Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/739/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204047 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112204047.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: V. Š.Á., W. M.. Č.. XX, Q., zastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka č. 27, Bratislava, proti odporcovi: TERA TRADE s.r.o., Bratislava, Laurinská č. 18, IČO : 35 868 023, zastúpený: Mgr. Andrej Šabík, advokát, Staromestská č. 6/d, Bratislava, o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C 29/2012 - 110 zo dňa 4.marca 2014, v pomere hlasov 3 : 0, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že jednostranné zvýšenie nájomného, za byt č. 4, nachádzajúci sa na X.U. R. na W. M.. Č.. XX F. Q., stavba so súpisným č. XXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXX, k.ú. P. L., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011 doručeným navrhovateľke dňa 9.12.2011 je neplatné. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 199,-€ ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 972,78€ na účet Mgr. Martina Paškalu, advokáta v Bratislava, Záhradnícka č. 27 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala aby súd určil, že jednostranné zvýšenie nájomného za byt č. X nachádzajúci sa na E.. W. M.. Č.. XX F. Q. na X. poschodí domu zo súp. č. XXX na parc. č. XXX vedeného na LV č. XXXX pre k.ú. P. L., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011, doručeným navrhovateľke dňa 09.12.2011 je neplatné. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 3a, § 4 ods. 1, ods. 2,3 zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav, spočívajúci v tom, že odporca je od 05. 05. 2006 výlučným vlastníkom bytového domu na W. M. Č.. XX F. Q., o čom svedčí zápis odporcu ako vlastníka tohto bytového domu na LV č. XXXX, okres: Bratislava I, obec: Bratislava mestská časť P. L., B.. Ú.. P. L.. Navrhovateľka je nájomníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. poschodí tohto bytového domu súp. č. XXX na W. M.L. Č.. XX F. Q.. Počas konania medzi účastníkmi konania bolo sporné označenie (očíslovanie) tohto bytu. Vychádzajúc z listinného dôkazu z listu bývalého Obvodného národného výboru Bratislava I, bytový odbor, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava, zo dňa 07. 11. 1990, prvostupňový súd ustálil, v súlade s nakoniec zhodným tvrdením oboch účastníkov konania, že predmetný byt je číselne označený ako byt č. X. Z listinného dôkazu listu odporcu zo dňa 21. 11. 2011, adresovaného navrhovateľke na adresu W. M. Č.. XX, Q., označeného ako oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z., vyplýva, že odporca ako prenajímateľ predmetného bytu v súlade s
ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z. zvýšil navrhovateľke ako nájomníčke tohto bytu nájomné o 20% , čo znamenalo zvýšenie nájomného z 63,63€ mesačne na 76,60€ mesačne s tým, že povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikla navrhovateľke dňa 01. 02. 2012. Súčasťou tohto oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného bol i výpočet výšky nájomného, čl. 3, z ktorého vyplýva, že pôvodné nájomné 63, 63€ sa zvýšilo o 20% na 76,36€. Navrhovateľka namietala, že toto jednostranné zvýšenie nájomného je neplatné z dôvodu, že odporca zvýšil nájomné s účinnosťou od 01. 02. 2012, pričom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 mohol zvýšiť jednostranne nájomné za rok 2012 iba s účinnosťou od 15. 09. 2012, nie od 01. 02. 2012, tak ako to urobil odporca. Odporca nesúhlasil s touto námietkou. Mal za to, že ustanovenie § 4 citovaného zákona umožňovalo prenajímateľovi v rokoch 2012 až 2015 postupne jednostranne zvyšovať nájomné nájomcovi raz ročne v priebehu príslušného kalendárneho roka a neobmedzuje toto právo prenajímateľa len k 15. 09. Po vyhodnotení tejto námietky navrhovateľky a obrany odporcu má prvostupňový súd za to, že odporca pochybil, ak zvýšil navrhovateľke nájomné o 20% , čo znamenalo zvýšenie nájomného z 63,63 € mesačne na 76,36 € mesačne s tým, že povinnosť platiť zvýšené nájomné mala vzniknúť navrhovateľke dňa 01. 02. 2012, a nie 15. 