Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/637/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112200833 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112200833.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcov: 1/ A.X. A. Z., U. X-X/ X/X, N., Q. a 2/ P. Z., U. X-X/X/X, N., Q., adresa na doručovanie E. XX, Š.B., proti žalovanému: JUDr. Z. N., U. H.. X, C., zastúpenému advokátom Jurajom Erbenom, Nám. SNP 22, Bratislava, o zaplatenie 1.479,66 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/28/2012-160, zo dňa 11.4.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcom 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia od žalovaného domáhali zaplatenia 1.479,66 eura s 9,75 % ročným úrokom z omeškania od 16.12.2010 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnili tým, že ako klienti žalovaného mu dňa 7.5.2009 odovzdali podklady k dovolaciemu konaniu vedenému na NS SR pod sp. zn. 3Cdo 11/2009 so žiadosťou o podanie vyjadrenia k dovolaniu a zaplatili mu preddavok na odmenu za právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby 739,70 eura a 739,96 eura. NS SR rozhodol o dovolaní tak, že dovolanie zamietol a žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho konania 289,88 eura. Žalobcovia predpokladali, že žalovaný súdom priznanú náhradu trov dovolacieho konania skutočne obdržal a preto žiadali vydať ako bezdôvodné obohatenie majetkový prospech získaný žalovaným bez právneho titulu, za ktorý označili preddavok na trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní, ktoré zaplatili na základe jeho faktúr č. XX/XX z 9.11.2009 a faktúry č. X/XX z 25.1.2010. 2. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobcovia dňa 7.10.2009 splnomocnili žalovaného na zastupovanie v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 11/2009 (na Okresnom súde v Dunajskej Strede konanie vedené pod sp. zn. 4C/204/1996) a že žalovaný zastupoval žalobcov vo viacerých súdnych sporoch. Zo záznamu zo spoločného rokovania zo 7.5.2009 zistil, že žalobcovia odovzdali žalovanému podklady k predmetnému dovolaciemu konaniu a požiadali ho o prevzatie veci, analýzu prípadu, prípravu argumentácie v tomto konaní a zaviazali sa za službu zaplatiť tarifnú odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Predloženou e-mailovou komunikáciou účastníkov konania mal za preukázané, že sa snažili uzavrieť dohodu o poskytovaní právnych služieb za všetky služby poskytované žalovaným žalobcom, a keď sa nedohodli, žalovaný žiadal o uzavretie písomnej dohody o odmene za služby vo veci vedenej dovolacím súdom elektronicky. Podľa záveru súdu prvej inštancie došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu zmluvy o poskytnutí právnych služieb vo veci dovolacieho konania a k dohode o zmluvnej odmene za služby podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, a to vo výške 732,75 eura, plus režijný paušál za jeden úkon, pre oboch žalobcov. V konaní nebolo sporné, že žalovaný žalobcov zastupoval v dovolacom konaní, vec prevzal, oboznámil sa s listinami predloženými žalobcom 1/, nahliadol do spisu dovolacieho súdu a 13.1.2010 vypracoval písomné vyjadrenie k dovolaniu a žalobcovia mu za tieto služby zaplatili podľa faktúry, vystavenej žalovaným 9.11.2009 č. 46/09 na sumu 739,70 eura (732,75 eura za prevzatie a prípravu zastupovania a režijný paušál 6,95 eura) a faktúry č. X/XX, vystavenej žalovaným 25.1.2010 na 739,96 eura (732,75 eura za vyjadrenie k dovolaniu z 13.1.2010 a režijný paušál 7,21 eura). V konaní podľa súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že išlo o preddavky na trovy právneho zastúpenia alebo zálohové faktúry, ani to, že by bola medzi účastníkmi konania uzavretá dohoda, podľa ktorej by bol žalovaný povinný po rozhodnutí dovolacieho súdu vrátiť žalobcom zaplatené trovy právneho zastúpenia, resp. rozdiel medzi dohodnutou zmluvnou odmenou a náhradou trov právneho zastúpenia priznanou žalobcom v dovolacom konaní a takáto povinnosť nevyplýva ani z vyhl. č. 655/2004 Z.z. Z toho vyvodil, že žalovaný žiadne plnenie bez právneho dôvodu od žalobcov neprijal a žalovanému nevznikol majetkový prospech ani tým, že NS SR priznal žalobcom trovy právneho zastúpenia len vo výške 289,88 eura, keď pri určovaní výšky náhrady trov konania vychádzal z § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 a 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a nie zo zmluvnej odmeny dohodnutej medzi účastníkmi konania. Navyše náhrada trov priznaná v dovolacom konaní bola 24.2.2011 poukázaná na účet žalobcu 1/, čo tento pred súdom potvrdil a súd mal ich úhradu žalobcovi 1/ preukázanú aj výpisom z jeho účtu z uvedeného dňa. To znamená, že žalobcovia sa v konaní domáhajú náhrady za trovy vynaložené v dovolacom konaní, ktoré im už boli sčasti vrátené, duplicitne. Súd prvej inštancie na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil a žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu za trovy právneho zastúpenia vo výške 475,47 eura za 5 úkonov právnej služby v podrobnej špecifikácii v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,5, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja žalobcovia a žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 4. Žalobkyňa 2/ namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie podľa nej neprihliadol na e-mail jej manžela zo 7.11.2009 z 11.27 hod. a odpoveď žalovaného naň zo 7.11.2009 z 20.46 hod., z ktorých vyplýva, že žalobca 1/ navrhol, že bude akceptovať dohodnutú odmenu za jeden úkon vo výške 732,75 eura za predpokladu, že trovy vo vyjadrení v dovolaniu žalovaný vyčísli z hodnoty veci podľa kúpnych zmlúv za dvoch klientov a spojenie veci a toto aj obháji pred súdom; to všetko za predpokladu, že sa stotožní s právnym názorom, že prokuratúra v čase podania žalôb nemala aktívnu legitimáciu na ich podanie podľa čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. a že žalovaný s týmito podmienkami súhlasil. Ďalej súdu prvej inštancie vytkla, že nezohľadnil, vyjadrenie žalovaného v e-maile z 11.1.2010 z 12.00, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu neprezentoval právny názor, že prokuratúra nemala aktívnu legitimáciu na podanie žalôb podľa čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. a žaloba bola podaná nezákonne, čím nesplnil, resp. porušil podmienku na uzavretie dohody o zmluvnej odmene a k tejto dohode mala za to, že žalovaný nemá nárok na odmenu za právnu službu, ktorá bola poskytnutá v rozpore s povinnosťou postupovať s odbornou starostlivosťou. K odvolaniu pripojila kópie článkov uverejnených v Bulletine slovenskej advokácie č. 11/2011 a 3/2014 o zodpovednosti advokáta za škodu. 5. Žalobca 1/ napadol rozsudok súdu prvej inštancie z rovnakých dôvodov ako žalobkyňa 2/. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že medzi stranami došlo k uzavretiu dohody o zmluvnej odmene podľa § 2 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za právne zastúpenie žalobcov v dovolacom konaní Najvyššieho súdu vedeného pod sp. zn. 3 Cdo 11/2009 e-mailovou komunikáciou 17.11.2009 (č. l. 36). Žalovaný podľa neho nesplnil ním stanovenú podmienku pre zmluvnú odmenu tým, že v dovolacom konaní neprezentoval jeho právny názor, že prokurátor podľa čl. IV zák. č. 17/1993 Z.z. nemal legitimáciu na podanie takýchto žalôb a tým, že v dovolacom konaní nedosiahol, aby mu boli priznané trovy právneho zastúpenia vypočítané podľa hodnoty spornej veci. Poukázal na odborné články uverejnené v Bulletine slovenskej advokácie (zrejme na tie, ktoré pripojila k odvolaniu žalobkyňa 2/) a pripojil časť z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR z 27.1.2011 č.k. I ÚS 30/2011-10 a uznesenia NS SR sp. zn. 