Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/296/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112201250 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112201250.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Eleny Kúšovej v právnej veci žalobcu: K.. S. Q.M., R. X, L., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, Klincová 35, Bratislava, advokát proti žalovanému: Mercedes - Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728 116, zastúpený: Griščík & Partners s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/13/2012-144 zo dňa 27.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/13/2012-144 zo dňa 27.4.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp V 26/2011 zo dňa 24.11.2011. Súd prvej inštancie zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 505,57 EUR na účet právneho zástupcu žalovaného v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, ktorú doručil Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 17.03.2011 domáhal vydania predbežného opatrenia a určenie neplatnosti právnych úkonov. Žalobca navrhol, aby došlo k vydaniu predbežného opatrenia, ktorým žalovanému bude zakázané vykonávať akékoľvek úkony, ktoré by smerovali k realizácii práva uspokojenia sa alebo domáhania sa uspokojenia pohľadávky podľa dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 26.02.2008, dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 03.01.2008 a dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 03.01.2008, eventuálne všetkých troch, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Žalobca sa podanou žalobou zároveň domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov dohody o pristúpení k záväzkom zo dňa 26.02.2008, 03.01.2008, a 03.01.2008. Podľa žalobcu Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vytvoril dojem o konaní a rozhodnutí podľa zásad zákona o rozhodcovskom konaní označeným ako rozhodnutie Rsp V-26/2011 zo dňa 24.11.2011 a vyjadril v ňom záver o tom, že: návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a zamietol žalobu vo veci určenia, že dohoda o pristúpení k záväzkom zo dňa 26.02.2008 k zmluve o finančnom leasingu 111201 - L, dohoda o pristúpení k záväzkom zo dňa 03.01.2008 k zmluve o finančnom leasingu 110920 - L a dohoda o pristúpení záväzkom zo dňa 03.01.2008 k zmluve o finančnom leasingu 110919 - L sú neplatné. 3. Žalobu vo veci podal žalobca, ktorý v nej tvrdil, že medzi ním a žalovaným došlo v minulosti k realizovaniu množiny právnych úkonov, ktorými žalovaný sa snažil využiť omyl žalobcu a prehliadol, že ide o úkony neplatné podľa ustanovenia § 37 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka. 4. Je pravdou, že žalobca sa cestou právneho zástupcu vyjadril na ústnom konaní v tom zmysle, že uznáva platnosť rozhodcovskej zmluvy. Išlo o stav vyvolaný samotnou činnosťou Okresného súdu Bratislava 2, ktorý konanie zastavil z dôvodu nepríslušnosti, keď vec má prejednať rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Po konaní vo veci samej žalobca zistil vadnosť doterajších postupov a tvrdení zo strany žalovaného a preto napáda existenciu rozhodcovskej zmluvy ako takej. Žalobca podal na Rozhodcovskom súde slovenskej obchodnej a priemyselnej komory žalobu z dôvodu existencie rozhodcovskej doložky, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, účinnosť, vykonávanie alebo zánik, budú riešené pred rozhodcovským Súdom slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory v Bratislave podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov“. Po podaní žaloby a ústnom konaní však žalobca zistil, že Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory k žalobcovi vystupuje ako právnická osoba oprávnená konať podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Išlo však o stav nesprávny a zavádzajúci. Žalobca totiž zistil, že Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory používa IČO, ktoré bolo pridelené osobe používajúcej označenie Slovenská obchodná a priemyselná komora. Rovnako Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej komory používa aj IČ DPH a DIČ, ktoré boli pridelené opäť niekomu inému. Žalobca bol dokonca vyzvaný, aby k vyrubenému poplatku za rozhodcovské konanie zaplatil 20 % DPH a to napriek tomu že Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory nie je platiteľom DPH, ale dokonca nemôže byť ani zdaniteľnou osobou a nemôže ani vykonávať ekonomickú činnosť. Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory preukazoval svoju právnu subjektivitu listinami ako je štátu, rokovací poriadok a iné. Ide o listiny, ktoré však nezabezpečujú právnu subjektivitu. Z uvedeného je zrejmé, že Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej Komory nemôže byť nositeľom práv a povinností, a teda je nesporné, že úkon takéhoto zoskupenia je právne bezvýznamným úkonom, ktorý nemôže založiť akékoľvek práva a povinnosti. 5. Žalobca odmietal možnosť, aby Rozhodcovský súd vykonával len jednostranné úkony a dôkazy, aby boli prehliadnuté akékoľvek jeho návrhy, ktoré by mohli ozrejmiť stav veci, a to najmä preukázať opodstatnenosť žaloby a vadnosť niektorých záverov, na základe ktorých bola postavená obrana žalovaného. 6. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 12.04.2012 a uviedol, že neexistuje žiadna zákonná úprava, podľa ktorej sa má rozhodcovský súd zriaďovať ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou. Z § 12 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní zjavne vyplýva opak, t. j. že rozhodcovské súdy sú len vnútornou organizačnou zložkou právnickej osoby - zriaďovateľa, bez právnej subjektivity, ktoré rozhodujú podľa ich základných vnútorných predpisov, čo potvrdzuje aj aplikačná prax. Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bol zriadený a existuje v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a je riadne uvedený v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti a argument žalobcu o nedostatku jeho právnej subjektivity uvedený v žalobe nemôže tieto skutočnosti nejako spochybniť. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že žalobu na rozhodcovskom súde podal samotný žalobca, nie žalovaný. 7. Čo sa týka porušenia zásady rovnosti účastníkov konania: podľa § 27 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovský súd nemusí zabezpečiť a vykonať všetky listinné dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, ale len tie, ktoré môžu mať prínos k jeho rozhodnutiu. Keďže Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v danom prípade prednostne a v súlade so zákonom riešil otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe žalobcu, samotné všeobecné podmienky finančného leasingu nemohli mať na posúdenie tejto otázky žiadny význam. 8. Rozhodcovský súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti dohôd o pristúpení k záväzkom z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu neexistoval naliehavý právny záujem na určení právneho postavenia účastníkov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené, Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nepochybil, keď skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a keď žalobu vzhľadom na neexistenciu tohto naliehavého právneho záujmu zamietol. 9. Súd uznesením zo dňa 13.11.2014 zastavil konanie voči Rozhodcovskému súdu slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nakoľko dospel k záveru že tento nie je spôsobilý byť účastníkom konania. 10. Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ako i listinnými dôkazmi a zistil, že podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania. 11. Podľa ust. § 14 ods. 2 ZoRK vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona. 12. Podľa ust. § 12 odsek 1 ZoRK právnická osoba môže na základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis. 13. Podľa ust. § 12 odsek 2 ZoRK Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. 14. Podľa ust. § 12 odsek 3 ZoRK Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, b) zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, c) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, d) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, e) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny. 15. Podľa ust. § 12 odsek 5 ZoRK Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ povinnosť podľa odseku 3 písm. a), d) a e) v ustanovenej lehote nesplní, nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia až do dňa zverejnenia údajov v Obchodnom vestníku. Stály rozhodcovský súd, ktorého zriaďovateľ v ustanovenej lehote nesplní povinnosť podľa odseku 3 písm. b), nemôže uskutočňovať rozhodcovské konania a vydávať rozhodcovské rozhodnutia v pobočke stáleho rozhodcovského súdu, ktorú zriadil. 16. Podľa ust. § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 17. Podľa ust. § 26 ods. 3 ZoRK stály rozhodcovský súd pripravuje a vedie rozhodcovské konanie podľa svojho rokovacieho poriadku (§ 14). 18. Súd prvej inštancie poukázal taktiež na § 40, § 43 ods. 1, § 51 ods. 3 ZoRK. 19. Primárnou formálnou podmienkou splnenie ktorej súd skúmal pri meritórnom rozhodnutí v tejto veci, bolo dodržanie zákonnej prekluzívnej lehoty na včasné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta ZoRK. Vo vzťahu k tejto formálnej podmienke skonštatoval súd jej splnenie zohľadniac moment doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňom 01.12.2010 a moment podania žaloby o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku na súd dňom 29.12.2010. 