Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/567/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112203172 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112203172.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dariny Kriváňovej a členov senátu: Márie Hajdínovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: C.. P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.Š. X, V., proti odporcovi: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o zaplatenie 862,50 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 15C/19/2012-84 zo dňa 22.10.2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 15C/19/2012-84 zo dňa 22.10.2013 zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 862,50 eur s príslušenstvom a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Okresný súd Bratislava I rozhodol na základe podaného návrhu navrhovateľa dňa 01.02.2012 na Okresný súd Bratislava I, ktorým žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 862,50 eur s príslušenstvom, ako výplatu dôchodkových dávok za december 2008 a január 2009 a vianočný príspevok za rok 2008. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že jeho matka F. M. bola oprávnená poberateľka dôchodkových dávok a za obdobie december 2008 jej odporca nevyplatil dôchodkovú dávku vo výške 392,70 eur, tiež vianočný príspevok za rok 2008 vo výške 49,80 eur a dôchodkovú dávku za január 2009 vo výške 420,- eur spolu v sume 862,50 eur, ktorú si uplatnil podaným návrhom. Navrhovateľ je syn F. M. a dňa 08.01.2009 úradnou zápisnicou požiadal odporcu o ustanovenie za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre svoju matku F. M.. Na základe žiadosti odporca vydal rozhodnutie, ktorým dňa 19.01.2009 ustanovil navrhovateľa za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre F. M. dňom 08.01.2009. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 03.03.2009. Navrhovateľ tvrdil, že F. M.Á. zo zdravotných dôvodov neprevzala dôchodkovú dávku za december 2008 ani vianočný príspevok za rok 2008 a dôchodková dávka za január 2009 mala byť poukázaná navrhovateľovi, ako osobitnému príjemcovi. Z vyjadrenia odporcu písomným podaním zo dňa 24.02.2012 a 25.06.2013 súd zistil, že poberateľke dôchodku F. M. bola výplata starobného a vdovského dôchodku poukázaná v hotovosti poštou. Dôchodková dávka za december 2008 bola služobnou poštovou poukážkou doposlaná F. M. na adresu G. F.. I., M. XX, V. a vianočný príspevok za rok 2008 bol zaslaný F. M. na adresu I. V.. Tieto dávky sa odporcovi nevrátili, boli doručené do rúk adresáta podľa kvitančného listu. Dôchodková dávka za január 2009 bola poukázaná dňa 22.01.2009 na účet F. M. v V. V. F., na základe jej žiadosti z 26.09.2008. Takto vyplatená dávka sa odporcovi nevrátila. Odporca na základe žiadosti o ustanovenie osobitného príjemcu podľa § 117 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. dňa 08.01.2009 osobne navrhovateľ požiadal o ustanovenie za osobitného príjemcu a odporca dňa 19.01.2009 rozhodol o ustanovení navrhovateľa, syna F. M. za osobitného príjemcu dôchodkových dávok, ktoré bolo navrhovateľovi doručené dňa 03.03.20009 a listom dňa zo dňa 09.02.2009 bolo navrhovateľovi oznámené, že mu bude poukazovaný dôchodok pre F. M. v hotovosti na poštu, v sume 420,10 eur od najbližšieho výplatného termínu, teda od marca 2009, vždy 24. dňa v kalendárnom mesiaci a dôchodok za február 2009 mu bude poukázaný poštovým peňažným poukazom E. V časti uplatnených úrokov z omeškania odporca namietal tento nárok, pretože starobný dôchodok je dávka, na ktorú vzniká nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok, má charakter nárokovej dávky je to sociálne právo, ktoré nemá charakter peňažného dlhu v zmysle občianskeho zákonníka, a preto pri omeškaní splnením nemožno požadovať úrok z omeškania, pretože takýto nárok nemá oporu v zákone. Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Súd prvého stupňa právne vec posúdil podľa § 116 ods. 2, § 117 ods. 2, 5, 6 a § 212 ods. 3 zák. 461/2003 Z.z. Podľa § 116 ods. 2 tohto zákona dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa. Podľa § 117 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky doručená Sociálnej poisťovni. Podľa § 117 ods. 5 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z., osobitný príjemca je fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Podľa § 117 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z., Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať. Podľa § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia a) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky, b) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke, c) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1) o uložení pokuty a penále, d) o prerušení konania, e) o zastavení konania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že F. M. bola poberateľkou a priamym príjemcom dôchodkovej dávky za december 2008 a vianočného príspevku za rok 2008. Navrhovateľ bol ustanovený za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre svoju matku F. M. až rozhodnutím z 19.01.2009, dňom 08.01.2009. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že navrhovateľ na uplatnenie dôchodkovej dávky za december 2008 a vianočného príspevku za rok 2008 nemá dostatok aktívnej legitimácie. Pokiaľ ide o dôchodkovú dávku za január 2009 medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ bol ustanovený za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre svoju matku F. M. rozhodnutím z 19.01.2009, dňom 08.01.2009. Súd musí konštatovať s poukazom na ust.§ 117 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z., že odporca postupoval v súlade so zákonom, nakoľko žiadosť o zmenu spôsobu platby bola podaná navrhovateľom 08.01.2009, čím odporca zmenu výplaty mal povinnosť vykonať najneskôr do 24.04.2009 (24. deň kalendárneho mesiaca - splatnosť dôchodkovej dávky). Odporca o žiadosti zmeny spôsobu platby rozhodol 19.01.2009 k 08.01.2009, čo je zákonným predpokladom k realizácii zmeny spôsobu platby v lehote určenej v citovanom ust. § 117 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákonodarca týmto ustanovením dal odporcovi časový priestor pre rozhodnutie a technické realizovanie zmeny spôsobu platby. Skutočnosť zmeny spôsobu platby odporca navrhovateľovi oznámil listom z 09.02.2009, že ako osobitnému príjemcovi dôchodkových dávok, mu bude poukazovaný dôchodok pre F. M. v hotovosti na poštu v sume 420,10 eur od najbližšieho výplatného termínu t.j. od marca 2009, vždy 24. dňa v kalendárnom mesiaci. Čo sa týka doručenia predmetného listu navrhovateľovi, súd obranu odporcu vyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko takáto písomnosť nepodlieha podľa § 212 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. doručovaniu do vlastných rúk. Na základe vyhodnoteného dokazovania súd musí konštatovať, že odporca v časti výplaty dôchodkovej dávky za január 2009 v spojení so žiadosťou o zmenu spôsobu platby postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľovi oznámil, že výplata dôchodkových dávok pre F. M. mu bude poukazovaná od marca 2009. Z výpisu bankového účtu F. M. vedený v V. V. F. mal súd preukázané, že dôchodkovú dávku za január 2009 odporca vyplatil na jej účet dňa 22.01.2009 vo výške 420,10 eur (dôchodková dávka) a 21,04 eur (doplatok na dôchodku od 01.01.2009 do 23.01.2009). Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrh zamietol, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti v súvislosti s tvrdením dôvodnosti uplatneného nároku na zaplatenie 862,50 eur s príslušenstvom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil a vyhovel návrhu v celom rozsahu. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci a tiež namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ďalej namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a odvolací dôvod, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ namietal nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa z dôvodu, že vo výroku rozsudku a ani v odôvodnení nie je uvedené, že navrhovateľ počas konania pred súdom prvého stupňa v liste zo dňa 03.06.2013 a tiež v liste zo 18.10.2013, a tiež na pojednávaní dňa 22.10.2013, žiadal súd, aby v zmysle svojej výzvy zo dňa 06.02.2012 podľa § 101 ods. 3 O.s.p. doplnenej o doložku, že ak sa odporca v lehote nevyjadrí predpokladal, že odporca nemá námietky, a aby rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľa, pretože odporca sa nevyjadril v lehote stanovenej súdom. Ďalej namietal, že súd sa v rozsudku nevysporiadal s návrhom a žiadosťou navrhovateľa zo dňa 03.06.2013 a opakovanej v liste zo dňa 18.10.2013, aby súd v zmysle svojej výzvy zo dňa 06.02.2012 podľa § 101 ods. 3 O.s.p. doplnenej o doložku, ak sa odporca v lehote nevyjadrí a predpokladal, že odporca nemá námietky a rozhodol v zmysle návrhu