Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/350/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245046 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111245046.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G. M. č. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, konajúcou prostredníctvom JUDr. Daniela Futeja, CSc., konateľa a advokáta, proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Národná banka Slovenska, so sídlom ul. Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30 844 789, o náhradu škody vo výške 100.750,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo dňa 10.2.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo dňa 10.2.2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 88/2016, 3 Cdo 89/2016 zo dňa 18.5.2016 bolo rozhodnuté o dovolaniach žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6.8.2014 sp. zn. 14 Co 240/2014, 14 Co 241/2014 a proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22.9.2015 sp. zn. 14 Co 234/2014, tak, že dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22.9.2015 sp. zn. 14 Co 234/2014 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, a dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 6.8.2014 sp. zn. 14 Co 240/2014, 14 Co 241/2014 odmietol. 2. Zrušenie rozsudku odvolacieho súdu odôvodnil dovolací súd tým, že zo spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu proti prvostupňovému rozsudku (č.l. XXX až XXX spisu) sa vyjadrila žalovaná (č.l. XXX až 623 spisu). Zo spisu nevyplýva, že by toto vyjadrenie žalovanej, ktorého súčasťou bola skutková a právna argumentácia, bolo doručené žalobcovi. Postup odvolacieho súdu mal tak znaky relevantné z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f) OSP. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b OSP). 3. Dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu potvrdzujúcemu prvostupňové uznesenie o súdnom poplatku za odvolanie, dovolací súd odmietol ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ OSP). 4. Po vrátení veci odvolaciemu súdu dňa 30.8.2016 tento vo veci ďalej konal. Opätovne zistil, že napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (v prvom výroku) zamietol návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku XXX Zmluvy o fungovaní Európskej únie v právnej veci 10C 222/2011. Zároveň (druhým a tretím výrokom) zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 100.750,- eur s úrokom z omeškania titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o trovách prvostupňového konania rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 5. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa svojim návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s neprávnym úradným postupu NBS pri výkone dohľadu nad PODIELOVÝM DRUŽSTVOM SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo). Svoj návrh odôvodnil tým, že ako člen Družstva vložil peňažné prostriedky do Družstva za účelom ich zhodnotenia, nakoľko Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoCP). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky Družstva v rámci Prospektu investície, ktorý schválil Úrad pre finančný trh rozhodnutím U. -XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len Obchodník s CP) s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov, uzavretá podľa zákona o cenných papieroch, o správe aktív podľa Obchodného zákonníka, ktorá bola menená a doplňovaná. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených žalobcom do Družstva mala byť v súlade s Prospektom investície podľa zmluvy 8 %. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p.. Obchodník s CP vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa ZoCP na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Nad činnosťou Družstva a Obchodníka s CP mala právomoc vykonávať dohľad NBS v súlade so zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, v súlade so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca vložil peňažné prostriedky do Družstva výhradne z dôvodu, že sa spoliehal na to, že Družstvo a aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS tak, že bude zabezpečené ich riadne fungovanie, a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky, ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 žalobca dozvedel, že Obchodník s CP s Družstvom k 30.4.2010 skončil spoluprácu, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá prostriedky na výplatu žalobcom zverených finančných prostriedkov, vrátane ich zhodnotenia. V dôsledku vyššie uvedeného konania Obchodníka s CP v spojení s jeho činnosťou pre Družstvo tak vznikla žalobcovi škoda, ktorá predstavuje sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu, pretože Družstvo mu nevyplatilo finančné prostriedky zhodnotené o dohodnutý zisk. Žalovaná v dôsledku nesprávneho úradného postupu NBS, porušením zákonných ustanovení týkajúcich sa dohľadu, zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcovi. Žalobcovi vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou Obchodníka s CP, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti Obchodníka s CP neurobila NBS riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom musela vedieť z charakteru zistených porušení, že nedostatky v činnosti Obchodníka s CP zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie. Nesprávny úradný postup NBS ďalej spočíval v tom, že vo vzťahu k Družstvu NBS nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo Obchodníkovi s CP a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov. NBS najmä neupozornila včas Družstvo na možnosť rizika vyplývajúceho z jeho spolupráce s Obchodníkom s CP. NBS ďalej zbytočnými prieťahmi, resp. svojou nečinnosťou spôsobila, že neprijala v konaní voči Družstvu a Obchodníkovi s CP vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že Družstvo a Obchodník s CP by nemohol so svojím majetkom nakladať inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu. Obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane žalobcu až do 1.3.2011, kedy NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. 6. Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť ako nedôvodný. Uviedla, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - S. X. slovenské investície, Dolárové družstvo slovenské investície a Sporiteľné družstvo stred BB "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "Slovenské investície" - sú podnikateľské subjekty, ktoré vznikli a vyvíjali činnosť podľa Obchodného zákonníka. Za celkovú činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Žalobca ako investor musel vedieť, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov tak, ako to ustanovuje § 129 ods. 1 písm. b) ZoCP. Spoliehanie sa žalobcu na to, že Družstvo aj Obchodník s CP sú subjekty, nad ktorými je vykonávaný dohľad NBS, pričom pod týmto dohľadom budú peňažné prostriedky zhodnotené v garantovanej výške (8 % p.a.), sú účelové a založené aj na neznalosti právnych predpisov. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na NBS) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície podľa § 127 ods. 2 ZoCP (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Prospekt investície je svojou povahou informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Pri jeho schvaľovaní orgán dohľadu postupuje podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP a posudzuje najmä jeho úplnosť (teda či obsahuje všetky údaje podľa § 128 ods. 1 ZoCP) a tiež vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedá štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v Prospekte investície sú úplné a pravdivé, ako aj jeho podpis, ktorý Prospekt investície musí obsahovať (§128 ods. 1 písm. h) ZoCP). Zákonnej úprave odporuje a je zavádzajúce tvrdenie navrhovateľa, že schválený Prospekt investície obsahoval aj samotnú Zmluvu o správe portfólia. Prospekt investície má podľa zákona obsahovať a obsahuje iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP. ZoCP však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval sa len ich zoznam) a schválený Prospekt investície tieto zmluvy nikdy neobsahoval. Schválenie Prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie Zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zmluvný vzťah, a teda eventuálne nedodržiavanie povinností zo zmluvy medzi Družstvom a Obchodníkom s CP zo strany Obchodníka s CP by vo všeobecnosti bolo porušením ich zmluvného vzťahu, ale nie porušením Prospektu investície. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v ZoCP, teda kontrolovala zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 ZoCP a § 127 ZoCP), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením NBS na posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 ZoCP. Až s účinnosťou od 1.6.2010 bola NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený Prospekt investície. NBS teda nevykonávala, a ani nemohla vykonávať, dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencie. Z polročných správ Družstva, predkladaných Družstvom NBS, nevyplývali žiadne indície a ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Družstvo od roku 2002, teda od začiatku obchodnej spolupráce s Obchodníkom s CP, nemalo žiadne výhrady k činnosti Obchodníka s CP, a ani nikdy NBS neoznámilo, že Obchodník s CP neoprávnene vyúčtováva odmenu alebo si inak neplní povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uzatvorenej s Družstvom, ale ani nikdy nepodalo žiadnu žalobu na súd z dôvodu, že Obchodník s CP nekoná v súlade s uzatvorenou zmluvou, prípadne svojim konaním spôsobuje škodu Družstvu. Až po 8 rokoch vzájomnej spolupráce s Obchodníkom s CP listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 žiadalo Družstvo o preskúmanie postupu Obchodníka s CP a žiadalo o vykonanie dohľadu na mieste. Družstvo sa nedomáhalo svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP na príslušnom súde, ale žiadalo okamžitú nápravu od NBS. NBS po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete, vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste, pri ktorom bolo zistené, že Obchodník s CP neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle ZoCP. Vzhľadom na podozrenie z možného poškodenia klientov Obchodníka s CP, NBS v záujme ochrany klientov Obchodníka s CP, vydala rozhodnutie č. T.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s CP bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS. Rozhodnutím č. T.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) ZoCP. V rozhodnutí boli zároveň uvedené aj iné porušenia ZoCP. Proti rozhodnutiu podal Obchodník s CP rozklad. V konaní o rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. C., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS listom zo dňa 20.4.2010 vyzvala Družstvo, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže v Družstve nastali zmeny týkajúce sa údajov zahrnutých do prospektu investície, ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie ponúkaných majetkových hodnôt investorom, a v dôsledku ktorých sa stala neaktuálna podstatná časť prospektu investície. Družstvo podalo dňa 28.4.2010 žiadosť o schválenie dodatku k Prospektu investície. Žiadosť Družstva nebola úplná. NBS vyzvala Družstvo na odstránenie nedostatkov. Družstvo požiadalo trikrát o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov celkovo na 120 dní, ale napriek tomu nedostatky neodstránilo. NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom, svojim rozhodnutím č. T.