Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/309/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207026 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112207026.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: I.. T. F., R. XXX/XX, XXX XX Ž., zast.: Brian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, V. Tvrdého 819/1, Žilina proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, podnikajúca v SR prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336 (pôvodne UniCredit Bank Slovakia, a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709), o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/47/2012-121 zo dňa 29.5.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/47/2012-121 zo dňa 29.5.2015 p o t v r d z u j e s tým, že zároveň opravuje názov žalovaného v záhlaví napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie tak, že správny názov žalovaného znie: UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 649 48 242, podnikajúca v SR prostredníctvom organizačnej zložky: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 15.11.2011 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2010-1940 zo dňa 21.9.2011 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave. Uvedeným rozsudkom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 173.866,69 Eur s úrokom vo výške 6% zo sumy 173.866,69 Eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 579,56 Eur a trovy konania vo výške 5.223,60 Eur. 3. Žalobca v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z. z. poprel platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, ktorá mala byť dojednaná v čl. IV bod 4.5 Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000020A/CORP/08/061 zo dňa 28.7.2008 uzavretej medzi spoločnosťou PREFA Bytča - Hrabové, a.s., IČO: 31 638 988 na strane vystaviteľa zmenky, žalobcom na strane ručiteľa a žalovaného na strane veriteľa. Rozhodcovská doložka neobsahuje určité dojednanie, ktorý konkrétny arbiter by mal vo veci rozhodovať, preto je podľa žalobcu v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. absolútne neplatná. 4. Žalobca ďalej namietal neurčitosť a nezrozumiteľnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu, že v Zmluve a kontokorentnom úvere č. 000020/CORP/08/061 zo dňa 28.7.2008 si zmluvné strany dojednali v bode 8.3, že na riešenie sporov, ak nie je výslovne dohodnuté inak, sú oprávnené súdy SR, v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky si však žalovaný a žalobca dohodli rozhodcovskú doložku. 5. Žalobca ďalej poukázal na to, že ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. uzavrel so žalovaným ako dodávateľom spotrebiteľskú zmluvu a preto dohoda, súčasťou ktorej bola rozhodcovská doložka, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná. 6. Súd poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. (ďalej „ZORK“), § 16 ZORK, § 4 ods. 1, 2, 3, § 16, § 40 ods. 1, 2, § 41 ods. 1 ZORK a § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. a vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť. 7. Súd uviedol, že v rozhodcovskej doložke obsiahnutej v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je ustanovený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je označený ako stály rozhodcovský súd zriadený prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa jeho predpisov. Záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk je v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Slovenská banková asociácia a stálym rozhodcovským súdom ňou zriadeným je Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Povinnosť zvoliť si v rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke konkrétneho rozhodcu, je v zmysle § 9 zákona o rozhodcovskom konaní len fakultatívna náležitosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorú strany rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky nie sú povinné obligatórne dojednať. Na základe uvedeného má súd za to, že rozhodcovská doložka v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky je platná a spĺňa všetky podstatné náležitosti ustanovené v § 3 a § 4 zákona o rozhodcovskom konaní. 