Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/206/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112220790 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112220790.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051 proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 595,44 Eur s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.1.2015, č.k. 26Cb 160/2012-95 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 26Cb 160/2012-95 zo dňa 12.1.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 595,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.5.2012 do zaplatenia v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne uložil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania a tiež uložil odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania štátu. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 29.6.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 595,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 15.5.2012 do zaplatenia. Dňa 26.11.2014 pripustil zmenu petitu tak, že nový petit znel „odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 595,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 25.5.2012 do zaplatenia a trovy konania v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“. Návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že dňa 20.12.2011 uzavreli navrhovateľ a Ľ. X., Z. W. XXX/X, XXX XX M. poistnú zmluvu č. 77007664 o poistení motorového a prípojného vozidla s účinnosťou od 21.12.2011 na dobu neurčitú. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky poistenia motorových a prípojných vozidiel VPP PMV/0909. Dňa 28.02.2012 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo poisteného s EČV: M. XXX F.. Škoda bola spôsobená odskočením kameňa od pohybujúceho sa motorového vozidla s EČV: M. XXX F., ktoré predbiehalo motorové vozidlo poisteného a ktorého držiteľom je V. N., I.Á.. M. XXX/XX, M.. O tejto udalosti bola spísaná aj "Správa o nehode", podľa ktorej nehodu zavinil škodca. Táto správa bola podpísaná obidvoma zúčastnenými, čím potvrdili skutočnosti v správe uvedené. Navrhovateľ poistnú udalosť zlikvidoval a vyplatil poistné plnenie vo výške 595,44 EUR (výška škody bola podľa faktúry 794,44 EUR, spoluúčasť poisteného bola 199,00 EUR). Škodca mal u odporcu uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6000855705. V zmysle § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Navrhovateľ výzvou zo dňa 12.04.2012 vyzval odporcu na náhradu škody vo výške 595,44 EUR v lehote do 12.05.2012. Odporca odmietol túto náhradu vyplatiť. Odporca sa nezaplatením dostal do omeškania s plnením, preto je povinný zaplatiť z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., a to od 15.05.2012 do zaplatenia. Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 03.01.2013, v ktorom žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Vo svojom vyjadrení uviedol aj nasledovné: pokiaľ ide o vodiča, vždy pôjde o zodpovednosť za zavinenie, t.j. zodpovednosť subjektívnu. V danom prípade je potrebné poukázať na to, že poistený neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, a teda neexistuje ani základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa § 420 OZ. Navrhovateľ v návrhu ani neuvádza, z akého porušenia povinnosti mala škoda vzniknúť. Zároveň neuvádza žiadne dôkazy o tom, ako k poškodeniu skla skutočne došlo. Prevádzateľ vozidla, ktorým je rovnako poistený, však podľa § 427 OZ zodpovedá objektívne, teda na vznik jeho zodpovednosti nie je potrebné zavinené protiprávne konanie, postačuje preukázanie skutočnosti, že škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, vznik škody a existenciu kauzálneho nexu medzi nimi. Keďže zákon v ustanovení § 4 ods. 2 požaduje preukázanie nároku poškodeného, je na poškodenom aby preukázal naplnenie podmienok pre vznik objektívnej zodpovednosti navrhovateľa podľa §427 OZ. Navrhovateľ do dnešného dňa nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou, vzniknutou na jeho motorovom vozidle. V prípade objektívnej zodpovednosti podľa § 427 OZ musí byť príčinou osobitná povaha prevádzky prevádzkovateľa a následkom vznik škody. V rámci znášania dôkazného bremena (§ 4 ods. 2 zákona a § 120 ods. 1 OSP) je navrhovateľ povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Nepostačujú pritom len tvrdenia svedkov, navrhovateľa ba dokonca ani súhlasné tvrdenia navrhovateľa a poisteného o samotnej existencii kauzálneho nexu. V prípade predmetnej dopravnej nehody príčinnú súvislosť ako vecnú súvislosť medzi príčinou a následkom nie je možné objektívne vyvodiť výlučne zo subjektívnych tvrdení svedkov o jej existencii. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla si totiž vodič vzhľadom na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotností vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený v poškodenom aute mohol zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemôže vidieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu, môže to len predpokladať. Keďže údajný škodca objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. V tomto prípade údajný škodca zjavne len reprodukuje popis skutkového stavu uvedený navrhovateľom. Takto teda ten, kto nemohol byť očitým svedkom vzniku škody (údajný škodca) len reprodukuje predpoklady o vzniku škody vyslovené poškodeným. Vzhľadom na uvedené nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody ako následku je prevádzka poisteného motorového vozidla, a preto nemôže byť dostatočne preukázaný ani kauzálny nexus. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena na strane navrhovateľa je potom potrebné tvrdený nárok zamietnuť ako nepreukázaný (§ 4 ods. 2 zákona o PZP (a contrario) a §120 ods. 1 OSP). I v prípade, ak by súd došiel k záveru, že príčinná súvislosť je preukázaná, ja návrh potrebné zamietnuť z dôvodu existencie liberačných dôvodov na strane poisteného. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V tejto súvislosti je dôležité si uvedomiť, že nemožno stotožňovať každú škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§427 OZ) a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke (§428 OZ veta prvá), keďže na vznik zodpovednosti podľa § 427 ods. 2 OZ sa vyžaduje, aby ku škode došlo vždy v dôsledku osobitnej povahy prevádzky konkrétneho motorového vozidla. Z toho vyplýva, že existujú škody spôsobené osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§427 OZ), avšak nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke (§428 OZ veta prvá). Prevádzka motorového vozidla je jednou zo základných podmienok posúdenia nároku na náhradu škody podľa ustanovenia § 427 O. z., že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku. Táto zodpovednosť teda neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Teda prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Už samo uvedenie motorového vozidla do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu či nie, nech sa už tak stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Osobitná povaha prevádzky, ako faktor určujúci rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§427 OZ) je v zmysle judikatúry (1Cz 42/1971) charakterizovaná rôznymi okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, hlučnosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod. Z uvedeného rozboru teda vyplýva (samozrejme za predpokladu preukázania podstatných náležitostí vzniku nároku na náhradu škody), že škoda je vždy spôsobená osobitnou povahou prevádzky vozidla od ktorého kameň odskočil. Neznamená to však, že ide o škodu neliberovateľnú (prvá veta § 428 OZ); k tomuto záveru je však potrebná ďalšia úvaha o tom, ktoré okolnosti majú pôvod v prevádzke (prvá veta §428 OZ) a ktoré okolnosti pôvod v prevádzke nemajú. Aby bolo možné hovoriť o zodpovednosti za škodu podľa § 427 OZ musí byť škoda spôsobená za spolupôsobenia vonkajších okolností, t.j. okolností nemajúcich pôvod v prevádzke a osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla (§427 OZ, 1Cz 42/1971). Ak by tieto vonkajšie okolnosti spôsobili škodu bez spolupôsobenia osobitnej povahy prevádzky, nemohli by sme hovoriť o škode spôsobenej osobitnou povahou prevádzky a prevádzateľ by za žiadnych okolností nezodpovedal za škodu. Vonkajšie okolnosti sa totiž na mieste potenciálneho vzniku škody nachádzajú bez ohľadu na to, či sa v mieste a čase vzniku škody spôsobenej takouto okolnosťou dve prevádzky rôznych prevádzateľov stretnú alebo nie. Chýba tu teda vecná súvislosť medzi výskytom vonkajšej okolnosti a prevádzky motorového vozidla v mieste potenciálneho vzniku škody (napr. strom spadnutý na cestu nesúvisí s prevádzkou vozidiel, ktoré jazdia po tejto ceste. V zásade potom platí, že ak je škoda spôsobená výlučne osobitnou povahou prevádzky bez spolupôsobenia inej, vonkajšej okolnosti nie je možná liberácia prevádzateľa (bežné priame strety motorových vozidiel - havárie v dôsledku nedodržania dopravných predpisov), nakoľko okolnosti, ktoré škodu spôsobili majú pôvod výlučne v prevádzke. Skalka ležiaca na ceste je teda jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke. Skutočnosť, že je odmrštená kolesom vozidla ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky (§427 OZ; 1Cz 42/1971) na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke, t.j. vonkajšiu okolnosť. Ak by sa však napr. uvoľnilo samotné koleso a v dôsledku krútiacej sily motora prenášanej na os kolesa odletelo z motorového vozidla a samo koleso spôsobilo škodu, ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, pretože koleso je fyzickou súčasťou motorového vozidla a teda okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Samotnou podstatou prevádzky je výlučne samočinný pohyb motorového vozidla, ktorý je uskutočňovaný hnacou silou motora pôsobiacou na kolesá motorového vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nebol možný jeho pohyb, a teda nemohli by sme uvažovať o prevádzke motorového vozidla; motorové vozidlo by sa nehýbalo. Z uvedeného teda vyplýva, že rotáciu kolies motorového vozidla treba považovať za proces