Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/224/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223727 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112223727.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme „ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovaným v 1. rade: Novastaving, spol. s r.o., Slovenská 48, 942 01 Šurany, IČO: 34 112 995, zast. JUDr. Jozefom Pirohárom, advokátom, Podzámska 29, 940 01 Nové Zámky, a v 2. rade: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.716,96 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/4/2013-105 zo dňa 13.1.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/4/2013-105 zo dňa 13.1.2016 v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.07.2012 domáhal proti žalovaným zaplatenia istiny vo výške 1.716,96 EUR s príslušenstvom. Žalobca podaním zo dňa 17.06.2015 zobral svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný v 2. rade žalobcovi uhradil žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v plnej výške a súčasne požiadal o zastavenie konania. 3. Žalovaný v 1. rade v podaní doručenom súdu dňa 20.07.2015 vyslovil súhlas so späťvzatím návrhu a zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, ktoré si vyčíslil. Žalovanému v 2. rade bolo späťvzatie návrhu doručené dňa 23.10.2015 s výzvou na vyjadrenie, avšak tento sa v stanovenej lehote nevyjadril. 4. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pre ktorého uplatnenie sa vyžaduje jednak dôvodne podaný návrh a jednak správanie žalovaného, pre ktoré sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje len procesne, nie je teda rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu návrhu nebolo došlo, ale podstatné je to, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal a len v dôsledku tohto plnenia žalobca zobral návrh späť. 5. Nakoľko žalovaný v 2. rade uhradil žalobcovi dlžnú sumu aj s príslušenstvom, odpadol dôvod, pre ktorý žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu. Z uvedeného vyplýva, že predmetný návrh bol podaný dôvodne. 6. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia žalovaného v 2. rade, ktorému tak vznikla povinnosť nahradiť trovy konania žalobcovi. Nakoľko si však žalobca trovy konania neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 7. Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v tejto časti zmenil a žalovanému v 1. rade priznal náhradu trov konania vo výške 102,50 eur titulom súdneho poplatku a vo výške 587,23 eur titulom trov právneho zastúpenia, alternatívne, aby uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 8. Žalovaný v 1. rade bol toho názoru, že konajúci súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania neaplikoval správne ustanovenie O.s.p., keďže v predmetnej veci je potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktoré odráža zavinenie žalobcu v konaní. 9. Argumentoval, že žalovaný v 1. rade nezavinil, že konanie sa muselo zastaviť, pričom žalovaný v 1. rade aj naďalej zastáva názor, že pohľadávka žalobcu bola neurčitá, nepodložená, nedôvodná, a preto na ňu v konečnom dôsledku nemal nárok. 10. Žalovaný v 1. rade tiež poukázal na to, že na konajúci súd expedoval súhlas so späťvzatím návrhu a vyčíslenie trov konania zo dňa 15.07.2016, avšak žalovaný v 1. rade nemal vedomosť o tom, že k zastaveniu konania došlo z dôvodov na strane žalovaného v 2. rade. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca vzal bez ďalšieho návrh v celom rozsahu späť, a preto je povinný nahradiť trovy konania, alternatívne však súd mohol zaviazať na náhradu trov aj žalovaného v 2. rade, na ktorú skutočnosť žalovaný v 1. rade nemohol súd bez svojho zavinenia upozorniť, a teda uplatniť si nárok, nakoľko konajúci súd žalovanému v 1. rade predmetné späťvzatie žalobcu nedoručil. 11. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného v 1. rade bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 31.10.2016, teda po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorých sa počnúc účinnosťou CSP ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP sa počnúc dátumom 01.07.2016 vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 12. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné, keď uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti náhrady trov konania vecne správne. V zmysle ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. 13. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. V danom prípade žalobca vzal svoj návrh v celom rozsahu späť, pričom išlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, pretože dôvod späťvzatia návrhu sa týkal správania žalovaného v 2. rade, ktorý uhradil žalobcovi uplatnenú pohľadávku spolu s príslušenstvom. 14. Vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade po začatí konania uhradil žalobcovi žalovanú sumu 1.716,96 EUR s príslušenstvom teda platí, že žalovaný v 2. rade týmto svojim správaním zavinil následné späťvzatie návrhu zo stany žalobcu, a tým aj zastavenie konania, a preto mu vznikla povinnosť podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 nahradiť trovy, ktoré žalobcovi v konaní vznikli. 15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v 1. rade, že pri rozhodovaní o náhrade trov predmetného konania bolo potrebné aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ktoré odráža zavinenie žalobcu v konaní, pretože konajúci súd z vyššie uvedených dôvodov správne aplikoval v tomto prípade zákonné ustanovenie vyžadujúce zodpovednosť práve žalovaného za zavinenie zastavenia konania v dôsledku jeho správania podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. 16. Nakoľko žalobca nezavinil zastavenie konania a žalovaný v 2. rade, ktorý zastavenie konania zavinil, vystupuje na rovnakej procesnej strane ako žalovaný v 1. rade, s ktorým mal byť podľa žalobného návrhu zaviazaný spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy, v tomto konaní neprichádzalo do úvahy, aby súd rozhodoval o nároku žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania, ktorý nárok žalovaný v 1. rade navyše uplatnil len voči žalobcovi, hoci dôvod zastavenia konania vyplýval po späťvzatí návrhu priamo zo spisu. Súdu pritom nie je možné v tejto súvislosti vytknúť, že po tom, ako si žalovaný v 1. rade ešte pred zastavením konania podaním zo dňa 15.07.2015 uplatnil a vyčíslil svoje trovy voči žalobcovi, súd žalovaného v 1. rade výslovne neupozornil na to, na základe ktorého zákonného ustanovenia mieni posúdiť zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1. rade vo výške 100 %, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. 19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).