Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2CoPr/5/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112212471 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112212471.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: Q.. Š. L. V. P. Á. D. G. Š. , Q. Y. Č.. XX, zastúpený JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, advokátom v Bratislave, Karloveská č. 3154/6C, proti odporcovi: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná č. 63, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhradu funkčného platu, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. decembra 2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3. decembra 2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, p o t v r d z u j e . Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 3.12.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou zo dňa 24.11.2010 zo strany odporcu, a na to nadväzujúceho určenia, že štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá. Žiadal tiež náhradu funkčného platu v sume 79.684,83 € za obdobie 9 mesiacov počnúc dňom 1.3.2012 do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci, alebo súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Dôvodil, že u odporcu pracoval vo funkcii samostatný radca - kontrolór na oddelení kontroly, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby - Daňový úrad Nitra I. Dodatkom č. 1 k služobnej zmluve ho odporca s účinnosťou od 21.4.2011 zaradil mimo činnej štátnej služby a následne mu odporca dňa 19.12.2011 doručil výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru č.j. I/127/122562/11/Peka, v ktorej mu oznámil, že rozhodnutím generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, bude dňom 31.12.2011 zrušené jeho štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre neho iné vhodné miesto. Navrhovateľ s predmetnou výpoveďou zo štátnozamestnaneckého pomeru nesúhlasil, považoval ju za neplatnú, keďže z informácií o vyhlásených výberových konaniach mal vedomosť o voľných pracovných pozíciách kontrolór, ktoré mu odporca neponúkol, a teda si nesplnil voči nemu ponukovú povinnosť. V priebehu konania zmenil návrh na začatie konania so súhlasom súdu tak, že od odporcu žiada 1/ zaplatiť zadržiavanú mzdu v období od 21.4.2011 do 29.2.2012 v celkovej sume 5.647,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 5.647,44 € od 21.4.2011 do 29.2.2012, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, 2/ určiť neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 24.11.2011 a určiť, že štátnozamestnanecký pomer medzi navrhovateľom a odporcom naďalej trvá, 3/ titulom náhrady funkčného platu navrhol uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 79.684,83 € od 1.3.2012 za obdobie 9 mesiacov, spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 79.684,83 € od 1.3.2012 do zaplatenia. Súd prvého stupňa ďalej pripustil zmenu návrhu uznesením zo dňa 23.10.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-156, keďže navrhovateľ rozšíril návrh v časti týkajúcej sa požadovanej náhrady funkčného platu a žiadal zaviazať odporcu zaplatiť mu sumu 87.877,53 € od 1.3.2012 do 1.12.2012 spolu s úrokom z omeškania vo výške 3,5 % ročne zo sumy 87.877,53 € od 1.3.2012 do zaplatenia. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 2.6.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-106, vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia zadržiavanej mzdy v období od 21.4.2011 do 29.2.2012 v sume 5.647,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 5.647,44 € od 21.4.2011 do 29.2.2011, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže tento návrh sa netýkal a nesúvisel s nárokmi v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Napokon uznesením zo dňa 14.8.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-135, súd prvého stupňa nepripustil zmenu návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 562,07 € titulom náhrady škody. Predmetom tohto súdneho konania tak zostalo určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada mzdy v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.4.1991 navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Nitra vo funkcii vedúci odborný referent s miestom výkonu práce Daňový úrad Vráble. Na základe dohody zo dňa 14.2.2000 o zmene obsahu pracovnej zmluvy navrhovateľ začal s účinnosťou od 14.2.2000 vykonávať prácu kontrolóra s miestom výkonu práce na Daňovom úrade Nitra I. Rozhodnutím zo dňa 26.7.2002 služobný úrad Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vymenoval navrhovateľa s účinnosťou od 1.8.2002 do dočasnej štátnej služby, vo funkcii samostatný radca, rozhodnutím zo dňa 17.11.2004 s účinnosťou od 17.11.2004 bol navrhovateľ zaradený do stálej štátnej služby, odbor štátnej služby financie, do funkcie samostatný radca. Rozhodnutím zo dňa 17.2.2006, č. I/122/12625/06/Ian, s účinnosťou od 1.3.2006 bol navrhovateľ trvale preložený na štátnozamestnanecké miesto vo funkcii samostatný radca - kontrolór, na oddelení kontroly Daňového úradu Nitra I, odbor štátnej služby - financie, s pravidelným miestom výkonu štátnej služby na Daňovom úrade Nitra I, čím sa mu zmenil i opis činnosti štátnozamestnaneckého miesta. K najnáročnejším činnostiam, ktoré mal navrhovateľ vykonávať, patrilo samostatné odborné spracúvanie rozhodnutí, kontrolná činnosť a rozhodovanie na druhom stupni správneho konania, pričom v rámci najnáročnejších činností bol navrhovateľ zodpovedný za komplexné a iné kontroly dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov u daňových subjektov, vystavovanie a evidovanie dokumentov v APV DIS, prípravu podkladov k odvolacím konaniam po vykonanej kontrole, vyhľadávaciu činnosť a ostatné činnosti, ako bolo miestne zisťovanie za účelom preverenia dodržiavania daňových zákonov a súvisiacich predpisov, používanie EPR pri evidencii príjmov za účelom preverovania dožiadaní od iných správcov dane a iných orgánov, ako aj za výkon iných činností podľa pokynov a nariadení predstaveného. Navrhovateľ bol v súlade s § 42 a § 32 ods. 1 písm. i/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zaradený s účinnosťou od 21.4.2011 mimo činnej štátnej služby z dôvodu, že bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu; uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii zo dňa 11.4.2011, ČVS: PPZ-175/BPK-S-2009, bol obvinený z pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že T. K. J. I.. L. Š. po predchádzajúcej vzájomnej dohode v presne nezistenej dobe najneskôr do 27.9.2010 v úmysle získať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neoprávneným čerpaním nadmerných odpočtov DPH, zabezpečili podnikateľský subjekt - fyzickú osobu I.. J. L.