09., tak ako to určuje ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z.. Podľa názoru prvostupňového súdu, však toto pochybenie odporcu v nesprávnom určení účinnosti jednostranného zvýšenia nájomného, však nepredstavuje vadu, ktorá by mala za následok neplatnosť tohto jednostranného zvýšenia nájomného. Pre vznik právneho úkonu všeobecne, sú dôležité pojmy ako platnosť a účinnosť právneho úkonu. Platnosť právneho úkonu predstavuje splnenie potrebných náležitostí právneho úkonu. Účinnosť predstavuje skutočnosť, že právny úkon začal spôsobovať zamýšľané právne následky. Zo znenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. zákona č. 260/2011 Z. z. vyplýva, že prenajímateľ mohol jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne najskôr s účinnosťou od 15. 09., pričom podľa výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že takto zákonom určená účinnosť jednostranného zvýšenia nájomného sa vzťahuje na jednostranné zvýšenie nájomného počas rokov 2011 až 2015. Ustanovenie § 4 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona určuje tzv. vzorec vypočítania zvýšeného nájomného, ale nie jeho účinnosť. Táto je v prípade všetkých rokov, kedy je možné zvýšiť jednostranne nájomné upravená v ustanovení § 4 ods. 1 citovaného zákona. Preto odporca pochybil, ak stanovil v jednostrannom zvýšení nájomného na rok 2012 účinnosť od 01. 02. 2012, a nie zákonnú účinnosť od 15. 09. 2012. Avšak takto vadne určená účinnosť nemá za následok neplatnosť tohto jednostranného zvýšenia nájomného, pretože v takomto prípade by účinky jednostranného zvýšenia nájomného nastali aj tak až 15. 09., a nie 01. 02. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že Oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného bolo navrhovateľke doručované poštou doporučene. Z doručenky poštovej zásielky v ktorej sa nachádzalo predmetné oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného, vyplýva, že deň uloženia zásielky bol 15. 11. 2011, odberná lehota skončila dňa 13. 12. 2011 a navrhovateľka si zásielku osobne na pošte prevzala dňa 09. 12. 2011. V súvislosti s doručením jednostranného zvýšenia nájomného navrhovateľke, so začiatkom plynutia zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie návrhu, odporca namietal, že k prevzatiu písomnosti navrhovateľkou došlo dňa 25. 11. 2011, v deň kedy bola písomnosť na pošte uložená, a navrhovateľka podala predmetný návrh na súd až dňa 08. 02. 2012, čím došlo k podaniu návrhu po dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011, keďže návrh na súd mal byť podaný do 25. 01. 2012. Podľa odporcu deň 25. 11. 2011, kedy došlo k uloženiu zásielky na pošte, je dňom doručenia tejto zásielky navrhovateľke. Navrhovateľka s týmto názorom nesúhlasila. Uvádzala, že tento právny názor by sa vzťahoval na prevzatie písomnosti iba v prípade, ak by si navrhovateľka písomnosť v odbernej lehote na pošte vôbec nevyzdvihla. Keďže si však navrhovateľka v odbernej lehote dňa 09. 12. 2011 zásielku riadne vyzdvihla, došlo k doručeniu tejto zásielky až dňa 09. 12. 2011, a nie dňa 25. 11. 2011 (deň uloženia), ako to uvádzal odporca. Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 08. 02. 2012, teda v zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z., ktorá sa skončila až 09. 02. 2012. Súd po vyhodnotení tejto námietky odporcu má za to, že je nedôvodná. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že navrhovateľka si dňa 09. 02. 2011 osobne na pošte prevzala zásielku (písomnosť) adresovanú jej doporučene do vlastných rúk, v ktorej sa nachádzalo jednostranné zvýšenie nájomného. Navrhovateľka si zásielku prevzala v odbernej lehote, ktorá začala plynúť dňa 25. 11. 2011, dňom uloženia zásielky na pošte, a mala skončiť dňa 13. 12. 2011. Prvostupňový súd považuje deň doručenia zásielky 09. 12. 2011, kedy si navrhovateľka osobne zásielku na pošte prevzala. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z. z., sa zákonná dvojmesačná prekluzívna lehota, v ktorej navrhovateľka mohla napadnúť jednostranné zvýšenie nájomného na súde skončila 09. 02. 2012, pričom navrhovateľka podala predmetný návrh dňa 08. 02. 2012, teda v zákonnej lehote.
Listom zo dňa 27. 03. 2012 odporca dal navrhovateľke podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. výpoveď z nájmu bytu. Navrhovateľke bola výpoveď doručená poštou dňa 17. 04. 2012. Návrhom zo dňa 29. 06. 2012 navrhovateľka napadla túto výpoveď neplatnosťou na súde. Konanie na súde bolo vedené pod č. k. 10C 128/2012. Listom zo dňa 10. 12. 2012, doručeným navrhovateľke dňa 02. 01. 2013, odporca túto výpoveď zobral späť a súčasne s poukazom na nové ustanovenie § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. ( predlženie lehoty na podanie výpovede z pôvodnej do 31. 03. 2012 podľa ustanovenia § 3 ods. 1 na 31. 12. 