Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/11/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112202785 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112202785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha a členov senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a JUDr. Jarmily Glončákovej, v právnej veci žalobcu: HILTON, s.r.o., Poľná 1916/15, 934 01 Levice, IČO: 36 827 100, zast.: Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, 811 03 Bratislava, IČO: 47 728 949, proti žalovanému: Mgr. Ľuboš Jurčo, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: AV 1, s.r.o., „v konkurze", Ivánska cesta 10, 821 04 Bratislava, IČO: 43 859 186, zast.: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, advokát, Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: AVIDOL, s.r.o., Ivánska cesta 10, 821 04 Bratislava, IČO: 35 931 299, zast.: Mgr. Ľubomír Bugáň, advokát, so sídlom Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/3/2012-166 zo dňa 09.10.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/3/2012-l66 zo dňa 09.10.2015 potvrdzuje. II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení tohto rozsudku okresný súd uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6K/51/2011 zo dňa 05.10.2011 bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz (uznesenie bolo uverejnené pod č. K011339, v Obchodnom vestníku č. 196/2011 dňa 12.10.2011 a nadobudlo právoplatnosť a účinnosť dňa 13.10.2011). 2. Lehota na prihlasovanie pohľadávok veriteľov uplynula veriteľom úpadcu dňa 28.11.2011, lehota na popieranie pohľadávok uplynula správcovi konkurznej podstaty dňa 28.12.2011 a lehota na podanie žalôb o určenie popretých pohľadávok uplynula konkurzným veriteľom dňa 27.01.2012. 3. Z výpisu zo zoznamu pohľadávok (s. 44-45) vyhotoveného správcom konkurznej podstaty mal prvostupňový súd preukázané, že žalobca, ako veriteľ, si prihlásil do konkurzného konania, pohľadávku na zaplatenie odplaty z titulu Dohody o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 15.02.2011 medzi žalobcom, úpadcom a vedľajším účastníkom. Žalobca si uplatnil pohľadávku v celkovej výške 2.271.837,10 Eur, z čoho nárok na zaplatenie odplaty za prevzatie záväzku voči žalovanému predstavoval čiastku vo výške 1.930.192,95 Eur a ako úroky z omeškania si prihlásil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 341.664,15 Eur. 4. Správca konkurznej podstaty prihlásenú pohľadávku žalobcom/veriteľom, dňa 28.12.2011 poprel, t.j. v posledný deň lehoty určenej na popieranie pohľadávok. Námietku žalobcu, že pri popretí pohľadávky správca nepostupoval v súlade so zákonom, keď namiesto popretia pohľadávky nežaloval odporovateľnosť právneho úkonu, z ktorého pohľadávka vznikla, nepovažoval okresný súd za dôvodnú, keďže z obsahu súdneho spisu (napr. podania vedľajšieho účastníka vyplýva, že pohľadávka bola sporná a správca ju dôvodne považoval za pohľadávku z odporovateľného právneho úkonu, z čoho možno podľa prvostupňového súdu vyvodiť, že popretie pohľadávky bolo opodstatnené na základe § 32 ods. 1 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) i na základe ustanovenia § 62 ods. 6 ZKR. Správca konkurznej podstaty pohľadávku poprel - čo do vymáhateľnosti, s ohľadom na uzatvorenú Dohodu o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011, ktorú navrhovateľ uviedol ako právny dôvod vzniku jeho pohľadávky - čo do výšky, v rozsahu uplatneného úroku z omeškania. Správca poprel príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania prihlásené vo výške 341.664,15 Eur. 5. Žalobca doručil súdu žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 27.01.2012, t.j. v posledný deň lehoty na podávanie žalôb o určenie popretých pohľadávok. V žalobnom návrhu sa domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou do konkurzného konania na majetok žalovaného vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/51/2011 vo výške 1.930.192,95 Eur, ktorá vznikla na základe Dohody o prevzatí dlhu uzatvorenej dňa 15.02.2011, je nesporná, čo do pravosti a výšky, ďalej, že prihlásená suma vo výške 341.644,15 Eur, predstavujúca dohodnutú zmluvnú pokutu v zmysle Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 bola uplatnená zákonným spôsobom. 