Ú., s ktorou sa I.. L. Š. dohodol na tom, že v mene jej podnikateľského subjektu si uplatnia neoprávnene nadmerný odpočet DPH z dodávateľských faktúr, ktoré jej oni zabezpečia a po vyplatení nadmerného odpočtu sa so získanými finančnými prostriedkami rozdelia. Následne požiadali navrhovateľa ako pracovníka Daňového úradu Nitra I, kde bol podnikateľský subjekt - fyzická osoba I.. J. L., registrovaný ako platca DPH o preverenie tohto subjektu z hľadiska vhodnosti čerpania nadmerného odpočtu DPH vo vyššej čiastke, čo navrhovateľ preveril v evidenciách daňového úradu, zároveň im prisľúbil byť nápomocný radami, aj po podaní daňového priznania, v prípade vykonávania daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania. Navrhovateľ predmetné rozhodnutie osobne prevzal dňa 21.4.2011. Rozhodnutím zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky v súlade so schválenou vnútornou organizáciou daňového riaditeľstva a platným organizačným poriadkom daňových orgánov rozhodol o schválení zrušenia špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného i miesta s č. 3690 na Daňovom úrade Nitra I, oddelení kontroly, ktoré zastával navrhovateľ, ku dňu 31.12.2011, s tým, že uložil riaditeľke osobného úradu zabezpečiť vykonanie všetkých úkonov súvisiacich so zrušením štátnozamestnaneckých miest a oznámiť tieto zmeny aj vedúcim zamestnancom. Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená v oznámení o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011, keďže navrhovateľ na predchádzajúci list služobného úradu zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/Peka, aby kontaktoval zamestnankyne osobného úradu a dohodol sa s nimi na termíne prerokovania organizačných zmien, nereagoval. Služobný úrad navrhovateľovi zároveň oznámil, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by ho mohol trvale preložiť. Navrhovateľ prevzal oznámenie o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011 spolu s výpoveďou zo dňa 24.11.2011, č. I/127/122562/11/Peka, dňa 19.12.2011. Výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľovi daná podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. z dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 47 písm. b/ zákona, t.j. zrušenia štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa v dôsledku rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120; služobný úrad pre navrhovateľa nemal iné vhodné štátnozamestnanecké miesto. Štátnozamestnanecký pomer sa mal skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Listom zo dňa 20.1.2012 navrhovateľ odporcovi oznámil, že sa naďalej cíti byť zamestnancom štátnej finančnej správy, konanie odporcu považuje za neobjektívne a necitlivé voči jeho osobe, a preto trvá na tom, aby ho odporca ďalej zamestnával. Po zmene štátnozamestnaneckého pomeru si navrhovateľ doplnil vzdelanie štúdiom na vysokej škole; dňa 25.6.2010 promoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na pedagogickej fakulte, odbor technológia vo vzdelávaní. Jeho práca u odporcu spočívala najmä v kontrole daní, pracoval na úseku kontroly, na oddelení výberových daňových kontrol, pričom v roku 1993 bol "prepožičaný" na funkciu krajského metodika štátneho dozoru. Pokiaľ išlo o samotné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou mal navrhovateľ za to, že odporca nemal dať prednosť zamestnancom v dočasnej štátnej službe, keďže on sám vykonával stálu štátnu službu. Odporca disponoval voľnými štátnozamestnaneckými miestami, na ktoré vyhlásil výbery, a tieto mu neponúkol, čím hrubo porušil zákon a jeho diskriminoval. Výpoveď zo dňa 24.11.2011 zo štátnozamestnaneckého pomeru považoval za neplatnú z dôvodu, že 1/ ju odporca s ním neprerokoval, 2/ odporca si nesplnil svoju ponukovú povinnosť, nakoľko mu neponúkol štátnozamestnanecké miesta, osobitne v súvislosti s ktorými vyhlásil výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20. Navrhovateľ mal pritom záujem obsadiť tieto miesta a na ich obsadenie spĺňal i príslušné kvalifikačné predpoklady. Odporca bol zároveň povinný v rámci ponukovej povinnosti ponúknuť mu i štátnozamestnanecké miesto obsadené I.. L. F., ktorá pracovala vo funkcii kontrolór daní na Daňovom úrade Nitra I. Miesta v dočasnej štátnej službe treba považovať za voľné štátnozamestnanecké miesta z pohľadu stálej štátnej služby, na ktoré sa tiež vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Odporca mu mal teda ponúknuť akékoľvek voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré mal k dispozícii. Odporca mal za to, že navrhovateľ bol dôvodne zaradený mimo činnej štátnej služby, keďže mu sám dňa 15.4.2011 oznámil obvinenie z trestného činu napomáhania k trestnej činnosti, čím si splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 60 ods. 2 písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z.; dňa 18.4.2011 obdržal uznesenie vyšetrovateľa policajného zboru zo dňa 11.4.2011, ČVS: PPZ-175/BPK- S-209, z ktorého vyplynulo, že voči navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie za pomoc k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Vzhľadom na zaradenie navrhovateľa do funkcie kontrolóra daní, hlavnú náplň činnosti daňového úradu, ktorou je správa daní a nadväzne na predmet trestného stíhania, postupoval v súlade so zákonom, keď navrhovateľa dňom 21.4.2011 zaradil mimo činnej štátnej služby, na ktorý úkon nebol potrebný súhlas navrhovateľa. Navrhovateľ od toho času mu neoznámil skutočnosti, prípadne nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal dôvody zániku jeho zaradenia mimo činnej štátnej služby. Mal záujem prejednať s navrhovateľom organizačnú zmenu, za ktorým účelom vyslal dňa 25.10.2011 troch zástupcov služobného úradu do miesta trvalého bydliska navrhovateľa, ktorí však navrhovateľa nezastihli, a preto ho vyzval listom zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/Peka, aby sa kontaktoval s osobným úradom a dohodol si termín prerokovania organizačnej zmeny. Keďže navrhovateľ zostal pasívny, písomne mu oznámil existenciu organizačnej zmeny, že služobný úrad nemá pre neho žiadne vhodné voľné štátnozamestnanecké miesto a dňa 19.12.2011 mu doručil výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. V súvislosti s námietkou navrhovateľa ohľadne jeho nadbytočnosti vo väzbe na interné výberové konania odporca nepoprel, že v období od mesiaca september 2011 do mesiaca marec 2012 skutočne vyhlásil výbery, avšak na také štátnozamestnanecké miesta, ktoré boli v predchádzajúcom období obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe; nešlo teda o voľné štátnozamestnanecké miesta. V čase dania výpovede navrhovateľovi nemal žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by bolo pre navrhovateľa vhodné a zároveň nemal ani iné voľné štátnozamestnanecké miesta; v súvislosti so zaradením navrhovateľa mimo činnej štátnej služby ani nemal ponukovú povinnosť voči navrhovateľovi. Odporca ďalej namietal nárok navrhovateľa na náhradu funkčného platu, keď navrhovateľ žiadal 1/ výplatu rozdielu medzi jeho funkčným platom pred zaradením mimo činnej štátnej služby v sume 880,-- € a reálne vyplácanou sumou 530,-- €, ktorá však nesúvisí s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľa, 2/ priznanie náhrady funkčného platu v sume 8.853,87 €, nezohľadňujúc pritom zaradenie mimo činnej štátnej služby, z dôvodu ktorého mu odporca vyplácal len 40 % funkčného platu, t.j. sumu 350,-- €. Štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa bolo zrušené rozhodnutím generálneho riaditeľa č. 71/2011/120, a v čase dania výpovede navrhovateľovi neevidoval žiadne voľné a zároveň vhodné štátnozamestnanecké miesto, ktoré by mu ponúkol. Síce vyhlásil viaceré výbery na obsadenie štátnozamestnaneckých miest, avšak tieto boli vyhlásené na miesta, v tom čase obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, a teda len v súvislosti s týmito miestami sa odporca rozhodol obsadiť ich formou výberu, nie trvalým preložením, ako to má na mysli ustanovenie § 21 zákona č. 400/2009 Z. z. Pokiaľ išlo o navrhovateľom označené výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, tieto vyhlásil dňa 20.1.2012, keďže išlo o obsadenie štátnozamestnaneckých miest vytvorených v štruktúre orgánov štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva dňom 1.1.2012 rozhodnutím prezidenta Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1/2012/1010000 o vytvorení štátnozamestnaneckých miest a miest vo výkone práce vo verejnom záujme, ktoré boli v tom čase obsadené zamestnankyňami v dočasnej štátnej službe; výbery sa vzťahovali k štátnozamestnaneckým miestam pod č. 2678 (V 2012/1/20), č. 2650 (V 2012/2/20) a č. 2740 (V 2012/3/20). Štátnozamestnanecké miesto pod č. 2678, vo funkcii odborný radca, kontrolór na oddelení daňovej kontroly 3, Daňového úradu Nitra, bolo obsadené I.. P. B., štátnozamestnanecké miesto pod č. 2650, vo funkcii samostatný radca, kontrolór na oddelení daňovej kontroly 1, Daňového úradu Nitra bolo obsadené I.. S. B., štátnozamestnanecké miesto pod č. 2740, vo funkcii radca, správca II, na oddelení správy daní 4, pobočky Daňového úradu Komárno bolo obsadené B. R.. Ani štátnozamestnecké miesto I.. L. F. nemohol navrhovateľovi ponúknuť, hoci išlo o miesto odborného radcu na Daňovom úrade Nitra I (štátnozamestnanecké miesto č. 3709), pretože ho I.. L. F. obsadila dňa 1.10.2011 vymenovaním do stálej štátnej služby. Za vhodné štátnozamestnanecké miesto považoval len reálne voľné miesto, teda také, ktoré nebolo obsadené ani štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe. Odporca v súvislosti s miestami obsadenými zamestnancami v dočasnej štátnej službe vyhlásil v období od 31.10.2011 do 15.11.2011 výbery na obsadenie týchto miest, pričom výbery prebiehali v období od 24.11.2011 do 20.12.2011 a boli úspešné. V dôsledku zaradenia navrhovateľa mimo činnej štátnej služby, odporca voči nemu ani nemal ponukovú povinnosť, pretože počas trvania zaradenia mimo činnej štátnej služby ho nemohol zaradiť na iné štátnozamestnanecké miesto, a to ani preložením. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 125, § 5 ods. l, § 16 ods. l, § 17 ods. l, § 42 ods. l, § 46 ods. l písm. b/, § 47 písm. b/, § 49 ods. l písm. a/ zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 61 ods. l, ods. 2, § 77 Zákonníka práce. Skutkovo dôvodil tým, že výpoveď spĺňa formálne náležitosti: 1. písomná forma, 2. doručenie výpovede do vlastných rúk druhému účastníkovi, 3. dostatočná konkretizácia výpovedného dôvodu v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Osobitne z obsahu právneho úkonu odporcu je zrejmé, že výpovedi predchádzalo zrušenie štátnozamestnaneckého miesta v dôsledku rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, na základe ktorého, okrem iného, došlo k zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta samostatný radca - kontrolór, oddelenie kontroly, s pravidelným miestom vykonávania štátnej služby na Daňovom úrade Nitra I, obsadené navrhovateľom. Súd mal za to, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bol dostatočne špecifikovaný tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, z akého konkrétneho dôvodu odporca prikročil k rozviazaniu štátnozamestnaneckého pomeru s navrhovateľom. Zostalo nepochybné, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru bola navrhovateľovi doručená dňa 19.12.2011, počnúc dňom 1.1.2012 začala navrhovateľovi plynúť výpovedná doba 2 mesiacov, ktorej koniec pripadol na 28.2.2012. Navrhovateľ podal návrh na určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru na súd dňa 24.4.2012, t.j. v prekluzívnej dobe stanovenej v § 77 Zákonníka práce (v spojení s § 120 zákona č. 400/2009 Z.z.). Navrhovateľ považoval výpoveď za neplatnú z dôvodu, že 1/ odporca s ním predmetnú výpoveď zo dňa 24.11.2011 neprerokoval, 2/ odporca si nesplnil svoju ponukovú povinnosť a navrhovateľovi neponúkol ako vhodné a voľné štátnozamestnanecké miesta tie, na ktoré vyhlásil následne výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20 a neponúkol mu ani štátnozamestnanecké miesto obsadené I.. L. F., resp. miesta v dočasnej štátnej službe. V prípade navrhovateľa bol naplnený predpoklad zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, a to rozhodnutím generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, v zmysle ktorého generálny riaditeľ schválil dňom 31.12.2011 zrušenie bližšie označených a špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného, i štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa pod č. 3690 a uložil riaditeľke osobného úradu zabezpečiť všetky úkony súvisiace so zrušením štátnozamestnaneckých miest a zmeny oznámiť i vedúcim zamestnancom. Navrhovateľ bol preukázateľne oboznámený s obsahom rozhodnutia generálneho riaditeľa, v časti týkajúcej sa zrušenia jeho štátnozamestnaneckého miesta, ktorá skutočnosť vyplýva z listu odporcu s názvom Oznámenie o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011, ktorý navrhovateľ prevzal spolu s výpoveďou zo dňa 24.11.2011. Pokiaľ išlo o ponuku vhodného štátnozamestnaneckého miesta, súd prvého stupňa vychádzal z ustálenej súdnej judikatúry, a síce, že z hľadiska dodržania ponukovej povinnosti zamestnávateľa (osobného úradu), je významné jedine to, či tento disponoval voľnými pracovnými miestami v okamžiku dania výpovede, t.j. nie pred tým, ale ani po tomto období (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 21Cdo 1369/2001). Navrhovateľ, na ktorého sa v rámci kontradiktórneho súdneho konania vzťahuje tak bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno, označil v rámci odôvodnenia skutkových tvrdení o porušení ponukovej povinnosti odporcu štátnozamestnanecké miesta, ktoré mali byť v čase dania výpovede voľné a mali mu byť ako vhodné ponúknuté. Išlo o štátnozamestnanecké miesta, na ktoré odporca vyhlásil výbery pod č. V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, a tieto sa vzťahovali na funkcie: 1. odborný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie daňovej kontroly 3; samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar Daňový úrad Nitra, oddelenie daňovej kontroly 1, na ktoré pozície splnil kvalifikačný predpoklad, a to dosiahnutie vysokoškolského vzdelania 1. stupňa; radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, organizačný útvar pobočka Daňový úrad Komárno, oddelenie správy daní 4, s kvalifikačným predpokladom úplné stredné vzdelanie alebo vyššie odborné vzdelanie alebo vysokoškolské vzdelanie, ktorá pozícia bola dokonca nižšou, akú zastával pôvodne navrhovateľ, a preto by splnil kvalifikačný predpoklad i na obsadenie tohto štátnozamestnaneckého miesta. Navrhovateľom označené štátnozamestnanecké miesta odborný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej kontroly 3; samostatný radca - kontrolór, v odbore 2.02 Financie, na Daňovom úrade Nitra, oddelenie daňovej kontroly 1; radca - správca II, v odbore 2.02 Financie, na pobočke Daňového úradu Komárno, oddelenie správy daní 4, v súvislosti s ktorým odporca vyhlásil výbery pod V 2012/1/20, V 2012/2/20 a V 2012/3/20, v čase dania výpovede štátnozamestnaneckého pomeru navrhovateľovi (24.11.2011) neboli vytvorené a po ich vytvorení dňom 1.1.2012 boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe, z dôvodu ktorého nemohli byť navrhovateľovi ponúknuté ako voľné. Keďže súd nemal za preukázané splnenie predpokladu existencie označených štátnozamestnaneckých miest ako voľných, nepovažoval za potrebné zaoberať sa posudzovaním ich vhodnosti pre navrhovateľa z hľadiska jeho kvalifikácie. V čase dania výpovede odporca nedisponoval žiadnym voľným a zároveň vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre navrhovateľa. Súd sa nestotožnil s navrhovateľom namietanou existenciou voľných štátnozamestnaneckých miest v dočasnej štátnej službe, ktoré mu mal odporca ponúknuť, s poukazom na prehľad miest obsadených zamestnancami v dočasnej štátnej službe ku dňu 24.11.2011, ktorý založil do spisu odporca. Z odporcom predloženého prehľadu vyplýva, že v čase dania výpovede navrhovateľovi nedisponoval voľnými miestami v dočasnej štátnej službe, ktoré by navrhovateľovi mohol ponúknuť, keďže jednotlivo označené štátnozamestnanecké miesta boli v období od 1.6.2011 do 1.9.2011 postupne obsadzované zamestnancami zaradenými do dočasnej štátnej služby a až následne na ne odporca vyhlásil výbery; nešlo teda o štátnozamestnanecké miesta voľné. Súd v tomto smere poukázal aj na dôvodovú správu zákona č. 400/2009 Z.z., v zmysle ktorej sa za voľné štátnozamestnanecké miesto považuje také miesto, na ktorom nikto, teda žiaden zamestnanec, nevykonáva štátnu službu. Z citovaného zákona pritom nepochybne vyplýva, že štátna služba sa z hľadiska svojho druhu vykonáva buď ako stála alebo ako dočasná štátna služba, pričom ide o rovnocenné štátne služby v zmysle § 5 zákona č. 400/2009 Z.z., s totožným obsahom, len s určitým obmedzením z hľadiska času, keď dočasná štátna služba trvá len po dobu určitú. Podľa mienky súdu by sa za voľné štátnozamestnanecké miesto mohlo považovať len také miesto, ktoré by nebolo obsadené žiadnym štátnym zamestnancom vykonávajúcim či už stálu alebo dočasnú štátnu službu. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že mu mal odporca ponúknuť i štátnozamestnanecké miesto I.. L. F., ktorá vykonávala funkciu odborný radca, kontrolór, na Daňovom úrade Nitra I, toto miesto nebolo voľným štátnozamestnaneckým miestom, keďže ho I.. L. F. obsadila dňa 1.10.2011 vymenovaním do stálej štátnej služby po absolvovaní výberu. Navrhovateľ tieto skutočnosti nerozporoval. Štátnozamestnanecké miesto I.. L. F. preto nemohlo byť považované za voľné štátnozamestnanecké miesto, vo vzťahu ku ktorému by sa vzťahovala ponuková povinnosť odporcu. Navrhovateľ teda nepreukázal existenciu voľného a zároveň pre neho vhodného štátnozamestnaneckého miesta, ktoré mu mal odporca ponúknuť v rámci splnenia ponukovej povinnosti. Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu, podľa ktorej sa vzhľadom na zaradenie navrhovateľa mimo činnej štátnej služby na neho nevzťahovala ponuková povinnosť. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplýva vyňatie odporcu spod ponukovej povinnosti v prípade zaradenia štátneho zamestnanca, s ktorým ukončuje štátnozamestnanecký pomer výpoveďou podľa § 47 ods. 1 písm. b/, mimo činnej štátnej služby. Napokon i ustanovenie § 44 ods. 2 zákona č. 400/2009 Z.z. predpokladá opätovné zaradenie štátneho zamestnanca na to isté štátnozamestnanecké miesto len za predpokladu, že nie je zrušené a štátny zamestnanec by sa nedohodol so služobným úradom inak. Ponuková povinnosť odporcu ako služobného úradu platila i vo vzťahu k navrhovateľovi, postavenému mimo činnej štátnej služby. Zároveň však samotné postavenie navrhovateľa mimo činnej štátnej služby nebolo prekážkou dania výpovede, keď ani také obmedzenie z ustanovení zákona č. 400/2009 Z.z. nevyplýva, ako nesprávne namietal navrhovateľ. Ustanovenie § 49 zákona č. 400/2009 Z.z. taxatívne uvádza prípady, v ktorých platí zákaz dania výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, ale do jeho rámca nespadá navrhovateľ. Ochranná doba, počas ktorej služobný úrad nesmie ukončiť štátnozamestnanecký pomer so zamestnancom, sa vzťahuje síce na štátneho zamestnanca postaveného mimo činnej štátnej služby, avšak s výnimkou zamestnanca postaveného mimo činnej štátnej služby z dôvodov podľa § 42 zákona. Z dodatku č. 1 k služobnej zmluve zo dňa 26.7.2002, datovaného dňom 19.4.2011, je pritom zrejmé, že navrhovateľ bol zaradený mimo činnej štátnej služby v súlade s § 42 zákona č. 400/2009 Z.z., keďže bol obvinený zo spáchania úmyselného trestného činu a jeho ďalšie vykonávanie štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Je teda zrejmé, že na navrhovateľa sa ochrana pred skončením štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nevzťahovala. Odporcovi zo zákona č. 400/2009 Z.z., ani podporne zo Zákonníka práce, nevyplýva povinnosť prerokovať so štátnym zamestnancom výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru. Pre platnosť výpovede postačuje, že navrhovateľ bol oboznámený s rozhodnutím o organizačnej zmene (s rozhodnutím generálneho riaditeľa zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120), v zmysle ktorého generálny riaditeľ schválil zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa dňom 31.12.2011. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania postupom podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. v sume 38,60 € spočívajúcich v náhrade cestovného v sume 22,40 € za cestu splnomocnenej zástupkyne odporcu autobusom z Banskej Bystrice (mimo jej bydliska) do Bratislavy a späť á 11,20 € dňa 10.9.2014, v stravnom v sume 16,20 € dňa 2.6.2014, 10.9.2014, 8.10.2014 á 4,-- €/deň (§ 5 ods. l písm. a/ zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 248/2012 Z.z. o sumách stravného), dňa 3.12.2014 v sume 4,20 € (§ 5 ods. l písm. a/ zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 Z.z. o sumách stravného). Vychádzal z písomného vyčíslenia trov konania odporcom; odporcovi nepriznal uplatnenú náhradu za cestovné na trase Banská Bystrica - Bratislava a späť na pojednávanie na Okresnom súde Bratislava I. v dňoch 2.6.2014, 8.10.2014, 3.12.2014, keďže odporca nijako nepreukázal, že predmetné náklady na cestovné z Banskej Bystrice do Bratislavy a späť skutočne vynaložil, nepreukázal ani vynaloženie nákladov na cestovanie splnomocnenej zástupkyne odporcu prostriedkom MHD v Bratislave. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja účastníci. Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v celom jeho rozsahu dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V posudzovanej veci je rozhodujúca otázka, či si odporca voči nemu splnil ponukovú povinnosť v zmysle ustanovenia § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce. Pokiaľ zamestnávateľ neponúkne zamestnancovi prechod na iné vhodné a voľné miesto, ak takým disponuje, je výpoveď neplatná z dôvodu, že nebola splnená ponuková povinnosť. Ako vyplýva z ustanovenia § 48 zákona č. 400/2009 Z.z. je možné zmenu štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj počas plynutia výpovednej doby trvalým preložením v služobnom úrade alebo do iného služobného úradu. Až v prípade, žeby nebol ochotný prejsť na takúto inú pre neho vhodnú prácu, by mu odporca mohol dať výpoveď. V konaní bolo nesporné, že odporca v rozhodnom čase vyhlásil viaceré výbery na obsadenie voľných štátnozamestnaneckých miest, ako to vyplynulo z prehľadu miest obsadených zamestnancami v dočasnej štátnej službe ku dňu 24.11.2011. Podľa uvedeného prehľadu v deň dania výpovede sa úspešne uskutočnili dva výbery (V 2011/116/20, V 2011/115/20) a ďalšie výbery boli zverejnené a uskutočnené počas plynutia výpovednej doby. Nesúhlasil s tvrdením odporcu v tom, že tieto výbery boli vyhlásené na miesta, v tom čase obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe, a teda len v súvislosti s týmito miestami sa rozhodol obsadiť ich formou výberu, nie trvalým preložením, a preto ich nepovažoval za vhodné. Týmto konaním postupoval v rozpore s § 46 ods. l písm. c/ Zákonníka práce a voľné a vhodné štátnozamestnanecké miesta mu neponúkol napriek tomu, že spĺňal kvalifikačné predpoklady na obsadenie uvedených miest. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť v celom rozsahu; žiadal náhradu trov konania. Hoci odvolanie navrhovateľa smerovalo aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, v odvolaní vôbec nenamietal jeho vecnú a právnu nesprávnosť. Odvolanie odporcu smerovalo proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Súd dôvodil, že vychádzal z písomného vyčíslenia náhrady trov konania, avšak rozhodol nesprávne. Zo spisu jednoznačne vyplýva, že jeho splnomocnená zástupkyňa s trvalým bydliskom a pravidelným miestom vykonávania štátnej služby v Banskej Bystrici sa osobne zúčastnila všetkých pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I., a teda vynaložil výdavky na cestovné v súvislosti s obranou svojho práva v konaní pred súdom. Doklad o vynaloženom cestovnom zo dňa 10.9.2014 predložil len ako vzorový doklad preukazujúci výšku výdavkov na cestovné autobusovou prepravou na trase Banská Bystrica - Bratislava. V iných sporoch preukazoval vynaloženie výdavkov na cestovné obdobným spôsobom alebo iba doložením informácie o výške cestovného na príslušnej trase. Absencia predloženia dokladu o výške výdavkov na cestovné za jednotlivé dni pojednávania nemôže byť dôvodom na nepriznanie ich náhrady v súdnom konaní, navyše ak je táto skutočnosť všeobecne známa a je možné si ju overiť prostredníctvom bežne dostupných masovokumunikačných prostriedkov. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 111,40 € spočívajúcich v hotových výdavkoch do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa odporca dôvodil, že námietky navrhovateľa uvedené v podanom odvolaní sú nedôvodné pre zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkové zistenia, s ktorými sa oboznámil v priebehu konania. Stotožnil sa s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, pokiaľ prihliadol na jeho námietky vznesené počas konania vo vzťahu k ponukovej povinnosti voči navrhovateľovi. Sám v konaní preukázal, že vhodné štátnozamestnanecké miesta v čase dania výpovede navrhovateľovi nemal k dispozícii, a preto ich navrhovateľovi nemohol ponúkať pre účely preloženia. Ustanovenie § 63 ods. 2 písm. b/ Zákonníka práce v jeho prípade nie je možné použiť, pretože sa na štátnozamestnanecké vzťahy nevzťahuje (§ 120 zákona č. 400/2009 Z.z.). Ustanovenie § 46 ods. l písm. c/ zákona č. 400/2009 Z.z. upravuje diametrálne odlišný spôsob skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru). Vo vzťahu k výberom č. V 2011/116/20, V 2011/115/20 potvrdil, že tieto sa uskutočnili dňa 24.11.2011, teda v deň, kedy bola navrhovateľovi daná výpoveď. Aj napriek tomu dôvodí, že miesta, na ktoré boli dňa 31.10.2011 vyhlásené a dňa 24.11.2011 uskutočnené výbery, nemohli byť ponúkané navrhovateľovi, lebo nespĺňal podmienku „vhodnosti“. Dané štátnozamestnanecké miesta boli aj v deň konania výberu obsadené štátnymi zamestnancami v dočasnej štátnej službe. Takéto miesta nepovažuje za štátnozamestnanecké miesta vhodné na ponuku. Zdôraznil dôvodovú správu k zákonu č. 400/2009 Z.z., podľa ktorej za voľné štátnozamestnanecké miesto je potrebné považovať miesto, na ktorom nikto nevykonáva štátnu službu. Miesto obsadené štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe túto podmienku nespĺňa. Výbery na ďalšie štátnozamestnanecké miesta boli zverejnené a uskutočnené počas plynutia jeho výpovednej doby, týkali sa obsadenia štátnozamestnaneckých miest, ktoré boli vytvorené až rozhodnutím prezidenta finančnej správy zo dňa 1.1.2012, č. 1/2012/1010000, a teda v čase dania výpovede navrhovateľovi neexistovali. Ustanovenie § 23 zákona č. 400/2009 Z.z., ktoré upravuje podmienky realizácie výberu na obsadenie štátnozamestnaneckého miesta, navyše možnosť zrušenia vyhláseného výberu zo strany služobného úradu ani nepripúšťa. Nadväzne na ustanovenie § 48 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z.z. ide o možnosť a nie povinnosť služobného úradu, pričom k trvalému preloženiu sa vyžaduje súhlas služobného úradu a aj štátneho zamestnanca. Nemôže žiadať iný služobný úrad, aby prijal navrhovateľa počas plynutia jeho výpovednej doby. Zrušenie štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa bolo súčasťou rozsiahlej organizačnej zmeny, ktorá prebiehala už od polovice roku 2011 a ktorej výsledkom bolo s účinnosťou od 1.1.2012 vytvorenie nového orgánu štátnej správy v oblasti daní a ciel - Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. S týmto procesom bezprostredne súvisela aj nevyhnutná regulácia počtu zamestnancov vykonaná na základe mnohých analýz zameraných na vyhodnotenie potreby a účelnosti konkrétneho štátnozamestnaneckého miesta v plánovanej novej organizačnej štruktúre; táto sa nedotkla len štátnozamestnaneckého miesta navrhovateľa. Okrem jeho miesta bolo zrušených dňom 31.12.20111 ďalších 181 štátnozamestnaneckých miest; išlo pritom o rozhodnutie jedno z mnohých, ktoré vydal v rozhodnom období pripravovanej organizačnej zmeny. V zmysle ustanovenia § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. bolo jeho povinnosťou predtým, ako pristúpi k forme skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou s navrhovateľom, uskutočniť ponuku vhodného štátnozamestnaneckého miesta v prípade, že takéto voľné a vhodné miesto pre navrhovateľa v rozhodnom čase mal. Táto ponuková povinnosť by musela bezprostredne predchádzať jeho rozhodnutiu dať štátnemu zamestnancovi výpoveď. Medzi ponukou iného vhodného miesta a daním výpovede musí byť určitá časová postupnosť, zamestnávateľ musí ponuku inej vhodnej práce zamestnancovi uskutočniť predtým, než mu dá výpoveď z pracovného pomeru. Je preto logické, že splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa ako hmotnoprávneho predpokladu pre danie platnej výpovede, skúma súd podľa stavu v čase dania výpovede. V závere vyjadrenia zdôraznil, že v čase dania výpovede, teda ku dňu 24.11.2011, boli všetky štátnozamestnanecké miesta v štruktúre jeho právneho predchodcu (Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky) obsadené štátnymi zamestnancami v stálej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe; existovala tak absolútna nemožnosť navrhovateľa ďalej zamestnávať, a tak ponukovú povinnosť objektívne ani nemohol splniť. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, potvrdiť; trval na podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporcu k jeho odvolaniu, k odvolaniu odporcu, proti rozsudku súdu prvého stupňa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa vo veci samej zamietnutý, nie je dôvodné; že odvolanie odporcu proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania dôvodné je. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. marca 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca navrhovateľa, upovedomení zákonným spôsobom. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či súd všeobecného súdnictva má právomoc konať vo veci neplatnosti rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru, resp. právomoc svedčí súdu v správnom súdnictve. Hoci štátnozamestnanecký vzťah trval od roku 1991, k jeho skončeniu došlo až v roku 2011 výpoveďou podľa zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe citujúc ustanovenia tohto zákona (ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2009), ktorým bol zrušený zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na prejednávanú vec (konanie o neplatnosť rozviazania štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou začaté v roku 2012) je preto potrebné aplikovať zákon č. 400/2009 Z.z. (§ 131, § 142 bod 1). Ako z ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z.z. vyplýva, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia Zákonníka práce; okrem iných aj § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a 2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 4, 5 a 7, § 77 až § 80. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v konaniach vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začaté po 1.11.2009 sa postupuje podľa zákona č. 400/2009 Z.z. a na prejednanie veci má právomoc súd všeobecného súdnictva (§ 6 ods. l zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov, § 77 Zákonníka práce; v neposlednom rade aj § 125 zákona č. 400/2009 Z.z.). Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru po 1.11.2009 výpoveďou zo strany služobného úradu stratilo charakter individuálneho správneho aktu a pretransformovalo sa na jednostranný právny úkon zamestnávateľa obdobný výpovedi z pracovnoprávneho vzťahu. Podanie návrhu na určenie neplatnosti takéhoto jednostranného právneho úkonu a uplatnenie nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou nepodlieha súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v rámci správneho súdnictva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2011, sp.zn. 4 Nds 3/2011). Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že navrhovateľ od roku 1991 pracoval u zamestnávateľa Daňové riaditeľstvo Nitra, že v neskoršom období dochádzalo (len) ku zmene obsahu pracovnej zmluvy, neskôr v dôsledku zákonnej úpravy štátnozamestnaneckého pomeru. Zostalo tiež nepochybné, že rozhodnutím zo dňa 13.10.2011, č. 71/2011/120, generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky (právneho predchodcu odporcu) rozhodol v súlade so schválenou vnútornou organizáciou daňového riaditeľstva a platným organizačným poriadkom daňových orgánov o schválení zrušenia špecifikovaných štátnozamestnaneckých miest, okrem iného aj miesta č. 3690 na Daňovom úrade Nitra I, oddelení kontroly, ktoré zastával navrhovateľ (ku dňu 31.12.2011). Táto skutočnosť bola navrhovateľovi oznámená v oznámení o organizačnej zmene zo dňa 24.11.2011, keďže navrhovateľ na predchádzajúci list služobného úradu zo dňa 25.10.2011, č. I/127/112566/11/ Peka, aby kontaktoval zamestnankyne osobného úradu a dohodol sa s nimi na termíne prerokovania organizačných zmien, nereagoval; oznámenie o organizačnej zmene, spolu s tým, že nemá pre neho žiadne voľné štátnozamestnanecké miesto, mu bolo doručené spolu s výpoveďou (dňa 19.12.2011). Navrhovateľ opak ani netvrdil, a teda ani nepreukázal. Nebolo preukázané, účastníci ani netvrdili, žeby sa dohodli inak. Z dôvodu, že odporca nemal žiadne iné voľné a pre navrhovateľa vhodné štátnozamestnanecké miesto, rozviazal štátnozamestnanecký pomer s navrhovateľom výpoveďou zo dňa 24.11.2011 podľa § 46 ods. l písm. b/, § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. Výpovedná doba bola dvojmesačná a začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede (1.1.2012), skončila uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca (28.2.2012). Navrhovateľ sa domáha vyslovenia neplatnosti skončenia tohto štátnozamestnaneckého pomeru na súde v prekluzívnej dobe. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva práva a povinnosti vyplývajúce zo služobného pomeru, štátnozamestnaneckých vzťahov, pracovnoprávnych vzťahov a z iných právnych vzťahov zamestnancov, ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov prechádzajú od 1.1.2012 z Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky a Colného riaditeľstva Slovenskej republiky na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Podľa § 46 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z.z. zamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa § 47 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak. Na to, aby bolo možné výpoveď danú odporcom navrhovateľovi z tohto výpovedného dôvodu považovať za platnú, museli byť v čase dania výpovede súčasne splnené všetky zákonom predpokladané podmienky, a síce 1/ zrušenie takéhoto štátnozamestnaneckého miesta, 2/ služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v (tom istom) služobnom úrade, 3/ so služobným úradom sa nedohodne inak. V čase dania výpovede (24.11.2011) bolo nepochybne preukázané, že v služobnom úrade, v ktorom navrhovateľ vykonával štátnu službu (bez ohľadu na to, že v danom čase bol zaradený mimo činnej štátnej služby), fyzicky nebolo žiadne iné vhodné štátnozamestnanecké miesto; navrhovateľ sa so svojím služobným úradom nedohodol inak. Za tohto skutkového stavu si odporca (objektívne) nemohol splniť ponukovú povinnosť. Na veci nič nemení skutočnosť, že niektoré štátnozamestnanecké miesta v služobnom úrade boli obsadené zamestnancami v dočasnej štátnej službe a že na ne bolo vyhlásené výberové konanie, výber. Štátna služba je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby, ktorá zahŕňa činnosti uvádzané v ustanovení § 5 zákona č. 400/2009 Z.z. Štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby (§ 6 ods. l zákona č. 400/2009 Z.z.). Odbor štátnej služby je odborný úsek, v ktorom štátny zamestnanec vykonáva štátnu službu (§ 7 ods. l zákona č. 400/2009 Z.z.). Služobný úrad koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov tohto služobného úradu, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 6 zákona č. 400/2009 Z.z.). Z vyššie uvedeného vyplýva, že štátny zamestnanec plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby, na konkrétnom odbornom úseku za predchádzajúceho splnenia podmienok prijatia do štátnej služby, medzi iným aj odborné, kvalifikačné predpoklady. Znamená to, že splnenie podmienky pre platnú výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru pre nemožnosť štátneho zamestnanca ďalej zamestnávať je, že (len) služobný úrad, na ktorom štátny zamestnanec plnil úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plnil úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v príslušnom odbore štátnej služby v čase dania výpovede, tohto štátneho zamestnanca nemá možnosť ďalej zamestnávať, nemá pre neho miesto zodpovedajúce predovšetkým kvalifikačným predpokladom zamestnanca, doteraz ním vykonávanej činnosti vzhľadom tiež na dovtedajšiu funkciu, postavenie, samozrejme za súčasného splnenia zákonom dovoleného spôsobu obsadzovania štátnozamestnaneckých miest (§ 20 a nasl. zákona č. 400/2009 Z.z.); nestačí spĺňať len zdravotné predpoklady. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že štátnozamestnanecké miesto navrhovateľa (radové miesto štátneho zamestnanca) sa obsadzovalo výberom (§ 20 ods. 2 písm. b/, § 22, § 23 zákona č. 400/2009 Z.z.). Výber osobitne upravoval zákon v ustanovení § 23, a tak pre výber nebolo možné použiť ustanovenie § 22 citovaného zákona upravujúce výberové konanie. Vo vzťahu k voľným štátnozamestnaneckým miestam v iných služobných úradoch ponuka zo strany služobného úradu navrhovateľa by nemohla obstáť už len z toho dôvodu, že trvalé preloženie je možné (len) po dohode vedúcich úradov príslušných služobných úradov. V prejednávanej veci teda bolo nepochybne preukázané, že služobný úrad navrhovateľa v čase dania výpovede nemal pre navrhovateľa iné vhodné štátnozamestnanecké miesto (zodpovedajúce jej kvalifikácii, odbornosti, vzhľadom na jeho dovtedajšiu funkciu, postavenie, zdravotný stav), účastníci sa nedohodli inak, a tak bolo namieste len skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, čo sa napokon aj stalo. Výpoveď odporcu zo dňa 24.11.2011 je platná, spĺňa všetky formálne i materiálne náležitosti, následne potvrdené aj vykonaným dokazovaním. Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil správne skutkové závery, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok spĺňa náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody, citované zákonné ustanovenia, už nebol daný zákonný dôvod zaoberať sa nárokmi navrhovateľa súvisiacimi s neplatným rozviazaním štátnozamestnaneckého pomeru; odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 3.12.2014, č.k. 25 Cpr 3/2012-169, vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo veci samej zamietol, potvrdil ako vecne a právne správny (§ 219 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p.). V tejto časti rozsudok postráda podrobné odôvodnenie v časti, v ktorej nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Na jednej strane súd dôvodí, že splnomocnený zástupca odporcu sa na pojednávaní na Okresnom súde Bratislava I. v dňoch 2.6.2014, 10.9.2014, 8.10.2014, 3.12.2014, osobne zúčastnil, na druhej strane mu ale nepriznal trovy konania spočívajúce v cestovnom na trase Banská Bystrica - Bratislava a späť (len) s odôvodnením, že nepreukázal, že náklady na cestovné skutočne vynaložil; vrátane cestovania prostriedkom MHD v Bratislave. Úlohou súdu prvého stupňa je v ďalšom konaní vyzvať odporcu, v prípade, že sa mu nezachovali cestovné lístky, aby predložil potvrdenie prepravcu o výške cestovných nákladov v uvedených dňoch. Následne súd prvého stupňa o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa opätovne rozhodne. Súčasne rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. l, ods. 3, § 142 ods. l O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.