2012) dal navrhovateľke novú výpoveď. Vyššie uvedené konanie vedené na súde vo veci určenia neplatnosti výpovede zo dňa 27. 03. 2012 bolo uznesením zo dňa 30. 01. 2013 právoplatné dňa 26. 02. 2013, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, keďže napadnutú výpoveď odporca zobral späť. Listom zo dňa 10. 12. 2012 odporca súčasne s poukazom na nové ustanovenie § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. ( predlženie lehoty na podanie výpovede z pôvodnej do 31. 03. 2012 na 31. 12. 2012) dal navrhovateľke novú výpoveď, ktorú navrhovateľka rovnako napadla na súde neplatnosťou. V súvislosti s existenciou výpovede, právny zástupca navrhovateľky namietal, že podľa jeho názoru, bolo zákonným predpokladom jednostranného zvýšenia nájomného bolo danie výpovede nájmu bytu navrhovateľke. Odporca dal navrhovateľke výpoveď z nájmu bytu listom zo dňa 27. 03. 2012, doručeným navrhovateľke dňa 27. 04. 2012. Túto výpoveď odporca však listom zo dňa 10. 12. 2012, doručeným navrhovateľke dňa 02. 01. 2013, zobral späť. A i napriek tomu, že rovnakým listom zo dňa 10. 12. 20012 dal navrhovateľke odporca novú výpoveď nájmu, odpadol tento zákonný predpoklad na jednostranné zvýšenie nájomného a jednostranné zvýšenie nájomného je tak neplatné. S touto námietkou neplatnosti nesúhlasil odporca, poukazujúc na to, že podľa výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. nevyplýva, že by v deň jednostranného zvýšenia nájomného mala byť daná nájomcovi výpoveď nájmu bytu, o to viac, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a neskôr podľa ustanovenia § 3a zákona č. 260/2011 Z. z., v znení novely č. 355/2012, účinného od 23. 11. 2012, mohol prenajímateľ vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. 03. 2012 a neskôr do 31. 12. 2012. Prvostupňový súd po vyhodnotení tejto námietky neplatnosti vznesenej navrhovateľkou mal za to, že táto námietka nie je dôvodná. Naopak, súd v tejto časti, sa stotožnil v celom rozsahu s argumentáciou odporcu. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. v bytoch, v ktorých nájom bytu "skončí" podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť mesačné nájomné. Z výkladu tohto ustanovenia, najmä gramatického výkladu slova "skončí", vyplýva, že vypovedanie nájmu bytu v čase (moment vyhotovenia jednostranného zvýšenia nájomného alebo doručenia jeho navrhovateľke) jednostranného zvýšenia nájomného nebolo zákonným predpokladom pre toto jednostranné zvýšenie nájomného. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že jednostranne zvýšiť nájomné bolo možné v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, teda v zákonnej lehote na to určenej v ustanovení § 3 ods. 1 do 31. 03. 2012 a následne v novelizovanom ustanovení od 23. 11. 2012 § 3a do 31. 12. 2012. Preto, ak odporca vypovedal nájom bytu listom zo dňa 27. 03. 2012, doručenom navrhovateľke dňa 17. 04. 2012, a po späťvzatí tejto výpovede listom zo dňa 10. 12. 2012 novou výpoveďou rovnakým listom zo dňa 10. 12. 2012, doručeným navrhovateľke dňa 02. 01. 2013, tak naplnil zákonný predpoklad uvedený v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., že v bytoch v ktorých nájom bytu "skončí" podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť mesačné nájomné. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti tak prvostupňový súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Odporca v danej veci bol v celom rozsahu úspešný, pretože súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd i napriek tejto skutočnosti, využil v danej veci aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania odporcovi nepriznal, a to vzhľadom na to, že ako dôvody hodné osobitného zreteľa vyhodnotil predmet sporu, v ktorom sa navrhovateľka ako nájomníčka v slabšom a právne neistom postavení (navrhovateľka bol vypovedaný nájom bytu) voči odporcovi ako prenajímateľovi domáhala určenia neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka aj odporca. Navrhovateľka svojím odvolaním žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jej návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal jej náhradu trov konania, alternatívne žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa gramatickým výkladom dospel k záveru, že vypovedanie nájmu bytu v čase jednostranného zvýšenia nájomného nebolo zákonným predpokladom pre toto jednostranné zvýšenie nájomného. Uvedený názor súdu prvého stupňa je v rozpore s výkladom ust. § 4 ods.1 zákona č. 260/2011 Z.z. ako ho podalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“) vo svojom liste Č..XXXXX/XXXX/OVV-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, kde bolo uvedené, že z dikcie tohto ustanovenia implicitne vyplýva logická chronológia postupu prenajímateľa. Poznanie stavu, že v