6. Prvostupňový súd dospel k záveru, že s ohľadom na rozsah popretia pohľadávky správcom konkurznej podstaty úpadcu sa žalobca mohol najneskôr do 27.01.2012 domáhať žalobou voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, určenia toho, čo správca poprel, a to - určenia vymáhateľnosti celej pohľadávky a - určenia výšky popretého príslušenstva pohľadávky. Žalobca sa však podaným žalobným návrhom zo dňa 27.01.2012 nedomáhal ani určenia vymáhateľnosti pohľadávky a ani určenia výšky popretej zmluvnej pokuty (domáhal sa určenia výšky istiny 1.930.192,95 Eur, ktorá správcom popretá nebola). 7. Žalobca podaním zo dňa 13.10.2014 podal návrh na zmenu žaloby a žiadal súd o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky žalobcu uplatnenej v prihláške do konkurzného konania na majetok žalovaného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6K/51/2011 vo výške 1.930.192,95 Eur, z titulu neuhradenia dohodnutej odplaty za prevzatie dlhu v zmysle Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 a zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 3. Žalobca ďalej, vo vzťahu k uvedenej pohľadávke požadoval, aby súd určil, že žalobca je jej veriteľom, že ide o pohľadávku proti všeobecnej podstate a napokon, že pohľadávka na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle Dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 bola žalobcom uplatnená zákonným spôsobom. 8. Okresný súd konštatoval, že hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom jeho doručenia súdu a zmena žalobného návrhu zo dňa 13.10.2014 bola súdu doručená až viac ako rok a pol po uplynutí prekluzívnej lehoty (dňom 27.01.2012). Pre účely posúdenia otázky, či žalobca dodržal 30- dňovú, prekluzívnu lehotu na podanie určovacej žaloby prvostupňový súd skúmal, či jednotlivé určovacie výroky uvedené v zmene žalobného návrhu zo dňa 13.10.2014, boli uplatnené i v pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 27.01.2012 alebo, či ide o nové určovacie návrhy, zakladajúce nové predmety konania. Za včas uplatnené nároky žalobcu konajúci súd označil nárok na určenie výšky istiny popretej pohľadávky a nárok na určenie zákonnosti spôsobu uplatnenia dohodnutej zmluvnej pokuty s tým, že uplatňovanie druhého z uvedených nárokov Zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepripúšťa s ohľadom na § 47 ods. 4 ZKR, v súvislosti s § 32 ods. 6 ZKR. Nárok na určenie výšky istiny popretej pohľadávky, ktorý súd prvého stupňa označil za včas uplatnený, nebol správcom konkurznej podstaty popretý z čoho, v zmysle § 32 ods. 4 ZKR vyvodil, že na jej určení nie je daný naliehavý právny záujem. 9. Na základe týchto úvah prvostupňový súd dospel k záveru, že návrh na zmenu žaloby žalobcu, doručený súdu dňa 13.10.2014, možno považovať za návrh podaný po uplynutí zákonnej, prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 32 ods. 6 ZKR s následkami predpokladanými v § 32 ods. 8 ZKR. 10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaný ani vedľajší účastník si nárok na náhradu trov konania neuplatnili, súd im náhradu trov nepriznal. 