Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/87/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223303 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112223303.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: V. X., K.. XX.XX.XXXX, S. XXX/ X, XXX XX V., v zast.:, JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., Červenej armády 1, 036 01 Martin, proti žalovanému: RECLAIM, a.s., Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava, IČO: 46 076 760, v zast.: Mgr. Martin Babčaník, advokát, Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/133/2012-135 zo dňa 9.11.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/133/2012-135 zo dňa 9.11.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 466,41 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 19.07.2012 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo 11.06.2012, sp. zn. II/2011-3569 v zákonnej 30-dňovej lehote. 3. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - VOLKBANK Slovensko a.s. bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte k programu služieb pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby č. XXXXXXXXX/XXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaný vydal žalobcovi medzinárodnú kartu VISA Electron. Žalobca prečerpal finančné prostriedky do nepovoleného debetu, ktorého výška predstavovala ku dňu 30.06.2009 3.059,53 EUR. 4. Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie (ďalej len "SRS SBA") rozhodcovským rozsudkom pod č. . II/2011-3569 zo dňa 11.06.2012 rozhodol tak, že žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému istinu vo výške 3.059,53 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. z dlžnej sumy od 1.7. 2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 5. Žalobca v žalobnom návrhu, namietal tieto nedostatky rozhodcovského rozsudku II/2011-3569 zo dňa 11.06.2012: - rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní - dokazovanie a rovnosť účastníkov 6. Námietky odôvodnil tým, že SRS SBA už v predmetnej veci rozhodol a to Rozhodcovským uznesením sp. zn. 11/2010-3116 zo 16.09.2010. Toto rozhodnutie tvorí podľa žalobcu prekážku už veci rozhodnutej. A v napadnutom rozhodcovskom rozsudku odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že povinnosť žalobcu zaplatiť istinu a sankčný úrok spôsobom a v lehotách tam uvedených vyplýva z čl. IV ods. 1.7 Obchodných podmienok programov služieb BUSINESS k bežným účtom pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby VOLKSBANK Slovensko, a. s. účinné od 03.01.2011, čím podľa názoru žalobcu opomenul pri posudzovaný aplikovateľnosti uvedeného článku Obchodných podmienok žalovaného časovú súvislosť medzi prečerpaním a jeho sankcionovaním. Ak k prečerpaniu malo dôjsť 11.02.2009, tak na úpravu režimu jeho povolenia, či nepovolenia a sankcií za takéto prečerpanie, nie je možné uplatňovať úpravu Obchodných podmienok žalovaného z 03.01.2011. 7. Žalovaný sa k prejednávanej veci vyjadril podaním zo dňa 24.07.2013 a 06.02.2015. Vo svojom vyjadrení konštatoval, že žalobca neuviedol žiaden z dôvodov podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre ktorý by mal byť rozhodcovský rozsudok zrušený. 8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného registra žalovaného, kompletným rozhodcovským spisom sp. zn. II/2011-3569, ako aj ďalšími dôkazmi založenými v spise a zistil tento skutkový stav: 9. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - VOLKBANK Slovensko a.s. bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte k programu služieb pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby č. XXXXXXXXX/XXXX. Na základe tejto zmluvy žalovaný vydal žalobcovi medzinárodnú kartu VISA Electron. Žalobca prečerpal finančné prostriedky do nepovoleného debetu, ktorého výška predstavovala 3.059,53 EUR k 30.06.2009. Napriek opakovaným výzvam žalobca debet nevyrovnal. 10. Súd poukázal na § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 40 ods.1, ods. 2, § 41 ods. 1, ZoRK v spojení s § 40 ods. 1 písm. d), písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. 