konkrétnom nájomnom byte sa má ukončiť nájom podľa zákona č. 260/2011 Z.z. je možné len na základe doručenia výpovede z nájmu prenajímateľom nájomcovi. Výpoveď z nájmu by mala byť preto doručená pred alebo súčasne s oznámením o jednostrannom zvýšení nájomného. Mala zato, že výklad ust. § 4 ods.1 zákona č. 260/2011 Z.z. súdom prvého stupňa je v rozpore s princípom právnej istoty pri ukončení nájomných vzťahov v reštituovaných domoch a pôvodný úmysel zákonodarcu, tak ako to vyjadril gestor zákona vo svojom liste bol ten, že pri jednostrannom zvýšení nájomného musí prenajímateľ výpoveď doručiť pred alebo súčasne s oznámením o jednostrannom zvýšení nájomného. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím dodržanie zákonnej podmienky skončenia nájmu bytu nerešpektuje, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne. Z odôvodenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že pochybenie odporcu v nesprávnom určení účinnosti jednostranného zvýšenia nájomného nepredstavuje vadu, ktorá by mala za následok neplatnosť tohto jednostranného zvýšenia nájomného. Navrhovateľka sa s týmto názorom súdu nestotožnila, nakoľko v zákone je uvedené, že nájomné sa zvyšuje najskôr s účinnosťou 15. septembra príslušného roka. V ust. § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. je upravená aj neskoršia účinnosť zvýšenia nájomného, kde je uvedené, že povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Z uvedeného vyplýva, že zo zákona je stanovená len najskoršia možná účinnosť zvýšenia nájomného, určenie neskoršej účinnosti zvýšenia nájomného sa odvíja od doručenia predmetného právneho úkonu. Pokiaľ odporca uviedol účinnosť zvýšenia nájomného pod hranicu najskoršej možnej účinnosti stanovenej zákonom, mal sa predmetný úkon posudzovať ako obchádzanie zákona, keďže odporca skúšal zvýšiť nájomné v rozpore so zákonom, pričom sa mohol spoliehať na to, že navrhovateľka žalobu v prekluzívnej lehote nepodá a právo na určenie neplatnosti zvýšenia nájomného zanikne, t.j. žeby bola povinná platiť zvýšené nájomné už od 1. februára 2012. Potom ako sa obrátila na súd, mal odporca dostatok času na to, aby nesprávne určenú účinnosť zvýšenia nájomného opravil. Záverom uviedla, že súd prvého stupňa opätovne vyhodnotil v jej neprospech aj tú skutočnosť, že v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného zo dňa 21.11.2011 je uvedený byt č. XXXXXXXXXX, J. M. Q. Č..X ako bol špecifikovaný aj v rozhodnutí Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS SNM 31317/2014-28018/930/Dol zo dňa 11.2.2014. Odvolanie odporcu smerovalo proti výroku o trovách konania a svojím odvolaní žiadal aby odvolací súd zmenil rozsudok v časti náhrady trov konania tak, že mu prizná náhradu trov prvostupňového konania vo výške 819,66€ ako aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Aplikácia citovaného ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. len s poukazom na predmet konania nie je vecne správna . Trval na tom, že prvostupňový súd dostatočne neposúdil okolnosti významné na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., a zároveň súd túto časť svojho rozhodnutia ani relevantným spôsobom neodôvodnil. Súd prvého stupňa výnimočnosť prípadu z hľadiska aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p. vzhliadal len v okolnostiach danej veci, ktoré ustálil v predmete sporu, v ktorom sa navrhovateľka ako nájomníčka v slabšom a podľa názoru súdu právne neistom právnom postavení (navrhovateľke bol vypovedaný nájom bytu) voči nemu ako prenajímateľovi domáhala určenia neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného. Súd však opomenul zohľadniť skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ale otázka platnosti oznámenia o zvýšení nájomného, ktorým on ako prenajímateľ jednostranne zvýšil navrhovateľke ako nájomníčke v súlade s § 4 zákona č. 260/2011 Z. z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov nájomné na rok 2012 o 20% z pôvodnej sumy 76,36,- € na sumu 91,63,- €. Jej vyriešením sa právne postavenie navrhovateľky ako nájomníčky žiadnym spôsobom nezmení, naďalej ostane nájomníčkou bytu a jej základnou povinnosťou bude platiť nájomné. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že trvá na svojom odvolaní a a prípade neúspechu svojho odvolania sa stotožnila zdôvodnením súdu prvého stupňa čo sa týka náhrady trov konania a na doplnenie sa uviedla, že rozhodnutím č. MAGS SNM 31317/2014-28018/930/Dol. zo dňa 11.2.2014 jej bol priznaný nárok na bytovú náhradu za byt, ktorého sa jednostranné zvýšenie