11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie dňa 27.11.2015 žalobca, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, na tomto základe žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa alternatívne, buď zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu. V odvolaní odvolateľ zopakoval svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe a osobitne (týkajúce sa dôvodov rozsudku prvostupňového súdu) uviedol, že: - pohľadávka žalobcu bola správcom konkurznej podstaty popretá, čo do právneho dôvodu a výšky (a nie vymáhateľnosti, ako uvádza súd), pričom táto skutočnosť vyplýva z textu časti zoznamu pohľadávok týkajúceho sa pohľadávky žalobcu, podľa ktorého tu správca uvádza „dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky“ a zároveň v ňom oboznamuje žalobcu, že „celková suma prihlásenej pohľadávky je nesprávne vyčíslená“, - pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že v žalobe bol včas uplatnený iba návrh na určenie výšky istiny popretej pohľadávky, ktorú však správca konkurznej podstaty nepoprel, ide jednoznačne o nesprávny záver, - žalobca sa nestotožňuje s právnym záverom súdu, podľa ktorého žalobu považuje za neúplnú v dôsledku toho, že v žalobnom petite žalobcu uvedeného na str. 4 žaloby nie je výslovne uvedené, že žalobca žiada súd, aby vydal rozsudok v znení, že súd určuje pohľadávku za nespornú, čo do „právneho dôvodu“ a namiesto pojmu „právny dôvod“ používa žalobca pojem „pravosť“, - rovnako nie je správny záver súdu o tom, že po úprave žalobného petitu žalobcom podaním zo dňa 13.10.2014 je potrebné nároky žalobcu v ňom uplatnené považovať za prekludované. Žalobca je toho názoru, že v riadne a včas podanej žalobe opísal právne významné rozhodujúce skutočnosti v zmysle § 79 ods. 1 OSP, čím určil, o čom a na akom skutkovom základe má súd rozhodnúť, pričom z týchto skutočností nespochybniteľné vyplýva žalobcom uplatnený nárok, ktorým je určenie „nespornosti“ pohľadávky nielen čo do výšky, ale aj čo do právneho dôvodu. Nie je možné úpravu žalobného petitu považovať za zmenu žaloby v dôsledku ktorej by boli nároky žalobcu uplatnené po uplynutí prekluzívnej 30-dňovej lehoty v zmysle § 32 ods. 6 ZKR, keďže žalobca iba formálne z právnej stránky upravil znenie petitu bez toho, aby zmenil právne významné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok uplatnený žalobou. Žalobca sa v žalobnom petite uvedenom v žalobe domáhal určenia nespornosti pohľadávky nielen, čo do výšky, ale aj „pravosti“. Je teda zrejmé, že žalobca iba nesprávne naformuloval znenie petitu, keď namiesto v súčasnosti používaného zákonného pojmu „právny dôvod“ použil v minulosti používaný pojem „pravosť“, čo je však iba formálnou stránkou žaloby, ktorá nemá vplyv na riadne a včasné uplatnenie práva žalobcu. - súdom bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko na pojednávaní dňa 09.10.2015 konal a dokonca aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Vedľajší účastník doložil v konaní listinné dôkazy a dokonca aj písomné vyjadrenie zo dňa 07.10.2015 a ani k týmto vykonaním dôkazom nebolo žalobcovi umožnené sa vyjadriť. - pohľadávka vedľajšieho účastníka voči úpadcovi neexistuje nakoľko dohodou o prevzatí dlhu bol záväzok úpadcu voči vedľajšiemu účastníkovi platne prevzatý žalobcom, k čomu dal vedľajší účastník, ako veriteľ, výslovne v dohode o prevzatí dlhu svoj súhlas. Napriek skutočnosti, že vedľajší účastník preukázateľne nebol oprávnený vykonávať práva vedľajšieho účastníka v konaní o určenie popretých pohľadávok okresný súd s ním, ako vedľajším účastníkom konal (vrátane pojednávania dňa 09.10.2015), kedy už nespochybniteľne nebol účastníkom konkurzného konania vzhľadom na prevod jeho pohľadávok prihlásených do konkurzu a dokonca svoje rozhodnutie oprel o vágne tvrdenia uvádzané v konaní vedľajším účastníkom konania a vykonával dokazovanie na jeho návrhy. 