Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112208872 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112208872.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobkyne: A. Ž., A. W. D. Č.. X, A., zast. Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, spol. s r. o., Radlinského ul. č. 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, zast. N. A. B., L.. J. K. Č.. X, A., o náhradu škody vo výške 11.080,- eur, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 12. marca 2015, č. k. 21C/66/2012-303, proti výzve tohto súdu z 12. augusta 2015, č. k. 21C/66/2012-333 a proti uzneseniu tohto súdu z 24. septembra 2015, č. k. 21C/66/2012-338, pomerom hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Odvolanie žalobkyne proti výzve z 12. augusta 2015, č. k. 21C/66/2012-333, sa o d m i e t a. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom EÚ podľa čl. 257 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, žalobu vo veci samej zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že na základe rozhodnutia predstavenstva družstva zo 16. 4. 2010 bola žalobkyňa prijatá za členku družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, jej členstvo v Družstve vzniklo dňa 23. 3. 2010 zaplatením vkladu vo výške 7.000,- eur. Následne žalobkyňa zaplatila dňa 31. 3. 2010 ďalší členský vklad vo výške 80,- eur. Družstvo vystavilo zmenku J. na sumu 4.000,- eur, vlastníkom zmenky bola žalobkyňa. Žiadosťou z 19. 7. 2010 žalobkyňa požiadala o zrušenie členstva v Družstve, o vyplatenie vyrovnacieho podielu 7.080,- eur a o vyplatenie zmenky J. v sume 4.000,- eur. Na základe tejto žiadosti členstvo v Družstve žalobkyni zaniklo dňa 10. 12. 2010 a žalobkyni ako bývalej členke vzniklo právo na vyplatenie členského podielu vo výške 7.080,- eur v lehote do 10. 6. 2011 podľa čl. 21 ods. 2 Stanov Družstva. Úrad pre finančný trh rozhodnutím z 21. 3. 2002 schválil Družstvu Prospekt investície, pri ktorom Družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným Úradu dňa 16. 4. 2003 o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh Družstvo oboznámil o splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zák. č. 566/2001 Z. z. a zároveň Družstvo upozornil, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa 2. 6. 2008 uzavrelo Družstvo s obchodníkom s cennými papiermi Capital Invest, o. c. p., zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa Obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť portfólio Družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami, čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa, sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 % ročne. Zmluva bola ukončená zo strany Obchodníka s CP výpoveďou z 30. 3. 2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s CP sa Družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči Obchodníkovi s CP viacerými žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm. Družstvo sa svojich nárokov voči Obchodníkovi s CP nedomáhalo súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky, ktoré získalo od svojich členov neposkytovalo Obchodníkovi s CP na základe zmluvy kde by bola špecifikovaná výška poskytnutej sumy, ale zamestnanci Obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi Družstva na základe udeleného súhlasu Družstvom. S finančnými prostriedkami na účte Družstva boli oprávnené disponovať zamestnankyne Obchodníka s CP B., C., N. P. V.. Družstvo malo účty v B. B., P.. B.., v Č. Y. A., P.. B.., a vo M. Ú.M. A., P.. B.. Rozhodnutím zo dňa 8. 1. 2008 č. OPK - 9750/3/2007 N. na základe kontroly vykonanej v roku 2007 uložila Obchodníkovi s CP pokutu vo výške 500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z. z. Banková rada N. v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím zo dňa 7. 5. 2008 č. GUV- 841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Následne N. rozhodnutím z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s CP opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. Rozhodnutím č. ODT-8305/2010 z 12. 7. 2010 N. rozhodla o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s CP uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov (toto rozhodnutie bolo obchodníkovi s CP doručené dňa 14. 7. 2010). Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 z 21. 12. 2010 N. odobrala Obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a) zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada N., ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011 s právoplatnosťou dňa 4. 3. 2011. N. podala dňa 27. 7. 2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010 bolo dňa 10. 8. 2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Tr. por. pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom. Okresný súd Bratislava I uznesením z 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010, právoplatným dňa 5. 5. 2011, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka - Družstva a do funkcie správcu ustanovil V.. V. R.. N. vykonala v roku 2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Z účtovných dokladov Obchodníka s CP bolo zistené, že tento nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra SR J.. Q. vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva Obchodníka s cennými papiermi, t. j. od samotného jeho vzniku, potom odo dňa 8. 8. 2003 do 27. 11. 2003 funkciu podpredsedu predstavenstva obchodníka s CP a od 28. 11. 2003 do 3. 9. 