8. Súd ďalej uviedol, že žalobca si nesprávne interpretoval ustanovenia o príslušnosti rozhodcovského súdu a všeobecných súdov dojednané v Zmluve o úvere a v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky. Žalovaný a žalobca dojednali rozhodcovskú doložku aj v Zmluve o úvere, a to v bode 8.2., pričom táto rozhodcovská doložka sa mala na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami použiť prednostne. V bode 8.3. Zmluvy o úvere zároveň dojednali, že Zmluva o úvere sa spravuje právom Slovenskej republiky a pre prípad, že by nebolo výslovne dohodnuté alebo donucujúcimi ustanoveniami zákona ustanovené inak, na riešenie sporov sú oprávnené a príslušné súdy Slovenskej republiky. Z uvedených dojednaní vyplýva, že príslušnosť súdov Slovenskej republiky v danom právnom vzťahu je založená za predpokladu, že by sa žalovaný v 1. rade a žalobca nedohodli inak. Vzhľadom k tomu, že v bode 8.2. Zmluvy o úvere žalovaný a žalobca dojednali rozhodcovskú doložku, na riešenie sporov medzi nimi bude príslušný prednostne rozhodcovský súd pred všeobecnými súdmi Slovenskej republiky, ktorých príslušnosť je ustanovená v bode 8.3. Zmluvy o úvere. Rovnako žalovaný a žalobca postupovali aj pre prípad riešenia sporov z Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky a zo zmenky, ktorá na jej základe vznikne, pri ktorej si v bode 4.5. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky vymienili príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov medzi nimi. Na základe uvedeného má súd za to, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie je v danom prípade dojednaná určite a zrozumiteľne a rozhodcovská doložka v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky nie je z uvedeného dôvodu neplatná. 9. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodcovská doložka je neplatná z dôvodu rozporov s predpismi o ochrane spotrebiteľa, súd uviedol, že Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky v žiadnom prípade nie je spotrebiteľskou zmluvou. Táto dohoda je osobitnou zabezpečovacou zmluvou, ktorou sa zabezpečuje pohľadávka zo Zmluvy o úvere. Pomocou zmenky sa zriadil zmenkový záväzok vystaviteľa zmenky ako dlžníka zo Zmluvy o úvere a žalobcu ako zmenkového ručiteľa na to isté plnenie, ktoré dlhuje vystaviteľ ako dlžník zo Zmluvy o úvere s tým mimozmenkovým dojednaním, že zmenkový záväzok sa bude vymáhať len pre prípad, že zmluvný záväzok nebude splnený riadne a včas. Zmenka je osobitný právny inštitút, ktorý sa spravuje osobitnými predpismi zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový. Na špecifický zmenkový záväzok vystaviteľa a zmenkového ručiteľa zo zmenky nie je možné aplikovať predpisy o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že v zmenkovoprávnom vzťahu medzi žalobcom ako zmenkovým ručiteľom a žalovaným v 1. rade ako bankou a majiteľom zmenky absentujú základné definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „občiansky zákonník“) a v zmysle § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). 10. Súd konštatoval, že žalobca ako zmenkový ručiteľ pri uzatváraní Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky a pri poskytovaní ručenia na zmenke síce bol fyzickou osobou, ktorá v danej situácii nekonala v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, to však nepostačuje, aby mohol byť žalobca v danom právnom vzťahu označený ako spotrebiteľ. Aby mohol žalobca v danom právnom vzťahu vystupovať v pozícii spotrebiteľa, musel by vo vzťahu k spotrebiteľovi existovať na druhej strane aj dodávateľ. V danom prípade však žalovaný ako banka voči žalobcovi ako zmenkovému ručiteľovi nevystupuje v právnom postavení dodávateľa, nakoľko neexistuje žiaden produkt, resp. služba, ktorú by žalovaný ako banka žalobcovi priamo poskytoval. Aby mohol žalobca vystupovať v právnej pozícii spotrebiteľa, musel by byť zároveň v pozícii slabšej zmluvnej strany, ktorá nemohla ovplyvniť obsah žalovaným navrhovanej zmluvy. Žalobca však iba poskytoval zabezpečenie úverovej pohľadávky žalovaného ako banky z úveru, ktorý žalovaný poskytol spoločnosti, na ktorej sa žalobca riadením ako štatutárny zástupca, resp. aj možnou majetkovou účasťou podieľal. Žalobca z titulu svojho postavenia a vzťahu k vystaviteľovi zmenky a dlžníkovi zo Zmluvy o úvere mal dostatok informácií o uzatváranom obchode, o pomeroch vystaviteľa zmenky a dlžníka zo Zmluvy o úvere, za ktorého sa zaručil a mal možnosť ako štatutárny zástupca vystaviteľa a dlžníka zo Zmluvy o úvere pri rokovaní o uzavretí zmluvy so žalovaným ovplyvniť obsah žalovaným navrhovanej zmluvy. Vystaviteľ a dlžník zo Zmluvy o úvere konal pri uzatváraní Zmluvy o úvere prostredníctvom žalobcu ako svojho štatutárneho zástupcu. Súd má za to, že žalobca v danom prípade ako zmenkový ručiteľ nevystupuje v pozícii spotrebiteľa a nie je v pozícii slabšej strany, ktorú by mali chrániť predpisy o ochrane spotrebiteľa a rozhodcovská doložka v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky nie je v rozpore s predpismi o ochrane spotrebiteľa a z tohto dôvodu nie je neplatná. 