Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112207515 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112207515.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému 1/: PAS Bj, s.r.o., Štefánikova 3163, 085 01 Bardejov, IČO: 36 497 967 a proti žalovanému 2/: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie sumy 317,59 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb 143/2012-116 zo dňa 4.2.2013 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb 143/2012-116 zo dňa 4.2.2013 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb 143/2012-137 zo dňa 9.12.2014 v časti o zaplatenie sumy 293,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 24.9.2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e a v časti o zaplatenie sumy 23,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 24.9.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvostupňového konania z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 317,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.9.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy prvostupňového konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 8.3.2012 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 317,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. od 24.9.2010 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.3.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Z. XXX Z., prevádzkovateľom ktorého je žalovaný 1/, a to na komunikácii D1 km: 378,100. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel a ich súčastí, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku vo výške 2.667,68 eur. Žalobca si u žalovaného 2/ uplatnil ako u poisťovateľa žalovaného 1/ náhradu vyššie spomenutej škody vo výške 2.667,68 eur, a to listom číslo 10871/23482/40202/2010 zo dňa 23.3.2010. Žalovaný 2/ doručil žalobcovi dňa 9.8.2010 list - oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný 2/ dňa 5.8.2010 poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 2.350,09 eur. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 317,59 eur. Žalobca ďalej uviedol, že z listu oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný 2/ neoprávnene odpočítal od poistného plnenia sumu 293,82 eur z titulu amortizácie a neuhradenie sumy 23,77 eur ani nezdôvodnil. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 23.3.2010 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Z. XXX Z., prevádzkovateľom ktorého je žalovaný 1/, a to na komunikácii D1 km: 378,100. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu mostných zvodidiel a ich súčastí, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku vo výške 2.667,68 eur. Ďalej zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla a žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného 2/ ako poisťovateľa žalovaného 1/. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel prvostupňový súd k záveru, že žalovaný 2/ poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 2.350,09 eur, čím vznikol rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 317,59 eur. Z listu oznámenie o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný 2/ odpočítal od poistného plnenia sumu 293,82 eur z titulu amortizácie a sumu 23,77 eur žalovaný 2/ neuhradil z titulu nepriznaných pracovných výkonov pasívnych. Podľa názoru súdu prvého stupňa nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie je možné inak, len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby, či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Predmetná oprava nemohla byť podľa názoru súdu prevedená inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Ďalej uviedol, že odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu. S poukazom na uvedené vyššie zdôvodnenie prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu celej ním uplatnenej škody - vynaložených nákladov, ktorých výšku riadne preukázal, a to i v časti poisťovňou nevyplatenej. Ohľadom sumy 23,77 eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom pracovných výkonov pasívnych (tzv. prestojov) prvostupňový súd zastáva názor, že žalobcovi sa podarilo preukázať príčinnú súvislosť vynaloženia uvedeného nákladu pri odstraňovaní poškodenia zvodidiel. Dĺžka prestojov vyplýva zo záznamov o prevádzke vozidla, konkrétne vo Vyčíslení škody - dopravná nehoda zo dňa 23.3.2010, kde pracovný výkon pasívny motorového vozidla Avia D90L - odťahovacia bol vyčíslený v eurách na 12,8527 a pracovný výkon pasívny Fiatu Ducato 2,8 JTD valník bol vyčíslený v eurách na sumu 10,93. Súd prvého stupňa mal za to, že ide o ďalšie náklady, ktoré súvisia s dopravnými nákladmi a ktoré poškodený žalobca vynaložil zbytočne, keď jeho motorové vozidlá stáli a nemohli vykonávať inú činnosť v prospech žalobcu a tieto náklady predstavujú skutočnú škodu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vyjadril nesúhlas s právnym názorom súdu prvého stupňa a zdôraznil, že žalobca si svoj nárok uplatnil v zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom rozsah poistenia zodpovednosti upravuje zákon o poistení zodpovednosti v § 4 a v § 5. Podľa citovaného zákona sa uhrádza skutočná škoda bez ohľadu na to, kto je v danom prípade poškodeným. Zásady pre výpočet výšky škody stanovuje Občiansky zákonník v § 442. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že z poistenia zodpovednosti sa neuhrádzajú náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ktoré je podľa zákona č. 135/1961 Zb. povinný uhradiť ten, kto škodu spôsobil, nie poisťovateľ. Žalovaný 2/ má za to, že podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona o poistení zodpovednosti poisťovateľ nie je povinný nahradiť za poisteného škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon odkazuje na § 442 až 449 Občianskeho zákonníka. Pri určení výšky skutočnej škody sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia. Pri škode spôsobenej na starších, použitých či opotrebovaných veciach sa zisťuje všeobecná cena, ktorú mala vec v čase poškodenia, teda nie je možné vychádzať z ceny novej veci. Výška náhrady škody za poškodenú vec pritom nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Pri vynaložení určitej čiastky na opravu veci je podľa názoru žalovaného 2/ potrebné odrátať čiastku zodpovedajúci zhodnoteniu veci oproti jej stavu pred poškodením. Vzhľadom na uvedené zastáva žalovaný 2/ názor, že pri náhrade škody postupoval správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodených vecí a jeho postup má oporu v § 443 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ sa tiež nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa v otázke tzv. prestojov a má za to, že ani tento nárok žalobcovi nepatrí. Nesúhlasí s právnym posúdením, že v tejto časti ide o ušlý zisk, ktorým sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodovej udalosti nedosiahne rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré by sa dalo očakávať pri pravidelnom chode vecí, t.j. keby nedošlo k vzniku škody. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že motorové vozidlá, ktoré žalobca pri odstraňovaní použil, patrili žalobcovi. Náklady za dobu, počas ktorej tieto nepracovali, nemožno podľa názoru žalovaného 2/ považovať za ušlý zisk. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto mechanizmy v čase tzv. prestojov mali vykonávať inú konkrétnu činnosť pre tretiu osobu za odplatu a nie je možné predpokladať, že pokiaľ by tieto mechanizmy neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, žalobca by získal majetkovú hodnotu. Žalovaný 2/ napokon namietal výšku súdneho poplatku v sume 42 eur, pretože v danom prípade suma zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh predstavovala sumu 21 eur. S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaný 2/ navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh v celom rozsahu zamietne. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 15.3.2013 uviedol, že nepopiera, že zákon č. 381/2001 Z.z. v súvislosti s poistením zodpovednosti za škodu vo všeobecnosti odkazuje na Občiansky zákonník. Ustanovenia Občianskeho zákonníka sa podľa jeho názoru majú použiť na právne vzťahy cestným zákonom výslovne neupravené. Otázku náhrady škody však cestný zákon upravuje v § 9 ods. 6, podľa ktorého má správca komunikácie nárok na náhradu nákladov spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Žalobca súčasne namietol aplikáciu § 5 ods. 1 bod d) zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože sa nejedná o škodu, ktorú poistený uhradil alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného rozhodnutia súdu o náhrade škody. Žalobca ďalej upriamil pozornosť na § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb., podľa ktorého ako správca pozemnej komunikácie nemal možnosť voľby, či poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú. V predmetnom prípade je situácia špecifická v tom, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne nastaveným parametrom podľa právnych noriem. Žalobca tak nemal možnosť voľby, či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. vzniknuté poškodenie odstrániť. V otázke náhrady za prestoje sa žalobca stotožnil s odôvodnením prvostupňového súdu. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného 2/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. K samotnému inštitútu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odvolací súd uvádza, že poisťovateľ má povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ak bol tento nárok uplatnený a preukázaný. Z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa uhrádza škoda, ktorá vznikla poškodením veci, pričom ide nielen o škodu na iných motorových vozidlách, ale aj o škodu spôsobenú na pozemných komunikáciách. Uhrádza sa skutočná škoda, ktorou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti so škodnou udalosťou a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Prvostupňový súd správne dospel k záveru, že ustanovenie § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách predstavuje lex specialis vo vzťahu ku všeobecným ustanoveniam §§ 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikáciu týmto špeciálna právna úprava vylučuje. Povinnosť škodcu nahradiť náklady žalobcu vynaložené na odstránenie poškodenia zvodidiel, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, je potom priamo založená citovaným ustanovením zákona o pozemných komunikáciách. Na rozdiel od dotknutých ustanovení Občianskeho zákonníka, je škodca v prípade poškodenia zvodidiel, pri aplikácii zákona o pozemných komunikáciách, povinný nahradiť náklady vynaložené na odstránenie poškodenia. V súvislosti s povinnosťami uloženými technickými normami nie je možné, aby žalobca opravoval poškodené zvodidlá ich výmenou za také, ktoré svojou dobou užívania zodpovedajú veku a opotrebeniu poškodených zvodidiel a s odkazom na § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. neprichádza zohľadnenie miery amortizácie v tomto prípade ani do úvahy. Odvolací súd preto prisvedčil ako vecne správnemu tomu záveru súdu prvého stupňa, ktorý v časti o zaplatenie sumy 293,82 eur predstavujúcej žalovaným 2/ tvrdenú amortizáciu, priznal žalobcovi nárok ako dôvodný. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 23,77 eur prvostupňový súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je nárok žalobcu dôvodný, keď mu priznal žalovanú istinu v plnej výške. V súvislosti s priznaním tejto časti nároku prvostupňový súd zastáva názor, že žalobcovi sa podarilo preukázať príčinnú súvislosť vynaloženia uvedeného nákladu pri odstraňovaním poškodenia zvodidiel. Dĺžku prestojov mal za preukázanú zo záznamov o prevádzke vozidla. Odvolací súd konštatuje, že vyššie uvedené odôvodnenie priznania nároku vo výške 23,77 eur nespĺňa kritéria stanovené § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že v tejto časti sa žalobca domáhal náhrady za využitie vlastných mechanizmov pri oprave poškodených častí zvodidiel, tzv. prestojov. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. Súd vyhodnotením dôkazov predložených žalobcom síce dospel ku skutkovým zisteniam, pokiaľ ide o výšku nároku uplatneného žalobcom, ale v napadnutom rozhodnutí absentuje zrozumiteľný výklad právneho posúdenia súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení, ktorý by spĺňal v plnej miere požiadavku § 157 O.s.p. Z odôvodnenia súdu nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Bude preto úlohou súdu prvého stupňa právne posúdiť svoje skutkové zistenia týkajúce sa časti istiny vo výške 23,77 eur a vyložiť svoje úvahy, ktorými sa spravoval a uviesť, ktoré právne predpisy aplikoval na zistený skutkový stav a s akými právnymi závermi, pričom pokiaľ bude posudzovať tzv. prestoje nárokované žalobcom ako ušlý zisk, bude potrebné, aby sa zaoberal splnením všetkých predpokladov vzniku nároku žalobcu na ušlý zisk. Odvolací súd sa stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie sumy 293,82 eur s príslušenstvom, a preto ho v tejto časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 23,77 eur s príslušenstvom je potrebné, aby prvostupňový súd svoje skutkové zistenia aj právne posúdil a svoje právne úvahy uviedol v odôvodnení rozhodnutia, a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukazuje na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj v časti priznanej náhrady trov konania. Vo výroku svojho rozhodnutia súd prvého stupňa priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 42 eur za zaplatený súdny poplatok. Zo spisu však vyplýva, že žalobca zaplatil súdny poplatok za žalobu vo výške 21 eur. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, v čom mala spočívať priznaná náhrada trov konania vo výške 42 eur, preto odvolací súd aj v časti náhrady trov prvostupňového konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne podľa § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.