2010 funkciu predsedu dozornej rady Obchodníka s CP. Členovia dozornej rady v súlade s § 197 Obch. Zák. boli oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa spoločnosti a kontrolovať, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou. Počas času, čo bol svedok p. Q. v najvyšších riadiacich funkciách Obchodníka s CP musel mať vedomosť o tom, že Obchodník s CP neriadi portfólio Družstva. J.. Q. vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t. j. bol súčasne predsedom predstavenstva Družstva, EURO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI HOLDING a. s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3. 7. 2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými obchodnými menami, a to CI HOLDING, a. s., CI HOLDING, o. c. p., a. s., a CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s., podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a predsedom dozornej rady obchodníka s CP CAPITAL INVEST o. c. p., a. s., Bratislava, spolu s J.. R. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností. Svedkyňa P. F. vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/194/2011 vypovedala, že skutočnosť, že portfólio Družstva je nedostupné, znehodnotené, zistila v marci roku 2010, kedy malo prísť k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali Obchodníka s CP o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. Do roku 2010 nebola N. upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom znehodnotené. Z výpovede svedka Q.. V. R., správcu konkurznej podstaty Družstva v konaní sp. zn. 7C/194/2011 mal súd prvého stupňa za preukázané, že úpadca vedie súdne konanie voči N. na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 19C/56/2011. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu Družstva je cca 32 a pol milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase bol 90 % a zistených pohľadávok odhadom asi 10 %. K aktuálnemu výťažku podstaty uviedol, že vzhľadom na doterajší priebeh konkurzu ešte neprebehlo speňažovanie, ale už prebieha. V decembri 2012 bola prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu, ktoré je reprezentované najmä kancelárskym zariadením, nábytkom, výpočtovou technikou. Súpisnú hodnotu uviesť nevedel. Základ nároku od úpadcu spočíva v nárokoch uplatnených voči N., garančnému fondu investícií, proti členom predstavenstva, proti poisťovni, ktorá uzavrela poistnú zmluvu na krytie škôd spôsobených predstavenstvom úpadcu, uplatňujú sa odporovateľné úkony v urobené úpadcom pred vyhlásením konkurzu. V týchto súdnych konaniach nebolo právoplatne rozhodnuté. Vyrovnacie podiely neboli určené v súlade so stanovami družstva. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalovaná a jej právny predchodca Úrad pre finančný trh postupovali vo vzťahu k Družstvu správne - v súlade so zákonom č. 566/2001 Z. z. Preto nebol splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je existencia nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na to, že za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedal štatutárny zástupca vyhlasovateľa (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.). Obsahom Prospektu investície bol iba zoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu služieb. Zákon č. 566/2001 Z. z. nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy a schválený Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval. Povinnosťou vyhlasovateľa bolo uzavrieť s obchodníkom s CP zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktoré riadi činnosť družstva a zásadne rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Družstvo bolo povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj žalobkyňa mali práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Družstvo dňa 10. 10. 2007 doručilo N. vyjadrenie, v ktorom bolo uvedené, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo k systému fungovania družstiev tak, že vtedajší stav zodpovedal dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a. s., jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami. Podľa názoru Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam spôsobiť značné škody, ako aj náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli spoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a. s. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola vyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu dôveryhodnosti družstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné plniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu nebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že by N. disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným N. dňa 15. 4. 2010 požiadalo N. o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o. c. p., a. s., po tom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z listinných dôkazov vyplynulo, že N. vykonala v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s CP dohľad na mieste. N. v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20. 4. 2010, aby predĺžilo žiadosť o schválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných prostriedkov, keďže N. zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Súd prvého stupňa vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne, že povinnosťou N. bolo dohliadať na aktualizáciu Prospektu investícií. Povinnosť aktualizovať Prospekt investície bola Družstvu uložená s účinnosťou až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 v spojení s § 125c ods. 1. zák. č. 566/2001 Z. z., a preto sa na N. nemohla vzťahovať povinnosť dohliadať na aktuálnosť Prospektu investícií realizovanú pred týmto dátumom, t. j. pred 1. 