nájomného týka. Obec pri rozhodovaní o priznaní materiálnej bytovej náhrady musela v zmysle ust. § 5 ods. 2 zák. č. 260/2011 Z.z. preskúmať, či spĺňa podmienky materiálnej bytovej núdze, pričom v jej prípade konštatovala, že zákonnú podmienku materiálnej bytovej núdze podľa ustanovenia § 5 ods. 2 zákona spĺňa. Uvedeným preukázala, že podmienku materiálnych a sociálnych pomerov odôvodňujúcich aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. spĺňa, preto bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania odporcovi správne. Na druhej strane odporca je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem domu nachádzajúceho sa na W. M. XX, F. J. I. M.M. F. L. Č. Q. - P. L., a preto možno konštatovať, že disponuje veľkým vlastným imaním. Na základe uvedeného je zrejmé, že podmienka aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. je splnená aj na strane odporcu. K vyjadreniu navrhovateľky k odvolaniu odporcu, odporca doručili písomné stanovisko v tom zmysle, že považuje tvrdenia navrhovateľky v celom rozsahu za absurdné a naďalej má za to, že v danom prípade neboli v súvislosti s nepriznaním trov konania jemu ako úspešnému účastníkovi konania splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., resp. ich splnenie nebolo vôbec predmetom dokazovania zo strany prvostupňového súdu. Navrhovateľka odvíja svoje nepriaznivé sociálne postavenie od skutočnosti, že splnila podmienku materiálnej bytovej núdze podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z., na základe čoho jej bol rozhodnutím obce, sp. zn. MAGS SNM 31317/2014-28018/930/Dol. zo dňa 11. februára 2014 priznaný nárok na bytovú náhradu. Avšak práve táto skutočnosť znamená, že navrhovateľka už aktuálne materiálnou bytovou núdzou netrpí. Zo strany obce má totiž garantovanú bytovú náhradu a do doby jej poskytnutia nie je povinná sa z bytu na W. M. XX F. Q. vysťahovať. Navyše z kontextu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 260/2011 Z. z. vyplýva, že pri posudzovaní vzniku nároku na bytovú náhradu je určujúci len jeden aspekt sociálneho postavenia žiadateľa a to ten, či v čase podania žiadosti o poskytnutie bytovej náhrady žiadateľ má alebo nemá vlastný byt. Akékoľvek iné okolnosti, ako napríklad majetkové, zárobkové, sociálne, zdravotné a iné pomery, sú z hľadiska posúdenia nároku na bytovú náhradu irelevantné. Súdna prax ale v súvislosti s aplikáciou § 150 ods. 1 O.s.p. doslova trvá na komplexnom posúdení všetkých okolností hodných osobitného zreteľa a teda aj zmienených osobných, majetkových, zárobkových a iných pomerov účastníkov konania a tiež okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Záverom uviedol, že mu nie je zrejmé, z čoho navrhovateľka tak jednoznačne vyvodzuje záver, že disponuje veľkým vlastným imaním, keď sama skutočnosť, že účastník konania je obchodnou spoločnosťou ešte neznamená, že bude aj solventným. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16.1.2015 navrhovateľka oznámila odvolaciemu súdu dňa 16.1.2016, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 25 C 46/2013-88 zo dňa 8.9.2014, / bol súčasťou podania/, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2014 rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu č. 4, nachádzajúceho sa na 1.poschodí domu so súpisným č. 173, na pozemku registra „C“ parc. č. XXX, k.ú. P. L. na W. M.. Č.. XX F. Q., , uskutočnené listom odporcu zo dňa 10.12.2012 doručeným navrhovateľke dňa 2.1.2013 je neplatná. Mala zato, že ak teda súd vyslovil svojim právoplatným rozhodnutím, že výpoveď je neplatná, k skončeniu nájmu nedošlo a odporca nemal zákonný dôvod zvyšovať nájomné. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 27.1.2016 podala navrhovateľka Stanovisko doplňujúcemu vyjadreniu odporcu, podľa ktorého je jeho tvrdenie založené na neaktuálnej skutočnosti, čo sa týka, že má zo strany obce garantovanú bytovú náhradu, keďže vzhľadom na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, Hlavné mesto SR vydalo rozhodnutie č. MAGS SBN 39785/2015-50112/930/ Dol zo dňa 18.3.2015 o zániku nároku na bytovú náhradu. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. na odvolacom pojednávaní s poukazom na ust. § 101 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu, ktorý doručenie predvolávania mal riadne vykázané dňom 23.11.2015, svoju neúčasť na odvolacom pojednávaní dňa 28.1.2016 neospravedlnil. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p., zopakoval a doplnil dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 213 ods. 3, 5 O.s.p. čítaním listinných dôkazov a to Oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného zo dňa 21.11.2011, Doručenka - oznámenie zvýšení nájomného , list odporcu zo dňa 10. 12. 2012 o späťvzatí výpovede z 27. 03. 2012 a súčasne nová výpoveď, doručenka o prevzatí listu odporcu zo dňa 10. 12. 2012 , Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č.k. 10C 128/2012 -50 zo dňa 30.1.2013 , Oznámenie Obvodného národného výboru Bratislava I, bytový odbor Vajanského nábrč.3 č.254-7-5443/90 zo dňa 7.11.1990 o prechode užívacieho práva na byt , Rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS SBN 31317/2014-28018/93/Dol zo dňa 11.2.2014 o priznaní nároku na bytovú náhradu , spis Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 25 C 46/2013, Rozhodnutie Hlavného mesta SR č. MAGS SBN 39785/2015-50112/930/Dol zo dňa 18.3.2015 o zániku nároku na bytovú náhradu a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť, pretože nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zrušenie rozsudku. Z hľadiska skutkového stavu bolo po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. v zhode so zistením súdu prvého stupňa preukázané, že odporca je od 05. 05. 2006 výlučným vlastníkom bytového domu súp. č. XXX na W. M. Č.. XX F. Q. a navrhovateľka je nájomníčkou bytu č. 4 nachádzajúceho sa na 1. poschodí tohto bytového domu. Listom o zo dňa 21.11.2011 odporca ako prenajímateľ predmetného bytu v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z. z. zvýšil navrhovateľke ako nájomníčke tohto bytu nájomné o 20% , čo znamenalo zvýšenie nájomného z 63,63€ mesačne na 76,60€ mesačne s tým, že povinnosť platiť zvýšené nájomné vznikla navrhovateľke dňa 01. 02. 2012. Súčasťou tohto oznámenia o jednostrannom zvýšení nájomného bol i výpočet výšky nájomného, čl. 3, z ktorého vyplýva, že pôvodné nájomné 63, 63€ sa zvýšilo o 20% na 76,36€. Navrhovateľka si dňa 09. 02. 2011 osobne na pošte prevzala zásielku (písomnosť) adresovanú jej doporučene do vlastných rúk, v ktorej sa nachádzalo jednostranné zvýšenie nájomného. Navrhovateľka si zásielku prevzala v odbernej lehote, ktorá začala plynúť dňa 25. 11. 2011, dňom uloženia zásielky na pošte, a mala skončiť dňa 13. 12. 2011. Listom zo dňa 27. 03. 2012 odporca dal navrhovateľke podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z. z. výpoveď z nájmu bytu. Navrhovateľke bola výpoveď doručená poštou dňa 17. 04. 2012 a návrhom zo dňa 29. 06. 2012 navrhovateľka napadla túto výpoveď neplatnosťou na súde. Konanie na Okresnom súde Bratislava I bolo vedené pod sp. zn. 10C 128/2012. Listom zo dňa 10. 12. 2012, doručeným navrhovateľke dňa 02. 01. 2013, odporca túto výpoveď zobral späť a súčasne s poukazom na nové ustanovenie § 3a zákona č. 260/2011 Z. z. ( predlženie lehoty na podanie výpovede z pôvodnej do 31. 03. 2012 podľa ustanovenia § 3 ods. 1 na 31. 12. 2012) dal navrhovateľke novú výpoveď. Vyššie uvedené konanie sp. zn. 10C 128/2012 bolo uznesením zo dňa 30. 01. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 02. 2013, zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľkou, keďže napadnutú výpoveď odporca zobral späť. Aj novú výpoveď danú Listom zo dňa 10. 12. 2012, napadla navrhovateľka na súde neplatnosťou. Toto konania bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25 C 46/2013 a odvolací súd po doplnení dokazovania oboznámením sa spisom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 25 C 46/2013 zistil Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 25 C 46/2013-88 zo dňa 8.9.2014, , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2014 rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1.poschodí domu so súpisným č. XXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXX, k.ú. P. L. na W. M.. Č.. XX F. Q., , uskutočnené listom odporcu zo dňa 10.12.2012 doručeným navrhovateľke dňa 2.1.2013 je neplatná. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch vydaných oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov alebo v domoch, kde časť domu bola vydaná oprávnenej osobe, ak ich ku dňu účinnosti tohto zákona vlastní výlučne alebo v spoluvlastníctve oprávnená osoba, jej dedičia alebo iná osoba, ktorá tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudla a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 1 písm. e) citovaného zákona tento zákon sa vzťahuje na byty v domoch alebo častiach domov vo vlastníctve fyzických osôb, ich dedičov alebo iných osôb, ktoré tieto byty od nich alebo od ich právnych nástupcov nadobudli a v ktorých bolo rozhodnutím štátneho orgánu zriadené právo osobného užívania a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka a ku dňu účinnosti tohto zákona trvá. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona na účely tohto zákona sa za nájom, ktorý vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, považuje aj nájom bytu, ktorý vznikol na základe práva prechodu nájmu bytu alebo výmeny bytu. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. marca 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Podľa § 3a citovaného zákona prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa § 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď. Práva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou nájmu bytu, platia aj pre nájomcu.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra a) v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného je prenajímateľ povinný doručiť nájomcovi do vlastných rúk. Oznámenie musí obsahovať výpočet výšky nájomného podľa odseku 1. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. V tejto lehote je nájomca oprávnený podať žalobu na súd o určenie neplatnosti zvýšenia nájomného, inak toto právo zanikne. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu je v zmysle § 211 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Odvolací súd po doplnení dokazovania oboznámením sa spisom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 25 C 46/2013 ako už bolo uvedené vyššie zistil, že Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 25 C 46/2013-88 zo dňa 8.9.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2014 rozhodol, že výpoveď z nájmu bytu č. X, nachádzajúceho sa na 1.poschodí domu so súpisným č. XXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXX, k.ú. P. L. na W. M.. Č.. XX F. Q., , uskutočnené listom odporcu zo dňa 10.12.2012 doručeným navrhovateľke dňa 2.1.2013 je neplatná. Odvolací súd zastáva názor, že sama táto skutočnosť má za následok, že jednostranné zvýšenie nájomného, za byt č. X, nachádzajúci sa na X.U. R. na W. M.. Č.. XX F. Q., stavba so súpisným č. XXX, na pozemku registra „C“ parc. č. XXX, k.ú. P. L., uskutočnené listom odporcu zo dňa 21.11.2011 doručeným navrhovateľke dňa 9.12.2011 je neplatné. Jednostranné zvýšenie nájomného je zo zákona podmienené súčasným (alebo predchádzajúcim) daním výpovede z nájmu nájomcovi, keď takýto záver explicitne vyplýva z dikcie vyššie cit. ustanovenia § 4 ods. 1 podľa ktorého v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, najskôr s účinnosťou od 15. septembra a) v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, b) v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Uvedený záver vyplýva aj z Dôvodovej správy k § 4 zákona, podľa ktorej „ V tomto ustanovení sa bližšie upravuje jednostranné zvyšovanie ceny nájmu zo strany prenajímateľa pri bytoch uvedených v § 2 ods. 1 v prechodnom období, t.j. do poskytnutia bytovej náhrady obcou ... „ a bytovú náhradu podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona má rovnako ak sa nájom skončí podľa tohto zákona len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a (ďalej len "žiadateľ") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi. Inými slovami vyjadrené, skončenie nájmu bytu výpoveďou podľa § 3, § 3a zákona č. 260/2011 Z.z. je základnou a nevyhnutnou podmienkou preto aby prenajímateľ mohol jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné v zmysle § 4 ods. 3 citovaného zákona. Keďže v danom prípade vzhľadom na neplatnosť výpovede nájom bytu neskončil a ani neskončí výpoveďou podľa citovaného zákona č. 260/2011 Z.z. nie je už v čase vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu splnená základná hmotnoprávna podmienka pre jednostranné zvýšenie nájomného. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok v zmysle § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na obranu a námietky účastníkov v rámci prvostupňového ako aj odvolacieho konania považuje za potrebné odvolací súd dodať, že v súlade so súdom prvého stupňa zastáva názor a v tomto smere poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenie napadnutého rozsudku, že navrhovateľka uplatnila na súde svoj nárok na určenie neplatnosti jednostranného zvýšenia nájomného v rámci prekluzívnej lehoty v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 260/2011 Z.z. V ustanovení § 4 ods. 2 citovaného zákona je upravený kvalifikovaný spôsob doručovania oznámenie o jednostrannom zvýšení nájomného zo strany prenajímateľa - do vlastných rúk. Doručenka predložená odporcom / č.l. 12 spisu / je doručenka, pre bežné doručovanie poštových zásielok v zmysle § 46 O.s.p. a nie pre doručovanie do vlastných rúk. Vzhľadom na uvedené, keďže prenajímateľ si nesplnil svoju povinnosť nedoručoval navrhovateľovi zásielku do vlastných rúk a preto ani podmienky pre náhradné doručovanie neboli splnené / tieto sú pre doručovanie do vlastných rúk upravené odlišne / nie je možné za deň doručenia považovať, deň uloženia zásielky ale skutočný deň prevzatia zásielky, lebo len v tento deň bola navrhovateľovi zásielka doručená. Aplikácia ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Cdo 129/2010 neprichádza do úvahy aj z dôvodu, že skutkový stav v tomto rozhodnutí bol rozdielny, lebo zásielka nebola prevzaté v odbernej lehote čo nie je prejednávaný prípad a preto musel byť odosielateľ chránený uplatnením fikcie oboznámenia sa s obsahom zásielky.
Za správny odvolací súd nepovažuje právny názor prezentovaný navrhovateľkou, že jednostranné zvýšenie nájomného je neplatné z dôvodu, že odporca zvýšil nájomné s účinnosťou od 01. 02. 2012, pričom podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 260/2011 mohol zvýšiť jednostranne nájomné za rok 2012 iba s účinnosťou od 15. 09. 2012, nie od 01. 02. 2012. Vzájomnou komparáciou ustanovení § 4 ods. 1 písm. a), b) a ods. 3 citovaného zákona a s poukazom aj na dôvodovú správu k citovanému zákonu možno dospieť k záveru, že v obidvoch ustanoveniach je vyjadrený okamih vzniku tej istej povinnosti, konkrétne povinnosti nájomcu platiť zvýšené nájomné prenajímateľovi, resp. okamih účinnosti tejto povinnosti. Kým v ods. 1 uvedená povinnosť nastáva najskôr s účinnosťou od 15.septembra / absentuje špecifikácia konkrétneho roku/, v ods. 3 je explicitne stanovené, že povinnosť platiť zvýšené nájomné vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. Nakoľko ako už bolo uvedené, v oboch prípadoch sa jedná o stanovenia okamihu vzniku jednej a tej istej povinnosti nájomcu platiť zvýšené nájomné, ktorý je uvedený v odseku 3 toho istého zákonného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že v bytoch, v ktorých nájom bytu skončí podľa tohto zákona, môže prenajímateľ jednostranne zvýšiť dohodnuté mesačné nájomné raz ročne, v roku 2011 najskôr s účinnosťou od 15.septembra v roku 2011 o 20% z výšky nájomného vypočítaného ku dňu účinnosti tohto zákona a v rokoch 2012 až 2015 každoročne o 20% z výšky nájomného vypočítaného v predchádzajúcom roku. Povinnosť platiť nájomné v rokoch 2012 až 2015 vzniká dňom, ktorý je uvedený v oznámení o jednostrannom zvýšení nájomného, najskôr však prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch mesiacov od jeho doručenia nájomcovi. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 a § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania v sume 199,-€ / súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 € a odvolanie vo výške 99,50€ / a trovy právneho zastúpenia vo výške 972,78€ ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny advokáta za 14 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenie dňa 17.5.2012, písomné podanie - stanovisko k vyjadreniu zo dňa 31.10.2012, účasť na pojednávaní dňa 21.2.2013, 15.10.2013, písomné podanie - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 29.11.2013, účasť na pojednávaní dňa 2.12.2013, písomné podanie - doplňujúce vyjadrenie zo dňa 17.1.2014, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2014, 28.2.2014, 4.3.2014, písomné podanie - odvolanie zo dňa 29.7.2014, písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 29.7.2014, písomné podanie - stanovisko k vyjadrenie odporcu zo dňa 27.1.2016, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 28.1.2016.2 Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavuje za rok 2012 -58,69€, za rok 2013 - 60,07€, za rok 2014 - 61,87€, za rok 2016 - 66,-€. Odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky sumu 972,78€ / 2 x 58,69€ + 2 x 7,63€ režijný paušál + 4 x 60,07€ + 4 x 7,81€ režijný paušál + 6 x 61,87 + 6 x 8,04€ režijný paušál + 2 x 66,-€ + 2 x 8,58€ režijný paušál /.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.