Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/60/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112209658 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112209658.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Borisa Tótha, v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. PaedDr. Jozef Malich, Mlynské Nivy 61, 821 05 Bratislava, správcovi konkurznej podstaty úpadcu: Telemont, a.s. „v konkurze", Trnavská cesta 102, P.O.BOX 88, 820 09 Bratislava 29, IČO: 35 824 620, zast.: Mgr. Ľuboš Jurčo, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o určenie pohľadávky v sume 2.169,10 Eur za pohľadávku proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/8/2012-75 zo dňa 30.03.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/8/2012-75 zo dňa 30.03.2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom sp. zn. 8Cbi/8/2012 zo dňa 30.03.2015 súd prvého stupňa určil podľa § 87 ods. 1, 2 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), že pohľadávka žalobcu v sume 2.169,10 Eur je v konkurznom konaní č.k. 4K/36/2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava I úpadcu Telemont, a,s., Trnavská cesta 102, P. O. BOX 88, Bratislava 29, IČO: 35 824 620 (ďalej len „úpadcu“) pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR, v kontexte § 206a ods. 1 tohto zákona, je uvedená po texte: „Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“ s tým, že spojka “ako“ uvádza, ktoré pohľadávky môžu vzniknúť po vyhlásení konkurzu. V tomto znení sa nejedná o konečný výpočet pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ale o výpočet demonštratívny, a preto považoval pohľadávku Sociálnej poisťovne (právneho predchodcu žalobcu) z titulu vyplatenej dávky garančného poistenia v zmysle zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), po vyhlásení konkurzu za pohľadávku proti podstate. V odôvodnení vydaného rozhodnutia súd prvého stupňa taktiež poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo 2/2010 a 4Obdo 26/2011, v zmysle ktorých konštrukciou znenia textu § 87 ods. 2 ZKR tento zákon nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu za pohľadávky proti podstate. V druhom výroku vydaného rozhodnutia podľa § 142 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil a v konaní mu žiadne trovy nevznikli. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý sa nestotožnil s vydaným rozhodnutím, nakoľko súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že žalobca, podľa § 148 ods. 3 ZSP, sa vyplatením dávky garančného poistenia zamestnancom žalovaného po vyhlásení konkurzu stal veriteľom žalovaného. Táto pohľadávka žalobcovi, ako veriteľovi, vznikla až po vyhlásení konkurzu a netýka sa správy, ani speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu, rovnako nepatrí medzi pohľadávky proti podstate, ktoré sú uvedené v § 87 ods. 1 a 2 ZKR, ktorého výpočet považuje za taxatívny a nejde ani o ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Pohľadávku žalobcu z titulu vyplatenia dávky garančného poistenia ZKR neprehlasuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate, a preto nie je možné uvedenú pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Žalovaný konštatoval, že ide o podmienenú budúcu pohľadávku (§ 28 ods. 4 ZKR) o ktorej žalobca vedel, že vznikne po vyhlásení konkurzu, keďže bude plniť záväzok za úpadcu a túto si mal uplatniť v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu prihláškou na súde a u správcu. Žalovaný argumentoval tiež porovnaním pôvodnej úpravy pohľadávok proti podstate v § 31 ods. 6 písm. i/ Zákona FZ ČSFR č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, kde výslovne „peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu“ zákon zaraďoval medzi pohľadávky proti podstate, čo zákonná úprava ZKR prehliada, a preto pre zachovanie právnej istoty je nevyhnutné považovať pohľadávku žalobcu, ktorý plnil záväzok za žalovaného, za podmienenú pohľadávku, ktorú si žalobca mal a mohol riadne prihlásiť prihláškou, nakoľko disponuje robustným informačným systémom, z ktorého je možné získať všetky rozhodujúce údaje k včasnému prihláseniu podmienenej pohľadávky. Preto žiadal aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne a súčasne zaviaže žalobcu k náhrade trov konania žalovaného. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 23.06.2015 a uviedol, že uplatňovaná pohľadávka vznikla po vyhlásení konkurzu a v súlade s ustanovením § 87 ods. 2 ZKR a je teda pohľadávkou proti podstate. Obdobné stanovisko aké zaujal prvostupňový súd vyslovil aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach sp. zn. 4 Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, č.k. 5 MObdo 6/2008 zo dňa 30.11.2010 a 5 Obdo 2/2010 zo dňa 27.05.2010. Konštatoval že k plneniu dávok garančného poistenia je zo zákona oprávnená výlučne Sociálna poisťovňa a k takémuto plneniu môže dôjsť len po splnení dôvodov a podmienok, ktoré stanovuje zákon. Jedine Sociálna poisťovňa je zmocnená priamo zákonom k výplate dávok garančného poistenia, ktoré však nevypláca namiesto úpadcu, ale preto, lebo jej to ukladá zákon. Pohľadávka žalobcu vzniká na základe predpisov verejného práva a nemôže byť preto stotožňovaná alebo zamieňaná s plnením záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov. Pri tej príležitosti poukázal na § 2 písm. d/ ZSP v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, v zmysle ktorého sociálne poistenie zahŕňa aj garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, čím je zrejmé, že garančné poistenie ako sociálne poistenie aj priamo spadá do režimu pohľadávok proti podstate. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1), prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 4K/36/2010 zo dňa 28.06.2010 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. PaedDr. Jozefa Malicha. Toto uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 2010/130 dňa 08.07.2010, čím účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 09.07.2010. Odvolací súd mal z predloženého spisu zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ako predchodca žalobcu si v konkurznom konaní uplatnila pohľadávku voči odporcovi v súlade s § 87 ods.2 ZKR v sume 2.169,10 Eur ako pohľadávku voči podstate, ktorá vznikla vyplatením dávok z garančného poistenia zamestnancovi úpadcu S. G., G. XX, G., ku dňu 12.03.2012 na účet zamestnanca po vyhlásení konkurzu v zmysle §102 a nasl. v spojení s § 148 ods.3 zákona č. 461/2003 Z.z. Listom zo dňa 23.03.2012, doručeným Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava dňa 28.03.2012, oznámil správca konkurznej podstaty Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava, ako konkurznému veriteľovi, že pohľadávku uplatnenú z titulu výplaty dávok garančného poistenia, ako pohľadávku proti podstate neuznáva z dôvodu, že zákonodarca v aktuálnej právnej úprave nepovažuje tento druh pohľadávky za pohľadávku proti podstate. Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava, ako žalobca následne podal žalobu o určenie pohľadávky v sume 2.169,10 Eur ako pohľadávku proti podstate. V konaní nebolo sporným, že by žalobca vyplatil zamestnancovi úpadcu titulom dávky garančného poistenia sumu 2.169,10 Eur, ani to, že si u správcu uplatnil vyplatenú sumu ako pohľadávku proti podstate a že po popretí správcom v lehote podal predmetnú incidenčnú žalobu. Spornou otázkou z hľadiska odvolateľa bola otázka, či vyplatená dávka garančného poistenia predstavuje pohľadávku proti podstate. Podľa § 2 písm. d/ ZSP, sociálne poistenie podľa tohto zákona je garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca. Podľa § 102 ods. 1. písm. a/ ZSP, zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a/ (zamestnanec podľa tohto zákona je fyzická osoba v pracovnom pomere) má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný (zamestnávateľ je platobne neschopný, ak súd rozhodol o vyhlásení konkurzu) a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti. Podľa § 109 ods. 1 veta prvá a ods. 2 ZSP, nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 148 ods. 3 prvá veta ZSP, po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Podľa § 87 ods. 2 ZKR, pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní voči vydanému rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného vychádzal z nie ojedinelých rozhodnutí Najvyššieho súdu SR kde je riešená otázka charakteru výpočtu pohľadávok proti podstate uvedeného v § 87 ZKR (platná v čase vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu) vyriešená tak, že tento výpočet pohľadávok, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu nie je konečným, ale len demonštratívnym a z hľadísk výkladu gramatického, logického a historického bolo zaujaté stanovisko, že pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu konkrétne dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate. Výkladom hore uvedených zákonných ustanovení, ako aj vychádzajúc z prijatej judikatúry všeobecných súdov SR, ako aj NS SR, odvolací súd dospel k záveru, že pohľadávky uvedené v §87 ods.2 ZoKR za spojkou „ako„ sú vymedzené len demonštratívne s tým, že zákon jednoznačne nevylúčil možnosť považovať aj iné pohľadávky (t.j. v tomto prípade pohľadávku vo výške 2.169,10 Eur vyplatenú z garančného poistenia) vzniknutú po vyhlásení konkurzu za pohľadávku voči podstate. Jedná sa o osobitnú pohľadávku, ktorá vznikla veriteľovi na základe plnenia dávok z garančného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. So zreteľom na uvedené, keďže prvostupňový súd správne vyhodnotil pohľadávku žalobcu vzniknutú po vyhlásení konkurzu titulom vyplatenej dávky garančného poistenia, ako pohľadávkou proti podstate a tento svoj výrok i riadne odôvodnil odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti záverov napadnutého rozhodnutia, keďže dôvody vedúce k rozhodnutiu prvostupňového súdu považuje za argumentačne správne. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s poukazom na skutočnosť, že úspešnému účastníkovi takéto trovy odvolacieho konania nevznikli, uplatnené neboli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.