navrhovateľa a neprihliadal na oneskorené vyjadrenie odporcu zo dňa 24.02.2012 odoslané súdu poštou dňa 28.02.2012, teda jeden deň po lehote stanovenej súdom, resp. emailom dňa 24.02.2012, ktoré nebolo v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. podpísané a ani doplnené originálom v lehote troch dní do 27.02.2012, tak ako poukázal vo svojich vyjadreniach navrhovateľ a rozhodol o návrhu navrhovateľa v zmysle podaného návrhu zo dňa 31.01.2012 a upresneným návrhom rozhodnutia o príslušenstve uvedeného v podaní zo dňa 03.06.2013. Navrhovateľ ďalej namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že navrhovateľ na uplatnenie dôchodkovej dávky za december 2008 a vianočného príspevku za rok 2008 nemá dostatok aktívnej legitimácie. Takýto záver súdu je nesprávny, pretože neprepadá dôchodok, ktorý si neprebrala poberateľka dôchodku F. M., z dôvodu ťažkého zdravotného poškodenia, ale sa vypláca neskôr, práve pre tento účel ustanovenému oprávnenému príjemcovi, ktorým je navrhovateľ. Z toho dôvodu súd nesprávne posúdil jeho návrh keď uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd návrh zamietol. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil alebo zmenil v zmysle podaného návrhu. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca písomne, podaním zo dňa 26.06.2014, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, pretože súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. K námietke navrhovateľa, že súd sa nezaoberal jeho námietkami v súvislosti s výzvou odporcovi, aby sa vyjadril, s tým, že podľa § 101 ods. 3 O.s.p. ak sa žalovaný v lehote nevyjadrí, aby predpokladal, že nemá námietky, a aby súd rozhodol v zmysle návrhu žalobcu a neprihliadal na oneskorene podané vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.02.2012 odoslané súdu poštou dňa 28.02.2012, teda jeden deň po lehote stanovenej súdom, a tiež mailom dňa 24.02.2012 odporca uviedol, že vyjadrenie k návrhu bolo súdu doručené v lehote, a to mailom dňa 24.02.2012 a následne dňa 28.02.2012 doporučene na doručenku. Odporca poukázal na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinný a predmetná výzva súdu na podanie vyjadrenia sa týkala nie postupu a vedenia súdneho konania, ale súd vyzval na vyjadrenie žalovaného k hmotno-právnym skutočnostiam, ktoré sa týkajú predmetu sporu a toto posúdenie je predmetom a vecou súdneho rozhodovania. Odporca k podanému odvolaniu navrhovateľa uviedol, že pani F. M., rod. R., nar. 1. apríla 1931 (matke navrhovateľa), bola splátka starobného dôchodku a vdovského dôchodku za december 2008 a vianočný príspevok za rok 2008 poukázaný v hotovosti na príslušnej pošte. V tejto dobe menovaná ako poberateľka dôchodkovej dávky bola aj jej príjemcom. Sociálnej poisťovni neboli vrátené žiadne nevyplatené dôchodkové dávky určené pani F. M.. Splátka starobného a vdovského dôchodku za december 2008 bola poštou odposlaná do G.Č. F.. I., M. XX, V., čo dosvedčuje záznam Slovenskej pošty, a.s. na kvitančnom liste. Vianočný príspevok za rok 2008 bol podľa poznámky na Výplatnom doklade - vianočný príspevok odposlaný do Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Podľa spisového materiálu menovanej a záznamov na likvidačnom liste neboli Slovenskou poštou, a.s. tieto platby Sociálnej poisťovni vrátené a kvitančný lístok je doklad o ich výplate poštou do rúk adresáta. Na podnet navrhovateľa, ktorý bol v roku 2009 osobitným opatrovníkom pani F. M. a namietal, že na dokladoch Slovenskej pošty, a.s. o výplate dôchodku, ktoré Sociálna poisťovňa predložila súdu, chýba oznam o tom, kto prevzal splátku dôchodku za december 2008 a vianočný príspevok za rok 2008, Sociálna poisťovňa listom zo dňa 17. júna 2013 požiadala Slovenskú poštu, a.s. o prešetrenie výplaty dôchodku. Slovenská pošta, a.s. listom zo dňa 24. júla 2013 Sociálnej poisťovni oznámila, že informáciu o tom, kto prevzal splátku dôchodku menovanej za december 2008 a vianočný príspevok zo rok 2008 nemôže poskytnúť. Splátka dôchodku za január 2009 bola poukázaná na účet pani F. M. v V. V., F., pobočka zahraničnej banky na základe jej žiadosti o poukazovanie dôchodkových dávok na účet v banke doručenej dňa 26. septembra 2008. Podľa Odpisu média pre SP - Výplata dôchodku na osobný účet bola splátka dôchodkovej dávky poukázaná na účet menovanej 22. januára 2009. Podľa potvrdenia V. V., F., pobočka zahraničnej banky zo dňa 24. februára 2012 bola dňa 22. januára 2009 na