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie o žiadosti Družstva zastavila. Družstvo podalo proti uvedenému rozhodnutiu rozklad. O rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada NBS, ktorá prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. Q.- XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16.12.2010. Medzičasom NBS ako prvostupňový útvar dohľadu nad finančným trhom listom č. T.-XXXXX/XXXX zo dňa 27.8.2010 doručila Družstvu oznámenie o začatí konania za porušenie § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) ZoCP a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 ZoCP, a to tým, že Družstvo nedodržiavalo schválený Prospekt investície a že skutočnosti v ňom uvedené nie sú aktuálne a pravdivé. Toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia č. G. zo dňa 30.5.2011, ktorým sa Družstvu zakázal predaj majetkových hodnôt. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.7.2011. Podľa vyjadrenia Družstva malo Družstvo poskytnúť Obchodníkovi s CP 26,179.149,64 eur. NBS pri výkone dohľadu na mieste u Obchodníka s CP nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, že by Družstvo zverilo Obchodníkovi s CP finančné prostriedky. NBS teda nebola pri vykonávaní dohľadu nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy v konaní, a postupovala v súlade so ZoCP. 7. Čo sa týka merita sporu, súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako člen Družstva dňa 23.8.2010 požiadal Družstvo o zrušenie jeho členstva v Družstve. Žalobca súdu doručil listinný dôkaz - Potvrdenie o zániku členstva v Družstve a o vzniku nároku na vyplatenie vyrovnávacieho podielu v sume 100.771,32 eur, ktorú sumu si však titulom náhrady škody neuplatnil. Titulom náhrady škody si uplatnil sumu 100.750,- eur v zmysle vystavenej zmenky Družstvom, ktorá však žalobcovi Družstvom vyplatená nebola. Žalobca výšku uplatnenej škody odvodzuje od skutočnosti, že na základe prihlášky do Družstva sa stal členom Podielového družstva Slovenské investície a vlastníkom členského vkladu. Pohľadávku si prihlásil v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011. V konkurznom konaní sa uskutočnila 1. schôdza veriteľov, ktorá bola prerušená a jej pokračovanie bolo 7.12.2012. Prihlásená pohľadávka žalobcu bola správcom konkurznej podstaty popretá (pravdepodobne pre uplatnenú výšku pohľadávky) a žalobca podal incidenčnú žalobu, pričom konanie v tejto veci nie je doposiaľ ukončené. 8. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že investíciami vloženými do Družstva, ktoré tvorili vklady členov Družstva, mal právo disponovať výhradne H. R., o.c.p., na základe zmluvy o riadení portfólia zo dňa 2.6.2008, z ktorej vyplývali práva a povinnosti zmluvných strán uzatvorenej medzi Obchodníkom s CP a Družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou zo dňa 30.3.2010 s účinnosťou od 1.5.2010. Po tomto úkone Družstvo listom zo dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu spoločnosti H. R., o.c.p., a.s.. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP, sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP rôznymi žiadosťami, a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy, kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstva. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP pani M., G., I. a W.. Družstvo malo účty v Slovenskej sporiteľni a.s., v Československej obchodnej banke a.s. a vo Všeobecnej úverovej banke a. s.. Súd mal tiež za zistené, že na základe schváleného Prospektu investície Úradom pre finančný trh U. -XXX/XXXX/ SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002, bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným dokumentom, z obsahu ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie. 9. Na základe zisteného skutkového stavu do 1.6.2010, NBS, ako aj jej právny predchodca - Úrad pre finančný trh, v súlade so ZoCP postupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií Družstva predovšetkým po tom, čo bolo vedené rokovanie so štatutárom Družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností Družstva a NBS dňa 24.8.2007. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný z obsahu listinného dôkazu, a to zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev zo dňa 24.8.2007. Družstvo dňa 10.10.2007 doručilo NBS písomnú odpoveď, v ktorej predovšetkým zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v odpovedi špecifikovaných. Družstvo sa v odpovedi taktiež vyjadrilo k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti v rámci finančného skupiny CI HOLDING ,a.s.. V odpovedi bolo zdôraznené, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. V odpovedi bolo na záver taktiež zdôraznené, že za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev, a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Ako bolo konštatované vyššie, Družstvo až listom doručeným NBS dňa 15.4.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu Obchodníka s CP po tom, čo mu tento vypovedal zmluvu o riadení portfólia. Z obsahu listinných dôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že NBS vykonala v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. NBS v tomto období vyzvala aj Družstvo listom zo dňa 20.4.2010, aby predložilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Súd mal za preukázané, že Družstvo predložilo NBS dňa 28.4.2010 Žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti bolo začaté konanie T.