Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/287/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210318 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112210318.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála, v právnej veci žalobcov: X/ M. C., E.. O., O.. X. X. XXXX, V. G. H.. Č.. XXXX/X, Y. G., X/ W. O. U.., O.. X. X. XXXX, V. V. H.. Č.. XX, V., obaja zast. advokátom JUDr. Petrom Škultétym, Heydukova ul. č. 3, Bratislava, P.O.BOX 302, proti žalovanej: U. O., E.. Š., O.. XX. X. XXXX, trvale bytom P. X. XXXX/XX, V., občianka E. E., zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Balalovou, Ružová dolina č. 10, Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo 10. februára 2016 č. k. 11C/77/2012- 253, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku p o t v r d z u j e. Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcom 1/, 2/ uložil spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť žalovanej na účet jej právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia 273,54 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť štátu náhradu trov konania 1 417,41 eur na účet Okresného súdu Bratislava I do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keďže žalobcovia vzali žalobu späť. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., keďže zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby a nebol daný dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nemal žalovanej priznať náhradu trov konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia 1/, 2/ sa v konaní domáhali určenia neplatnosti závetu, ktorý spísal W. O., pretože podľa ich názoru závet nenapísal a nepodpísal poručiteľ, v dôsledku čoho je tento neplatný. Na overenie ich tvrdenia navrhli nariadiť znalecké dokazovanie. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že závet zo dňa 20. 3. 2011 napísal a aj podpísal poručiteľ W. O., závet nie je technicky falšovaný, ani jedna jeho časť nie je mechanicky odstraňovaná. Písmo a podpis sú výsledkom autentického pisárskeho prejavu jednej osoby - poručiteľa W. O.. Až po vykonanom znaleckom dokazovaní žalobcovia 1/,2/ vzali žalobu v celom rozsahu späť. Späťvzatie odôvodnili práve výsledkami znaleckého dokazovania, ktoré nepotvrdilo ich argumenty uvedené v žalobe. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia 1/, 2/ procesne zavinili zastavenie konania a preto sú povinní nahradiť žalovanej trovy konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Súd prvej inštancie nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal žalovanej priznať náhradu trov konania, keďže žalovaná bola v otázke zabezpečenia závetu z E. v rovnakej pozícii ako žalobcovia. O náhrade trov štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Keďže zastavenie konania zavinili žalobcovia, sú povinní nahradiť aj trovy štátu, ktoré mu v tomto konaní vznikli (odmenu znalcovi v sume 1210,54 eur, náhradu vecných nákladov Slovenskej sporiteľni, a.s. v sume 1,25 eur a v sume 1,10 eur, odmenu tlmočníčke v sume 59,76 eur, odmenu prekladateľke v sume 144,76 eur), spolu vo výške 1 417,41 eur. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobca 1/,2/ a napadli ním výrok o trovách konania. Navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov neprizná náhradu trov konania. Uviedli, že súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov tohto konania, pretože tu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázali na to, že poručiteľ zomrel dňa X. X. XXXX so zanechaním závetu, napísaného a podpísaného údajne vlastnou rukou v V. dňa 20. 3. 