Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/30/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219349 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112219349.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: WAD DESIGN, s.r.o., Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 638 293, proti žalovanému: HRAMESA, s.r.o., Hviezdoslavovo námestie 16, 811 02 Bratislava, IČO: 44 798 181, zast.: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., Mickiewiczova 1, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, o zaplatenie 1.776,69 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/176/2012 - 91 zo dňa 27.10.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 32 Cb/176/2012 - 91 zo dňa 27.10.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.619,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e . V časti o zaplatenie 157,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.11.2011 do zaplatenia m e n í rozsudok tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a . V zamietajúcej časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty rozsudok p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov konania m e n í rozsudok tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného konania. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1.776,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 157,41 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodol tiež o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 146 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 641,97 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v P. J., S..D.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 1.776,69 eur s príslušenstvom titulom uhradenia ceny za dielo, vykonané pre žalovaného na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 11/1111. Cena diela bola vystavená faktúrami č. 11068, 11069, 11070. Splatná faktúra č. 11068 bola čiastočne uhradená zaplatenou zálohou žalovaného vo výške 787,06 eur. Žalovaný neuhradil do dňa podania žalobného návrhu sumu 1.776,69 eur. Žalobca sa zároveň domáhal zaplatenia zákonných úrokov z omeškania (vo výške 9,25 % ročne zo sumy 157,41 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 708,36 eur od 21.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia) a zaplatenia dohodnutej zmluvnej pokuty (vo výške 0,01 % denne zo sumy 157,41 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia). 3. Žalovaný mal za to, že zmluva o dielo je absolútne neplatným právnym úkonom a žalobcovi neprináleží žiadne plnenie z jej titulu. Žalovaný tiež poukázal na to, že súčasťou zmluvy o dielo nie je Príloha č. 1, ktorá mala tvoriť nedeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a teda nie je možné určiť čo a v akom rozsahu je skutočným predmetom zmluvy a za zhotovenie čoho má žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcovi práve ním žalovanú sumu. 4. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že žalovaný nikdy nerozporoval skutočnosť, že by bol žalobcovi dlžný platbu, dokonca to uznal uznaním záväzku, vo vyššej sume, nakoľko z jeho strany nebola odrátaná záloha, ktorú žalobcovi uhradil. 5. Žalovaný namietal, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal vykonanie prác, na pojednávaní pred súdom prvej inštancie konanom dňa 06.10.2014 žalovaný uviedol, že vianočnú výzdobu vykonávala spoločnosť OWN WAY s.r.o. so sídlom Páričkova 18, 821 08 Bratislava, IČO: 46 043 748. Žalobca uviedol, že vianočnú výzdobu pre žalovaného realizoval 17. a 18.11.2011. 6. Súd prvej inštancie sa v rámci dokazovania zameral na skutočnosť, či žalobca ním uvádzané práce - vyhotovenie vianočnej výzdoby - pre žalovaného skutočne vykonal, a teda či mu vznikol nárok na vyplatenie odplaty za vykonané práce. 7. Okresný súd Bratislava I ďalej citoval ustanovenie § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, upravujúce zmluvu o dielo. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že Príloha č. 1 nebola súčasťou uzavretej Zmluvy o dielo č. 11/1111. Predmetná zmluva tak neobsahovala určenie a popis vianočnej prípadne inej dekorácie, ktorá mala byť v zmysle zmluvy zhotovená, a teda je dôvodné konštatovať, že zmluva neobsahuje jednu z podstatných náležitostí zmluvy o dielo - vymedzenie rozsahu diela (s uvedením presného označenia kvality a kvantity diela v zmysle ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo má za následok jej absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá pôsobí ex tunc, právny úkon je teda neplatný od počiatku a jeho nedostatky nebolo možné prípadnými dodatkami odstrániť. 8. Konajúci súd zároveň poukázal na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca zhotovil pre žalovaného dielo - vianočnú výzdobu - dekoráciu led osvetlením vonkajších priestorov. Uvedené vyplýva z predloženej cenovej ponuky, ktorá bola žalovanému zasielaná v rámci rokovaní e-mailom dňa 03.11.2011, ako aj z predloženej fotodokumentácie. Skutočnosť, že žalobca zhotovil pre žalovaného uvedené dielo potvrdzuje aj žalobcom predložená e-mailová komunikácia účastníkov ohľadne mimosúdneho vyrovnania sporu, ako aj Príjmový pokladničný doklad č. 17112011 o prijatí zálohy od žalovaného vo výške 944,47 eur. Súd poukázal na to, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, že by uvedenú zálohu zaplatil za iné služby/práce, ktoré pre neho žalobca vykonal. 