20. Podľa § 1 Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bol uvedený rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a je stálym Rozhodcovským súdom pre rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z vnútroštátnych a z medzinárodných obchodno-právnych a občianskoprávnych vzťahov podľa zákona o rozhodcovskom konaní s prihliadnutím na rozhodujúce právo. 21. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd hodnotil, či boli preukázané žalobcom tvrdené skutkové dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pri ich podradení pod konkrétny, respektíve konkrétne taxatívne zákonom vymedzené dôvody v zmysle § 40 ods. 1 ZoRK. V konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je nevyhnutné prihliadať výlučne len na dôvody tvrdené žalobcom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku uplatnené včas, teda v prekluzívnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 veta prvá ZoRK. Ide tu o prejav koncentračnej zásady, v zmysle ktorej v prípade súdneho uplatnenia nárokov, ktoré je viazané na zákonnú prekluzívnu lehotu nie je možné meritórne skúmať a prejednávať po uplynutí tejto prekluzívnej zákonnej lehoty uplatnené právo na zrušenie rozhodcovského rozsudku z iného dôvodu v zmysle § 40 ods. 1 ZoRK. V opačnom prípade by strácala opodstatnenie úprava práve uvedenej zákonnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZoRK, ktorá je svojou povahou hmotnoprávnou lehotou. 22. Žalobca v konaní uviedol dva dôvody, pre ktoré má za to, že je potrebné zrušiť napadnutý rozhodcovský rozsudok: 1. Neexistencia platnej rozhodcovskej zmluvy, nakoľko rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý nemal a nemá právnu subjektivitu a 2. Porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože žalobca žiadal predložiť dôkazy, ktoré však neboli k rozhodcovskému spisu na jeho výzvu priložené. 23. Súd dospel k záveru, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou kladenou na jeho procesný postup - s požiadavkou postupovať v súlade so zásadou rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZoRK. Podľa súdu bol na úvahe rozhodcovského súdu výber a spôsob vykonania dôkazov - podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu. Nie je povinnosťou rozhodcovského súdu zabezpečiť a vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, ale je jeho povinnosťou vykonať dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu prejednávanej veci. Z rozhodcovského spisu vyplýva, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zamietol žalobu žalobcu z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu neexistoval naliehavý právny záujem na určení právneho postavenia účastníkov konania. Pre posúdenie tejto otázky nebolo vykonanie dôkazov v zmysle výzvy žalobcu potrebné. 24. Čo sa týka argumentácie žalobcu, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nemá právnu subjektivitu a preto nemá ani právomoc na prejednanie a rozhodnutie sporu: súd, vychádzajúc z ustanovenia § 12 ZoRK a Štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dospel k záveru (zhodne so záverom žalobcu a žalovaného), že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bol zriadený a je udržiavaný právnickou osobou - Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou ako jeho zriaďovateľom a tento rozhodcovský súd na rozdiel od samotnej právnickej osoby - zriaďovateľa nie je nositeľom právnej subjektivity, to znamená, nie je spôsobilý mať práva a povinnosti. Z výkladu ustanovenia § 12 odsek 1 ZoRK vyplýva, že právna úprava nepriznáva právnu subjektivitu stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia právnická osoba, ktorá podľa § 18 odsek 1 Občianskeho zákonníka má spôsobilosť mať práva a povinnosti, môže na základe zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. To znamená, nie je to zákon na základe ktorého bol zriadený stály rozhodcovský súd označený v žalobnom návrhu ako žalovaný 2/ ale právnická osoba na základe zákona - § 12 odsek 1 ZoRK zriadila tento rozhodcovský súd, vznikol na základe rozhodnutia právnickej osoby vytvoriť takýto subjekt (orgán), čo je vyjadrené aj v jeho názve. Skutočnosť, že rozhodcovský súd nemožno vnímať ako samostatný právny subjekt, vyplýva zo zákonných ustanovení § 12 odsek 1 a 2 ZORK. Nemožno však zo skutočnosti, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu vyvodiť záver (ktorý nesprávne vyvodil žalobca), že potom nemá právomoc rozhodovať, resp. že nedošlo k „vzniku“ rozhodcovského súdu, ale len k jeho „založeniu“. 25. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol a o trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. 26. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na skutočnosť, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď súd prvej inštancie z neznámych dôvodov prehliadol existujúcu právnu úpravu, pričom nerozlišoval medzi pojmami ako je založenie a vznik. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku mal súd vychádzať najmä z predpokladu, že stály rozhodcovský súd označený v žalobnom návrhu ako žalovaný 2/ je právnická osoba zriadená na základe zákona - § 12 ods. 1 ZoKR. Stály rozhodcovský súd mal byť zriadený a teda vznikol len a výlučne na základe rozhodnutia právnickej osoby vytvoriť si takýto subjekt, čo má byť vyjadrené aj v jeho názve. Z uvedeného názoru súdu prvej inštancie následne vznikol právne nepreskúmateľný zhluk vzťahov podľa ktorého je nepodstatné pod akým názvom právnická osoba vystupuje, že je dokonca možné, aby z právneho aj účtovného hľadiska stály rozhodcovský súd bol identický s osobou zriaďovateľa a najmä používa IČO a DIČ zriaďovateľa, ale pod iným označením ako je obchodné meno zriaďovateľa vyberal súdne poplatky, viedol účtovníctvo a vydával autoritatívne rozhodnutia. 27. Poukázal na ust. § 8 Obch. zák. podľa ktorého obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti. 28. Poukázal tiež na ust. § 9 ods. 3 Obch. zák. podľa ktorého obchodným menom právnickej osoby, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra, je názov, pod ktorým bola zriadená. 29. Uviedol, že podľa § 10 ods. 1 Obch. zák. obchodné meno nesmie byť zameniteľné s obchodným menom iného podnikateľa a nesmie vzbudzovať klamlivú predstavu o podnikateľovi alebo o predmete podnikania. 30. Každý podnikateľ je povinný na svojich obchodných listoch a objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (ďalej len "obchodné dokumenty") uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo, ak je pridelené. Podnikatelia zapísaní v obchodnom registri alebo v inej evidencii podnikateľov uvádzajú aj označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu. Ak podnikateľ na svojich obchodných dokumentoch uvádza výšku základného imania, musí uviesť aj rozsah jeho splatenia. 31. V zmysle ust. § 27 ods. 3 zák. č. 540/2001 Z.z. každej právnickej osobe a každému podnikateľovi sa prideľuje len jedno identifikačné číslo. 32. V zmysle ust. § 27 ods. 4 zák. č. 540/2001 Z.z orgánom verejnej moci, ktoré nemajú pridelené identifikačné číslo, organizačným zložkám bez právnej subjektivity zriadeným právnickou osobou alebo podnikateľom a skupinám podnikov vytvára úrad na účely ich evidencie osobitnú identifikáciu. Spôsob jej tvorby určuje úrad. 33. Poukázal tiež na ust. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa ktorého zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu vždy do 30. apríla nasledujúceho kalendárneho roka zverejní na svojom webovom sídle správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok. V správe o činnosti uvedie najmä počet začatých, ukončených a prebiehajúcich konaní, celkový počet účastníkov konania, ako aj informáciu, koľkí z účastníkov sa zúčastňovali alebo zúčastňujú viac ako jedného konania pred stálym rozhodcovským súdom, menovitý zoznam rozhodcov, ktorí boli v danom roku ustanovení za rozhodcov v konkrétnom konaní spolu s údajom o počte konaní, v ktorých bol daný rozhodca ustanovený, ako aj celkovú výšku poplatkov uhradených stálemu rozhodcovskému súdu účastníkmi za konanie pred ním. 34. V zmysle § 18 ods. 2 Obč. zák. právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. 35. Žalovaný 2/ používajúci označenie „rozhodcovský súd“ teda vystupuje ako určitá právna entita, ktorá vydáva rozhodnutia v domnení, že takéto konanie a právomoc mu vyplýva zo zákona. Slovenské právo však priznáva práva a povinnosti len dvom okruhom subjektov, a to alebo fyzickým osobám alebo právnickým osobám. 36. Uviedol, že žalovaný 2/ nie je fyzickou osobou. Za predpokladu splnenia podmienok pre existenciu právnickej osoby podľa všeobecnej právnej úpravy, by však mohol byť právnickou osobou. Tento stav však u žalovaného v 2. rade nenastal. Je preto nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi založením a vznikom právnickej osoby, nakoľko od splnenia uvedenej podmienky dvojfázovosti procesu vzniku závisí posúdenie otázky, či žalovaný v 2. rade mal právo a právomoc rozhodovať a či rozhodnutie ním vydané je vôbec za rozhodnutie možné považovať. 