1. 2009. Do novelizácie zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 558/2008 Z. z., neexistovala samotná povinnosť Družstva aktualizovať Prospekt investícií, preto je z povahy veci vylúčený dohľad zo strany N. v tomto smere, keďže N. nemohla kontrolovať povinnosť, ktorá sama o sebe v rozhodnom čase ani neexistovala. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície až od 1. 6. 2010, kedy boli novelou ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch vykonanej zák. č. 129/2010 Z. z. rozšírené povinnosti družstva, a preto pokiaľ Družstvo od 31. 12. 2006 do 1. 6. 2010 zo zákona takúto povinnosť nemalo, nemohla N. skúmať ani túto povinnosť prostredníctvom výkonu dohľadu, keď Družstvo samo o sebe nebolo povinné Prospekt investície dodržiavať. Pokiaľ ide o rizikovosť portfólia zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla N. kontrolovať. N. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobkyňa. N. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. Okrem toho, žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; ust. § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Nevedomosť žalobkyne nemožno pričítať na ťarchu N. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu N. nad činnosťou Družstva nemala vedomosť. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobkyne o nedostatočných opatreniach N. na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči Družstvu. Z listín predložených účastníkmi konania vyplýva aktívny prístup N. k obchodníkovi s CP, keď N. rozhodnutím z 8. 1. 2008 č. OPK - 9750/3/2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk) a po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou N. opätovne rozhodnutím z 20. 8. 2008 č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Následne rozhodnutím z 21. 12. 2010 č. ODT-8305-5/2010 N. odobrala obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z. z. povinné predkladať N.T. A. B. polročné a ročné správy o svojom hospodárení, z týchto však nevyplývali informácie o jeho zhoršenej finančnej situácii, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. N. po podaní podnetu Družstvom ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 vykonala u Obchodníka s CP dohľad na mieste. Obchodník s CP nepreukázal, že poskytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia, v rámci dohľadu na mieste nepredložil N. žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že N. svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Jej postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by N. zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva a družstvom, zasiahla by tým podľa nej do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzila resp. zmarila ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. N. nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore so zák. č. 566/1992 Zb. o N. A. B., so zákonom č.566/2001 Z. z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom. N. vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu podľa zák. č. 566/2001 Z. z., t. j. bola oprávnená kontrolovať zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (§ 126 ods. 2 a § 127 cit. zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt či dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. Súd prvého stupňa nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi škodou a tvrdeným nesprávnym úradným postupom N. spočívajúcim v jej nečinnosti. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalobkyne, že keby N. včas zakročila a pozastavila by činnosť Družstva a obchodníka s CP, žalobkyni by škoda nevznikla. Uzavretím právneho úkonu s Družstvom žalobkyni škoda ešte nevznikla, vznikla jej vymožiteľná pohľadávka voči Družstvu a škoda jej prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči Družstvu. V čase rozhodnutia súdu prvého stupňa žalobkyňa nepodala žiadnu žalobu o náhradu škody proti Družstvu, proti žiadnemu členovi predstavenstva Družstva či proti členovi kontrolnej komisie (§ 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4, ust. § 244 ods. 8 Obch. Zák.). Ďalej súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že podľa ustálenej judikatúry nárok na náhradu škody podľa zák. č. 58/1969 Zb. ako aj zák. č. 514/2003 Z. z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom. Preto ak má žalobkyňa pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech vydať, resp. kým nepreukázala bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zák. č. 58/1969 Zb. alebo zák. č. 514/2003 Z. z., a tým ani predpoklad existencie škody. Napokon súd prvého stupňa poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I z 11. 4. 2011, č. k. 3K/95/2010-21, právoplatným dňa 5. 5. 2011, bol na majetok Družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz. Nárok žalobkyne na náhradu škody proti štátu môže byť úspešný za predpokladu, ak žalobkyňa nedosiahne uspokojenie svojej pohľadávky v konkurznom konaní, ktoré dosiaľ nie je právoplatne skončené. Z vyjadrenia Q.. R. - správcu konkurznej podstaty Družstva z 20. 8. 2013 vyplýva, že v záujme úpadcu je vedených vyše 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ako aj súdne konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry vplyvu úpadcu odstránený podozrivými právnymi úkonmi. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že súd je povinný skúmať, či stav konkurzného konania vylučuje možnosť uspokojenia jej pohľadávky, súd prvého stupňa uviedol, že z priebehu konkurzu nevyplýva skutočnosť, že pohľadávka žalobkyne nebude v konkurznom konaní uspokojená, resp. uspokojená aspoň v časti, keďže dosiaľ sú vedené konania, ktorých účelom je navrátenie majetku do podstaty a aj bez týchto konaní má úpadca značný majetok. Z týchto skutočností je zrejmé, že nie je daný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol. Návrh žalobkyne na začatie prejudiciálneho konania pred súdnym dvorom EÚ súd prvého stupňa zamietol s týmto odôvodnením: “Súd má za to, že verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES - smernicou o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES na znenie ktorej sa navrhovateľka odvoláva v návrhu na začatie prejudiciálneho konania. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré je možné zahrnúť aj činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt začala v rámci EÚ regulovať až smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. 6. 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009, (EÚ) číslo 1095/2010. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o položených otázkach nie je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Preto sa neobrátil na Súdny dvor Európskej únie a procesný návrh navrhovateľky zo dňa 20. 11. 2014 zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa a napadla ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu škody. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie, alebo aby ho v tejto časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobkyňa namietala, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že žalovaná nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázala na to, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie žalovanej ako orgánu dohľadu. Nemohla predpokladať, že dohľad napr. nad prospektom investície je podľa žalovanej len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad prospektom investícií nedefinoval. Postup žalovanej bol svojvoľný, resp. arbitrárny v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochranu investície spoľahol. Argument žalovanej, že vykonávala dohľad nad činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nevykonávala dohľad nad celkovou činnosťou družstva, je irelevantný, ak žalobkyňa nemohla o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nie je podľa žalobkyne správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou vzniknutou žalobkyni a porušením zákonných povinností žalovanou spočívajúcom v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z. z. Ku škode žalobkyne došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti žalovanej vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že žalobkyňa nebola „bdelá“. Súd prvého stupňa svojím výkladom umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorý ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v rámci subjektov dohliadaných žalovanou. Takýmto rozhodnutím sa kladie znamienko rovná sa medzi investovaním do nebankových subjektov a investovaním prostredníctvom subjektov dohliadaných žalovanou. Povinnosťou N. podľa § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona, ktorý platí v tomto znení už od 1. 5. 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany N.. Podľa § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch mala žalovaná zisťovať - čo v prípade Družstva ani obchodníka s cennými papiermi neurobila - všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných N. družstvu a obchodníkovi, čo v prípade Družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany N.. Povinný zákonný dohľad zo strany N. bol dokonca koncipovaný tak široko, že N. má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú resp. mohli byť vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou obchodníka a vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov. V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že N. už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že Družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI holding, a. s., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka. Inými slovami, Družstvo malo všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 sa ďalej zistilo, že N. sa po tomto zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo následne po tomto vytknutí zo strany N. rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI holding, a. s., CI reality, s. r. o., a Global production, s. r. o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI holding, a. s., a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom J.. R. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. To znamená, že N. aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI holding, a. s., a obchodníkom. Následne v roku 2008 N. vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi, v ktorom konštatovala, že obchodník porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia N. okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10.000,- euro, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti obchodníkovi alebo Družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi alebo udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva Družstva alebo obchodníka. Týmto podcenením situácie žalovaná umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka, čo vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti žalobkyňou vložených prostriedkov do družstva. N. následne svojim postupom potvrdila tieto tvrdenia žalobkyne o tom, že Družstvo ako aj obchodník dlhodobo porušovali zákon o cenných papieroch, keď N. dňa 4. 