5 M Cdo 9/2010, z 29.11.2010 k výpočtu trov právneho zastúpenia a vyjadrenie z publikácie Ľ. R.: Odpovědnost advokáta za škodu, C.H.Beck 2013, str. 102, k zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Žalovaný ho podľa neho vedome ovplyvnil pri vyčíslovaní a uplatňovaní trov konania nesprávnym právnym názorom, ktorý bol v rozpore s dobrými mravmi, čo dokazuje skutočnosť, že jeho vyjadrenie z 13.10.2010 k dovolaniu v konaní sp. zn. 3 Cdo 11/2009 nebolo totožné s tým, ktoré mu zaslal na vyjadrenie, čo bolo príčinou toho, že dovolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril tak, že ministerstvo hospodárstva podalo 14.3.2011 v mene štátu novú žalobu o určenie vlastníctva na okresný súd. 6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalobcu 1/ podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol, a ak nezistí pre to podmienky, tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Poukázal na e-mailovú komunikáciu so žalobcami z 3.11.2009 až 7.11.2009 doloženú súdu prvej inštancie, z ktorej vyplýva, že žalobcovia akceptovali zmluvnú odmenu podľa ustanovenia § 2 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. za zastupovanie v dovolacom konaní vo výške 732,75 eura za jeden úkon pre oboch spolu a túto aj zaplatili. Tvrdenie žalobcu 1/, že túto dohodu neuzavrela aj žalobkyňa 2/, je podľa neho vzhľadom na jej výpoveď v konaní a solidaritu vyplývajúcu z ustanovenia § 145 ods. 2 Obč. zák. irelevantné. Znova poprel nárok žalobcov ako vykonštruovaný, založený na zavádzajúcich, až nepravdivých tvrdeniach. Podľa neho žalobcovia nechápu rozdiel medzi tarifnou a zmluvnou odmenou advokáta a náhradou trov právneho zastúpenia priznanou súdom. Rozhodnutia súdov, na ktoré poukázali žalobcovia, nemožno v spore aplikovať preto, že medzi nimi bola dohodnutá zmluvná a nie tarifná odmena a aj preto, že boli vydané až po podaní predmetného vyjadrenia k dovolaniu, resp. po skončení tohto dovolacieho konania. Na podporu toho, že aj v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu sa tarifná hodnota môže určiť aj podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., teda podľa hodnoty veci, resp. kúpnej ceny uvedenej v zmluve, pripojil poukaz na uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 226/2012, zo dňa 4.7.2012 a sp. zn. III ÚS 476/2013, zo dňa 2.10.2013. V súvislosti s tým, že k zavádzaniu o výške tarifnej odmeny ani nemohlo dôjsť, poukázal na e- mail zo 7.11.2009 z 20.35 hod. (č.l. 36) citovaný na str. 6 napadnutého rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobcovia boli oboznámení s tým, že dovolací súd nemusí ním vyčíslené trovy právneho zastúpenia v dovolacom konaní akceptovať a že žalobcovia zmluvnú dohodu za prvý úkon právnej služby zaplatili až po tomto poučení. Žalobcovia neuviedli, v čom je vyjadrenie k dovolaniu podané dovolaciemu súdu iné ako to, ktoré žalobca 1/ odsúhlasil a ani to, v čom je toto vyjadrenie neodborné, ak dovolacie konanie skončilo v ich prospech. K tvrdeniu žalobcu 1/, že predmetné vyjadrenie k dovolaniu bolo príčinou podania novej žaloby štátom poukázal na to, že už 13.1.2011, t.j. v deň doručenia písomného vyhotovenia rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 11/2009 žalobcu 1/ písomne upozornil, že je možné, že štát podá voči nim novú žalobu o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. 7. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 8. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. V prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý aj správne posúdil podľa prislúchajúcich právnych ustanovení a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil spôsobom stanovených v tom čase platnom § 157 ods. 2 O.s.p., teraz § 220 ods. 2 C.s.p. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcov odvolací súd uvádza, že podľa § 24 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“) advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok, popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Advokát môže poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa. Advokát nemôže požadovať ani prijať od klienta odmenu za právne služby, ktorú mu uhradí štát podľa § 25. Advokát nemôže požadovať ani prijať odmenu od klienta za právne služby v konaní pred súdom, ak podľa rozhodnutia súdu nebola priznaná náhrada trov konania klientovi z dôvodu, že služby neboli poskytnuté s odbornou starostlivosťou; v prípade, ak bola z tohto dôvodu rozhodnutím súdu náhrada trov znížená, nemôže advokát požadovať a prijať odmenu od klienta za právne služby v rozsahu takéhoto zníženia. To platí aj v prípade, ak advokát nevykonal úkon potrebný k priznaniu náhrady trov konania. 12. V konaní bolo nesporné, že žalovaný poskytol žalobcom právnu pomoc v rozsahu dvoch úkonov právnej služby; sporné medzi nimi bolo uzavretie dohody o výške odmeny za jej poskytnutie. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie preto správne zisťoval, čo bolo obsahom zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, na ktorej sa účastníci konania dohodli a zameral sa na objasnenie dohody o odmene za službu, ktorá bola podstatou sporu. Vychádzal z toho, že advokát poskytuje právne služby za odmenu (§ 24 ods. 1 zák.č. 586/2003 Z.z. o advokácii) a že spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody stanovuje vyhl. č. 655/2004 Z.z. (§ 24 ods. 3 zák. o advokácii, § 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). 13. V spornej otázke, na akej odmene za služby poskytnuté žalovaným žalobcom sa strany dohodli, súd prvej inštancie dospel k záveru, že e-mailovou komunikáciou medzi nimi 7.11.2009 (č.l. 36) sa dohodli na zmluvnej odmene za služby vo veci vedenej na dovolacom súde pod sp. zn. 3Cdo 11/2009 (na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 4C/204/1996), podľa ustanovenia § 2 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z., t.j. na odmene dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, konkrétne na 732,75 eura plus režijný paušál za jeden úkon právnej služby. Výklad dohody o odmene žalovaného za právnu službu zodpovedá tomu, čo bolo medzi stranami v písomnej mailovej komunikácii vyjadrené. Žalobca 1/ sa v e-mailovej správe zo 7.11.2009 (11.34) vyjadril tak, že vo veci vyjadrenia k dovolaniu akceptuje dohodnutú odmenu za 1 úkon vo výške 732,75 eura. Súhlas s odmenou navrhnutou žalovaným podmienil tým, že trovy právneho zastúpenia v súdnom konaní vyčísli z hodnoty veci podľa kúpnych zmlúv za dvoch klientov a ako v spojených veciach a toto aj obháji pred súdom. Ďalšou podmienkou akceptovania odmeny bolo, že žalovaný bude v dovolaní argumentovať tým, že prokuratúra nebola v predmetnom spore aktívne legitimovaná. Žalovaný v e-maile zo 7.11.2009 (20.46) uviedol, že je rád, že žalobcovia akceptujú ním navrhnutú zmluvnú odmenu za jeden úkon s tým, že ich v dovolacom konaní uplatní vyčíslením z hodnoty napadnutých právnych úkonov pri spojení vecí a zastupovaní dvoch klientov, vychádzajúc z toho, že hodnotu sporu možno oceniť v zmysle § 10 ods. 1 a 2 vyhl. a zároveň ich upozornil, že nemôže garantovať, či ich takto dovolací súd aj prizná. Žalobcov potom poprosil, že ak súhlasia, nech zašlú dohodnutú sumu za jeden úkon vo výške 739,70 eura (732,75 + 6,95) a on následne vystaví faktúru. Zároveň k podmienkam žalobcu 1/ uviedol, že v dovolaní ako hlavný argument použije to, že prokuratúra nemala aktívnu legitimáciu v konaní (aj keď z iného právneho dôvodu ako navrhoval žalobca 1/). Žalobca 1/ následne dňa 9.11.2009 žalovanému zaplatil 739,70 eura. 14. Hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie zodpovedá § 35 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať podľa ich jazykového vyjadrenia a tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Výklad komunikácie strán k odmene žalovaného za poskytované služby vykonaný súdom prvej inštancie zodpovedá ich prejavom, a ani odvolací súd nemá pochybnosti o ich určitosti a zrozumiteľnosti. Zodpovedá aj vôli strán, na strane žalobcov potvrdenej tým, že žalovanému dohodnutú odmenu zaplatili (platba je dôsledkom prejavu vôle subjektu právneho vzťahu splniť peňažný záväzok). 