Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/411/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112206791 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112206791.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: BAOS spol. s r.o., so sídlom Bajčská 1, Nové Zámky, IČO: 31 424 066, proti žalovanému: Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie 7 820,49- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. marca 2014 č. k. 6C/26/2012-81, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III domáhal voči žalovaným Milan Valachovič a spol. zaplatenia sumy 411.169,60 Sk s príslušenstvom, titulom Zmluvy o dielo č. 2/1997 zo dňa 18.7.1997 uzavretej na výstavbu rodinného domu v obci Radava pre žalovaných. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 12C/31/2002-133 zo dňa 31.03.2006 žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2Co 293/2006-148 zo dňa 31.1.2007 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Okresný súd Bratislava III rozsudkom č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 žalobu zamietol, v časti istiny 3 802,- Sk konanie zastavil a zaviazal žalobcu nahradiť žalovaným trovy konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009 rozsudok súd prvej inštancie potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2009, vec je právoplatne skončená. 3. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6, § 15 ods. 1, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Mal za to, že žalobca protizákonnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 vidí v tom, že sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu. Zároveň poukazoval aj na nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Proti uvedenému rozhodnutiu podal podnet generálnemu prokurátorovi na podanie mimoriadneho dovolania. Uvedené podanie bolo odmietnuté. Z vyjadrenia žalovaného a vyjadrenia žalobcu súd zistil, že žalobca pred podaním návrhu ani počas súdneho konania nepožiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku, ktorý si v konaní uplatňuje. Vzhľadom k uvedenému, preto súd posúdil návrh žalobcu ako predčasne podaný, keďže v danom prípade ide o delenú právomoc, t.j. riešenie tej istej otázky patrí do právomoci dvoch orgánov, pričom právomoc súdu v danom prípade vznikne až po tom, čo žiadateľ nebol so svojim nárokom úspešný (čo aj čiastočne) na orgáne, ktorý má na prejednanie veci prvotnú právomoc. Žalovanému tak ešte stále neuplynula lehota 6 mesiacov, počas ktorej má o žiadosti žiadateľa (žalobcu) rozhodnúť. Na základe týchto skutočností niet žiadnych pochybností o tom, že v tomto štádiu nie je daná právomoc súdu vo veci konať. 4. Nakoľko sa žalovaný dovolal premlčania, súd prvej inštancie tiež skúmal, či uplatnený nárok v dôsledku premlčania nezanikol. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo nastane vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas (premlčacia doba); b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej doby; c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku premlčania. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III. č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 12C/31/2002 súd ustálil, že žalobca mohol mať vedomosť o škode a jej rozsahu už dňom doručenia prvoinštančného rozhodnutia t.j. dňa 24.11.2008 a premlčacia lehota uplynula 24.11.2011 a vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu dňom prevzatia rozhodnutia t. j. dňom 28.12.2009 a premlčacia lehota uplynula dňom 28.12.2012. Zo súdneho spisu súd prvej inštancie zistil, že žalobca uplatnil nárok voči žalovanému až na pojednávaní dňa 26.6.2012, preto nemožno do premlčacej doby započítať aj dobu od podania žaloby proti pôvodnému žalovanému (Okresnému súdu Bratislava III) do prejavu žalobcu, ktorým navrhol zámenu na strane žalovaného. Plynutie premlčacej lehoty sa tak voči novému žalovanému zastavilo až dňom 26.6.2012. Na základe uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že námietka premlčania vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III. č. k. 12C/ 31/02-198 zo dňa 17.10.2008 bola podaná dôvodne a vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 21/09-222 zo dňa 21.10.2009, bola podaná nedôvodne. 5. Nárok na náhradu škody voči žalovanému žalobca zdôvodnil nezákonnosťou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia vo všeobecnosti je otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môže zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia vznikla účastníkovi. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že napádané súdne rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné, žalobca nepodal vo veci opravný prostriedok ani súdu inak nepreukázal, že rozhodnutia boli z dôvodu nezákonnosti zrušené. V tomto konaní, preto súdu prvej inštancie neprislúcha skúmať zákonnosť príp. nezákonnosť napadnutých súdnych rozhodnutí. Zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie sa ex lege vzťahuje iba na zrušené právoplatné rozhodnutia a nemá vplyv na použitie riadnych opravných prostriedkov, tak ako to konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca v konaní nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi napádanými rozhodnutiami a vznikom škody čo je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikla škoda následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená, že príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí teda ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p. a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli. 7. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca, ktorý namietal, že súd prvej inštancie rozhodol o inom, ako mal, nie je žalobe, ktorej dôvodom bolo porušovanie zákonov Slovenskej republiky v procese rozhodovania sudkyňami JUDr. Sládečkovou a JUDr. Kriváňovou. Ich konanie bolo v rozpore so zákonom a preto nemohlo byť regulárnym rozhodovaním súdov, ale iba ľudským zlyhaním. Nie je pravdivé ani tvrdenie súdu, že neexistuje príčinná súvislosť medzi nezákonnými rozhodnutiami a škodou, pretože práve z tohto dôvodu vznikla škoda nezaplatením faktúr za vykonané práce. Po reakcii žalovaného, ktorý žiadal konanie v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť, žiadal žalobca o prerušenie konania, ktoré navrhol listom zo dňa 9.12.2013 a rozhodnutie najprv o nezákonnom postupe sudcov pri rozhodovaní za takýmto účelom doplnil žalobu listom z 12.3.2014. Táto upravená žaloba nebola odmietnutá, preto súd takto zmenenú žalobu prijal. Mal preto najprv rozhodnúť, či môžu sudcovia v konaní úmyselne porušovať zákony - páchať trestnú činnosť - za tým účelom, aby mohli rozhodnúť tak, ako si to dopredu zaumienili a nie v zmysle zákonov. Uviedol, že súdy sú nezávislé, ale nerešpektovanie zákonov nespadá do okruhu nezávislosti súdov. Namietal, že obe vyššie menované sudkyne riadne nezdôvodnili svoje konanie, resp. rozsudok. Mal za to, že došlo k dohode medzi sudcami o tom, ako rozhodne odvolací súd. 8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 9. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 14. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>. 15. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. 16. Žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci Okresným súdom Bratislava III vydaním podľa žalobcu nezákonného rozsudku č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 a Krajským súdom v Bratislave vydaním podľa žalobcu nezákonného rozsudku č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009. 17. Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie si nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci žalobou na súde je predchádzajúce prerokovanie tohto nároku s príslušným orgánom konajúcim v mene štátu. 18. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že žalobca formálne nepodal žiadosť žalovanému ako orgánu konajúcemu v mene štátu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody v zmysle § 15 a 16 zákona č. 514/2003 Z. z. Až keď príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde (§ 16 ods. 4 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z.). 19. Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. žalobou na súde pred jeho predbežným prerokovaním s príslušným orgánom má za následok že takto začaté súdne konanie trpí odstrániteľným nedostatkom podmienky konania (§ 161 ods. 3 CSP), pričom úlohou súdu je urobiť vhodné opatrenia na odstránenie tohto nedostatku podmienky konania a v prípade odstránenia tohto nedostatku v konaní pokračovať, resp. v prípade jeho neodstránenia konanie zastaviť. 20. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 28.6.2012, spolu s uznesením č. k. 6C/26/2012-45 zo dňa 26.6.2012, ktorým súd prvej inštancie pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného podľa vtedy účinného § 92 ods. 4 O.s.p. Odo dňa doručenia žaloby žalovanému do dňa vyhlásenia rozsudku dňa 21.3.2014 uplynul čas dlhší ako 6 mesiacov. Dňom doručenia žaloby s prílohami mal žalovaný vedomosť o nároku žalobcu, nakoľko v lehote 6 mesiacov odo dňa doručenia žaloby neuspokojil nárok žalobcu, je potrebné považovať vyššie uvádzaný odstrániteľný nedostatok podmienky konania spočívajúci v absencii predbežného prerokovania nároku žalobcu so žalovaným za odstránený. Odvolací súd preto má za to, že v posudzovanej veci bolo potrebné pristúpiť aj k vlastnému vecnému prieskumu žalobcom uplatneného nároku, ako to urobil i súd prvej inštancie. 21. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. 22. Nezákonné rozhodnutie je taký individuálny právny akt orgánu verejnej moci, ktorým aplikoval právo v rozpore s platnými a účinnými právnymi predpismi, ktorý nadobudol právoplatnosť. Súd v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci však v zásade nemá právomoc skúmať zákonnosť takéhoto rozhodnutia orgánu verejnej. Otázka súladu rozhodnutia so zákonom je predmetom skúmania v konaní o opravnom prostriedku proti žalobcom tvrdenému nezákonnému rozhodnutiu, pričom za nezákonné sa považuje také rozhodnutie, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd konajúci o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je takýmto rozhodnutím príslušného orgánu viazaný. 