účet pani F. M. pripísaná platba vo výške 420,10 eur (splátka dôchodku za január 2009) a platba vo výške 21,04 eur (doplatok dôchodku za obdobie od 1. januára 2009 do 23. januára 2009 vyčíslený na základe zvýšenia dôchodku podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré neboli vrátené na účet Sociálnej poisťovne. Na základe zápisnice spísanej dňa 8. januára 2009 vo veci konania o ustanovení za osobitného príjemcu podľa § 117 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla o ustanovení žalobcu za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pani F. M., a to rozhodnutím zo dňa 19. januára 2009, ktoré osobitný príjemca prevzal dňa 3. marca 2009. Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je podľa § 117 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. povinná túto zmenu vykonať najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dávky Sociálnej poisťovni doručená. V súlade s citovaným § 117 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. bola výplata starobného dôchodku a vdovského dôchodku menovanej na účet v banke zastavená od 24. februára 2009. Oznámením Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 9. februára 2009 bol navrhovateľ informovaný o skutočnosti, že dôchodkové dávky pani F. M. mu budú vyplácané v hotovosti na príslušnej pošte od marca 2009 s tým, že dôchodok za február 2009, t.j. za obdobie od 24. februára 2009 do 23. marca 2009 bude poukázaný poštovým peňažným poukazom „E“ na adresu navrhovateľa. V súvislosti s nepriznaním úrokov z omeškania, Sociálna poisťovňa poukázala na skutočnosť, že starobný dôchodok je dôchodková dávka, na ktorú vzniká nárok za splnenia zákonom stanovených podmienok. Je to dávka nároková, a preto pri omeškaní jej plnenia nemožno požadovať úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania možno požadovať len pri plnení peňažného dlhu, za čo sa dôchodková dávka nemôže považovať. Právo na dôchodkovú dávku je sociálnym právom, teda právom inej povahy, než sú práva z občianskoprávnych, pracovnoprávnych alebo iných obdobných vzťahov, ohľadne ktorých zákonná úprava v prípade omeškania s plnením pripúšťa možnosť požadovať aj zákonom stanovené úroky z omeškania. Vychádzajúc z povahy uvedených práv, zákon č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého je potrebné navrhovateľom uplatnené nároky posudzovať, takúto možnosť neposkytuje, v dôsledku čoho úrok z omeškania pri dôchodkovej dávke nemá oporu v zákone. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci, vec aj správne právne posúdil a rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil toto svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu návrhu navrhovateľa nevyhovel, keď sa v tejto súvislosti podrobne zaoberal relevantnými ustanoveniami a s jeho záverom a odôvodnením rozhodnutia sa stotožnil aj odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Predmetom konania v danej veci je zaplatenie sumy 862,50 eur s príslušenstvom ako výplata dôchodkových dávok za december 2008 a január 2009 a vianočný príspevok za rok 2008, ktorú si uplatnil navrhovateľ z dôvodu, že jeho matka F. M. bola oprávnená poberateľka dôchodkových dávok a za obdobie december 2008 jej odporca a za obdobie december 2008 jej odporca nevyplatil dôchodkovú dávku vo výške 392,70 eur, tiež vianočný príspevok za rok 2008 vo výške 49,80 eur a dôchodkovú dávku za január 2009 vo výške 420,- eur spolu v sume 862,50 eur, ktorú si uplatnil podaným návrhom. Na základe žiadosti navrhovateľa, ako syna F. M., odporca vydal rozhodnutie, ktorým dňa 19.01.2009 ustanovil navrhovateľa za osobitného príjemcu dôchodkových dávok pre F. M. dňom 08.01.2009. Rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené dňa 03.03.2009. Navrhovateľ tvrdil, že F. M. zo zdravotných dôvodov neprevzala dôchodkovú dávku za december 2008 ani vianočný príspevok za rok 2008 a dôchodková dávka za január 2009 mala byť poukázaná navrhovateľovi, ako osobitnému príjemcovi. Okresný súd nárok navrhovateľa právne posúdil podľa § 116 ods. 2, § 117 ods. 2, 5, 6 a § 212 ods. 3 zák. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Podľa § 117 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať. Podľa § 116 ods. 2 tohto zákona dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolateľ v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíta a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa názoru navrhovateľa, správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania navrhovateľa nevyplýva a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd. V danom prípade preto námietka odvolateľa podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal tiež odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie okresného súdu je nesprávne a v súvislosti s odvolacou námietkou, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nesprávne vyhodnotil skutočnosti, že navrhovateľ na uplatnenie dôchodkovej dávky za december 2008 a vianočného príspevku za rok 2008 nemá dostatok aktívnej legitimácie. Takýto záver súdu je nesprávny, pretože neprepadá dôchodok, ktorý si neprebrala poberateľka dôchodku F. M. z dôvodu ťažkého zdravotného poškodenia, ale sa vypláca neskôr práve pre tento účel ustanovenému oprávnenému príjemcovi, ktorým je navrhovateľ. Z toho dôvodu súd nesprávne posúdil jeho návrh keď uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade tvrdenie navrhovateľa o tom, že preukázal a uniesol dôkazné bremeno, je v rozpore so skutočnosťami, z ktorých vychádzal pri rozhodnutí súd prvého stupňa. Súd vychádzal zo zistenia, že splátka dôchodku za december 2008 a vianočný príspevok za rok 2008 boli F. M. poukázané v hotovosti na poštu podľa miesta pobytu a v tom čase bola menovaná poberateľkou dôchodkovej dávky a aj jej príjemcom. Táto splátka, bola poštou odposlaná do G. F. I., V., ako vyplýva zo záznamu pošty na kvitančnom liste a vianočný príspevok za rok 2008 bol podľa poznámky na výplatnom doklade, poukázaný do I. V.. Podľa záznamov na likvidačnom liste, neboli tieto platby Sociálnej poisťovni vrátené. Splátka dôchodku za január 2009 bola poukázaná na účet F. M. v banke. V súvislosti s poukazovaním a vyplatením dôchodkových dávok príjemcovi, teda F. M., zistený skutkový stav súdom prvého stupňa zodpovedá vykonanému dokazovaniu a predloženým písomným dôkazom. Súd prvého stupňa tak na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenie, že jeho matka F. M. zo zdravotných dôvodov neprevzala dôchodkovú dávku za december 2008, ani vianočný príspevok za rok 2008 a dôchodková dávka za január 2009 mala byť poukázaná navrhovateľovi, ako osobitnému príjemcovi. Navrhovateľ tak v odvolaní neopodstatnene namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a tiež podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov, k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl.6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v situácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O takúto vadu konania, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ odvolateľ namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, že z ustanovenia § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť aj to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania (porovnaj tiež uznesenia najvyššieho súdu sp.zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 3 Cdo 2012/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Občiansky súdny poriadok stojí na zásade a princípoch, ktoré uprednostňujú zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, trvá na zachovaní zákonov a čestnom plnení povinnosti i na úcte k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené (§ 3 O.s.p.). Podmienky uplatnenia práva na súdnu ochranu z materiálneho hľadiska poskytujú ochranu i takým právam, ktoré účastník konania nie je povinný presne právne kvalifikovať. Postačujúce je i také uplatnenie práva pred súdom, ktoré sa opiera o dostatočné skutkové okolnosti prípadu, teda ide o uvedenie právnych skutočností, s ktorým právny poriadok spája buď vznik, zmenu, či zánik práv a povinnosti. Povinnosťou súdu je na zistený (preukázaný) skutkový stav veci „nájsť“ relevantnú právnu normu, túto vyložiť a na uvedenom základe rozhodnúť, či tu právo (povinnosť) je alebo nie je. Z ustanovenia § 132 O.s.p. totiž vyplýva, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa je zrejmé, že spĺňa náležitosti odôvodnení rozhodnutí v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a rovnako požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že nevykonal ním navrhované dôkazy, keď súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré mali podporiť tvrdenia navrhovateľa. Súd prvého stupňa tak na základe dostatočne vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť nároku, vrátenia ktorého sa od odporcu v konaní domáhal. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.