010 bol vlastníkom členského podielu vo výške 19.269,26 Sk. Žiadosťou zo dňa 11.2.2011 požiadal o zrušenie členského podielu v Družstve. Družstvo mu vydalo potvrdenie o zániku členstva ku dňu 30.3.2011 a vznikol mu tak nárok na vyrovnací podiel. Po vyhlásení konkurzu na majetok Družstva uznesením Okresného súd Bratislava I č.k. 3K/95/2010 z 11.4.2011 si žalobca ako veriteľ prihlásil do konkurzu pohľadávku v žalovanej výške, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá. V súčasnosti je o pohľadávke vedené incidenčné konanie pod sp. zn. 1Cbi/318/2011 a nie je právoplatne skončené. 5. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Vychádzal aj z ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo 199/2005 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1404/2004) v zmysle ktorej platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Ak má žalobca pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, nie je tak daný základný predpoklad zodpovednosti štátu. Žalobca sa ako bývalý člen Družstva, voči ktorému má právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu, musí voči nemu domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. O jeho pohľadávke v konkurznom konaní doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie tak žalobca nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči Družstvu. V súčasnosti nie je možné ani ustáliť majetok úpadcu - Družstva, z ktorého by mohla byť uspokojená jeho pohľadávka, resp. aj po skončení konkurzného konania v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Žalobca zároveň nepodal ani žalobu proti členom predstavenstva Družstva alebo kontrolnej komisie Družstva v zmysle § 251 ods. 2, § 243a ods. 4 a § 244 ods. 8 Obchodného zákonníka. Žalobca si primárne mal uplatňovať svoj nárok voči Družstvu, resp. voči členom predstavenstva a kontrolnej komisie Družstva, a až v prípade bezúspešnosti vymoženia predmetnej pohľadávky by do úvahy prichádzalo uplatňovanie náhrady škody voči štátu (v prípade preukázania zodpovednosti žalovaného za škodu). Z tohto dôvodu nemohol súd v rozhodnom čase ustáliť, či a najmä v akej výške vznikla žalobcovi škoda, čo je rozhodujúce aj pre plynutie premlčacej doby na uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu. Nárok bol preto na súde uplatnený predčasne. V súvislosti s odvolávkou žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, súd prvej inštancie uviedol, že ho nemožno na daný prípad aplikovať. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty Družstva vyplynulo, že konkurzné konanie nie je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom konaní domáha náhrady škody. 6. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že aj v prípade preukázania škody žalobcom, jeho návrhu by nebolo možné vyhovieť z dôvodu nepreukázania tvrdeného nesprávneho úradného postupu žalovaného. Medzi žalobcom uvádzanou škodou a vytýkaným (nepreukázaným) úradným postupom neexistuje ani príčinná súvislosť. Súd prvej inštancie v dokazovaní oboznámil listinné dôkazy týkajúce sa vzťahu medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi, avšak bližšie ich nevyhodnocoval, nakoľko predmetom konania nebol nesprávny úradný postup žalovaného pri výkone dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. Súd zároveň zamietol návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania zabezpečením účtovníctva Družstva od roku 2002 do roku 2010 a výsluchom svedkov A.. D. W., B.. G. H., B.. C. L. a B.. E. W., keď považoval vykonanie navrhovaných dôkazov za nadbytočné, nakoľko predloženie účtovníctva Družstva a svedecké výpovede neboli potrebné na preukázanie tvrdení žalobcu, pričom tvrdený nesprávny úradný postup je upravený príslušnými právnymi predpismi. 7. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., a návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaný nežiadal o ich priznanie, resp. mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 28.5.2014 do výroku pod bodom II., ktorým bol zamietnutý návrh vo veci samej. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie jeho návrhu, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že žalovaný nepostupoval v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. Základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Žalobca sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože vychádzal z garancie žalovaného ako orgánu dohľadu. Nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa žalovaného len formálny, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovaného bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Uviedol, že súd sa mal riadiť zmyslom a účelom zákona a neuprednostniť iné výkladové metódy pred ústavne súladným výkladom. V tejto súvislosti poukázal na nálezy Ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, sp. zn. III.ÚS 341/07, I.ÚS 243/07 a sp. zn. Pl.ÚS 21/96. Argument žalovaného, že vykonával dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nevykonával dohľad nad celkovou činnosťou Družstva je irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá mu vznikla a porušením zákonných povinností žalovaným spočívajúcich v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Ku škode žalobcu došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovaného vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobca nebol „bdelý“. Súd prvej inštancie svojím výkladom umožnil, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovaným. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti. Podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mal žalovaný zisťovať, čo v prípade Družstva ani Obchodníka s CP neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS Družstvu a obchodníkovi. Nie je teda pravda, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobcu a porušením zákonných povinností žalovaným spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. V prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom B.. M. Červenka, vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a obchodníkom. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000,- Eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007 nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov. Neprijala ani žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaný umožnil ďalšiu činnosť Družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do Družstva. Žalovaný následne svojim postupom potvrdil tieto tvrdenia žalobcu o tom, že družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Toleroval tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobca poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS Prospektu investícií je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny v základných a z pohľadu investorov v rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú družstvo boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti návrhu na začatie konania žalobca uviedol, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovaného ako aj prvoinštančného súdu povinný mu dané plnenie vrátiť. Takýto záver nie je v súlade s platnou legislatívou SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Žalobca napokon v odvolaní namietol, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M Cdo 11/2010 z 31.1.2012. 9. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 11.6.2014 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny potvrdil. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu v predmetnej veci. Za nepresné a účelové označil tvrdenie žalobcu, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (nález ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, sp. zn. III.ÚS 209/04 a sp. zn. I.ÚS 241/07). V odvolaní žalobca ani nešpecifikoval, na ktoré otázky nedostal odpoveď. Tvrdenia žalobcu nasvedčujú tomu, že tento sa účelovo snaží navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci, pričom sám nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žalobu proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli zodpovední za riadenie družstva PDSI a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K žalobcom namietanému porušeniu princípov právneho štátu zo strany žalovaného uviedol, že jeho kompetencie pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platným právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry. Pri svojom postupe voči Družstvu a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiaval zákonné pravidlá zakotvené v zákone o dohľade a ZoCP. Žalobca ako laik mohol sám požiadať žalovaného o vysvetlenie jeho zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu na finančným trhom. Poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých sa vyjadroval k otázkam namietaným žalobcom. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 v súvislosti s otázkou reálnej predčasnosti žaloby žalovaný uviedol, že tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Uvedený rozsudok totiž primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Pritom Najvyšší súd ČR výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV“. V rozsudku ďalej Najvyšší súd ČR konštatuje, že aj z rozsudku zverejneného v zbierke pod č. R XX/XXXX (rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010) vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka „sa posúdenie nevymáhateľnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja odo dňa, keď poškodený dostal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu bez ohľadu na to, že doposiaľ nebolo vydané rozhodnutie o zrušení konkurzu“. Už uvedený rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa žalobcovia domáhali proti členom štatutárneho orgánu konkrétnej obchodnej spoločnosti preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Žalobcovi doposiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože vznik samotnej škody a jej výšky bude závisieť od výsledku konkurzného konania družstva. Až následne, ak pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, môže mu vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa - žalobcu voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jej dlžníkom, s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca tvrdí, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 O.s.p., t.j., že neboli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, žalovaný k tomu namietol, že zo zápisnice z pojednávaní vyplýva, že súd oboznámil obsah spisu prečítaním podstatných častí označených listín. Podstatné je aj to, že obsah týchto listinných dôkazov je známy tak súdu, ako aj účastníkom z inej rozhodovacej činnosti súdu. Na Okresnom súde Bratislava I je podľa informácií žalovaného podaných cca 800 žalôb na rovnakom skutkovom a právnom základe, a od 2.7.2012 sa uskutočnili stovky pojednávaní v skutkovo a právne identických veciach s totožnými listinnými dôkazmi. Vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľom družstva PDSI) advokátska kancelária FUTEJ & Partners,.r.o.. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, o predmetnom odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom zo dňa 1.3.2016, č.k. 14Co/551/2014-157, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil a žalovaného náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po preskúmaní veci, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil v súlade ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu žalobcu - nesprávny úradný postup žalovaného pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. Okrem toho nebolo preukázané ani to, či žalobcovi už konkrétna škoda vôbec vznikla. Mal za nesporné, že žalovaný bol povinný vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; konštatoval však, že v predmetnom konaní bol sporný rozsah takéhoto dohľadu. V tejto súvislosti poukázal na to, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 ZoCP zákonom č. 129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Až od uvedeného dňa tak mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 ZoCP zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ ZoCP). Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, ZoCP neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík na rozdiel od iných dohliadaných subjektov. Preto sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy mohla kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 ZoCP. Sám žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší, alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov. Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto skutočností žalobca nebol dostatočne vedomý. To isté platí aj pokiaľ ide o jeho argumentáciu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Pokiaľ išlo o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciu žalovaného. Z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený nezíska v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu speňažovania konkurznej podstaty. Miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov. Bude tak jasné, že za daných okolnosti navrhovateľ nebude mať šancu od Družstva vymôcť žiadne odškodnenie. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo ešte k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto záver súdu prvej inštancie, že návrh bol podaný predčasne, považoval za správny. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 , v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplývalo, že by mu nejaké trovy v odvolacom konaní vznikli. 11. Proti prvému výroku tohto rozhodnutia podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie zo dňa 20.4.2015, ktorým sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces a k odňatiu možnosti konať pred súdom. Svoje tvrdenie odôvodnil tým, že odvolací súd neprípustným spôsobom pracoval s doterajšou judikatúrou, keď tú, ktorú považoval za vhodnú, citoval, ale ostatnú a rovnako dôležitú zamlčal, alebo ju ani nespomenul. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu zo dňa 4.5.2016 uviedol, že podľa jeho názoru dovolanie nie je prípustné, nakoľko nie je splnená žiadna zo zákonných podmienok. Navyše poukázal na to, že súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd celkovo dospeli k právnemu aj logickému záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by žalovaný nepostupoval správnym úradným postupom. Preto navrhol, aby Najvyšší súdu Slovenskej republiky podané dovolanie odmietol alebo zamietol. 13. Dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.3.2016, č.k. 14Co/551/2014-257, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dovolaním napadnutého rozsudku vyplýva skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsahu odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom treba považovať za jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkázal na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení poukázal na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnul právne posúdenie veci. Podľa názoru dovolacieho súdu dovolaním napadnuté rozhodnutie v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a preto argumenty dovolateľa o nepreskúmateľnosti sú nedôvodné. V ďalšom však uviedol, že odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu procesných práv, na porušenie ktorých prihliada súd z úradnej moci. Z obsahu spisu je zrejmé, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo doručené žalovanému dňa 10.6.2014 a žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril podaním zo dňa 11.6.2014. Toto vyjadrenie, hoci obsahovalo skutkovú i právnu argumentáciu, už doručené žalobcovi nebolo. S poukazom na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 13.1.2015 vo veci F. proti Slovenskej republike, dovolací súd skonštatoval porušenie práva na spravodlivé konanie (nerešpektujúce princíp rovnosti zbraní), keď postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom. Predovšetkým tým, že odvolací súd sa s vyjadrením žalovaného v odôvodnení svojho rozsudku síce vysporiadal, avšak bez toho, aby ešte predtým rovnakú možnosť poskytol aj druhému účastníkovi konania. Dovolací súd preto rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „C.s.p.“). Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Odvolací súd po predložení veci z dovolacieho súdu, doručil vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.6.2014 na vedomie žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k jeho obsahu. Podanie bolo žalobcovi doručené dňa 31.8.2016. Žalobca sa v stanovenej lehote k predmetnému podaniu nevyjadril. 16. Keďže ostatné dovolacie dôvody žalobcu vyhodnotil dovolací ako nedôvodné, odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. tak, že napadnutý rozsudok opätovne z rovnakých dôvodov potvrdil. 17. O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle 255 ods. 1 CSP. V oboch konaniach úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil a zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy v odvolacom alebo dovolacom konaní vznikli. 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 C.s.p.).