37. Je nepochybné, že rozhodnutia vydané niekým, kto nemá právo rozhodovať, nemajú akúkoľvek záväznosť a sú len rozhodnutiami arbitrárnymi. Ide o prejednávaný prípad. Žalovaný v 2. rade nie je ani len subjektom práva, pre absenciu právnej subjektivity nedisponuje právom rozhodovať a ak napriek tomu vydal rozhodnutie, ktorého preskúmanie je predmetom tohto sporu, je takéto rozhodnutie bez ďalšieho arbitrárne. Takto vydaná listina označovaná ako rozhodcovský rozsudok nemôže mať žiadnu právnu silu a nemôžu z neho nastať právne účinky pre účastníkov konania. 38. Z uvedených dôvodov žiadal, aby súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pre prípad, že odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, žiadal, aby pripustil dovolanie, pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu, a to či osoba bez právnej subjektivity môže disponovať právom rozhodovať a vydávať autoritatívne rozhodnutia. 39. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný opakovane zdôrazňuje, že pre posúdenie otázky existencie a právomoci Rozhodcovského súdu SOPK je rozhodujúce ust. § 12 a § 12a zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a ust. § 16 zák. č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách. 40. Právo zriadiť konkrétne Rozhodcovský súd SOPK priamo vyplýva z § 16 ZoOPK, ktorým bola zriadená Slovenská obchodná a priemyselná komora. 41. Hoci ZoOPK výslovne označuje Slovenskú obchodnú a priemyselnú komoru za právnickú osobu podmienku, ani možnosť, zriadiť Rozhodcovský súd SOPK ako právnickú osobu v žiadnom svojom ustanovení nestanovuje. Taktiež ZRK v žiadnom svojom ustanovení neuvádza, že rozhodcovský súd možno zriadiť ako právnickú osobu. 42. Pokiaľ názov rozhodcovského súdu obsahuje označenie právnej formy, ide o označenie právnej formy jeho zriaďovateľa, nie samotného rozhodcovského súdu. 43. Pre úplnosť žalovaný poukazuje na skutočnosť, že Komárňanský rozhodcovský súd s.r.o. nie je podľa zoznamu rozhodcovských súdov ani rozhodcovským súdom, ani zriaďovateľom žiadneho rozhodcovského súdu zapísaného v zozname. 44. Skutočnosť, že má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba v názve pojem „rozhodcovský súd“ alebo iný obdobný pojem, ešte sama o sebe neznamená, že je rozhodcovským súdom v zmysle zákona. Rozhodcovské súdy sú v zmysle zákona zriaďované osobami určenými v § 12 ods. 1 ZRK, pričom nie sú zriaďované ako právnické osoby. Rozhodujúcim pre zriadenie rozhodcovského súdu a jeho právomoc rozhodovať spory je výhradne splnenie podmienok podľa § 12 ZRK a jeho zápis do zoznamu rozhodcovských súdov podľa § 12a ZRK. 45. Rozhodcovský súd SOPK splnil všetky zákonné podmienky pre svoje zriadenie a získanie právomoci na rozhodovanie sporov a je riadne zapísaný v zozname rozhodcovských súdov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Vzhľadom na platnú rozhodcovskú doložku uzatvorenú medzi účastníkmi konania tak nemôže byť sporu o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok vydal na to oprávnený rozhodcovský súd. 46. Z uvedených dôvodov žiadal, rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Žalovaný si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,50 eur. 47. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi dňa 28.9.2015. Právny zástupca žalobcu sa k tomuto vyjadreniu nevyjadril. 48. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 C.s.p., keď v lehote 5 dní pred vyhlásením rozsudku oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. 49. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 50. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. 51. Hlavným dôvodom prečo žalobca podal žalobu, ktorou žiadal o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu SOPK bolo po 1. Namietanie právnej subjektivity Stáleho rozhodcovského súdu a po 2. Porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože žalobca žiadal predložiť dôkazy, ktoré však neboli k rozhodcovskému spisu na jeho výzvu priložené. 52. Súd druhej inštancie sa plne stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd SOPK má právomoc na vydávanie rozhodcovských rozsudkov. Má právomoc vo veci rozhodnúť za predpokladu, že bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. 53. Z ust. § 12 ZoRK a štatútu Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory vyplýva, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bol zriadený a je udržiavaný právnickou osobou - Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou ako jeho zriaďovateľom a tento rozhodcovský súd na rozdiel od samotnej právnickej osoby - zriaďovateľa nie je nositeľom právnej subjektivity, to znamená, nie je spôsobilý mať práva a povinnosti. 