11. Súd tak mal za preukázané, že rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, že došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy a teda, že rozhodcovský súd bol vo veci oprávnený konať a rozhodnúť. Žalobu preto zamietol. 12. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 13. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. So závermi súdu prvej inštancie sa nestotožňuje a má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Z ustanovenia § 3, § 4 a § 16 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. vyplýva, že zmluvné strany rozhodcovskej zmluvy si na riešenie sporov určia rozhodcu, resp. rozhodcovský súd, ktorý ho rozhodne a ktorému rozhodnutiu sa strany podrobia. Žalobca má za to, že predmetná rozhodcovská doložka neobsahuje dojednanie ohľadom arbitra dostatočne určito, teda nie je jasné, ktorý konkrétny arbiter by mal vo veci rozhodovať, teda rozhodcovská doložka je neurčitá. 15. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na bod 6.1.4. Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28.7.2008, ako aj na bod 8.3. tejto zmluvy a Dohodu o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 28.7.2008 a má za to, že tu je atmosféra právnej neistoty, nakoľko na jednej strane si zmluvné strany Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000020/CORP/08 výslovne dojednajú, že na riešenie prípadných sporov aj z dojednaného zabezpečenia sú príslušné všeobecné súdy Slovenskej republiky a následne si zmluvné strany v Dohode o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000020A/CORP/08/061 dojednajú rozhodcovskú doložku. 16. Žalobca má preto za to, že je naplnený dôvod žaloby v zmysle § 40 ods. 1, písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z., a keďže napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalobca navrhol aby ho odvolací súd zmenil, žalobe vyhovel a priznal mu trovy konania. 17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 18. Poukázal na to, že povinnosť zvoliť si v rozhodcovskej zmluve, resp. rozhodcovskej doložke konkrétneho rozhodcu, je v zmysle § 9 ZORK len fakultatívna náležitosť. V predmetnej rozhodcovskej doložke je ustanovený konkrétny rozhodcovský súd, ktorý je označený ako Stály rozhodcovský súd zriadený prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa jeho predpisov. 19. K ďalšej námietke žalobcu žalovaný uviedol, že aj v bode 8.2. Zmluvy o úvere žalobca a žalovaný dojednali rozhodcovskú doložku, pričom táto sa mala na riešenie sporov použiť prednostne, preto má žalovaný za to, že právom rozhodcovského súdu je dojednaná určite a zrozumiteľne. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 31.10.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi a rozsahom odvolania dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkový stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu a na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia, s ktorými by sa v rozsudku nevysporiadal už súd prvej inštancie. 22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 23. Žalobca žiadal zrušiť rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, sp.zn. II/2010-1940 zo dňa 21.9.2011 z dôvodu, že v zmysle § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZORK) popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky dojednanej v čl. IV bod 4.5. dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000020A/CORP/08/061 zo dňa 28.7.2008, uzavretej medzi vystaviteľom zmenky PREFA Bytča - Hrobové, a.s., žalobcom ako ručiteľom a žalovaným ako veriteľom. 24. Súd prvej inštancie dospel vykonaným dokazovaním k správnemu záveru, že rozhodcovská doložka je platná a spĺňa všetky náležitosti ust. § 3 a 4 ZORK. 25. Podľa § 1 ods. 1 ZORK, tento zákon upravuje: a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto konania v SR, b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v SR. 26. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZORK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. 27. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 ZORK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. 28. Podľa § 16 ods. 1, 2 ZORK, (1) Ak sa zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania nedohodli inak, rozhodcovské konanie v určitom spore sa začína, a) ak rozhodcovia neboli ešte ustanovení, odo dňa prijatia žaloby druhou zmluvnou stranou, b) ak je rozhodcovský súd zložený z viacerých rozhodcov, odo dňa doručenia žaloby predsedajúcemu rozhodcovi, a keď ešte nebol ustanovený, ktorémukoľvek z ustanovených rozhodcov, c) ak rozhodcovský súd tvorí jediný rozhodca, odo dňa doručenia žaloby tomuto rozhodcovi, d) ak spor rieši stály rozhodcovský súd, odo dňa doručenia žaloby na tento stály rozhodcovský súd. (2) Zmluvné strany sa začatím rozhodcovského konania stávajú účastníkmi rozhodcovského konania. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva návrh na začatie rozhodcovského konania (ďalej len žalobca). Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. 29. Z citovaných ustanovení v spojení so zmluvnými dojednaniami vyplýva, že v danom prípade bola v bode 8.2. Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28.7.2008 v bode 4.5. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky zo dňa 28.7.2008 uzavretá platná rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, keď strany dohodli, že „vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu z tejto zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa jeho predpisov“. 30. Zmluvné strany si môžu zvoliť priamo v rozhodcovskej zmluve, resp. doložke konkrétnu osobu rozhodcu alebo sa môžu dohodnúť na prerokovaní sporu v rozhodcovskom konaní pred určitým stálym rozhodcovským súdom. V danej veci súd prvej inštancie vyvodil správny záver, že rozhodcovská doložka spĺňa všetky náležitosti § 3 a § 4 ZORK, keďže záujmovým združením bánk a pobočiek zahraničných bánk je v zmysle § 67 ods. 1 zák. č. 510/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Dohody Slovenská banková asociácia a stálym rozhodcovským súdom ňou zriadeným je Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky ak bola uzavretá v súlade s platnými právnymi predpismi. 31. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s námietkou odvolateľa, že dohoda v bode 8.3. Zmluvy o kontokorentnom úvere a dohoda v bode 4.5. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky vyvoláva atmosféru právnej neistoty. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie príslušnosť súdov SR bola založená za predpokladu, že by sa žalovaný a žalobca nedohodli inak. Vzhľadom k tomu, že v bode 8.2. Zmluvy o úvere je dojednaná rozhodcovská doložka, rovnako tak v bode 4.5. Dohody o vydaní a vyplnení blankozmenky, právomoc stáleho rozhodcovského súdu bola aj podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná určite a zrozumiteľne a rozhodcovská doložka ani z tohto dôvodu nie je neplatná. 32. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal nárok na ich náhradu, pretože mu žiadne nevznikli. 34. Odvolací súd zároveň postupom podľa § 224 CSP opravil zrejmú nesprávnosť v názve žalovaného v rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý omylom označil žalovaného ako „UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 00 681 709“. Z výpisu z obchodného registra oddiel: Sa, vložka č. 34/B vyplýva, že v dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k výmazu uvedenej spoločnosti z obchodného registra dňa 1.12.2013 a právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia je spoločnosť UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., Želetavská 1525/1, Praha 4 ČR, konajúca na území SR prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336. Uvedená skutočnosť bola známa už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, napriek tomu súd prvej inštancie chybne uviedol nesprávny názov žalovaného. 35. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 36. Podľa § 318 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. S poukazom na uvedené, odvolací súd vykonal opravu v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie v časti názvu žalovaného. 38. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).