-XXXX/X/XXXX, ktoré však bolo podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerušené rozhodnutím T.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 10.5.2010 na čas, po ktorý Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky žiadosti neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím T.- XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010 konanie vo veci žiadosti zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou NBS č. Q.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, právoplatným dňa 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 ZoCP za porušenie ustanovenia §129 ods. 3 v spojení s ustanovením § 128 ods.1 písm. b), c), h) ZoCP a ustanovenia § 125c ods. 1 v spojení s ustanovením § 127 ods. 4 ZoCP. Rozhodnutím T.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, NBS zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt. Týmto rozhodnutím však NBS nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť, keďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala. NBS na základe získaných poznatkov činnosti Družstva, ako aj Obchodníka s CP, dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k. J.:B.-XXX/BPK-B-XXXX zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. 10. Súd prvej inštancie posúdil uplatnený nárok po právnej stránke podľa ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a návrh zamietol. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní bolo preukázané, že NBS až od účinnosti ZoCP od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt - Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. NBS nevykonávala, a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s ustanovenia zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, so ZoCP, ako aj so zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca tak nepreukázal jednu z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody, a to nesprávny úradný postup NBS, a preto sa súd v konaní už ani nezaoberal správnosťou vyčíslenej výšky škody. 11. Súd návrh žalobcu zamietol aj z dôvodu, že nárok na náhradu škody voči štátu môže byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť. Žalobca si svoj nárok uplatnil v konkurznom konaní voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bol, čo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného - žalobcu, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobcu na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobcu bola síce správcom konkurznej podstaty popretá, čo však neznamená, že počas incidenčného konania pohľadávku žalobcu neuzná. Žalobca si uplatnil pohľadávku incidenčnou žalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe žalobcu nerozhodol; konkurz nie je ukončený, a preto nie je možné ustáliť výšku škody, ktorá žalobcovi vznikla. Návrhy na začatie konania o zaplatenie škody je možné preto považovať za predčasne podané. 12. Súd návrh žalobcu zamietol aj z dôvodu, že ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených finančných prostriedkov Družstvom veriteľom Družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť v zmysle ustanovenia § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči členom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia § 244 Obchodného zákonníka. 13. Podľa súdu prvej inštancie v danom prípade je právne relevantným prípadný nesprávny úradný postup, ktorého by sa mohla NBS dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy, že v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by žalobcovi vznikla škoda. Žalobca poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany NBS nad činnosťou Obchodníka s CP. Samotný žalobca pritom poukazoval na to, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia po tom, ako ich získalo od žalobcu. Medzi Družstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti, vyplývajúce mu zo zmluvy neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky nedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcemu zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky) dospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s prípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom s CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od žalobcu. Z uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcom v zanedbaní dohľadu na Obchodníkom s CP. Preto sa súd takýmto prípadným nesprávnym úradným postupom ani nezaoberal. Podľa súdu NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala, ani sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až § 128 ZoCP. V súlade s uvedenými ustanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom posudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), posudzoval, či obsahuje všetky údaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte investície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o riadení (alebo správe) portfólia. NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo k prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 1.6.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Súd na záver ešte dodal, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami Družstva, ustanoveniami Obchodného zákonníka. Navrhovateľ ako člen Družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv. Práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom Družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti Družstva, kontrolujú činnosť Družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a stanov. Žalobca počas trvania členstva v Družstve nevyužil svoje právo člena a nezúčastnil sa zasadnutia členskej schôdze. V konaní nepreukázal, že počas členstva v Družstve realizoval ďalšie svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasiahol do činnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych zástupcov Družstva. 14. Na základe uvedených záverov za stavu, keď žalobca v konaní nepreukázal splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (nebol preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody, ani príčinná súvislosť medzi uplatnenou škodou a vytýkaným nesprávnym úradným postupom), súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol. 15. Rozsudok bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu, ako aj žalovanej, dňa 27.2.2014. 16. Proti tomuto rozsudku (jeho zamietavému výroku vo veci samej) podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že návrhu žalobcu na náhradu škody vyhovie, alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Namietol, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty. V tejto súvislosti uviedol niektoré citáty z rozhodnutí súdov, a to z nálezu Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS XXX/XX, nálezu Ústavného súdu I. ÚS XXX/XX, ako aj z nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/96. Argument žalovanej o tom, že upozornila Družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, je úplne irelevantný, ak žalobca nemohol o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. V tejto súvislosti poukázal na ZoCP, ktorý nepoužíva rozlíšenie medzi „činnosťou“ a „celkovou činnosťou“ dohliadaného subjektu, pričom takéto rozlíšenie neobsahovalo ust. § 135 ods. 1 tohto zákona ani v čase, keď žalovaná schválila prospekt investície (2002) a Družstvo sa stalo dohliadaným subjektom ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt. Má za to, že predmet dohľadu nebol menený a žalobca sa dôvodne spoliehal, že v rámci dohľadu bude žalovaná dohliadať na dodržiavanie podmienok ustanovených povoleniami podľa ZoCP. Z toho dôvodu nie je pravdou, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou žalobcu a porušením zákonných povinností žalovanou, spočívajúce v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený ZoCP. Za nepochopiteľné preto považuje konštatovanie okresného súdu, že žalobca sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady, že „právo patrí bdelým“. Žalobca nemal zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani Obchodníka s CP, ktorými mohol zabezpečiť dodržiavanie ZoCP. Tým, že došlo k zamietnutiu jeho návrhu aj z dôvodu nedostatku príčinnej súvislosti, resp. z dôvodu, že k nezákonnému postupu zo strany žalovanej nedošlo, súd odobril výklad ZoCP, ktorý úplne popiera zmysel právnej úpravy dohľadu. Žalobca poukázal na to, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 ZoCP je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií, pričom podľa § 135 ods. 1 ZoCP, ktorý platí v tomto znení už od 1.5.2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj Obchodník s CP, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS, hoci žalovaná tvrdila celý čas v konaní opak. Podľa § 135 ods. 2 ZoCP mala žalovaná zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS Družstvu a Obchodníkovi s CP. Zároveň NBS má podľa § 135 ods. 2 ZoCP zisťovať všetky informácie a podklady, a to aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť, vystavené dohliadané subjekty, v rámci nich aj Družstvo činnosťou Obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov, teda v tomto prípade samotného žalobcu. Poukázal na skutkovo a právne totožné konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011, v ktorom bolo výpoveďou svedka R.. E. V. H.. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING a.s., ktorá v tom čase akcionársky vlastnila Obchodníka s CP, t.j. že Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s Obchodníkom s CP a Družstvom. V uvedenom konaní bolo ďalej zistené, že NBS sa po zistení rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s tým, že toto portfólio bolo následne rozložené namiesto jednej do troch zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a.s., CI REALITY s.r.o. a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť stopercentnými dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva, alebo konateľom, R.. Y. J., vtedajší predseda predstavenstva Obchodníka s CP. Teda NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING a.s. a Obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči Obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že Obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil ZoCP vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia NBS, okrem bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému Družstvu z roku 2007, NBS nevyužila svoje kompetencie v zmysle ZoCP existujúce už od roku 2007, a neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia, ktoré podľa ZoCP ako i zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, mala a stále má. Týmto podcenením situácie NBS umožnila ďalšiu činnosť Družstva, aj Obchodíka s CP, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobcom vložených prostriedkov do Družstva, pričom NBS svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila tiež to, že žalobca už skôr nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že túto investíciu mu NBS svojim zanedbaným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 pod číslom T.