23. V posudzovanej veci nebolo ani jedno zo žalobcom označených právoplatných rozhodnutí orgánov verejnej moci - rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009, zrušené príslušným orgánom pre nezákonnosť. Zákon č. 514/2003 Z. z. síce predpokladá výnimku (§ 6 ods. 4), keď nevyžaduje zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť v prípade prekročenia právomoci orgánom, ktorý rozhodnutie vydal. S obsahu spisu však jednoznačne vyplýva, že predmetnými rozhodnutiami bolo rozhodnuté o takom žalobcom uplatnenom nároku a medzi takými stranami sporu, ktoré sú plne v rámci medzí právomoci súdov Slovenskej republiky. Preto túto zákonnú výnimku nie je možné v posudzovanej veci uplatniť. 24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nakoľko predmetné rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť, nebol splnený hneď prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď v posudzovanej veci absentuje nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci. Je potom bez významu zaoberať sa splnením ďalších predpokladov, hoci odvolací súd musí prisvedčiť súdu prvej inštancie, že pri neexistencii nezákonného rozhodnutia (logicky) nemôže byť daná ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. 25. Pokiaľ ide o žalovaným namietané premlčanie nároku na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na nesplnenie predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu - konkrétne neexistenciu rozhodnutia orgánu verejnej moci zrušeného alebo zmeneného pre jeho nezákonnosť, je nadbytočné zaoberať sa prípadným premlčaním tohto nároku. Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahuje osobitnú úpravu premlčania práva na náhradu škody. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci titulom nezákonných rozhodnutí, pričom v tomto prípade je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia. V zmysle § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie (pre jeho nezákonnosť). Nakoľko nedošlo ani len k vydaniu (a tým viac nie k doručeniu či oznámeniu) zrušujúceho alebo zmeňujúceho rozhodnutia predpokladaného § 19 cit. zákona, premlčacia doba v súvislosti s právom na náhradu škody nemohla vôbec začať plynúť, a teda nemohlo ani dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu; nárok žalobcu na náhradu škody vôbec nevznikol. 26. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že súd nerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania vzhľadom na absenciu predbežného prerokovania nároku, ktoré navrhol podaním zo dňa 9.12.2013. Odvolací súd po oboznámení sa s predmetným podaním konštatuje, že jeho obsahom nie je návrh na prerušenie konania, resp. obsah tohto podanie nemožno takto vykladať. 27. Žalobca v predmetnom podaní zo dňa 9.12.2013 žiadal, aby súd najskôr „posúdil dôkazy o nezákonnom postupe Okresného súdu Bratislava III a rozhodol, či ide o jeho nezákonné rozhodnutie v rozsudku č. k. 12C/31/2002-198 zo dňa 17.10.2008 a takisto či ide aj o nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v jeho rozsudku č. k. 2Co 21/2009-222 zo dňa 21.10.2009 a potom pokračoval v rozhodovaní o náhrade škody. Na toto svoje podanie poukázal i v odvolaní, kde ťažiskom argumentácie žalobcu bolo, že súd prvej inštancie nerozhodol o jeho žalobe, keď podľa názoru žalobcu súd mal rozhodnúť o tom, či [označenými rozhodnutiami] bol porušený zákon. 28. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom o celom predmete konania, keď tento predmet bol jasne vymedzený žalobným petitom, ktorého zmenu pripustil súd prvej inštancie v zmysle návrhu žalobcu na pojednávaní dňa 21.3.2014, na ktorom bol i vyhlásený rozsudok. 29. Ako už bolo uvedené, nevyhnutnou podmienkou pre rozhodnutie o nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, je posúdenie splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Medzi tieto predpoklady patrí v prvom rade existencia nezákonného rozhodnutia. Znova poukazujúc na svoj predchádzajúci výklad odvolací súd uvádza, že súd v tomto konaní nie je oprávnený sám vyriešiť otázku, či označené rozhodnutia, ktorými mala žalobcovi vzniknúť škoda, boli nezákonné. Táto otázka musí byť vyriešená príslušnými orgánmi (v tomto prípade súdmi vyšších inštancií). Rozhodnutie sa považuje za nezákonné vtedy, keď bolo pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom, pričom súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. S otázkou existencie nezákonných rozhodnutí, sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku riadne vysporiadal a dospel správne k záveru, že žalobcom označené rozhodnutia nemožno považovať za nezákonné, nakoľko neboli pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd považuje za nespôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. 30. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP).