Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/146/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 111220390 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:111220390.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: H.. E. Z. - W. E. E. K., V. X, XXX XX S., H.: XX XXX XXX, zast.: JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: IURIS, spol. s r. o., Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO: 35 683 074, o zaplatenie 16.596,96 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35 Cb/31/2012 - 84 zo dňa 27.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35 Cb/31/2012 - 84 zo dňa 27.01.2014 p o t v r d z u j e . Žalobca má právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16.596,96 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 16.596,96 eur s príslušenstvom z titulu vrátenia zálohy na úhradu kúpnej ceny za nehnuteľnosti. 2. Po vykonaní dokazovania konajúci súd zistil, že žalovaný ako mandatár uzatvoril so spoločnosťou VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 ako mandantom zmluvu, na základe ktorej sa zaviazal, že poskytne mandantovi sprostredkovateľské služby v oblasti realít za odmenu. Z oznámenia o ponukovom konaní zo dňa 20.12.2007 súd zistil, že žalovaný vyhlásil ponukové konanie na bližšie špecifikovanú nehnuteľnosť za minimálnu ponukovú cenu 15.000.000,-Sk. V časti D oznámenia bolo uvedené, že predkladateľ ponuky je povinný v termíne najneskôr do 14.01.2008 zložiť zábezpeku do depozitu žalovaného vo výške 500.000,-Sk a v prípade vyhodnotenia ponuky predkladateľa ako úspešnej bude zábezpeka započítaná do kúpnej ceny predmetu predaja a poukázaná na účet vlastníka predmetu predaja pri podpise kúpnej zmluvy. Zábezpeka je súčasne pokutou pre prípad, ak predkladateľ ponuky nedodrží predložené podmienky a nepristúpi k realizácii obchodu napriek písomnej výzve vyhlasovateľa. 3. Zo záväznej ponuky zo dňa 11.1.2008 súd prvej inštancie zistil, že žalobca prezentoval žalovanému záujem o kúpu nehnuteľnosti podľa oznámenia za cenu 15.600.000,-Sk. Z výpisu z podnikateľského účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 07.01.2008 uhradil na účet žalovaného sumu 500.000,-Sk. Tiež zistil, že žalobca vyzval žalovaného na vrátenie peňažnej zábezpeky z dôvodu, že nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, a teda nemohla byť záloha započítaná na úhradu kúpnej ceny. Z výzvy zo dňa 05.06.2008 súd zistil, že žalovaný vyzval žalobcu ako úspešného účastníka ponukového konania na uzatvorenie kúpnej zmluvy do 60 dní. Zloženú zábezpeku považoval žalovaný za sankciu v zmysle časti D a použil ju na úhradu pokuty. 4. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca reagoval na ponuku zo dňa 20.12.2007 v súlade s podmienkami zaslaním záväznej ponuky a preukázaním splnenia podmienok. Dňa 16.01.2008 bol informovaný o výsledku ponukového konania, v rámci ktorého bola jeho ponuka vyhodnotená ako úspešná. Dňa 24.01.2008 žalobca informoval žalovaného o ceste mimo SR a požiadal o posun podpisu zmluvy, čomu žalovaný vyhovel. Po návrate žalobcu požiadal VÚB, a.s. o poskytnutie úveru a požiadal žalovaného o súčinnosť. Banka žiadosť zamietla z dôvodu nedostatku bonity žalobcu. Následne žalobca požiadal žalovaného o posun termínu podpisu o ďalších 60 dní, čomu žalovaný vyhovel. K podpisu zmluvy nikdy neprišlo. Žalovaný mal za to, že bol v zmysle časti D ponuky oprávnený použiť zloženú zábezpeku ako sankciu za nesplnenie záväzku. Uviedol, že zábezpeka by bola započítaná na kúpnu cenu len v prípade uzatvorenia zmluvy. 