15. Pri rozhodovaní o trovách súdneho konania bolo v čase poskytovania právnej služby súdu uložené postupovať podľa § 142 O.s.p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznať náhradu nákladov potrebných k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odmena za zastupovanie advokátom je vždy nákladom potrebným k účelnému uplatňovaniu alebo bráneniu práva a pri rozhodovaní o jej náhrade sa súd riadi ustanoveniami vyhl. č. 655/2004 Z.z. o tarifnej odmene; na tento postup musí v zmysle § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. advokát klienta upozorniť. V súlade s touto zákonnou úpravou rozhodol súd o náhrade trov dovolacieho konania, v ktorom žalovaný zastupoval žalobcov. Povinnosťou súdu pri určení náhrady trov konania vychádzať z ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene však nie je dotknutá zmluvná voľnosť pri dohodovaní o odmene advokáta s jeho klientom. 16. Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb si totiž môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Takáto zmluvná odmena sa podľa § 2 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b) paušálnou sumou (paušálna odmena), c) podielom na hodnote veci (podielová odmena), d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Ustanovením § 18 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. je zároveň advokátovi uložená povinnosť upozorniť klienta pri rokovaní o zmluvnej odmene na to, že pri určení trov konania, ktorých náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe, sa odmena advokáta určí podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Túto povinnosť si žalovaný splnil tým, že v e-maile zo 7.11.2009 žalobcov upozorniť na to, že dovolací súd im v prípade úspechu v dovolacom konaní nemusí priznať náhradu za právne zastupovanie v takej výške, na akej sa oni dohodli. Predmetná dohoda účastníkov konania o tom, že za služby žalovaného žalobcovia zaplatia tarifnú odmenu dohodnutú inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny, zodpovedá ustanoveniu § 2 ods. 2 písm. d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný poskytol žalobcom požadované právne služby, dohodnutá odmena je primeraná obtiažnosti a rozsahu služieb a nie je dôvod na vyhovenie žalobnému návrhu ani pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý sa uplatňuje ako korektív pri dohodnutých odmenách za právne služby advokátom. Z týchto dôvodov preto nebolo možné žalobcami poskytnuté plnenie vo výške 1.479,96 eura považovať za plnenie bez právneho dôvodu a teda vyhovieť ich nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. 17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že žalobca nevykonal právnu službu s odbornou starostlivosťou. Tou sa v zmysle § 18 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Z vykonaného dokazovania totiž bolo zrejmé jednak to, že sám žalovaný 1/ jeho postup schválil, neuvedenie argumentácie o nedostatku aktívnej legitimácie prokuratúry v konaní žalovaný žalobcovi 1/ podrobne odôvodnil jej odbornou nedôvodnosťou. Žalobcovia navyše v odvolaní ani neuviedli, v čom (okrem toho, že neuplatnil ich argumenty o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v zastupovanej veci) videli nedostatok odbornej starostlivosti. Odvolací súd v tejto súvislosti zohľadnil samozrejme aj to, že žalobcovia boli v predmetnom dovolacom konaní úspešní. 18. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).