9. Súd prvej inštancie citoval ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka, upravujúce bezdôvodné obohatenie, pričom konštatoval, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008). Súd preto dospel k záveru, že zhotovením diela na základe neplatného právneho úkonu vznikol žalobcovi nárok na poskytnutie peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovaným. Pri určení výšky peňažnej náhrady súd prihliadol na predloženú cenovú ponuku, na vystavené faktúry, ako aj na dokument o odsúhlasení zostatkov. 10. Žalovaný svoju obranu, že žalobca pre neho žiadne dielo nevykonal, hodnoverným spôsobom nepreukázal. Konajúci súd poukázal na skutočnosť, že už samotné zaplatenie zálohovej platby preukázalo, že medzi žalobcom a žalovaným existoval určitý záväzkový vzťah, pričom žalovaný v konaní nepreukázal, že uvedenú zálohu uhradil žalobcovi z iných dôvodov. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.776,69 eur. 11. Súd tiež zaviazal žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku, v súlade s ustanovením § 365 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. 12. Nakoľko súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o dielo č. 11/1111 za absolútne neplatný právny úkon, nemal v danej veci preukázanú písomnú dohodu účastníkov o zmluvnej pokute, preto žalobu žalobcu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 0,01 % denne zo sumy 157,41 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia, zamietol. 13. O trovách konania Okresný súd Bratislava I rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p., nakoľko mal za to, že žalobca mal v konaní neúspech v pomerne nepatrnej časti, a preto mu priznal plnú náhradu trov konania, tak ako špecifikoval na st. 9 svojho rozhodnutia zo dňa 27.10.2014. 14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti výroku, ktorým ho súd zaviazal uhradiť žalobcovi sumu 1.776,69 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške špecifikovanej v písomnom vyhotovení rozsudku, spolu s náhradou trov konania vo výške 146 eur a náhradou trov právneho zastúpenia vo výške 641,97 eur, a to z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p., nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec právne posúdil. Odvolateľ uviedol, že zaslanie cenovej ponuky e-mailom v žiadnom prípade neznamená, že ju žalovaný odsúhlasil a že dielo v nej uvedené žalobca neskôr aj vykonal a odovzdal žalovanému. Príjmový pokladničný doklad č. 17112011 zachytáva zálohovú úhradu žalovaného žalobcovi vo výške 944,47 eur (787,06 eur bez DPH). Žalovaný túto sumu žalobcovi zaplatil ako zálohu, t. j. popredu pred vykonaním diela, čo je bežná obchodná prax. Uhradenie zálohy podľa názoru odvolateľa v žiadnom prípade neznamená, že žalobca neskôr dielo, ku ktorému sa záloha vzťahovala, aj vykonal. V zmysle Príjmového pokladničného dokladu č. 17112011 žalovaný žalobcovi zaplatil zálohu nie vo výške 778,06 eur ako uvádza súd prvej inštancie, ale vo výške 944,47 eur, t. j. v plnej výške. Napriek tomu súd prvej inštancie žalobcovi v rozsudku opätovne priznal právo na zaplatenie jej časti vo výške 157,41 eur, čo predstavuje DPH. Žalovaný ďalej namietal, že z fotodokumentácie predloženej žalobcom nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, kto výzdobu na fotografiách vykonal, kedy a za akým účelom a za akú odmenu. Rovnako komunikáciu medzi stranami sporu o mimosúdnom urovnaní nemožno podľa názoru odvolateľa považovať za dôkaz, že žalobca skutočne pre žalovaného dielo vykonal, alebo že by žalovaný uznal nárok žalobcu. Žalovaný má za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by pre žalovaného vykonal akékoľvek dielo a toto dielo riadne a včas odovzdal. Odvolateľ tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou a predloženými dôkazmi žalovaného, že výzdobu jeho prevádzky vykonala iná spoločnosť. Ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 29 Odo 622/2002 zo dňa 19.03.2003, podľa ktorého výšku peňažnej náhrady podľa § 458 ods. 1 OZ nemožno stotožňovať s výškou plnenia, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by medzi stranami bola uzavretá platná zmluva. Výška peňažnej náhrady sa rovná obvyklej cene vynaložených nákladov na úkony toho istého druhu v danom mieste a v čase. Z uvedeného vyplýva, že výšku bezdôvodného obohatenia je potrebné určiť podľa reálnej hodnoty plnenia, o ktoré sa subjekt mal obohatiť. K výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil právo na zaplatenie istiny vo výške 1.776,69 eur s príslušenstvom a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,01 % denne zo súm uvedených na faktúrach č. 11068, 11069, 11070 od 26.11.2011 do dňa zaplatenia, pričom zmluvnú pokutu súd žalobcovi nepriznal. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozsudku dňa 27.10.2014 výška žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty predstavovala sumu 1.893,95 eur, čo prevyšuje uplatnenú istinu, preto záver súdu, že nepriznanie zmluvnej pokuty žalobcovi predstavuje neúspech len v nepatrnej časti, nie je správny. Súd preto nemohol vychádzať z ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne. 15. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 17. Súd prvej inštancie v zásade správne zistil skutkový stav, čiastočne však dospel k nesprávnemu záveru v časti, kde rozhodol o povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi aj čiastku 157,41 eur, spolu s úrokom z omeškania od 26.11.2011 do zaplatenia. Podľa záveru odvolacieho súdu z Príjmového pokladničného dokladu č. 17112011 zo dňa 17.11.2011 (č. l. 73 spisu) vyplýva, že príjemca WAD Design, s. r. o., Banská Bystrica v uvedený deň prijal od spoločnosti HRAMESA s. r. o., Bratislava, t. j. žalovaného zálohu vo výške 787,06 eur s DPH 157,41 eur, cena s DPH 944,47 eur spolu slovom deväťstoštyridsaťštyri eur + 47 centov. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s argumentáciou odvolateľa, že súd prvej inštancie v rozsudku č. k. 32 Cb/176/2012 - 91 zo dňa 27.10.2014 nesprávne žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 157,41 eur, napriek vyššie uvedenej skutočnosti. Na pokladničnom doklade nie je uvedený žiadny údaj, ktorý by platbu, tak ako je vyššie uvedené, spochybňoval. 18. Rovnako sa odvolací súd stotožnil s dôvodnosťou námietky žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania, v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. s odôvodnením, že žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.619,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia a neúspešný v časti o zaplatenie 157,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.11.2011 do zaplatenia ako aj v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,01 % denne zo súm uvedených na faktúrach č. 11068, 11069, 11070 odo dňa ich splatnosti do zaplatenia, v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a žalovaného v konaní. 19. V zostatku sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, t. j. že žalobcovi vznikol nárok na poskytnutie peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia v súlade s ustanovením § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože tento záver vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentoval žiadnymi novými skutočnosťami, ktoré by mali v tejto časti rozsudku za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom v tejto časti rozsudku iný, než napadnutým rozsudkom v potvrdzujúcej časti vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. 20. V sporovom konaní, sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. 21. Úspech v spore (na strane žalobcu vo forme priznania nároku, na strane žalovaného vo forme zamietnutia žaloby) je možný len za náležitej podpory legitímnosti tvrdení, prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia a nepreukážu, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „idem est non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. 22. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, t. j. tú stranu sporu, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná. 23. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v časti tvrdenia, že výzdobu jeho prevádzky vykonala iná spoločnosť, konkrétne spoločnosť OWN WAY s. r. o., Bratislava. Z predložených dokladov založených na č. l. 78 - 82 je zrejmé, že vyššie uvedená spoločnosť organizovala pre žalovaného haloweenskú a meninovú party konanú dňa 04.11.2011 a vianočnú party konanú dňa 16.12.2011, pričom z objednávky a dodacieho listu je zrejmé, že ide o interiérovú výzdobu a zabezpečenie cateringu, pričom z dokladov predložených žalobcom je preukázané, že predmetom sporu je zaplatenie vianočnej dekorácie exteriérovej - dekorácia led osvetlením vonkajších priestorov. Uvedené vyplýva z predloženej cenovej ponuky, ktorá bola žalovanému zasielaná v rámci rokovaní e-mailom dňa 03.11.2011. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na Príjmový pokladničný doklad č. 17112011 o prijatí zálohy od žalovaného vo výške 944,47 eur ako aj odsúhlasenie zostatkov zo dňa 24.01.2012 vzťahujúce sa k faktúram, ktoré sú predmetom konania, pričom ide o odsúhlasenie zostatkov ku dňu 31.12.2011. Možno prisvedčiť odvolateľovi, t. j. žalovanému, že súd prvej inštancie v rozsudku k jeho tvrdeniu, že vianočnú výzdobu vykonávala spoločnosť OWN WAY s. r. o., Bratislava, uviedol len tú skutočnosť, že vianočnú výzdobu pre žalovaného žalobca realizoval 17. - 18.11.2011, teda v inom termíne, ako dokumentujú písomnosti predložené žalovaným k spolupráci s vyššie uvedenou spoločnosťou. Strohosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti však nespôsobuje jeho nesprávnosť 24. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom predlžená cenová ponuka faktúry, ako aj dokument o odsúhlasení zostatkov spolu s Príjmovým pokladničným dokladom č. 17112011 dostatočným spôsobom preukazujú žalobcov nárok na zaplatenie sumy 1.619,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia v súlade s ustanovením § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať. Súd prvej inštancie posudzoval pritom žalobcom predložené doklady jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 25. V súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa výšky bezdôvodného obohatenia, odvolací súd poukazuje na rozsudok NS ČR 29.03.2001 sp. zn. 25 Cdo 2895/1999, podľa ktorého bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu, na úkor koho sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné, že ide o peňažný dlh, z ktorého riadnym a včasným nesplnením sa spája nepriaznivý následok vzniku omeškania na strane dlžníka, s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia (platby faktúry) aj úroky z omeškania. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.10.2014 potvrdil v časti uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.619,28 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 708,36 eur od 26.11.2011 do zaplatenie a zo sumy 910,92 eur od 02.12.2011 do zaplatenia ako aj v časti týkajúcej sa zamietnutia zmluvnej pokuty (§ 387 ods. 1 CSP). V časti o zaplatenie 157,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 26.11.2011 do zaplatenia zmenil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v tejto časti zamietol. 27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a 2 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania. 28. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). O dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).