5. Konajúci súd poukázal na ust. § 265, 266 ods. 4, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 1, 2, § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a na základe vyjadrení sporových strán a vykonaného dokazovania ako nesporné v konaní určil: vypísanie ponukového konania žalovaným dňa 20.12.2007, záväznú ponuku žalobcu dňa 11.01.2008, riadnu úhradu zábezpeky žalobcom na účet žalovaného a skutočnosť, že k podpisu zmluvy nikdy neprišlo. Konajúci súd mal za nesporné, že sporové strany v konaní prezentovali rozdielny výklad následkov zaslania záväznej ponuky žalobcom a zloženia zábezpeky. Žalovaný najskôr tvrdil, že tým došlo k uzatvoreniu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následne svoju argumentáciu zmenil a tvrdil, že došlo k uzatvoreniu inominátnej zmluvy. V oboch prípadoch mal za to, že tým mu súčasne vznikol nárok na zmluvnú pokutu v paušálnej výške zloženej finančnej zábezpeky v prípade, ak žalobca neuzatvorí kúpnu v zmluvu v stanovenej lehote. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že oznámenie žalovaného o ponukovom konaní nie je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, a teda zaslanie záväznej ponuky žalobcom neznamenalo automatický vznik zmluvného vzťahu. Tým, že sám žalovaný výslovne uviedol, že ponuka nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy, mal konajúci súd za to, že ani akceptácia ponuky teda nie je akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy a nezakladá zmluvný vzťah. V žiadnom prípade teda ani nezakladá písomnú dohodu strán o zmluvnej pokute v zmysle ust. § 544 ods. 2 OZ, ktorá je nevyhnutným predpokladom jej vzniku. Na základe toho súd konštatoval, že medzi stranami sporu nedošlo k platnému uzatvoreniu písomnej zmluvy obsahujúcej písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto žalovanému nevznikol právny nárok na prekvalifikovanie zloženej zábezpeky na kúpnu cenu na zmluvnú pokutu. Z toho dôvodu súd vyhodnotil zadržanie zloženej zábezpeky bez existencie relevantnej dohody strán sporu o zmluvnej pokute ako majetkový prospech žalovaného získaný plnením bez právneho dôvodu, a teda ako bezdôvodné obohatenie žalovaného, a preto mu vznikla povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať. 7. Súčasne konajúci súd uviedol, že aj v prípade ak by pripustil argumentáciu žalovaného o platnom uzatvorení zmluvy a platnej dohody o zmluvnej pokute súd by dohodu o zmluvnej pokute vyhlásil za neplatnú z dôvodu, že žalovaný ňou vykonáva právo, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako také nepožíva právnu ochranu. Dôkladným preskúmaním podmienok ponuky súd zistil, že stanovujú zásadnú a právne nechrániteľnú nerovnováhu práv a povinností prípadných účastníkov zmluvy. Na jednej strane si žalovaný sankčne vymienil dodržanie termínu podpisu zmluvy, na strane druhej vylúčením aplikácie právnych úprav návrhu na uzatvorenie zmluvy a verejnej obchodnej súťaže znemožnil záujemcovi uplatnenie akýchkoľvek jeho práv okrem práva na vrátenie zábezpeky, ak mu žalovaný oznámi neúspech v ponukovom konaní. Výslovne uviedol, že predložením ponuky nevzniká žalobcovi nárok na uzatvorenie zmluvy ani nárok na náhradu škody, na úhradu nákladov a podobne. Skonštatoval, že súd musí dôvodnosť žaloby a relevanciu tvrdení sporových strán posudzovať aj z pohľadu všeobecne vnímanej spravodlivosti, ktorá v prejednávanej veci podľa názoru súdu svedčí žalobcovi. O trovách konania rozhodol podľa § 142 O.s.p.. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom v prvom rade namietal, že súd prvej inštancie vyvodil nesprávny právny záver, že žalovaný sám výslovne v oznámení o ponukovom konaní uviedol, že ponuka nie je návrhom na uzatvorenie zmluvy. Poukázal na to, že v predmetnom oznámení uviedol, že „Toto ponukové konanie nie je verejným návrhom na uzatvorenie zmluvy alebo obchodná súťaž v zmysle Obchodného zákonníka.“ Týmto svojím vyhlásením len upozorňuje, že sa na ponukové konanie nepoužijú ustanovenia § 276, resp. § 281 a nasl. Obchodného zákonníka - pretože oznámenie nebolo adresované neurčitým osobám, ale konkrétnym adresátom - čo je evidentné zo samotného oznámenia, ktoré je adresované a bolo doručené priamo žalobcovi a z toho dôvodu sa naň ustanovenia § 276, resp. § 281 a nasl. Obchodného zákonníka aplikovať ani nemohli. Mal za to, že oznámenie spĺňa všetky náležitosti návrhu, ktorým žalovaný navrhol žalobcovi uzatvorenie inominátneho kontraktu s jasne zadefinovanými podmienkami. Predmetom tohto kontaktu bolo vyhlásenie ponukového konania, do ktorého sa mohli oslovení účastníci zapojiť splnením jasne a zrozumiteľne zadefinovaných podmienok, a to zaslaním záväznej ponuky s požadovaným obsahom. 9. Dňa 11.01.2008 bola žalobcom žalovanému na adresu jeho sídla uvedenú v oznámení doručená Záväzná ponuka - teda prijatie návrhu žalovaného na uzatvorenie zmluvy - t.j. zapojenie sa do ponukového konania. Zhodne ako podanie návrhu, je i jeho akceptácia (§ 43c OZ) jednostranným právnym úkonom vykonaným adresátom - žalobcom, ktorému bol návrh žalovaného doručený - jedná sa o jednostranný právny úkon adresáta pr. úkonu (žalobcu), ktorým tento prejavuje vôľu prijať návrh, a teda uzatvoriť zmluvu. 10. Žalobca v stanovenej lehote zaslal písomnú záväznú ponuku - so všetkými požadovanými obsahovými náležitosťami a súčasne splnil podmienku stanovenú v časti D predmetného oznámenia, a teda zložil zábezpeku v stanovenej výške. 11. Žalovaný mal preto za preukázané, že dôjdením záväznej písomnej ponuky nadobudlo prijatie návrhu žalovaného účinnosť a na tento moment je viazaný vznik zmluvného vzťahu medzi účastníkmi sporu, teda vznik inominátnej zmluvy v písomnej forme, ktorej súčasťou bolo i dojednanie o zmluvnej pokute pre prípad zmarenia ponukového konania. 12. Pokiaľ ide o argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadom rozporu zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku uviedol, že súd opomenul skutočnosť, že termín uzatvorenia zmluvy vo svojej ponuke navrhuje žalobca, nie žalovaný, súčasne mal žalobca možnosť určiť cenu, za ktorú bol ochotný predmet kúpnej zmluvy nadobudnúť a mal rovnako možnosť sa podrobne oznámiť s právnym a faktickým stavom nehnuteľnosti ako predmetom prevodu. 13. Akcesorický sankčný charakter zábezpeky bol v oznámení formulovaný zreteľne a rovnako podmienky jeho uplatnenia a žalobca mal možnosť zvážiť a slobodne sa rozhodnúť, či tento možný dôsledok zmarenia konania, ako podnikateľské riziko spojené s nadobudnutím nehnuteľnosti v tom čase za výhodných finančných podmienok, je preň akceptovateľný. Na záver zdôraznil, že samotná skutočnosť, že sankcia pri zmarení ponukového konania je dojednaná len pre jednu zo zmluvných strán, neznamená, že takáto dohoda odporuje zásadám poctivého obchodného styku, čo vo svojom rozhodnutí konštatoval i NS SR (4 Obdo 4/99) - ZSP 56/2000. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. 14. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaný bol v zmysle mandátnej zmluvy uzavretej s tretím subjektom, a to Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len „banka“), ktorá zmluva bola v tomto konaní predložená ako listinný dôkaz, jedine sprostredkovateľom služieb v oblasti realít v prospech tretej osoby, t.j. banky ako potencionálneho zmluvného partnera žalobcu. Je teda zrejmé, že medzi žalobcom a žalovaným žiaden zmluvný, resp. právny vzťah ani vzniknúť nemohol, keďže tento by bol v rozpore so záujmami mandatára žalovaného (banky), v prospech ktorého svoju činnosť bol žalovaný povinný vykonávať. Mal za to, že oznámenie o ponukovom konaní nie je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy, keďže to, že sa jedná o návrh na uzatvorenie zmluvy, neuvádza ani samotný žalovaný a vylučuje to i samotný fakt, že v prípade zaslania odpovede, mal žalovaný vyhodnocovať, koho zo záujemcov vyberie a s kým by mohol uzavrieť zmluvu. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že ak sa v prípade oznámenia o ponukovom konaní nejednalo o návrh, tak ani zaslanie listu žalobcu nie je možné považovať za prijatie návrhu, výsledkom čoho je skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k uzatvoreniu žiadnej zmluvy, a teda v konečnom dôsledku ani k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty. Súhlasil tiež s názorom súdu, že ak by aj došlo k písomnému dojednaniu zmluvnej pokuty, takéto dojednanie by bolo potrebné považovať za neplatné, keďže žalovaný ním vykonáva právo, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako také nepožíva právnu ochranu. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 16. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca listom zo dňa 11.01.2008 reagoval na „ponukové konanie“ oznámené žalovaným na kúpu bližšie špecifikovanej nehnuteľnosti a zároveň v prospech žalovaného poukázal sumu 500.000,- Sk ako zábezpeku, ktorá mala byť započítaná do kúpnej ceny. V konaní nebolo sporné, že žalobca túto sumu uhradil a že žalovaný mu ju nevrátil, nakoľko ten sa domnieval, že išlo o sumu predstavujúcu zmluvnú pokutu za nezrealizovanú kúpnu zmluvu. 18. Z oznámenia o ponukovom konaní zo dňa 20.12.2007 adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný vyhlásil ponukové konanie na predaj nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom bola Všeobecná úverová banka, a.s.. Do ponukového konania sa mohol záujemca prihlásiť, pričom ponuka musela obsahovať ponúkanú cenu za predmet predaja (minimálne 15.000.000,- Sk), minimálne prihodenie, uviesť financovanie a najskorší možný termín podpisu kúpnych zmlúv zo strany predkladateľa, v prípade vyhodnotenia ponuky ako úspešnej. V časti D oznámenia žalovaný uviedol, že predkladateľ je povinný v termíne do 14.01.2008 zložiť zábezpeku do depozitu vyhlasovateľa, pričom následne bude táto zábezpeka započítaná do kúpnej ceny, resp. bude slúžiť ako pokuta pre prípad, ak predkladateľ ponky nedodrží predložené podmienky a nepristúpi k realizácii obchodu napriek písomnej výzve vyhlasovateľa ponukového konania. 19. Žalovaný tiež v oznámení uviedol, že predložením ponuky nevzniká žiadnemu záujemcovi nárok na uzavretie kúpnej zmluvy a ani iné prípadné nároky, pričom toto ponukové konanie nie je verejným návrhom na uzavretie zmluvy ani obchodná verejná súťaž. 20. Predmetné oznámenie je jednostranným úkonom žalovaného, ktorý je adresovaný žalobcovi, preto mal odvolací súd za to, že nie je možné považovať ho za vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže podľa § 281 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je adresovaná neurčitým osobám. Spornou bola skutočnosť, či toto oznámenie je možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka, tak ako sa domnieva žalovaný. Podľa jeho názoru uvedené oznámenie bolo návrhom na uzavretie inominátnej zmluvy, predmetom ktorej malo byť ponukové konanie. Takto definovaný predmet inominátnej zmluvy by však nebol dostatočne určitý. Keďže zmluva je právny úkon, ktorý sa skladá z dvoch jednostranných právnych úkonov, vyžaduje sa v prvom rade taký prejav vôle oferenta, z ktorého je nepochybné, že ponúka uzavretie určitej konkrétnej zmluvy a v druhom rade taký prejav vôle obláta, z ktorého je možné vyvodiť jeho súhlas s prijatím oferty. 