2011, ktorým za univerzálneho dediča svojich nehnuteľností ustanovil žalovanú, pričom zároveň žalobcov 1/,2/ ako svoje deti vydedil. Počas dedičského konania žalovaná predložila notárovi iba úradne overenú fotokópiu závetu, pričom uviedla, že originál závetu uložila na notárskom úrade v E.. Takéto konanie žalobcovia objektívne považovali za pochybné, podozrivé a nedôveryhodné, pretože mali za to, že sú tu dôvodné pochybnosti o pravosti písma a podpisu poručiteľa na závete. Uvedené pochybnosti u nich vyvolávala aj skutočnosť, že poručiteľ zomrel len 2 a pol mesiaca po spísaní závetu a najmä veta: „ Deti M. a W. vydeďujem“ sa laicky javila ako dodatočne vpísaná. Okresný súd Bratislava I ich uznesením z 8. 3. 2012 č. k. 2D/234/2011-105 odkázal na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu ak dedičské konanie prerušil. V záujme zachovania právnej istoty a ich práva na súdnu ochranu nemohli konať inak a podali predmetnú žalobu. Právny poriadok Slovenskej republiky nepripúšťa žiadny iný právny prostriedok na ochranu ich práv a právom chránených záujmov, t. j. nemali inú právnu možnosť v rámci dedičského konania na preukázanie právnej skutočnosti, že predmetný závet nebol písaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa. Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania na pojednávaní dňa 10. 2. 2016 vzali žalobu v celom rozsahu späť, pričom žiadali nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré spočívajú predovšetkým v tom, že v čase začatia dedičského konania nemali k dispozícii originál závetu, ale len úradne overenú fotokópiu. Vydanie jeho originálu z E. im bolo odmietnuté, resp. im nebolo umožnené nahliadnuť do jeho originálu zo strany rakúskeho súdu, resp. notára. Podľa názoru žalobcov odovzdaním originálu závetu rakúskemu notárovi žalovaná zmarila riadny a rýchly priebeh dedičského konania vedeného na území Slovenskej republiky. Ak by žalovaná hneď predložila originál závetu, odstránili by sa tak možné pochybnosti. V ďalšom poukázali na to, že toto súdne konanie vôbec nemuselo byť vedené, ak by žalovaná konala štandardne a predložila závet príslušnému notárskemu úradu na území Slovenskej republiky. Týmto nehospodárnym úkonom znemožnila, aby originál závetu mohol byť použitý ako dôkaz v dedičskom konaní. V záujme zachovania právnej istoty majú žalobcovia za to, že svojím konaním žiadnym spôsobom nemohli ovplyvniť predmetný spor, a tým aj vzniknuté trovy žalovanej. 4. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil. Poukázala na to, že žalobcovia ako deti poručiteľa z prvého manželstva sa s poručiteľom posledných 10 rokov pred jeho úmrtím nestretávali, nenavštevovali ho, nezaujímali sa o jeho zdravotný stav ani život. Keď poručiteľ zomrel, ich jediným záujmom bolo, aby zdedili celý podiel. Keď zistili, že poručiteľ spísal vlastnoručný závet, kde ich vydedil, ich jediným cieľom bolo, aby spochybnili závet poručiteľa. Viedla ich k tomu iba túžba po majetku. Poručiteľ, ako i žalovaná ako jeho manželka mali štátne občianstvo E. E.. Z tohto dôvodu žalovaná po smrti poručiteľa odovzdala originál závetu na notársky úrad v E.. Žiaľ, tento jej už odmietol vrátiť tento závet a to tam bola žalovaná viackrát, aj počas súdneho konania. Nie je pravdou, že sa žalobcovia nemohli ísť pozrieť na originál závetu, ktorý bol uložený na notárskom úrade v E.. Keď sa tam bola počas súdneho konania žalovaná opýtať, či by jej notár závet nevydal, bolo jej povedané, že originál závetu nevydajú, ale pokiaľ príde súdny znalec, alebo hocikto iný v jej prítomnosti, tak si môže originál závetu prehliadnuť. To znamená, že pokiaľ by žalobcovia chceli nahliadnuť do originálu závetu už počas dedičského konania, žalovaná by tam s nimi išla a mohli ho vidieť. Žalobcovia však nikdy neprejavili záujem o to, že by chceli vidieť originál závetu, len po zistení, že sú vydedení, ihneď spochybnili celý závet. Žalovaná má zato, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 150 O.s.p.. 5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 6. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z.), právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom na uvedené odvolací súd pristúpil k preskúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, keďže podané odvolanie bolo na súd prvej inštancie doručené dňa 22. 