3. 2011 obchodníkovi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť až v roku 2011. Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom žalobkyňa poukazovala na to, že N. rozhodnutím z 30. 5. 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií. Z výpočtu nedostatkov vytýkaných N. v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. N. účelovo ustálila trvanie neaktuálnosti prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k 31. 12. 2006, kedy došlo v sídle N. dňa 27. 8. 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov (údaje o subjektoch, ktoré ovládajú Družstvo boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009, údaje o subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené boli neaktuálne minimálne od 1. 10. 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva boli neaktuálne už k 31. 12. 2006). Z uvedeného potom vyplynulo, že Družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od roku 31. 12. 2006, avšak N. voči Družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Ohľadom predčasnosti žaloby žalobkyňa uviedla, že existujúce konkurzné konanie samo o sebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorí si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou. Súd má v konaní o náhradu škody povinnosť skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu. Aktuálny stav konkurzu vyhláseného na majetok Družstva je taký, že objektívne vylučuje možnosť žalobkyne ako veriteľa uspokojiť sa z konkurzu. Podľa žalobkyne platná právna úprava neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania žaloby, a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý je podľa súdu prvého stupňa povinný mu plnenie vrátiť. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany N. pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Nie je sporné, že N. bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 1. 6. 2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1. 6. 2010 mohla N. dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z. z.) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla N. kontrolovať. N. nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva žalobca. N. mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobkyňa si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22. 7. 2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na ťarchu N. A. B. v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že o rozsahu dohľadu N. nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Z toho je zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného N. A. B.. Vzhľadom na to sa odvolací súd nemusel zaoberať otázkou, či bola žaloba podaná predčasne. V tejto súvislosti však odvolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť voči štátu úspešne uplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky proti dlžníkovi, ktorý mu je povinný plniť (viď napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/1404/2004, rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 361/09). Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutom výroku, ktorou bola zamietnutá žaloba o náhradu škody, a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Výrok, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Súd prvého stupňa výzvou z 12. 8. 2015, č. k. 21C/66/2012-333, vyzval žalobkyňu na zaplatenie poplatku za odvolanie 20,- eur do 10 dní od doručenia výzvy. Proti tejto výzve podala žalobkyňa odvolanie. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie treba odmietnuť. Odvolací súd poukazuje na to, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku nemožno stotožňovať so súdnym rozhodnutím. Inými slovami, takáto výzva nie je súdnym rozhodnutím a preto ju ani nemožno napadnúť odvolaním. Preto odvolací súd odvolanie žalobkyne smerujúce proti výzve na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie odmietol. Napadnutým uznesením z 24. 9. 2015, č. k. 21C/66/2012-338, súd prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie 20,- eur v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov do 15 dní od doručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Uviedla, že poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť vzhľadom na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 10. 2012. Súčasne bol touto novelou do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nebolo do 30. 9. 2012 uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov. Napriek tomu je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie. Totiž podľa § 6 ods. 2 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. To znamená, že žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. Odvolanie však podala dňa 21. 5. 2015. Odvolacie konanie sa teda začalo za účinnosti zák. č. 71/1992 Zb. v znení zák. č. 286/2012 Z. z. Preto je žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie v zmysle pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 20,- eur. Zákonom č. 286/2012 Z. z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/, podľa ktorého bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych poplatkov. To znamená, že toto konanie nie je od 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.