Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/198/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112204783 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112204783.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Emília Ostényiová, Vlčanská 556/2, 927 01 Šala, IČO: 34 245 219, zast. JUDr. Dagmar Hornáková, advokátka, A. Hlinku 3044, Sereď proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, Slnečná 765/3, Malinovo, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatku a úroku z omeškania, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/32/2012-146 zo dňa 27.1.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 35Cb/32/2012-146 zo dňa 27.1.2015 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že určil, že zmluva o úvere č. 4660318 zo dňa 28.8.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom je v časti zvýšeného poplatku o 1.261 EUR a v bode 06 všeobecných podmienok poskytovania úveru v časti určenia denného úroku vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne neplatná, a určil, že zmluva o úvere č. 4660373 zo dňa 21.10.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom je v časti zvýšeného poplatku o 390,32 EUR a v bode 06 všeobecných podmienok poskytovania úveru v časti určenia denného úroku vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne neplatná. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.063,17 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom podaným dňa 14.2.2012 žiadal navrhovateľ, aby súd určil neplatnosť zmlúv o úvere č. 4660318 a 4660373 v časti zvýšených poplatkov a súvisiacich všeobecných podmienok poskytovania úveru v časti určenia denného úroku. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 28.8.2008 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. 4660318, na základe ktorej mu mal odporca poskytnúť úver vo výške 331,94 EUR. K uvedenej sume si odporca pripočítal sumu 390,32 EUR ako poplatok. Dňa 22.10.2008 uzavrel s odporcom zmluvu o úvere č. 4660373, na základe ktorej mu mal odporca poskytnúť úver vo výške 1.327,76 EUR. K uvedenej sume si odporca pripočítal sumu 1.261,37 EUR ako poplatok. Na základe čl. 06 všeobecných podmienok poskytovania úveru bol denný úrok z omeškania určený na 0,25%. Z dôvodu riadneho nesplácania oboch úverov podal odporca návrhy na začatie rozhodcovských konaní voči navrhovateľovi. Na základe rozhodcovských rozsudkov Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 17745/09 a SR 12686/09 začal súdny exekútor voči navrhovateľovi exekučné konania na vymoženie dlžných istín, poplatkov, úrokov z omeškania a trov konaní. Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že namietol res iudicata vo vzťahu k právoplatným rozhodcovským rozsudkom a žiadal konanie zastaviť. Vo veci súd nariadil pojednávanie. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že o rozhodcovských konania nevedel, nikdy nedisponoval originálom žiadnej z úverových zmlúv. Ďalej uviedol, že nikdy nebol odporcom vyzvaný na úhradu žiadnej z predmetných istín. Z uznania dlhu zo dňa 13.2.2012 súd zistil, že p. U. U. písomne uznala celý dlh s príslušenstvom odporcu, ktorý vznikol navrhovateľovi voči odporcovi z titulu zmlúv č. 4660318 a 4660373. P. U. súčasne prehlásila, že všetky prostriedky poskytnuté navrhovateľovi odporcom na základe uvedených zmlúv použila výhradne pre svoje osobné potreby. Na základe návrhu navrhovateľa súd vykonal v konaní výsluch svedka U. U., ktorý uviedol, že bol obchodným zástupcom odporcu v rokoch 2007 až 2009. Z dôvodu, že bol vo finančnej tiesni uzatvoril na meno navrhovateľa nakoľko na neho ako živnostníka mohlo získať viac peňazí. Peniaze použil pre vlastné účely a z toho dôvodu podpísal navrhovateľovi prehlásenie, že to bol jeho úver. Svedok výslovne uviedol, že zmluvy vypísal a navrhovateľ ich len podpísal. Svedok poprel, že by navrhovateľ akýmkoľvek spôsobom prišiel do kontaktu s finančnými prostriedkami od odporcu. Svedok ďalej uviedol, že o spôsobe uzatvorenia úverových zmlúv informoval rok po uzavretí odporcu a ten ho vyzval na splatenie. Svedok potvrdil, že žiadnym spôsobom neinformoval navrhovateľa o obsahu zmluvy, obsahu podmienok, že navrhovateľ nemal žiadne výhody z podpisu zmluvy a nebol poučený o dôsledkoch nesplácania úveru. Odporca v konaní predložil žiadosť o úpravu splátkového kalendára z 9.1.2009 a navrhovateľ dôrazne poprel, že by na žiadosti bol jeho podpis. Súd poukázal na ust. § 4 ods. 1,2,3 zák. č. 258/2001 Z.z., § 25 ods. 1,2 zák. č. 129/2010 Z.z., § 497, § 499, § 502 ods. 1,2, § 503 ods. 1,2,3 Obch. zák. a na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ nemohol použiť poskytnuté finančné prostriedky od odporcu na základe predmetných úverových zmlúv na podnikanie, nakoľko úverové zmluvy (vrátane zaškrtnutia spôsobu použitia úverových prostriedkov na