21. Odvolací súd má za to, že v danom prípade by mohlo ísť o návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti, za predpokladu, že návrh by spĺňal všetky podmienky vyžadované ust. § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. 22. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 23. Podľa citovaného ustanovenia návrh na uzavretie zmluvy (oferta, návrh) je jednostranným adresovaným právnym úkonom navrhovateľa (oferenta), pre ktorý platí, že musí spĺňať náležitosti požadované Občianskym zákonníkom <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> všeobecne pre právne úkony. Návrh sa považuje za ponuku uzavrieť zmluvu, ak je z neho zrejmá vôľa uzavrieť zmluvu v prípade, že ho druhá strana prijme a obsahuje dostatočne určené podmienky na uzavretie zmluvy. 24. V danom prípade podľa obsahu oznámenia výsledkom ponukového konania malo byť uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola bližšie špecifikovaná nehnuteľnosť. Žalovaný však zároveň vyhlásil, že predložením ponuky nevzniká záujemcovi nárok na uzavretie kúpnej zmluvy. Vôľa uzavrieť zmluvu a byť návrhom na jej uzavretie viazaný je základným právotvorným činiteľom vzniku zmluvy. Preto takým prejavom vôle nie je nevážne konanie, konanie s vnútornou výhradou, či konanie zo žartu. V prípade, ak návrhu chýba vôľa navrhovateľa byť návrhom viazaný, nemá prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy účinky návrhu, ale je iba výzvou na podanie návrhu na uzavretie zmluvy. Návrhom na uzavretie zmluvy nie je napr. inzerát či reklama v novinách ani zaslanie rôznych cenníkov, rôzna výmena informácií atď., ktoré tvoria súčasť výskumu trhu (marketingu), pokiaľ z návrhu alebo z kontextu, ako bol urobený, nevyplýva opak. Na základe uvedeného je potrebné rozlišovať objednávku, ktorá je ofertou, ak spĺňa zákonné náležitosti, a neformálnym dopytom, ktorý predchádza návrhu na uzavretie zmluvy. 25. Rozhodnutiu oferenta predložiť oblátovi návrh na uzavretie zmluvy predchádza zmluvné vyjednávanie, teda proces, v ktorom sa tvorí obsah zmluvy, ktorý končí okamihom, v ktorom dá oferent oblátovi najavo, že sa cíti byť viazaný svojím prejavom vôle. Prejav vôle strán prestáva byť vyjednávaním a stáva sa skutočným zmluvným konsenzom, ak strany dajú najavo, že sú si vedomí svojej viazanosti na nimi urobený prejav vôle. Pokiaľ sa strany nedohodli o všetkých podstatných okolnostiach (náležitostiach), prípadne o okolnostiach (náležitostiach) síce nepodstatných, ale ktoré podľa predstavy strán alebo jednej z nich majú byť predmetom dohody, zmluva nevzniká. 26. Z predmetného oznámenia jasne vyplýva, že žalovaný neprejavil vôľu byť návrhom viazaný, nakoľko záujemcom o uzavretie kúpnej zmluvy nepriznal nárok na jej uzavretie ani na iné prípadné nároky, z čoho možno vyvodiť záver, že žalovaný sa necítil byť ponukou viazaný. Vzhľadom na to, že oznámenie žalovaného o ponukovom konaní nie je možné považovať za návrh na uzavretie zmluvy, zaslanie záväznej ponuky žalobcom nemohlo byť prijatím návrhu a neznamenalo vznik zmluvného vzťahu. Preto pokiaľ žalovaný prijal od žalobcu žalovanú sumu, išlo o plnenie bez právneho dôvodu a na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktorý je povinný vydať žalobcovi. 27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).