11. Súd uviedol, že Zmluvu o bežnom účte zo dňa 19.11.2008 uzatváral žalobca ako živnostník podnikajúci pod obchodným menom Pavol Junás - JUNASI, miesto podnikania Koncová 155/4, 971 01 Prievidza, IČO 34 338 055. Predmetom Zmluvy bolo vedenie podnikateľského účtu pre navrhovateľa s programom služieb Business Active. Jednalo sa o produkt, ktorého účelom bolo umožniť podnikateľovi jednoduchú a pohodlnú správu financií jeho firmy. Súd mal jednoznačne preukázané, že okolnosti uzatvorenia a plnenia zmluvy ani okrajovo nenasvedčujú tomu, že by žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 12. Žalobca v žalobe uviedol, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. 11/2010-3116 zo dňa 16.09.2010 považuje za rozhodnutie vo veci samej, ktoré tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata). Uvedené správne potvrdil vo svojom odôvodnení aj samotný rozhodcovský súd. 13. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 26Cb/133/2012-135 zo dňa 09.11.2015 zamietol návrh žalobcu v celom rozsahu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 466,41 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 14. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Žalobca uviedol, že už vo svojom návrhu namietal nedostatky rozhodcovského rozsudku II/2011-3569 zo dňa 11.06.2012 a skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní. Žalobca uviedol, že SRS SBA už rozhodol uznesením sp. zn. 11/2010-3116 zo dňa 16.09.2010 a má zato, že toto rozhodnutie tvorí prekážku podľa §159 ods. 3 O.s.p. Súd v uvedenom uznesení konštatoval, že právny predchodca žalovaného nepreukázal čerpanie peňažných prostriedkov žalobcom v súlade so Zmluvou o bežnom účte k programu služieb pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že Rozhodcovskému súdu nebola predložením dôkazov preukázaná výška pohľadávky právneho predchodcu žalovaného, vyplývajúca zo Zmluvy, ako základ nároku právneho predchodcu žalovaného. 15. Žalobca má zato, že povinnosť žalobcu zaplatiť istinu a sankčný úrok spôsobom a v lehotách vyplýva z čl. IV ods. 1.7 Obchodných podmienok programov BUSINESS, čím podľa názoru žalobcu žalovaný opomenul pri posudzovaní aplikovateľnosti uvedeného článku Obchodných podmienok žalovaného časovú súvislosť medzi prečerpaním a sankcionovaním. Žalobca má za preukázané, že pokiaľ malo dôjsť k prečerpaniu k 11.02.2009, tak na úpravu režimu jeho povolenia, či nepovolenia a sankcií za takéto prečerpanie, nie je možné uplatňovať úpravu Obchodných podmienok žalovaného zo dňa 03.01.2011. 16. Žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok je postihnutý vadou spočívajúcou v tom, že rozhodcovský súd rozhodoval vo veci, kde už existuje rozhodnutie súdu vo veci samej (res iudicata). 17. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/133/2012-135 zo dňa 09.11.2015 zmenil a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v sume 855,86 Eur. 18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný uviedol, že v zmysle Rokovacieho poriadku rozhodcovské uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej a preto nepredstavuje nedostatok podmienky konania podľa § 103 O.s.p. v nadväznosti na § 159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata). Žalovaný mal ďalej zato, že nakoľko k zmene Obchodných podmienok prišlo dňa 01.01.2009 a žalobca svoj nesúhlas s ich zmenou nevyjadril má zato, že v čase prečerpania prostriedkov na účte žalobcu dňa 11.02.2009 sa vzájomné vzťahy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného riadili zmenenými Obchodnými podmienkami. Žalovaný poukázal na bod 1.4. Obchodných podmienok platných od 01.01.2009 do 14.02.2011, ktoré je identické s ustanovením čl. IV. ods. 1.7 Obchodných podmienok účinných od 03.01.2011, na ktoré sa odvoláva rozhodcovský súd vo svojom rozsudku sp. zn. II/2011-3569 zo dňa 11.06.2012. 19. Žalovaný sa ďalej v odvolaní vyjadril, že žalobca námietku aplikácie Obchodných podmienok banky pri výpočte sankčných úrokov ako aj svoje práva ako účastníka rozhodcovského konania mal možnosť uplatniť počas celého priebehu rozhodcovského konania, pričom svoje práva žalobca nevyužil. 20. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/133/2012-135 zo dňa 09.11.2015 potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 155,69 eur. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 07.12.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacími dôvodmi žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 23. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie. 24. Podľa § 21 ods. 3 ZoRK Rozhodcovský súd môže pripustiť uplatnenie námietky nedostatku právomoci, ak omeškanie účastníka rozhodcovského konania pri uplatnení tejto námietky je spôsobené príčinou, ktorú rozhodcovský súd považuje za dostatočnú. 25. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. 26. Podľa ust. 40 ods. 1 ZoRK Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak: a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že: 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20160701.html> tohto zákona. 27. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 28. Žalobca ako podnikateľ - živnostník uzavrel pod obchodným menom V. X. - JUNASI, s miestom podnikania Koncová 155/4, 971 01 Prievidza, IČO: 34 338 055, dňa 19.11.2008 so žalovaným Zmluvu o bežnom účte (ďalej iba ,,Zmluva“), ktorej predmetom bolo vedenie podnikateľského účtu žalobcu. 29. Podľa čl. IX ods. 6 Zmluvy ,,všetky spory vzniknuté zo záväzkového vzťahu založené touto zmluvou alebo vzniknuté v súvislosti s týmto záväzkovým vzťahom, boli rozhodnuté rozhodcami Stáleho rozhodcovského súdu asociácie bánk so sídlom v Bratislave podľa Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk“. 30. Žalobca v Zmluve zo dňa 19.11.2008 súhlasil t.j. jasne a zrozumiteľne vyjadril vôľu predložiť prípadne spory (vzniknuté v budúcnosti) zo Zmluvy rozhodcovskému súdu, čo potvrdil podpisom Zmluvy. Žalobca počas rozhodcovského konania neuplatnil mu zákonnom predpokladané možnosti, t.j. nenamietal, žeby sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala na vec prejednávanú pred rozhodcovským súdom. 31. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodcovské uznesenie sp. zn. II/2010-3116 zo dňa 16.09.2010 považuje za rozhodnutie vo veci samej, ktorá tvorí prekážku rozsúdenej veci - res iudicata. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na čl. 25 ods. 1 Rokovacieho poriadku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, podľa ktorého rozhodcovské uznesenie nie je rozhodnutím vo veci samej. Z tohto dôvodu neexistuje možnosť nedostatku podmienky konania podľa § 161 v spojení s § 230 CSP. 32. Žalobca v odvolaní uviedol námietku, ktorá sa týkala zaplatenia sankčného úroku a istiny. Dňa 19.11.2008 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným Zmluva, pričom žalobca podpisom vyjadril súhlas s Obchodnými podmienkami (platné od 15.12.2007 do 31.12.2008) programov služby BUSINESS k bežným účtom pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby. 33. V zmysle Obchodných podmienok programov služieb BUSINESS k bežným účtom pre fyzické osoby - podnikateľov a právnické osoby IV. Spoločných a záverečných ustanovení bod 13 sa uvádza, že banka si vyhradzuje právo na zmenu obchodných podmienok. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so zmenou obchodných podmienok bol povinný túto skutočnosť oznámiť banke písomne najneskôr do jedného mesiaca po zverejnení. Nakoľko žalobca nevyjadril svoj nesúhlas so zmenou týchto obchodných podmienok, mala Banka zato, že so zmenou súhlasí a vzájomné vzťahy medzi bankou a žalobcom (ako klientom) sa odo dňa účinnosti spravuje zmenenými obchodnými podmienkami. 34. K zmene obchodných podmienok došlo dňa 01.01.2009, pričom žalobca nevyjadril svoj nesúhlas so zmenenými obchodnými podmienkami, z tohto dôvodu v čase prečerpania finančných prostriedkov žalobcom na účte dňa 11.02.2009 sa vzájomné vzťahy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného riadili zmenenými obchodnými podmienkami. 35. Súd prvej inštancie správne vypočítal trovy právneho zastúpenia žalovaného. Trovy právneho zastúpenia sa skladajú z 3 úkonov právnej služby pričom: 2 úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie žalovaného vo veci samej zo dňa 04.02.2015 predstavuje sumu 121,17 eur + 20% DPH. K úkonom je pripočítaný režijný paušál zvýšený v súlade s § 18 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. o 20% sadzbu DPH. 36. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 37. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP , tak že tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 38. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).