podnikanie) účelovo vypísal obchodný zástupca odporcu svedok Százová a z toho dôvodu súd posúdil navrhovateľa ako spotrebiteľa a poskytol mu ochranu v zmysle ustanovení zákona č. 285/2001 Z.z. V konaní sa ďalej preukázalo, že odporca nikdy neposkytol tvrdené finančné prostriedky na základe úverových zmlúv navrhovateľovi, ale tieto boli zadržané pred odovzdaním obchodným zástupcom odporcu, ktorí ich použil výhradne na svoju osobnú potrebu. Zo zmlúv o úvere súd zistil, že žiadna z nich neobsahuje údaj o RPMN napriek skutočnosti, že zákonom č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo stanovené, že absencia určenia RPMN má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2011 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd preto posúdil nárok navrhovateľa ako dôvodný a návrhu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1,5 O.s.p. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko odporca vstúpil do právnych vzťahov s navrhovateľom na základe jeho vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a v oboch zmluvách toto vyhlásenie navrhovateľ potvrdil svojim podpisom. Navrhovateľ teda nemienil použiť peňažné prostriedky na súkromnú potrebu a nie je spotrebiteľom, preto sa nemôže dovolávať spotrebiteľskej ochrany. Odporca ďalej poukázal na to, že spor zo zmluvy o úvere č. 466 0318 zo dňa 28.8.2008 je právoplatne rozhodnutý Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.8.2009 sp. zn. SR 12686/09, a to zmluvy o úvere č. 4660373 zo dňa 21.10.2008 Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.4.2011 sp. zn. SR 17745/09, a teda prejednaniu žaloby bráni prekážka právoplatne rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. Právny charakter rozhodcovskému rozsudku ako res iudicata priznáva aj aktuálna slovenská judikatúra, na ktorú odporca v odvolaní poukázal. Odporca preto žiadal, aby súd konanie voči odporcovi v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil a priznal mu trovy konania. Taktiež žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh zamietol, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Navrhovateľ sa k odvolaniu nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a konanie zastaviť. Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorým môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednávaná tá istá vec. O rovnakú vec sa jedná vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb, pričom nie je rozhodujúce, či osoby v novom konaní majú totožné alebo rozdielne procesné postavenie. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nastáva nielen vtedy, ak o tej istej veci rozhodol súd v občianskom súdnom konaní, ale aj právoplatným priznaním nároku na náhradu škody v trestnom konaní alebo v konaní o priestupku, ako aj právoplatným rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry, právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vychádzajúc z rovnakého skutkového základu. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12686/09 zo dňa 20.8.2009 bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 722,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 398,32 eur od 24.3.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 218,17 eur, a to z titulu Zmluvy o úvere č. 4660318 zo dňa 28.8.2008. Ďalším rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 17745/09 zo dňa 27.4.2011 bola navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi sumu vo výške 2.911,07 eur spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 2.589,12 eur od 12.6.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 527,69 eur, a to z titulu Zmluvy o úvere č. 4660373 zo dňa 22.10.2008. V tomto konaní, v ktorom sa navrhovateľka domáhala určenia čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 4660318 zo dňa 28.8.2008 a čiastočnej neplatnosti zmluvy o úvere č. 4660373 zo dňa 22.10.2008, ide o tú istú vec (rovnaký skutkový základ) ako v rozhodcovských konaniach, v ktorý sa odporca ako navrhovateľ domáhal voči navrhovateľke ako odporcovi plnenia z tých istých úverových zmlúv, ktoré rozhodcovský súd posúdil ako platné v celom rozsahu. Právoplatné rozsudky žaloby na plnenie tak vytvárajú prekážku veci rozhodnutej pre žalobu na určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Odvolací súd tak dospel k záveru, že v predmetnom konaní už nemožno skúmať platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o úvere č. 4660318 a č. 4660373 v časti zvýšeného poplatku a v časti denného úroku vo výške 0,25% z dlžnej sumy. Keďže prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p. je nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a vedie k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (prvostupňového a odvolacieho) podľa jeho výsledku, pretože konanie bolo zastavené. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.