54. Z výkladu ustanovenia § 12 odsek 1 ZoRK vyplýva, že právna úprava nepriznáva právnu subjektivitu stálemu rozhodcovskému súdu. Podľa tohto zákonného ustanovenia právnická osoba, ktorá podľa § 18 odsek 1 Občianskeho zákonníka má spôsobilosť mať práva a povinnosti, môže na základe zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. To znamená, nie je to zákon na základe ktorého bol zriadený stály rozhodcovský súd označený v žalobnom návrhu ako žalovaný 2/ ale právnická osoba na základe zákona - § 12 odsek 1 ZoRK zriadila tento rozhodcovský súd, vznikol na základe rozhodnutia právnickej osoby vytvoriť takýto subjekt (orgán), čo je vyjadrené aj v jeho názve. Skutočnosť, že rozhodcovský súd nemožno vnímať ako samostatný právny subjekt, vyplýva zo zákonných ustanovení § 12 odsek 1 a 2 ZORK. 55. Stály rozhodcovský súd vystupuje len ako orgán, ktorému v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní bola zverená právomoc rozhodovať spory. Súd druhej inštancie sa stotožňuje s právnym záverom súd prvej inštancie ako aj samotného žalovaného, že nemožno zo skutočnosti, že rozhodcovský súd nemá právnu subjektivitu vyvodiť záver, že nemá právomoc rozhodovať resp., že nedošlo k vzniku rozhodcovského súdu ale len k jeho založeniu. 56. Rozhodcovský súd je orgán osobitého, zvláštneho typu, ktorý je oprávnený rozhodovať spory vo svojom vlastnom mene za súčasnej spolupráce kvalifikovaných rozhodcov a je povinný sa riadiť existujúcimi právnymi predpismi ako i predpismi inštitúcie, ktorá ho zriadila. Skutočnosť, že Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory bol spôsobilý na prejednanie a rozhodnutie veci, mal súd za preukázanú aj tým, že uvedený rozhodcovský súd je zapísaný v Zozname rozhodcovských súdov Ministerstva spravodlivosti SR pod poradovým číslom 1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že Rozhodcovský súd slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nebol oprávnený rozhodovať v spore medzi žalobcom a žalovaným, lebo nie je spôsobilý mať práva a povinnosti a preto nemalo k takémuto rozhodnutiu zo strany rozhodcovského súdu prísť. 57. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 33Cb/13/2012-73 zo dňa 13.11.2014 konanie voči pôvodne žalovanému v 2. rade Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zastavil a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť. Súd prvej inštancie zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade z dôvodu, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania. Súd druhej inštancie však ale poukazuje na to, že toto ešte nie je dôvodom na to, aby sa bolo možné domnievať, že predmetný súd nemal rozhodovaciu právomoc a nemohol v predmetnej veci za platnej rozhodcovskej doložky rozhodnúť. Platnosť rozhodcovskej doložky nebola v predmetnom konaní spochybnená a keďže rozhodcovský súd bol kompetentný v predmetnej veci rozhodnúť s poukazom na ust. § 12 a § 12a zák. č. 244/2002 Zb. ako aj § 16 zák. č. 9/1992 o obchodných a priemyselných komorách súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. Navyše súd druhej inštancie poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský súd splnil všetky zákonné podmienky pre svoje zriadenie a získanie právomoci na rozhodovanie sporov a je riadne zapísaný v zozname rozhodcovských súdov vedeným MS SR. 58. Rozhodcovské súdy sú zriaďované v zmysle zákona osobami určenými § 12 ods. 1 ZORK, pričom nie sú zriaďované ako právnické osoby, ale rozhodujúce pre zriadenie rozhodcovského súdu je jeho právomoc rozhodovať spory a plnenia podmienok podľa § 12 ZORK a jeho zápisu do zoznamu rozhodcovských súdov. 59. Súd druhej inštancie poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ ide o druhý dôvod pre ktorý bola podaná predmetná žaloba, ani tento nebol naplnený keďže nebolo zistené z predložených listinných dôkazov, že by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keďže v danom prípade rozhodcovský súd ako prioritnú otázku skúmal naliehavý právny záujem na predmete sporu a keďže na posúdenie tejto otázky nebolo potrebné vykonanie ďalších dôkazov rozhodcovský súd tieto dôkazy nevykonal. 60. Z uvedených dôvodov súd druhej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 61. O trovách odvolacieho konania súd druhej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. Súd druhej inštancie nerozhodol o pripustení dovolania, keďže prípustnosť dovolania je upravená v C.s.p. v ust. § 420 a § 421 C.s.p. 62. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).