-XXXXX-X/XXXX, ktorý bol vydaný v rámci výkonu dohľadu nad Družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt (ďalej len rozhodnutie o zákaze činnosti) z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Z výpočtu uvedených nedostatkov prospektu Družstva uvedených v rozhodnutí o zákaze činnosti je nepochybné, že prospekt bol neaktuálny, pričom samotná NBS uviedla, že na základe neaktuálneho prospektu nie je možné uskutočňovať verejnú ponuku majetkových hodnôt. Údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom roku 2010, a táto neaktuálnosť siahala až spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2008 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva R.. E. V. a R.. W. B. za účelom prerokovania problémov činnosti Družstva z dôvodu nedodržiavania prospektu. I na základe takéhoto prerokovania nedostatkov vyplynulo, že Družstvo svojím konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h), a ust. § 125 ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 ZoCP od 31.12.2006, avšak NBS voči Družstvu zasiahla až v máji roku 2011, kedy mu zakázala činnosť. Čo sa týka údajnej predčasnosti žalobného návrhu, podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012, ktorý je z hľadiska skutkového a právneho stavu plne aplikovateľný aj na slovenské právne pomery, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody totiž povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je podľa názoru žalovanej, ako aj prvostupňového súdu, povinný mu dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v platnom znení neustanovuje, nevyžaduje a ani nepripúšťa žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale pripúšťa regresnú náhradu. Ak škoda predstavuje majetkovú ujmu v podobe skrátenia majetkového stavu poškodeného, nedá sa vznik škody bez ďalšieho spojiť s formálnym ukončením konkurzného konania tak, ako to tvrdí žalovaná. Pokiaľ by sa pripustil názor, že prebiehajúce konkurzné konanie vylučuje podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ale i zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania, čo by mohlo trvať i niekoľko rokov. Znamenalo by to, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Tento záver je celkom neprijateľný a scestný. Žalobca zdôraznil, že jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu so správcom incidenčnú žalobu. V danom konkurze ani viac ako dva roky od jeho vyhlásenia nemajú ani len zistené pohľadávky, pričom samotný správca sa vyjadril, že nepredpokladá uspokojenie veriteľov v konkurze družstva v 100 % rozsahu, resp., že šance na uspokojenie pohľadávok sú minimálne. Teda z aktuálneho stavu konkurzu je zrejmé, že je vylúčená možnosť žalobcu uspokojiť sa z výťažku z konkurzu v rozsahu, v akom si uplatnil svoju pohľadávku. Na záver žalobca v odvolaní namietol, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania v značnom počte a rozsahu, neboli riadne vykonané spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 OSP, keď v zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny, alebo ich presne označené časti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 11/2010 s tým, že takéto dôkazy preto nemôžu byť podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku. 17. Odvolanie žalobcu bolo dňa 7.4.2014 doručené žalovanej, ktorá sa k nemu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.4.2014 (č.l. XXX až XXX spisu). Žalovaná v ňom navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne a právne správny potvrdil. Podľa žalovanej okresný súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie, riadne zabezpečil listinné dôkazy, dostatočne a správne zistil skutkový stav a dospel aj k správnemu a riadne odôvodnenému rozhodnutiu. Poukázala na to, že podstatou na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, teda na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobcom uvádzané tvrdenia nesvedčia o žiadnej predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodovania, pretože pojednávania v skutkovo a právne identických veciach sa konali pravidelne už od 2.7.2012. Naopak, tvrdenia žalobcu nasvedčujú, že sa účelovo snaží dodatočne navrhovať ďalšie právne irelevantné dôkazy, ktoré odďaľujú rozhodnutie vo veci. Žalobca nevyužil všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodal žiaden návrh proti členom predstavenstva, ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí by boli zodpovední za riadenie Družstva a tiež za hospodárenie a nakladanie s majetkom Družstva. K námietke žalobcu, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR. Žalovaná postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná, a ani nespôsobila žiadne zbytočné prieťahy pri svojom postupe voči Družstvu, ale aj obchodníkovi s CP. Dodržiavala zákonné pravidlá ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Až odvtedy mohla žalovaná dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Pri prospekte investície nešlo o také rozhodnutie žalovanej, ktorým by žalovaná určila, alebo stanovila vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Taktiež povinnosť aktualizovať prospekt investície podľa § 125c ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola stanovená vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. v znení zák. č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal a zodpovedá investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície v zmysle § 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z.z.. Žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia rozloženia rizík ani krytia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. Správcovskej spoločnosti pre kolektívne investovanie a niektorých ďalších dohliadaných subjektov, a preto údajné (reálne neexistujúce) povinnosti Družstva nemohla žalovaná kontrolovať. Za činnosť Družstva celkovo zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo Družstva ako štatutárny a výkonný orgán Družstva, ktorý riadi jeho činnosť, rozhoduje o všetkých záležitostiach, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami a rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu Družstva, t.j. za dodržiavanie prospektu investície Družstva bolo aj voči členom Družstva vždy zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne uložená v zák. č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ktoré malo široký predmet činnosti. Žalovaná mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti podľa bývalých ust. § 126 až § 130 zák. č. 566/2001 Z.z., a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané bývalým ust. § 129 zák. č. 566/2001 Z.z., a či Družstvo zverejňuje finančné správy v zmysle bývalého ustanovenia § 130 zák. č. 566/2001 Z.z.. Žalovaná nebola a ani nie je príslušná potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 4968/2009 zo dňa 11.4.2012 a tvrdí, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu, návrh o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, má za to, že toto jeho tvrdenie je zavádzajúce a nezodpovedá skutočnosti. Predmetný rozsudok primárne rieši problematiku zodpovednosti iných subjektov ako štátu, a iba sekundárne sa zaoberá zodpovednosťou za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci. Najvyšší súd Českej republiky výslovne judikoval, že akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v § 3 ods. 2 ZKV (českého zákona č. 328/1991 Sb. o konkursu a vyrovnání ve znení pozdějších předpisů). Tento rozsudok sa konkrétne zaoberal náhradou škody, ktorej sa navrhovatelia domáhali proti členom štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti (teda nie proti štátu) preto, lebo členovia štatutárneho orgánu si oneskorene splnili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok danej obchodnej spoločnosti. Posúdenie otázky vzniku škody je v prípade týchto subjektov (členov štatutárneho orgánu) zodpovedných za škodu úplne odlišné, ako posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu a nemožno ich navzájom zmiešavať. Skutočná existencia pohľadávok žalobcu a ich výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych konaní. Až následne, ak pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi nebude uspokojená v rámci konkurzu, až vtedy mu môže vzniknúť škoda. Táto škoda nevzniká v okamihu splatnosti pohľadávky, ani v okamihu omeškania dlžníka, ale mohla by vzniknúť až okamihom, keď sa právo veriteľa (žalobcu) voči dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným. Žalobca si teda zmiešava ujmu, ktorá mu ako veriteľovi bola spôsobená doterajším neplnením záväzkov jeho dlžníkom s ujmou, ktorá je jednou z podmienok vzniku nároku na náhradu škody. Žalobcovi zatiaľ nevznikla žiadna škoda, pretože má ako veriteľ vymáhateľnú pohľadávku voči svojmu Družstvu ako dlžníkovi, a jeho žaloba je jednoznačne predčasná, čo objektívne a správne skonštatoval aj prvostupňový súd. K tvrdeniu žalobcu, že listinné dôkazy neboli riadne vykonané spôsobom upraveným v ustanovení v § 129 ods. 1 OSP, žalovaná uviedla, že aj keď v zápisnici z pojednávania nie je osobitne uvedené, že na tomto pojednávaní boli prečítané určité listiny, alebo ich presne označené časti, zo zápisnice jasne vyplýva (a skutočnosťou je), že súd oboznámil (vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri oboznamovaní týchto dôkazov presne špecifikoval, o aké doklady išlo. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, v zmysle ktorého netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe, alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v tomto prípade (žalobcu, ktorý je veriteľom Družstva) boli tieto dôkazy súdu známe z jeho činnosti. Známe boli aj právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanej, pretože na Okresnom súde Bratislava I sa vedú voči žalovanej stovky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch je právnym zástupcom žalobcov (veriteľov Družstva) advokátska kancelária FUTEJ & Partners s.r.o.. 18. Toto vyjadrenie žalovanej k odvolaniu žalobcu bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 27.8.2014 spolu s uznesením odvolacieho súdu zo dňa 6.8.2014, č. k. 14Co/240/2014-624, 14/ Co/241/2014-624. O tejto skutočnosti svedčí doručenka, ako aj pokyn referujúceho sudcu na koncepte uvedeného uznesenia, založené v zbernom spise odvolacieho súdu k sp. zn. 14Co/240/2014 a 14Co/241/2014 (ich fotokópia na č.l. XXX spisu). Odvolací súd po vrátení veci z dovolacieho súdu nepovažoval za potrebné opakovane doručiť žalobcovi vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 10C/222/2011-591 zo dňa 10.2.2014, pretože to považoval za nadbytočné. Žalobca bol s vyjadrením žalovanej k jeho odvolaniu proti rozsudku riadne oboznámený už pred prvým rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho odvolaní. 19. V priebehu (druhého) odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi opätovne prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrh žalobcu zamietol. Odvolací súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP svoj druhý rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 6.12.2016. 