Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/48/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112222954 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112222954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 225,96 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/144/2012 - 92 zo dňa 27.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 27 Cb/144/2012 - 92 zo dňa 27.03.2014 p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 225,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.02.2012 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 16,50 eur. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 08.01.2012 v čase približne o 13:10 hod. došlo na diaľnici č. D1 medzi Sencom a Bratislavou k dopravnej nehode/poistnej udalosti, keď od kolies motorového vozidla zn. G. XX B. U. Q.: X.-XXX R. odletel kameň do čelného skla za ním jazdiaceho motorového vozidla zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. a toto poškodil. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bola spísaná Správa o nehode, v ktorej zavinenie tejto dopravnej nehody uznal vodič motorového vozidla s Q.: X.-XXX R. (L. Z.). Následkom predmetnej dopravnej nehody bola na motorovom vozidle zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. spôsobená škoda v celkovej výške 391,93 eur. Motorové vozidlo zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu (Č.. L.: XXXXXXXXXX/ XXXXX). Na motorové vozidlo zn. G. XX B. U. Q.: X.-XXX R., ktorým bola škoda spôsobená, sa v čase dopravnej nehody vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovaného (Č.. L.: XXXXXXXXXX). Žalobca v danej veci poukázal z havarijného poistenia svojmu klientovi poistné plnenie vo výške 225,96 eur prevodom na účet dňa 17.01.2012. Vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia prešlo z poškodeného na žalobcu právo na náhradu škody voči žalovanému v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný bol preto žalobcom vyzvaný na refundáciu vyplateného poistného plnenia listom zo dňa 17.01.2012. Žalovaný reagoval listom zo dňa 18.02.2012, v ktorom odmietol refundovať uhradenú škodu na vozidle. Žalovaný uviedol, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 813 ods. 1, § 788 ods. 1, § 427 ods. 1, 2, § 428 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania výsluchom svedka Z. a listinných dôkazov mal za preukázané naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Skonštatoval, že osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv. Preto je odôvodnená objektívna zodpovednosť. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla bola v tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného ako škodnej udalosti došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodná udalosť bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Konajúci súd mal za to, že v danom prípade nie je splnená prvá podmienka liberácie, t.j. že škoda má byť spôsobená inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Práve naopak, škoda vznikla v dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná žiadna liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať). Uzavrel, že odmrštenie kameňa spod kolesa idúceho motorového vozidla je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke, nakoľko k odmršteniu kameňa prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, práve pre takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. Žalovaný mohol vzhľadom na opakujúce sa prípady v súdnej praxi zahrnúť takýto prípad do výluk z poistenia, čo však neurobil, nakoľko práve pre takéto prípady uzatvárajú subjekty poistné zmluvy, avšak keď má dôjsť ku konkrétnemu plneniu zo strany poisťovne, argumentuje nenaplnením zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, resp. naplnením liberačných dôvodov. Súd prvého stupňa uviedol, že poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, došlo k poistnej udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle v dôsledku udalosti majúcej pôvod v prevádzke dopravného prostriedku bez existencie liberačných dôvodov, preto považoval nárok žalobcu jednoznačne za preukázaný a zaviazal žalovaného na zaplatenie spôsobenej škody vo výške žalovanej istiny. Zároveň priznal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súdom zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania. Z výsluchu svedka Z. a listinných dôkazov súd odvodil príčinnú súvislosť medzi prevádzkou vozidla G. XX B., Q.: X.-XXX R. a škodou na čelnom skle motorového vozidla K. X. U. Q.: X.-XXX U., pričom v konečnom dôsledku zobral za preukázané len tvrdenie poškodeného o priebehu nehody. Podľa žalovaného výsluch svedka Z. je dôkaz, ktorý postráda relevantnú výpovednú hodnotu vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré ním mali byť preukázané. V prípade odmrštenej skalky od kolies vozidla, si škodca vzhľadom na hmotnosť odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletela skalka, pretože túto skutočnosť, vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať. Rovnako poškodený mohol zaregistrovať až náraz skalky na čelné sklo a nemôže vidieť, že skalka bola odmrštená práve od motorového vozidla údajného škodcu, môže to len predpokladať. Ide len o neoverené predpoklady o existencii príčinnej súvislosti, nakoľko aj sám poškodený zaregistroval až vznik škody a nie aj jeho príčinu. Nakoľko žalobca žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neprodukoval, prvostupňový súd dôkaznú povinnosť žalobcu suploval, čím došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Skutočnosti uvádzané v listinných dôkazoch sú neverifikovateľné tvrdenia, ktoré súd prvého stupňa posúdil ako dôkazy. Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie a s možnosťou liberácie (§ 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka), a nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla, avšak existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ale nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Uviedol, že je potrebné rozlišovať škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka), škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 prvá veta Občianskeho zákonníka) a škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Poukázal na skutočnosť, že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je skutočnosť, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a pre určenie, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke je smerodajné, čo je prevádzkou motorového vozidla. Vo svojom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že prevádzku motorového vozidla možno vymedziť ako sumár dispozícií vodiča a motorového vozidla a škoda je spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v osobe vodiča, napríklad v prípade nedodržania dopravných predpisov, avšak v danom prípade vodič neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnym predpisom, a preto kameň ležiaci na ceste, nespĺňa znaky súčasti prevádzky a tým, že je odmrštený kolesom vozidla, sa súčasťou prevádzky nestáva a ostatné okolnosti, t. j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla, sú okolnosťami vonkajšími, nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Namietol, že prijatie záveru súdu prvého stupňa, že kameň na ceste je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, vedie k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto predmetom by znamenalo, že všetky predmety, ktoré sa dostanú na povrch vozovky a prídu do styku s prevádzkou nejakého vozidla, sú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by došlo ku kontaktu s akýmkoľvek takýmto predmetom na ceste a ten by získal kinetickú energiu v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, nebola by možná liberácia vodiča. Prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ktorá bola splnená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou a nemá pôvod v prevádzke, škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom sa posudzuje objektívne a poistený vyvinul všetko úsilie, ktoré objektívne možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Uviedol, že by bolo formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kameň na ceste a snažil sa mu vyhnúť a vzhľadom na to je vodič zbavený zodpovednosti za škodu a rovnako nespravodlivé je potom požadovať od žalovaného zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zodpovednosti zbavil. Žalovaný tiež vytkol, že konajúci súd sa v odôvodnení nenáležite vysporiadal s jeho námietkami proti predmetnému nároku. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/142/2009, v súvislosti s ktorým zdôraznil, že ak ide o argument strany, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Súd prvého stupňa sa s námietkou žalovaného, že škodu spôsobenú prevádzkou poisteného motorového vozidla možno liberovať, vysporiadal len tým spôsobom, že nie je splnená prvá podmienka liberácie, t.j. že škoda má byť spôsobená inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Ďalej svoju úvahu, resp. odpoveď na argument žalovaného nešpecifikoval. Ďalej namietal priznanie úrokov z omeškania. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6 písm. a) a b), § 8 ods. 7, 8 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a uviedol, že v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného doručeného žalovanému dňa 19.01.2012 splnil listom zo dňa 18.02.2012 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Úrok z omeškania má charakter sankcie za to, že dlh nebol splnený riadne a včas a je vlastne zmenou v obsahu záväzkov. Omeškanie vo vzťahu k žalovanému je potrebné posudzovať osobitne podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určené podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh žalobcu zamietne, prípadne rozsudok zruší a vec vráti na ďalšie konanie. V prípade úspechu v odvolacom konaní si uplatnil trovy odvolacieho konania. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť s poukazom na to, že argumenty žalovaného nemajú oporu v zákone ako ani v ustálenej súdnej praxi. Do pozornosti dal rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach s.zn. 11Co/43/2012 zo dňa 13.03.2013, ktorý sa zaoberal totožným skutkovým stavom. Liberácia by prichádzala do úvahy v dôsledku vis major a pod., čo však v tomto prípade absentovalo. Poukázal aj na stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR, v ktorom sa konštatuje, že aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu podľa § 428 prvá veta OZ sa nemožno zbaviť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. V posudzovanej veci sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, ako poistiteľovi zaplatiť mu istinu 225,96 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.02.2012 titulom náhrady škody, ktoré právo prešlo z poškodeného na žalobcu v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 14 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. v dôsledku vyplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia. K poistnej udalosti došlo dňa 08.01.2012, keď od kolies motorového vozidla zn. G. XX B. U. Q.: X.-XXX R. odletel kameň do čelného skla za ním jazdiaceho motorového vozidla zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. a toto poškodil. Medzi účastníkmi dopravnej nehody bola spísaná Správa o nehode, v ktorej zavinenie tejto dopravnej nehody uznal vodič motorového vozidla s Q.: X.-XXX R. (L. Z.). Následkom predmetnej dopravnej nehody bola na motorovom vozidle zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. spôsobená škoda v celkovej výške 391,93 eur. Motorové vozidlo zn. K. X. U. Q.: X.-XXX U. bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu (Č.. L.: XXXXXXXXXX/XXXXX). Na motorové vozidlo zn. G. XX B. U. Q.: X.-XXX R., ktorým bola škoda spôsobená, sa v čase dopravnej nehody vzťahovalo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo uzatvorené u žalovaného. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou radou faktorov. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod v prevádzke, nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá veľmi široko, a preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla a pod., a ako už uviedol odvolací súd vyššie škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod kolesa idúceho motorového vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. Rovnako ako žalobca, odvolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2004 z 3. júna 2014, podľa ktorého „za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky alebo vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu.“ Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky; nakoľko pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov, ale aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný ako poisťovateľ, u ktorého si uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu, je povinný za (zodpovedného) poisteného plniť. K odvolacím námietkam žalovaného k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, keď práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov dopravnej nehody, t. j. poškodeného a poistníka (resp. vodiča vozidla) s poukazom na skutočnosť, že žalovaný žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej nehody, tvrdili. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že v odvolaní žalovaného sú uvedené skutočnosti, ktoré súd prvého stupňa zobral do úvahy a v odôvodnení rozsudku ich riadne zdôvodnil. Odvolací súd preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav a žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa úroku z omeškania, odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne. Žalovaný bol v omeškaní s plnením náhrady škody, preto mal žalobca právo požadovať od neho úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.