4. 2016 (t. j. za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok), a preto jeho účinky zostali zachované aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016) ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30. 6. 2016) ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 7. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení (č. l. 8 pripojeného dedičského spisu) vyplýva, že žalovaná pred notárom prejednávajúcim dedičstvo po poručiteľovi W. O. uviedla, že poručiteľ bol E. štátnym občanom, presne označila jeho 2 deti (žalobcov 1/,2/ ), ako i skutočnosť, že poručiteľ zanechal závet s tým, že jeho originál sa nachádza v E.. Zároveň predložila notársky osvedčenú kópiu poslednej vôle poručiteľa. Zo zápisnice (č. l. 96 pripojeného dedičského spisu) vyplýva, že po otvorení dedičského pojednávania boli prítomní oboznámení so závetom poručiteľa, ktorý ako notársky osvedčenú kópiu predložila žalovaná. Originál nepredložila, pretože podľa jej vyhlásenia sa tento nachádza u notára Y.. M. B. B., u ktorého údajne prebieha dedičské konanie po poručiteľovi v E.. Po oboznámení sa prítomných s predloženou listinou deti poručiteľa (žalobcovia 1/,2/) vyhlásili, že s uvedenou listinou napriek tomu, že zatiaľ nemali možnosť nahliadnuť do originálu, nesúhlasia a neuznávajú ju ako závet. Domnievajú sa, že listina nie je napísaná ani podpísaná vlastnou rukou poručiteľa, okrem toho posledná veta v znení „ Deti M. R. W. vydeďujem“ je podľa nich dopísaná a tiež nie poručiteľom, navyše neobsahuje dôvody vydedenia. Z dôvodu, že predloženú listinu - závet neuznávajú ako platný závet, bez ohľadu na to, že doposiaľ nenahliadli do originálu a nebudú ju uznávať ako platný závet ani po predložení originálu, žiadajú o prerušenie dedičského konania za účelom podania žaloby na súd o určenie platnosti závetu. Zápisnicu vlastnoručne podpísali notár, žalobcovia 1/,2/, žalovaná a právny zástupca žalobcov. Následne Okresný súd Bratislava I uznesením z 8. 3. 2012 č. k. 2D/234/2011-105 konanie o dedičstve prerušil a žalobcov 1/, 2/ odkázal na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu v lehote 30 dní. 8. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sa svojou domáhali voči žalovanej určenia neplatnosti predmetného závetu. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že závet bol napísaný a podpísaný vlastnoručne poručiteľom. Poukázala na to, že žalobcovia 1/, 2/ sa od roku 1984 s poručiteľom nestretávali, nenavštevovali ho, ani mu neblahoželali k sviatkom, vôbec sa nezaujímali o jeho osobu, život, či zdravotný stav. Podaním z 31. 5. 2013 žalovaná oznámila súdu prvej inštancie, že žiadala, aby jej bol vydaný originál závetu s tým, že jej nebolo vyhovené. Bola však poučená o tom, že ho v prípade potreby predložia súdnemu znalcovi na štúdium. Dňa 4. 7. 2013 príslušný E. súd oznámil súdu prvej inštancie, že bolo v E. ukončené dedičské konanie po poručiteľovi vo vzťahu k majetku nachádzajúcom sa v E. a to rozhodnutím z 13. 1. 2012 č. k. 2A 301/11y-9. Následne súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo. Zo znaleckého posudku č. 27/2015 vyplynul záver, že neboli zistené žiadne znaky nasvedčujúce technickému falšovaniu a sporné písmo, podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu konkrétnej osoby. Podpis na predmetnom závete je vlastnoručným podpisom W. O., ručné písmo v celom rozsahu závetu (vrátane poslednej vety „Deti M. R. W. vydeďujem“) je vlastnoručným písmom W. O.. S poukazom na uvedené žalobcovia 1/,2/ na pojednávaní konanom dňa 10. 2. 2016 vzali žalobu v celom rozsahu späť. 9. Odvolací súd je v zhode so súdom prvej inštancie toho názoru, že v konaní neboli preukázané dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použitie ust. § 150 ods.1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich náhrady žalovanej, ktorej na náhradu trov konania vznikol nárok podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., pretože zastavenie konania procesne zavinili žalobcovia späťvzatím žaloby. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná od počiatku notárovi prejednávajúcemu dedičstvo po poručiteľovi na území SR riadne označila potomkov poručiteľa ( okruh možných dedičov ), poukázala na existujúci závet a riadne oznámila, že tento uložila u notára v E. s uvedením konkrétneho mena a sídla notára z dôvodu, že poručiteľ bol E. štátnym občanom a predmetom dedičstva mal byť aj majetok nachádzajúci sa na území E.. Napokon E. súd skutočne prejednával dedičstvo po poručiteľovi ohľadne majetku tam nachádzajúceho sa, o čom vydal dňa 13.1.2012 rozhodnutie č. k. 2A 301/11y-9. Nemožno opomenúť skutočnosť, že žalovaná sa nesnažila sa mariť dedičské konanie, keď sama sa dožadovala vydania originálu závetu z úschovy E. notára (tejto jej požiadavke však nebolo vyhovené) a súčasne riadne oznámila, že originál závetu môže byť kedykoľvek poskytnutý k nahliadnutiu súdnemu znalcovi. Žalovaná od počiatku tvrdila, že závet je platným právnym úkonom a bol spísaný a podpísaný poručiteľom, čo napokon potvrdilo aj nariadené znalecké dokazovanie. Napriek tomu, že žalovaná už v konaní pred notárom predložila overenú fotokópiu závetu (teda nie bežnú fotokópiu) žalobcovia 1/, 2/ naďalej trvali na tom, že závet považujú za neplatný a navyše na tomto svojom tvrdení zotrvali aj po tom, čo by im bol závet predložený v origináli (viď č. l. 96 pripojeného dedičského spisu). Žalobcovia 1/, 2/ ešte pred notárom prejednávajúcim dedičstvo a pred tým, ako boli odkázaní na podanie žaloby vyhlásili, že závet neuznajú za platný ani po predložení jeho originálu. Preto ich tvrdenie, že k podaniu žaloby pristúpili výlučne z dôvodu, že originál závetu bol uložený u notára v E., považuje odvolací súd za účelové. Žalovaná svojím správaním nemohla vyvolať u žalobcov 1/, 2/ pochybnosť o platnosti závetu, keď sama riadne označila, kde originál závetu uložila a žiadala o jeho vydanie resp. navrhla možnosť jeho štúdia súdnym znalcom. Samotné uloženie závetu do úschovy notára v E. nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.), keďže žalobcovia 1/, 2/ sa vyjadrili tak, že závet nebudú považovať za platný, ani v prípade predloženia jeho originálu. Je teda zrejmé, že by predmetnú žalobu podali aj v prípade, ak by originálom závetu disponovali pred podaním žaloby. Konanie žalovanej možno nanajvýš označiť iba za nehospodárne (predlžujúce dedičské konanie), avšak s ospravedlniteľným úmyslom, keďže žalovaná vychádzala zo skutočnosti, že boli s poručiteľom E. štátnymi občanmi s majetkom podliehajúcim dedičstvu aj na území tohto štátu. Okrem toho treba vziať do úvahy, že trovy priznané žalovanej vo výške 273,54 eur nepredstavujú takú sumu, zaplatenie ktorej by mohlo mať výrazný negatívny dopad životnú úroveň žalobcov 1/, 2/, keď ani títo netvrdili, že nie je v ich možnostiach tieto uhradiť. Ani existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v negatívnych majetkových, sociálnych príp. osobných pomerov žalobcov tak nebola daná. Odvolaciemu súdu sa tak javí, že účelom odvolania žalobcov bola predovšetkým ich snaha vyhnúť sa plateniu trov konania štátu v sume 1.417,41 eur - čo je suma nepomerne vyššia ako suma trov priznaná žalovanej, hoci to boli práve žalobcovia, ktorí trvali na znaleckom dokazovaní, a to i v prípade, ak by im bol predložený originál závetu. 10. Z toho vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne a preto ho odvolací súd v tomto výroku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej úspešnej v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.). Podľa § 239 ods. 1 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie (§ 248 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 CSP ).