12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník (vo vzťahu k dôvodom rozsudku prvostupňového súdu) tak, že: - vo veci sa konalo niekoľko pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne predvolaný a ktorých mal možnosť zúčastniť sa, ktorý však toto svoje právo nevyužil, - popretie pohľadávky žalobcu je vyznačené v časti formulára s názvom „Dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky“, čo ale nevylučuje, že pohľadávka nebola popretá, čo do právneho dôvodu, ale bola popretá, čo do vymáhateľnosti a čo do výšky v časti úrokov z omeškania. Svoj názor vedľajší účastník odvodzuje z toho, že: - formulár zoznamu pohľadávok neobsahuje osobitne kolónku pre zápis popretia vymáhateľnosti pohľadávok a správcovia preto spravidla zapisujú popretie vymáhateľnosti do kolónky pre popretie právneho dôvodu tak, ako tomu bolo aj v predmetnom prípade, - právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a z textu popretia jednoznačne vyplýva, že správca poprel jednak (1) vymáhateľnosť pohľadávky z dôvodu odporovateľnosti právneho úkonu zakladajúceho pohľadávku a jednak (2) výšku pohľadávky v časti prihláseného úroku z omeškania, ako úrok z omeškania totiž žalobca v skutočnosti vyčíslil zmluvnú pokutu, ktorú pripočítal k istine pohľadávky, na čo reagoval správca popretím výšky pohľadávky v rozsahu takéhoto „príslušenstva“ s konštatovaním, že nejde o príslušenstvo prihlasovanej pohľadávky, ale o samostatnú pohľadávku, - zmyslom ustanovenia § 62 ods. 6 ZKR nie je vylúčiť správcom možnosť popretia vymáhateľnosti pohľadávky z odporovateľného úkonu, ale naopak, jeho zmyslom je umožniť správcom, aby pohľadávky z odporovateľných úkonov mohli poprieť nielen čo do vymáhateľnosti, ale popri vymáhateľnosti aj čo do právneho dôvodu, výšky, poradia atď. V prípade, ak správca poprie pohľadávku z odporovateľného úkonu nielen čo do vymáhateľnosti, ale na základe § 62 ods. 6 ZKR napríklad aj čo do výšky, tak následkom takého popretia je, že ak by aj súd v incidenčnom konaní zistil, že pohľadávka bola prihlásená v správnej výške, nemôže ju v rozhodnutí určiť, pokiaľ súd súčasne zistí odporovateľnosť právneho úkonu zakladajúceho pohľadávku. - určenie nespornosti pravosti pohľadávky, ktorej sa žalobca v pôvodnom žalobnom návrhu domáhal, nie je možné stotožniť s určením právneho dôvodu pohľadávky, ktorý navyše v danom prípade ani nebol zo strany správcu popretý. 13. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie v rozsahu predpokladanom v § 212 ods. 1 <. OSP, bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 <. OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. 14. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom tak, ako ho vo svojom rozhodnutí identifikoval súd prvého stupňa. Rovnako sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa ohľadom hodnotenia popretia pohľadávky žalobcu správcom a jeho rozsahu keď tento hodnotil, že popretie pohľadávky žalobcu správcom tento uskutočnil, čo do vymáhateľnosti a, čo do výšky uplatneného úroku z omeškania, ako príslušenstva vo výške 341.664,15 Eur. Takýto právny názor ohľadom hodnotenia popretia, ako i jeho rozsah, opodstatnene vychádza z obsahu § 32 ods. 1 ZKR v kontexte s § 62 ods. 6 ZKR, kedy správca nemusí iniciovať vlastnú odporovaciu žalobu, ale stačí, ak pohľadávku z dôvodu odporovateľnosti poprie. Výsledkom odporovateľnosti, ktorú teda správca nemusí uplatniť odporovacou žalobou, je strata vymáhateľnosti takejto odporovanej pohľadávky a v tomto režime mal žalobca hodnotiť popretie jeho pohľadávky správcom vzhľadom na text ustanovenia § 65 ods. 6 ZKR, čo však žalobca v stanovenej prepadnej lehote neurobil. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje s hodnotením prvostupňového súdu ohľadom popretia pohľadávky uplatnenej, ako úrok z omeškania vo výške 341.664,15 Eur, ako popretie čo do výšky uplatnenej zmluvnej pokuty. Ostatne zo samotnej žaloby žalobcu vyplýva, že tento samostatne kvantifikuje výšku pohľadávky z dohody o prevzatí dlhu a zo zmluvnej pokuty, avšak podaným žalobným návrhom zo dňa 27.01.2012 sa nedomáhal ani určenia vymáhateľnosti pohľadávky a ani určenia výšky popretej zmluvnej pokuty (domáhal sa určenia pravosti a výšky istiny 1.930.192,95 Eur, ktoré správcom popreté neboli). 15. Podaním zmeny žaloby dňa 13.10.2014, ktorou žiadal o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia pohľadávky žalobcu uplatnenej v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu vo výške 1.930.192,95 Eur, z titulu neuhradenia dohodnutej odplaty za prevzatie dlhu v zmysle dohody o prevzatí dlhu zo dňa 15.02.2011 a zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu pod poradovým číslom 3 a určenie, že žalobca je jej veriteľom, že ide o pohľadávku proti všeobecnej podstate a napokon, že pohľadávka na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty v zmysle tejto dohody o prevzatí dlhu bola žalobcom uplatnená zákonným spôsobom síce žalobca odstránil pôvodný nedostatok jeho žaloby ohľadom pohľadávky žalobcu uplatnenej v prihláške do konkurzného konania na majetok úpadcu vo výške 1.930.192,95 Eur, z titulu neuhradenia dohodnutej odplaty za prevzatie dlhu (touto zmenou žaloby nekonvalidoval nesprávnosť petitu ohľadom zmluvnej pokuty), ale ako správne hodnotil okresný súd, po uplynutí prepadnej lehoty. 16. Argumentácia žalobcu ohľadom totožnosti obsahu žaloby a návrhu na zmenu žaloby odvolací súd nemohol akceptovať nakoľko zásadným prvkom v žalobe, či inom vecnom podaní je žalobná žiadosť - petit. Absenciu petitu, či jeho nesprávnosť, neúplnosť, alebo nejasnosť nemôže súd prehliadať a pokiaľ je podanie žaloby limitované plynutím hmotnoprávnej lehoty, ktorú účastník konania zmešká, súd rozhodne meritórnym rozhodnutím, ako tomu bolo v danej veci. Je nesprávny postoj odvolateľa, ktorý poukazuje na obsahovú príbuznosť dôvodov ním podanej žaloby s dôvodmi ním iniciovanej zmeny žalobného petitu. Súd je žalobným návrhom viazaný a akceptujúc zásadu non plus ultra žalobný petit nemôže prekračovať. Pokiaľ žalobca v lehote podal žalobnú žiadosť, ktorú v priebehu konania zmenil a súd zmenu žalobného petitu pripustil (uznesenie č.k. 9Cbi/3/2012-55 zo dňa 20.10.2014) a táto zmena nastala po uplynutí prekluzívnej doby, potom okresný súd správne hodnotil nárok žalobcu, ako zaniknuvší. 17. Tiež sa odvolací súd nemôže stotožniť s tvrdením žalobcu, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať nakoľko vo veci prebiehalo niekoľko pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne predvolávaný a ktorých mal možnosť zúčastniť sa, avšak žalovaný toto svoje právo nevyužil. Súdu nič nebráni vec prejednať pokiaľ sú účastníci konania svojvoľne nečinný. 18. Odvolací súd zároveň považuje za vecne správny aj výrok súdu prvého stupňa vo veci nepriznania náhrady trov konania žalovanému z dôvodu ich neuplatnenia. 19. Podľa § 219 ods. 1 <. OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 <. OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 20. Odvolací súd, na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a vzhľadom na to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vo svojom rozhodnutí vyslovil tiež správny právny záver, rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil. 21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, kedy odvolací súd žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil. pomerom hlasov 3 : 0 pomerom hlasov 3 : 0 Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.