20. Po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že tieto nemôžu obstáť. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania, vysporiadal sa so všetkými pre vec rozhodujúcimi námietkami účastníkov sporu a odvolal sa na právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil svoj správny právny záver, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Svoj právny záver súd prvej inštancie aj riadnym spôsobom vysvetlil, teda v odôvodnení rozsudku v súlade s § 157 ods. 2 OSP (účinného do 30.6.2016) podal dostatočne zrozumiteľný výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku o zamietnutí nároku žalobcu na zaplatenie 100.750,- eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, po vyčerpávajúco vykonanom dokazovaní potrebnom na posúdenie uplatneného nároku, pričom výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, aj podľa názoru odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo veci, keďže tento vec i správne právne posúdil. Preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa s odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd. 21. K uvedenému odvolací súd dodáva, že zákon č. 514/2003 Z. z. definuje nesprávny úradný postup v ustanovení § 9 ods. 1 druhá veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinností orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Z obsahu pojmu „nesprávny úradný postup“ vyplýva, že vo všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť, spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone, alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu, alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie, alebo cieľov tejto činnosti. Vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je viazaný na splnenie jej predpokladov. Sú nimi: nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. 22. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup žalovanej. Zdôrazňuje, že až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Zároveň povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125 c) ods. 1, v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z.) a pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladá vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva, ako sa mylne domnieva žalobca. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle § 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ustanovenie § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou, vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z., účinným dňa 22.7.2013). Ak si tejto skutočnosti nebol žalobca vedomý, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., v danom prípade NBS. 23. Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, odvolací súd sa v tomto smere stotožnil s podrobnou argumentáciou žalovanej. Z rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že návrh o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu. To, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu, a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. 24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd teda ešte uvádza, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu v podstate nič. V konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená, keďže nie je zrejmé, že v konkurznom konaní žalobca nedostane nič. Vzhľadom na túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny aj záver súdu prvej inštancie, že návrh bol podaný predčasne. 25. V postupe súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd ani procesné pochybenia alebo vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že súd nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.2.2014 (č.l. XXX až XXX spisu) jednoznačne vyplýva, že súd v zmysle ust. § 119 ods. 5 OSP účastníkov oboznámil s doposiaľ vykonaným dokazovaním a obsahom spisu. Súd zároveň konštatoval, že v spise sa nachádzajú všetky listinné doklady doručené účastníkmi konania. Zástupcovia žalobcu a žalovanej pred súdom prehlásili, že netrvajú na vykonaní dokazovania čítaním listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise, ich obsah im je známy. Tvrdenie žalobcu o riadnom nevykonaní dôkazov súdom prvej inštancie preto odvolací súd vyhodnotil ako účelové a nemajúce oporu v predloženom spise. Navyše, v zmysle ust. § 121 OSP (prevzatá právna úprava do § 186 ods. 1 CSP) netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. V posudzovanej veci je nepochybné, že obsah listinných dôkazov je účastníkom konania, ich zástupcom i súdu prvej inštancie (i odvolaciemu súdu) všeobecne známy z jeho činnosti, nakoľko bývalí, resp. súčasní členovia Družstva vedú pred Okresným súdom Bratislava I stovky sporov voči žalovanej, na rovnakom skutkovom a právnom základe, v zastúpení rovnakým právnym zástupcom, a poukazujúc na rovnaké listinné dôkazy, takže dokazovanie ich podrobným čítaním ani nebolo potrebné vykonať. 26. Pretože súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu, ako aj o trovách konania, vecne správne, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 28. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení priznal odvolací súd úspešnej strane žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa 262 ods. 2 CSP. 29. Nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal odvolací súd žiadnej zo strán sporu, pretože žalobca mal v dovolacom konaní len čiastočný úspech. Dovolací súd na základe dovolania žalobcu síce zrušil prvý rozsudok odvolacieho súdu, ale jeho dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu odmietol. 30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).