Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/134/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112205053 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112205053.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské nivy 45, IČO: 35 919 001, proti žalovanému 1/ U. U., nar. X.X.XXXX, bytom Lovecká 15, Košice a žalovanému 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 351,52 EUR s príslušenstvom a odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/22/2012-115 zo dňa 10.3.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 34Cb/22/2012-115 zo dňa 10.3.2015 v časti o zaplatenie 296,11 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z tejto sumy od 18.12.2010 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e a vo zvyšku m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zamietol žalobu voči žalovanému 1/, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania v sume 45,82 EUR, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 351,52 EUR spolu s 9% úrokom z omeškania v sadzbe 9% p.a. zo sumy 351,52 EUR od 18.12.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 21,- EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dňa 12.3.2010 došlo k dopravnej nehode motorovým vozidlom EČV: KE 300 FC, ktorého prevádzkovateľom a aj vodičom bol U. Mitro (žalovaný 1/), ktorý narazil do zvodidiel vpravo z dôvodu, že mu doposiaľ neznámy vodič nezisteným motorovým vozidlom vytvoril náhlu prekážku na ceste a ktorý následne z miesta nehody odišiel. Škoda bola vyčíslená na sumu 608,87 EUR. Súd prvej inštancie ďalej zistil z výpočtu poistného plnenia žalovaného 2/ žalobcovi zo dňa 4.10.2010, že cena za faktúru (materiál) je vo výške 370,14 EUR, doprava je vo výške 195,59 EUR a mzda je vo výške 43,14 EUR, spolu 608,87 EUR z ktorej bola odpočítaná suma vo výške 296,11 EUR za opotrebenie materiálu 80 % a suma vo výške 55,41 EUR za odpočet pracovných výkonov pasívnych, na základe čoho bolo poistné plnenie vypočítané vo výške 257,35 EUR. Súd mal ďalej za preukázané, že poisťovňa žalovaného 2/ žalobcovi poukázala poistné plnenie vo výške 257,35 EUR, ktoré bolo vyčíslené ako nárok na náhradu skutočnej výšky škody. Poskytnuté plnenie bolo vyčíslené pritom tak, že z celkovej sumy za opravu 608,87 EUR bolo odpočítaných 296,11 EUR predstavujúcich 80% opotrebenia veci a 55,41 EUR predstavujúcich hodnotu pasívnych pracovných úkonov. Konštatoval, že v konaní bolo sporné, či žalobcovi prináleží náhrady škody v uplatnenej výške. Súd skúmal, či sú zvodidlá považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických predpisov prijatých u žalobcu ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia. Súd prvej inštancie poukázal na § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., § 9 ods. 1 Zákona o pozemných komunikáciách, na bod 3.7.1. smernice TP 07/2000 a vyslovil názor, že zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon) je vo vzťahu k ustanoveniam ust. § 442 a ust. § 443 Občianskeho zákonníka lex specialis, a ktorý má prednosť pred úpravou lex generalis, nakoľko sa týka právnej úpravy v určitom právnom odvetví a upravuje špeciálne otázky - náhradu škody. Pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu náhrady škody, má prednosť pred všeobecným zákonom. Súd prvej inštancie vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje žalobca ako správca komunikácií, a preto je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej premávky. Konštatoval, že vzhľadom na to, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne zodpovedať stanoveným parametrom, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých opravených zvodidiel. Vzhľadom na uvedené zistil, že je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať opravu inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že uvedením zvodidiel do pôvodného stavu bezpečnostne zodpovedajúcim ich charakteru žalobca nezískal žiadny prospech, nezväčšil sa mu majetok a ani ho nezhodnotil. Súd prvej inštancie mal ďalej za to, že žalovaný 2/ neoprávnene neuznal žalobcovi náhradu za prestoje, ktoré predstavujú aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu a ktoré bezprostredne súvisia s odstraňovaním následkov vzniknutej škody. Neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody. Súd mal v konaní preukázané na základe vykonaného dokazovania, že žalobca si túto zákonnú povinnosť splnil a bez prieťahov odstránil závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo teda vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby žalobca ako poškodený znášal časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a aby bol znevýhodnený voči škodcovi. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 90 z dlžnej sumy 351,52 EUR od 18.12.2010 až do zaplatenia, t.j. od odo dňa nasledujúceho po 7. dni od doručenia výzvy na zaplatenie žalovanému 1/ ktorá mu bola doručená dňa 10.12.2010, t.j. od 18.12.2010, čo bolo neskôr, ako bolo oznámenie žalovaného v 2/ o vyplatení len časti náhrady škody adresované žalobcovi. Poukázal na § 517 Obč. zák. v nadväznosti na ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Európska centrálna banka, ktorá stanovila na obdobie od 13.5.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1,00 %. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na vznik trov. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by oprávňovala žalovaného 2/ na nenahradenie celého uplatneného nároku na náhradu škody za žalovaného 1/ podľa ust. § 5 v ods. 1 a ods. 2 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ani nebola preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej by mal byť žalovaný 2/ zaviazaný žalobcovi na náhradu škodu skutočnej škody v celej uplatnenej výške spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/, resp. dôvodmi pre ktoré by mať zaviazaný nahradiť žalobcovi uplatnený nárok na náhradu skutočnej škody v celej uplatnenej výške sám. So zreteľom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaný 1/ v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému 1/, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu cestovného vo výške 45,82 EUR. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/ navrhujúc ho v tejto časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Za nesprávny označil záver súdu prvej inštancie, ktorý sa stotožnil so žalobcom, podľa ktorého s odvolaním sa na ust. § 8 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zák. č. 135/61 Zb. v spojitosti s ust. § 9 ods. 1 a 6 Cestného zákona, žalovaný 2/ pri výpočte výšky škody postupoval nesprávne, keď vo výpočte výšky škody zohľadnil miernu tzv. amortizácie v sume 296,11 EUR. Namietal, že ak by nezohľadňoval mieru opotrebenia, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Žalovaný uviedol, že pri stanovení výšky príslušného plnenia postupoval v súlade s ust. § 443 Obč. zák. a berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí vychádzal z ceny veci v čase poškodenia, poukazujúc na príslušné ustanovenie vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhl. č. 626/2007 Z.z. Za nesprávne označil aj rozhodnutie v časti, ktorou priznal žalobcovi nárok na úhradu tzv. prestoju z titulu ušlého zisku, ktoré si žalobca uplatnil v sume 55,41 EUR. V tejto časti označil rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok odôvodnenia. Namietal, že prestoj nemožno považovať za „ušlý zisk". Uviedol, že tieto motorové vozidlá a zariadenia neboli a ani nemohli byť žalobcom využívané na výkon inej činnosti pre tretí subjekt za odplatu, teda neboli žalobcom využívané na výkon podnikateľskej činnosti nemôže si preto žalobca uplatňovať ušlý zisk, keďže v prípade, ak by nedošlo k vzniku dopravnej nehody, tieto motorové vozidlá a zaradenia by ostali zaparkované v priestoroch žalobcu a neboli by využívané na žiadnu podnikateľskú činnosť žalobcu najmä nie na činnosť v prospech tretích osôb za odplatu. 3. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že v predmetnom prípade je situácia špecifická v tom, že nakoľko zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne nastaveným parametrom podľa právnych noriem, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použiť staré opravené zvodidlá. Ďalej uviedol, že prestoje považuje za oprávnený dopravný náklad, keďže bez účasti predmetných mechanizmov by sa oprava komunikácie nemohla vôbec uskutočniť. Súčasne poukázal na to, že by nebolo hospodárne vykonávať s mechanizmami nadbytočné výjazdy späť na stanovisko počas ich niekoľkominútovej nečinnosti, nakoľko by sa tak výška dopravných nákladov výrazne zvýšila a tento postup by nebol ani v zmysle technických predpisov možný, keďže vodič mechanizmu súčasne priamo vykonáva opravu zvodidiel. 4. Podľa § 470 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - (ďalej len C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 C.s.p. len a podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nie je celom rozsahu vecne správny. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so súdom prvej inštancie pokiaľ ide o rozhodnutie vo vzťahu k sume predstavujúcej amortizáciu zvodidiel cestnej komunikácie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení prvoinštančného rozsudku a preto ho ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na okolnosti prípadu zodpovedá priznaná výška náhrady škody ustanoveniu §§ 442 a 443 Obč. zák. V konaní nebolo preukázané že by opravou týchto zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu pre poškodeného nakoľko nebolo preukázané, by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti neboli použité diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie či nadštandardné. V konaní teda nebolo preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala výlučne k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového stavu bolo riešené len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom vyjadrením v náleze Ústavného súdu ČR II ÚS 2221/07 zo dňa 19.marca 2008, pri aplikácii zákona, že pri aplikácii zákona nemožno postupovať striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné hľadať racionálny a spravodlivý účel zákona i tak by došlo k porušeniu základného práva účastníka na súdnu ochranu. 7. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi priznal ako náhradu škody aj sumu 55,41 EUR, o ktorú nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcu v dôsledku prestojov mechanizmov pri odstraňovaní škody. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného 2/, že žalobca nepreukázal, že by mechanizmy mali byť v čase odstraňovania škody použité na výkon inej podnikateľskej činnosti žalobcu prípadne že zamestnancom žalobcu boli vyplatené mzdové prostriedky za prácu nadčas. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že prestoje nepredstavujú ušlý zisk ale oprávnený dopravný náklad, keďže bez účasti predmetných mechanizmov by sa oprava komunikácie vôbec nemohla uskutočniť, pretože je nepochybné, že opravu by bez predmetných mechanizmov nebolo možné realizovať, ale tieto opravné dopravné náklady sú podľa názoru odvolacieho súdu súčasťou priznanej náhrady škody nakoľko boli tiež nevyhnutné na uvedenie poškodených zvodidiel do pôvodného stavu, navyše keď ako uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, že vodič mechanizmu zároveň priamo vykonáva aj opravu zvodidiel. Z tohto dôvodu by vodič žalobcu ani nemohol byť použitý na žiadnu inú podnikateľskú činnosť žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. 8. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396, § 262 a § 255 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).