vedúci k chodu vozidla, a teda aj za samotnú prevádzku motorového vozidla. Ak by sme (nesprávne) uvažovali o tom, že skalka na ceste je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, viedlo by v konečnom dôsledku k absurdným záverom a k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto predmetom. Odporca ďalej namieta neexistenciu nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, nakoľko odporca v trojmesačnej lehote (§ 11 ods. 5 písm. b) zákona o PZP) od oznámenia poškodeného dňa 1.3.2012 splnil listom zo 17.5.2012 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Dňa 26.11.2014 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom obaja účastníci tvrdili, že sa pridržiavajú svojich predošlých návrhov a vyjadrení. Zároveň na tomto pojednávaní boli vypočutí svedkovia W. X., W. XXX/ XX, XXX XX M. a V. N., I.. M. XXX/XX, XXX XX M.. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 12.01.2015 sa zúčastnil len právny zástupca navrhovateľa, odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil v závere svojho vyjadrenia doručeného súdu dňa 31.12.2014 v ktorom navrhol súdu, aby pojednával v jeho neprítomnosti, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Na vyššie uvedenom pojednávaní predstúpil právny zástupca navrhovateľa, ktorý uviedol, že v plnom rozsahu trvá na podanej žalobe a žiadal, aby súd návrhu na začatie konania v znení uznesenia zo dňa 26.11.2014, ktorým bola pripustená zmena návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal trovy konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za podaný návrh a uviedol, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, na čo súd uznesením končí dokazovanie a oboznámil sa so spisom. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 26.06.2012, poistná zmluva zo dňa 20.12.2011 č. 77007664, všeobecné poistné podmienky poistenia motorových a prípojných vozidiel VPP PMV/0909, oznámenie škodovej udalosti z havarijného poistenia, správa o nehode, faktúra č. 22220244, likvidácia poistnej udalosti, žiadosť o refundáciu škody, výpis z obchodného registra odporcu, oznámenie poškodeného o poistnej udalosti, vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania zo dňa 28.12.2012, vyjadrenie navrhovateľa k podaniu odporcu zo dňa 28.12.2012, zápisnica z pojednávania zo dňa 26.11.2014 - výsluch svedkov, uznesenie zo dňa 26.11.2014, vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 27.11.2014, vyjadrenie odporcu zo dňa 31.12.2014, zápisnica z pojednávania zo dňa 12.01.2015, ako aj ostatným obsahom spisu. Súd prvého stupňa poukázal na ust. 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ust. § 4 ods. 2 cit. Zákona, § 4 ods. 4 cit. Zák., § 15 ods. 1 cit. Zákona, § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 428 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v danom prípade si navrhovateľ ako poškodený uplatnil voči odporcovi nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda uplatnil svoj nárok priamo voči poistiteľovi vozidla, ktoré malo spôsobiť škodu v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. V konaní bola spornou, podľa názoru súdu prvého stupňa otázka existencie zodpovednosti poisteného za škodu z hľadiska preukázania škody ako aj otázka charakteru samotnej škodovej udalosti, t.j. či ide o okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Súd pri posudzovaní daného prípadu dospel k záveru, že vymrštenie kamienka spod kolies motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Súd pritom vychádzal z názoru, že samotné odskočenie kamienkov spod kolies vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies vozidla, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla. Bez rotácie kolies vozidla by nedošlo k spojeniu kamienkov a kolies vozidla a k následnému vymršteniu kamienkov a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému sa prevádzateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa tiež ustálil, že navrhovateľ bol povinný pri uplatnení svojho nároku tento svoj nárok preukázať v zmysle ust. § 15 Zákona č. 381/2001 Z.z. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa v konaní vypočul navrhovateľom navrhnutých svedkov a to V. N. a W. X.. Súd na základe vykonaného dokazovanie dospel k záveru, že v konaní bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, keď z výpovedí svedkov vyplynul jednoznačný a rovnaký čas, miesto a priebeh škodovej udalosti. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil záver, že zo strany navrhovateľa bol nárok riadne preukázaný a návrhu v celom rozsahu vyhovel. Súčasne zaviazal odporcu okrem žalovanej pohľadávky aj na úhradu úroku z omeškania z dlžnej sumy od 25.5.2012 do zaplatenia v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/97 Z.z. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a o trovách štátu rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Odvolanie odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. písm. d) a f), pričom uvádza, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia regresného nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka titulom úhrady škody z poškodenia motorového vozidla jeho poisteného, ku ktorému podľa neho údajne došlo dňa 28.2.2012. Podaným návrhom si uplatňuje náhradu škody v celkovej výške 595,44 Eur s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 25.5.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V podanom odvolaní napáda nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov, keď má za to, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania. Poukazuje na svedeckú výpoveď pána W. X. a V. N., pričom má za to, že svedecké výpovede nemožno považovať za nesporné a to s poukazom na nepresnú výpoveď svedkov a to najmä ohľadom času, kedy sa o praskline dozvedeli, ako aj s poukazom na ich vzájomný rodinný pomer najmä s ohľadom na skutočnosť, že ani jeden svedok nevidel, že kameň mal byť odmrštený práve od motorového vozidla údajného škodcu. Z uvedeného je možné dôvodne predpokladať, že údajný škodca neregistroval škodový dej ani si ho nebol vedomý, až do chvíle pokiaľ mu o tom nepovedal poškodený. Rovnako poškodený zaregistroval len zvuk cinknutia, nevidel že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu, mohol to len predpokladať. Keďže údajný škodca objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie skalky, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný. Výpoveď svedkov nebola presvedčivá, pretože z nej vystávajú pochybnosti o skutkových okolnostiach poistnej udalosti. Takto teda ten, kto nemohol byť očitým svedkom vzniku škody, údajný škodca len reprodukuje predpoklady o vzniku škody vyslovené poškodeným. Súd teda vzal za preukázaný skutkový stav, o ktorom neexistuje žiaden dôkaz, okrem tvrdení poškodeného. Kauzálny nexus sa v právnej teórií chápe ako priama nadväznosť objektívnych v reálnom čase a priestore existujúcich, t.j. nie iba možných resp. vysoko pravdepodobných javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina, bezprostredne a priamo predchádzajúci následku, vyvolá neodvratne druhý jav t.j. následok. Ide teda len o tvrdenú, domnelú a nepreukázanú príčinnú súvislosť ak ju súd odvodil len z pozorovania následku odporcu 1/ bez pozorovania príčiny. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR číslo ÚS 177/08. Právny názor súdu je podľa názoru odporcu nesprávny z dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ako existencie liberačných dôvodov na strane škodcu. Rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie je v danom prípade teda to, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Ak by sme posúdili skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval by sa nepreukázaný skutkový stav na nesprávnu právnu normu, čo zakladá na nesprávne právne posúdenie veci. Odporca tiež namieta priznanie úrokov z omeškania, nakoľko súd neodôvodnil ich priznanie odo dňa 25.5.2012 do zaplatenia, čo robí v tejto časti rozhodnutie podľa jeho názoru nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, súčasne si uplatnil aj trovy odvolacieho konania. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 22.6.2015 vyjadril navrhovateľ, ktorý uvádza nasledovné: Navrhovateľ sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne. Má za to, že prvostupňový súd mal v dostatočnej miere preukázanú zodpovednosť odporcu za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla poisteného u odporcu, zároveň mal v dostatočnej miere preukázanú príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody, t.j. poškodením čelného skla na motorovom vozidle poškodeného havarijne poisteného u navrhovateľa. Rovnako tak prvostupňový súd oprávnene dospel k názoru, že nie je možné v plnej miere na daný prípad aplikovať liberačné dôvody obsiahnuté v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vymrštenie kameňa spod kolies motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle právnej doktríny osobitná povaha prevádzky spočíva predovšetkým v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre jej okolie zdroj zvýšeného nebezpečenstva, v súvislosti s činnosťou a pohybom motorového vozidla škodcu. Takýto zdroj zvýšeného nebezpečenstva má svoj základ v takých okolnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ motorového vozidla a ani jeho vodič nemôžu mať svoj vplyv. Ide tu o tzv. objektívnu zodpovednosť. Keďže v rámci prevádzky motorového vozidla je zvýšené riziku vzniku škôd u tretích osôb, je práve toto riziko znášania následkov za spôsobené škody voči tretím osobám zmierňované tým, že každý prevádzkovateľ motorového vozidla je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení. Navrhovateľ poukazuje na to, že zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je upravená aj v ustanovení § 428 Občianskeho zákonníka s poukazom na liberačné dôvody a síce svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzkovateľ zbaviť, ak škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Pokiaľ ide o prvý liberačný dôvod obsiahnutý v prvej vete uvedeného zákonného ustanovenia, nie je možné sa zbaviť