Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/131/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112217168 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112217168.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci: Xalastor a.s., Hattalova 12/ C, 831 03 Bratislava, IČO: 45 466 343 proti odporcovi: HDH Development, s.r.o., Obchodná 7, 811 06 Bratislava, IČO: 35 912 804, pr. zast.: I.U.S. JUDr. Katarína Marková s.r.o., Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava, IČO: 47 236 981 o zaplatenie 6.456,77 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 25Cb 143/2012-72 zo dňa 21.11.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/143/2012-72 zo dňa 21.11.2014 p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 295,53 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 965,37 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet I.U.S. JUDr. Katarína Marková s.r.o., Bratislava, IČO: 47 236 981. V odôvodnení uviedol, že podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 6.456,77 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení výsledkov dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, nakoľko súd nemal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 6.456,77 eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou za preukázaný. Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na predmet záväzku medzi navrhovateľom a odporcom posúdil záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o nájme dopravného prostriedku v zmysle ust. § 630 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa ako prvú posudzoval otázku platnosti Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637. V zmysle čl. I ods. 1 zmluvy je prenajímateľ (navrhovateľ) „oprávneným držiteľom“ motorového vozidla. Z uvedeného slovného spojenia jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o nájme dopravného prostriedku navrhovateľ nebol vlastníkom motorového vozidla. Nevyhnutným predpokladom na platné uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku je preto, podľa názoru súdu, udelenie súhlasu vlastníka motorového vozidla na uzavretie predmetnej nájomnej zmluvy a odovzdanie motorového vozidla do užívania tretej osoby. Súd konštatuje, že navrhovateľ súdu nepredložil nijaký dôkaz, ktorý by preukazoval, že zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 bola uzavretá so súhlasom oprávneného vlastníka motorového vozidla. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani so samotnej zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 a s touto otázkou sa navrhovateľ žiadnym spôsobom nevysporiadal ani v návrhu na začatie konania. Prípadný súhlas vlastníka motorového vozidla na uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku udelený navrhovateľovi navrhovateľ súdu nepredložil ani medzi k návrhu priloženými listinnými dôkazmi. Súd sa plne stotožnil s názorom odporcu, že udelenie súhlasu vlastníka predmetu nájmu na jeho nájom tretej osobe je podmienkou platnosti zmluvy medzi prenajímateľom a touto treťou osobou. Súd má na základe uvedeného za to, že absencia súhlasu vlastníka motorového vozidla udeleného navrhovateľovi na prenechanie motorového vozidla do nájmu tretej osobe (odporcovi) je takým nedostatkom, ktorý spôsobuje neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637, a to od jej počiatku. Nakoľko je podľa názoru súdu predmetná zmluva neplatná ex tunc, nie je preukázaný ani nárok navrhovateľa na zaplatenie ostatnej časti nájomného za mesiac október 2010 vo výške 2.020,- eur spolu s úrokom z omeškania. Súd mal ďalej za to, že nakoľko je zmluva o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 neplatná ako celok, tak sú neplatné aj ustanovenia zmluvy upravujúce zmluvnú pokutu. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Neplatnosť hlavného záväzku, a teda skutočnosť, že hlavný záväzok nevznikol, preto spôsobuje, že nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Preto vzhľadom na súdom konštatovanú neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku, nevznikol navrhovateľovi ani nárok na zaplatenie ním požadovanej zmluvnej pokuty. Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.990,- eur s príslušenstvom a sumy vo výške 1.446,77 eur s príslušenstvom, a to titulom bezdôvodného užívania motorového vozidla odporcom za obdobie mesiaca november 2010 a za obdobie od 01.12.2010 do 15.12.2010. Súd mal pri posudzovaní predmetného nároku navrhovateľa na to, že nijakým spôsobom nepreukázal, že odporca v uvedenom čase vozidlo bezdôvodne užíval, a to napríklad tým, že počas uvedenej doby vykonával opatrenia na získanie motorového vozidla späť do svojej dispozície. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, a preto jeho návrh zamietol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na konštatovanú neplatnosť zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 2010 637 z dôvodu absencie súhlasu vlastníka motorového vozidla udeleného navrhovateľovi na prenechanie motorového vozidla do nájmu odporcovi sa súd nezaoberal ďalšími skutočnosťami uvádzanými účastníkmi konania. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Výška trov konania odporcu predstavuje sumu 965,37 eur a pozostáva z náhrady trov právneho zastupovania. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že je pravdou, že navrhovateľ predvolanie prevzal dňa 03.11.2014. Doporučeným listom sa navrhovateľ z konaného pojednávania ospravedlnil dňa 20.11.2014 nakoľko sa nachádzal mimo územia SR. Mal zato, že súd mal konanie odročiť na nový termín. Keďže sa tak nestalo, bolo porušené právo navrhovateľa a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Súd v odôvodnení rozsudku nájomnú zmluvu o nájme dopravného prostriedku z ktorej je uplatňovaná škoda vyhodnotil ako neplatnú od samého začiatku, nakoľko navrhovateľ je nájomca predmetu zmluvy a bez súhlasu vlastníka nebolo možné ďalej vozidlo dať do podnájmu týmto typom zmluvy. Navrhovateľ súdu predkladá súhlas vlastníka na prenájom vozidla nájomcom, ktorý bol v čase keď bola zmluva s dlžníkom podpisovaná daný ústne. Vlastník týmto vyhlásením deklaruje, že súhlasil s ďalším prenájmom vozidla spoločností HDH Develompet. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada odvolací súd, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové pre jednanie a rozhodnutie. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Uviedol, že v danom prípade je absolútne vylúčené, aby konajúci súd svojim postupom odňal možnosť navrhovateľovi konať pred súdom, keď konajúci súd dňa 21.11.2014 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a zároveň rozhodol vo veci samej. Výlučnosť je daná tým, že navrhovateľ v skutočnosti včas: neoznámil konajúcemu súdu svoju neprítomnosť na pojednávaní, svoju neprítomnosť ani neospravedlnil, dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní ani nepreukázal, nepožiadal konajúci súd, aby v jeho neprítomnosti nepojednával, nepožiadal konajúci súd, aby odročil pojednávanie na ďalší termín. Aby odňatie možnosti konať pred súdom mohlo byť relevantným odvolacím dôvodom, musia byť splnené určité podmienky, ktoré istým spôsobom sú aj pojmovými znakmi tohto dôvodu odvolania, medzi ktoré o.i. patrí to, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo v dôsledku postupu súdu. Podľa jeho názoru, nie sú v tomto prípade dané podmienky na to, aby odvolací súd vykonal ďalšie dokazovanie v zmysle výnimiek podľa ust. § 213 ods. 2 až 7 OSP, ale že je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Dôvodom odvolania nemôžu byť ani dôkazy, ktoré majú preukázať skutočnosť, ktorá nemôže byť dôvodom odvolania len preto, že ju účastník zo svojej viny neuplatnil v konaní na súde prvého stupňa. Pokiaľ listina, ktorú navrhovateľ priložil k odvolaniu má napovedať o navrhovateľom navrhovanom dokazovaní, takéto dokazovanie by bolo irelevantné a nehospodárne. Z tejto listiny explicitne nevyplýva, že vlastník vozidla dal súhlas na in concreto nájom tretej osobe, čo je podmienkou platností zmluvy medzi prenajímateľom (navrhovateľom) s touto treťou osobou (odporcom). A teda, navrhovateľ ani v tomto štádiu konania nie je evidentne schopný dokázať taký skutkový stav, ktorý by preukázal platnosť predmetnej zmluvy. Na základe vyššie uvedených skutočností žiada odvolací súd, aby rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 295,53 eur [za písomné podanie na súd vo veci samej podľa ust. § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 287,14 eur + režijný paušál v sume 8,39 eur]. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 24.05.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľovi bolo dňa 3.11.2014 doručené predvolanie na pojednávanie na termín 21.11.2014. Súd prvého stupňa pojednával dňa 21.11.2014 v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 O.s.p., keďže navrhovateľ sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 21.11.2014 (po pojednávaní) bola súdu doručená žiadosť odporcu o preloženie termínu pojednávania. Navrhovateľ v žiadosti uvádza, že žiada o preloženie termínu pojednávania z dôvodu odcestovania predsedu predstavenstva spoločnosti. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že ak súd prvého stupňa vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, účastníkovi konania sa týmto postupom odňala možnosť konať pred súdom. Z ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že súd pokračuje v konaní, ak si účastníci neplnia povinnosti uložené ustanovením ods. 1, v prípade ak sú nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že súd za splnenia predpokladov uvedených v zákone môže uskutočniť pojednávanie a na tomto aj rozhodnúť vo veci samej, pričom neprítomnosť účastníka konania pri vykonaní procesných úkonov nie je možné označiť ako odňatie práva na súdnu ochranu. Rozhodné je iba to, aby súd dal účastníkovi možnosť sa týchto úkonov zúčastniť. Z ustanovenia § 119 O.s.p. vyplýva, že účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod odročenia bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel s tým, že uvedie samotný dôvod a deň, kedy sa o ňom dozvedel. Hoci zákon expressis verbis neupravuje povinnosť účastníka konania preukázať dôležitý dôvod pre ktorý žiada odročenie pojednávania, preukázanie tohto dôvodu treba považovať za predpoklad, ktorý musí byť pre povinnosť súdu odročiť pojednávania naplnený. Iný výklad by popieral zmysel a opodstatnenie takejto úpravy, pretože každá žiadosť o odročenie pojednávania bez reálnej existencie dôvodu by zmarila vykonanie procesného úkonu. V tomto prípade navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 21.11.2014 t.j. v deň pojednávania, pričom predvolanie na termín pojednávanie prevzal dňa 3.11.2014. Navrhovateľ teda neospravedlnil svoju neúčasť bez zbytočného odkladu a spôsobom, aký vyžaduje zákon, keďže z jeho podania nie je zrejmé, kedy sa o dôvode dozvedel a teda, že žiadosť podal bez zbytočného odkladu. Zo žiadosti tiež nevyplýva, že ide o taký vážny dôvod, ktorý by mal súd akceptovať, vzhľadom na všeobecný údaj, že predseda predstavenstva musí odcestovať. Navrhovateľ nijakým spôsobom neosvedčil, ani neuviedol v akom termíne a z akého dôvodu má predseda predstavenstva cestovať. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že ak súd prvého stupňa pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, svojim postupom neodňal odporcovi právo konať pred súdom. O procesné pochybenie a porušenie práva na spravodlivý proces by išlo iba v tom prípade, ak by súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to neboli splnené podmienky. Súd prvého stupňa rozhodol na základe predložených listinných dôkazov a skutočnosť, že navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil a súd prvého stupňa v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti, neznamená, že navrhovateľovi bolo znemožnené predkladať dôkazy. Ako už bolo uvedené, podstatné je, že navrhovateľ mal možnosť sa takéhoto úkonu zúčastniť. Občiansky súdny poriadok v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá súdu povinnosť poučiť účastníkov o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti označené a predložené neskôr sa neprihliadne. Zo zápisnice z pojednávania vyplýva, že súd prvého stupňa účastníkov konania poučil a vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa súdnej judikatúry odvolateľ, ktorý nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pretože sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie, nemôže v odvolacom konaní uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy v zmysle § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže prihliadať na dôkazy predložené navrhovateľom v odvolacom konaní, keďže nejde o dôkaz, ktorý nemohol predložiť bez svojej viny už v prvostupňovom konaní. Naviac je potrebné uviesť, že listinný dôkaz predložený navrhovateľom - Vyhlásenie vlastníka vozidla, nie je dôkazom, že vlastník vozidla dal súhlas na nájom tretej osobe, čo je podmienkou platnosti zmluvy medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako treťou osobou. Podľa súdnej judikatúry prenajímateľom môže byť i osoba odlišná od vlastníka, ak jej právo disponovať s predmetom nájmu vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd priznal odporcovi odmenu vo výške 295,53 eur za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu pri sadzbe 287,14 eur podľa § 13a ods. 1 písm.c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej iba vyhlášky) a režijný paušál 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.