zodpovednosti, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré mali pôvod v prevádzke motorového vozidla. Škoda spôsobená vymrštením kameňa spod kolies idúceho motorového vozidla napĺňa všetky znaky škody spôsobenej okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že ku škode na motorovom vozidle poškodeného došlo pri jazde po dvojprúdovej cestnej komunikácii číslo 571, a to práve v čase jeho predbiehania motorovým vozidlom škodcu. Pokiaľ ide o druhý liberačný dôvod obsiahnutý v druhej vete uvedeného zákonného ustanovenia, liberácia zodpovednosti za predmetnú škodu pri vynaložení všetkého úsilia vodiča motorového vozidla škodcu pri jej zabránení, považuje navrhovateľ za absolútne účelové tvrdenie žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že predmetná škoda, t.j. vymrštenie kameňa do čelného skla motorového vozidla poškodeného, mala svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu, a to v čase pri predbiehaní motorového vozidla poškodeného motorovým vozidlom škodcu, pričom škodca ako prevádzkovateľ motorového vozidla je nositeľom objektívnej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení § 427 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ je toho názoru, že z vykonaného dokazovania možno konštatovať, že kauzálny nexus bol v konaní preukázaný. Tiež preukazuje na samotnú súdnu prax, ktorá ustálila, že kameň vymrštený do skla možno považovať za okolnosť, ktorá má nevyhnutne pôvod v prevádzke motorového vozidla. Poukázal na judikát č. R 3/84. Zároveň poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.6.2014, podľa ktorého aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa ustanovenia § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia napadnutého rozsudku je skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodnutie založil len na strohom konštatovaní, že nárok navrhovateľa bol riadne preukázaný a že v konaní vypočul navrhovateľa, navrhnutých svedkov V. N. a W. X., keď z výpovedi svedkov vyplynul jednoznačný a rovnaký čas, miesto a priebeh škodovej udalosti a tiež bol dostatočným spôsobom preukázaný vznik škody v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla. Pri oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na pojednávaní konanom 26.11.2014 vypočul predvolaných svedkov V. N. a W. X.. Súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviedol, že v konaní uvedení svedkovia vypočutí boli, avšak stručný obsah výpovedí predmetných svedkov ako i vyhodnotenie tohto dôkazu súdom prvého stupňa, však súd prvého stupňa neuviedol v odôvodnení rozsudku. Záver o nespornosti výpovedi svedkov ako i preukázaní nároku navrhovateľa súd prijal bez toho, aby sa náležite vysporiadal s obsahom svedeckých výpovedí, riadne uviedol v čom a na základe akých skutkových okolností považuje výpovede svedkov za zhodné, a na základe ktorých skutočností vyhodnotil nárok navrhovateľa za nesporný a preukázaný. Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania, avšak i tento priznaný nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil, neodôvodnil dôvodnosť uplatneného nároku na úrok z omeškania odo dňa 25.5.2012 do zaplatenia, čo robí i v tejto časti rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľným. Odvolací súd však uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že ak v súvislosti s rotačným pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle u iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. jeho činnosťou a pohybom teda odvolací súd sa priklonil k existujúcej judikatúre a vymrštenie kameňa z spod kolies iného motorového vozidla považuje za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda, udalosť škoda na čelnom skle bola pôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho uhradiť. Tiež je však potrebné uviesť, že druhým dôvodom, nemenej dôležitým pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu je i skutočnosť, že navrhovateľ je povinný pri uplatnení svojho nároku, tento nárok preukázať a to v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia ohľadom jeho podstatných argumentov je porušením práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie, pretože sa odníma možnosť účastníkovi konania náležite skutkovo i právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu proti ktorému hodlá využiť možnosť opravného prostriedku a tiež náležité odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa je dôležité aj z hľadiska prieskumu odvolacieho súdu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa postráda náležitosti, ktoré predpokladá ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom v dôsledku uvedeného zostal napadnutý rozsudok z pohľadu prieskumu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolacím súdom nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale k tomu že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v celom rozsahu zrušil a v súlade s ods. 2 uvedeného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci v súlade s ust. § 224 ods. 3 O.s.p. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.