Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/14/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225622 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112225622.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti odporcovi: JUDr. Miroslav Ňuňuk, so sídlom kancelárie: Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: LAMDA-MODRA spoločnosť s r.o., so sídlom: Šúrska 34, 900 01 Modra, IČO: 00 588 911, v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky proti podstate, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.10.2015, č. k. 8Cbi/17/2012-46, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č. k. 8Cbi/17/2012-46 zo dňa 26.10.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Bratislave I v konaní pod č. k. 8Cbi/17/2012-46 vydal dňa 26.10.2015 rozsudok, ktorým určil, že pohľadávka navrhovateľa voči úpadcovi, na ktorého majetok sa vedie konkurzné konanie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 4K/79/2011, ktorá predstavuje sumu 1.400,34 Eur titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 a sumu 122.248,90 Eur titulom vyplatených dávok garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate a bude uspokojená z konkurznej podstaty úpadcu. Zároveň nepriznal náhradu trov konania navrhovateľovi. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2012 sa žalobca domáhal určenia, že v konkurznom konaní úpadcu LAMDA-MODRA, spoločnosť s r.o., Bratislava, pohľadávka navrhovateľa, ktorá vznikla titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011, ako aj pohľadávka navrhovateľa, ktorá vznikla z vyplatených dávok garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Sociálna poisťovňa, ul. 29 augusta 8-10, Bratislava, je v zmysle ust. § 179 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vecne príslušná uplatňovať pohľadávky, ktoré podaniami prihlásila v súlade s ust. § 87 ods. 2 ZKR ako pohľadávky proti podstate. Správca úpadcu listom zo dňa 12.04.2012 neuznal pohľadávku z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vo výške 121.504,90 Eur uplatnené písomným podaním zo dňa 05.03.2012 a zo dňa 14.03.2012 ako pohľadávku proti podstate. Dôvodom neuznania tejto časti pohľadávky navrhovateľa bolo stanovisko správcu, že pohľadávky proti podstate sú iba tie pohľadávky, ktoré zákon č. 7/2005 Z.z. ZKR v ust. § 87 ods. 2 výslovne ustanovuje. Správca považuje prihlásené nároky navrhovateľa za pohľadávky podmienené v zmysle ust. § 28 ods. 4 ZKR, ktoré bolo potrebné prihlásiť prihláškou. Navrhovateľ nesúhlasil s vyjadrením správcu úpadcu a s neuznaním pohľadávky titulom poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 v plnom rozsahu ako pohľadávku proti podstate a poukázal na ust. § 29 ods. 6 ZKR ako aj na ust. § 169 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je Sociálna poisťovňa povinná viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ako aj s poukazom na ust. § 102 ods. 1, § 109 ods. 1 , § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., zistil, že v lehote po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bola navrhovateľom vyplatená suma bývalým zamestnancom úpadcu z titulu peňažných náhrad z garančného fondu v celkovej výške 122.248,90 Eur. Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že pôvodnému navrhovateľovi vznikla titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie pohľadávka za obdobie december 2011v sume neuznanej správcom vo výške 1.400,34 Eur. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 139 ods. 1, ust. § 141 ods. 1 ust. § 142 ods. 1 a § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ustálil, že pre určenie vo veci prihlásenia pohľadávky do konkurzu je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, kedy nastávajú hmotnoprávne aj procesnoprávne účinky spojené s vyhlásením konkurzu. Podľa ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, poplatky, clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv, alebo dohôd o prácach uzavretých mimo pracovného pomeru. Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR pohľadávkami proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nie je možné sa stotožniť s tvrdením odporcu, že ust. § 87 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate. V ust. § 87 ods. 2 ZKR totiž nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať, že v tomto ustanovení sú pohľadávky proti podstate uvedené príkladmo a zákon nevylučuje možnosť považovať za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky. Nakoľko pohľadávka navrhovateľa z titulu vyplatených dávok garančného poistenia vznikla po vyhlásení konkurzu, súd prvého stupňa mal za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. K rovnakému právnemu záveru došiel aj Najvyšší súd SR, pričom za základ zobral nielen gramatický výklad ust. § 87 ZKR, ale aj výklad logický a historický podľa predchádzajúceho zákona, ktorý upravoval problematiku konkurzu a vyrovnania, a to zákon č. 328/1991 Zb.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne a bol preukázaný naliehavý právny záujem na určení spornej časti pohľadávky. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že navrhovateľ ako poskytovateľ dávky z garančného fondu, nebol veriteľom úpadcu, t. j. zamestnávateľa v platobnej neschopnosti z dôvodu existencie mzdových nárokov, ale je veriteľom z dôvodu výplaty dávok z garančného fondu vyplatených v rámci jedného druhu sociálneho poistenia, a to z garančného poistenia a na takto zistenom skutkovom základe súd prvého stupňa mal za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Zo všetkých metód použitého výkladu ust. § 87 ZKR vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa uplatnená ako peňažné náhrady vyplatené zamestnancom z garančného fondu po vyhlásení konkurzu, je ako pohľadávka proti podstate, má právny status uplatneného nároku ako pohľadávka proti podstate. Vo vzťahu k zostatku neuznanej pohľadávky správcom vo výške 1.400,34 Eur - neuhradené poistné na sociálne poistenie za obdobie december 2011, súd prvého stupňa uviedol, že predmetnú pohľadávku nemožno ,,rozdeliť“ na dve časti, a to časť alikvotnú za obdobie do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu a za obdobie po vyhlásení konkurzu, ako to urobil správca konkurznej podstaty. Na takto zistenom skutkovom základe, preto vydal rozsudok, ktorým určil že sporné pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate a budú uspokojené z konkurznej podstaty úpadcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku zo dňa 26.10.2015, vydaného v konaní pod č. k. 8Cbi/17/2012. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, nakoľko si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil. Dňa 15.12.2015 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie odporcu/ žalovaného, v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak vyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Odvolateľ poukazuje, že pohľadávka navrhovateľa v sume 1.400,34 Eur, ktorá vznikla titulom neuhradeného poistného za obdobie 12/2011, nie je pohľadávkou proti podstate. Odvolateľ má za to, že poistné na sociálne poistenie sa platí za kalendárny mesiac pozadu, čo znamená, že pohľadávka za obdobie 12/2011 sa stala splatnou dňa 31.01.20102, a teda po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Pohľadávky vzniknuté pred konkurzom je však potrebné prihlásiť, aj v prípade, že ku dňu vyhlásenia konkurzu nie sú splatné, s poukazom na ust. § 46 ods. 1 ZKR. V zmysle uvedeného, preto podľa názoru odvolateľa, nemôže ísť o pohľadávku proti podstate ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Vo vzťahu k pohľadávke v celkovej výške 122.248,90 Eur, ktorá vznikla titulom vyplatených dávok garančného poistenia, ani túto nemožno považovať za pohľadávku proti podstate, nakoľko nevznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a nie je pohľadávkou určenou druhovo podľa ust. § 87 ods. 2 ZKR. Suma vyplatených dávok garančného poistenia nie je podľa názoru odvolateľa pohľadávkou, ktorú si môže Sociálna poisťovňa prihlásiť v rámci konkurzného konania s poukazom na ust. § 128 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pohľadávku navrhovateľa titulom vyplatenia dávky garančného poistenia ZKR neustanovuje ani v inom ustanovení za pohľadávku proti podstate, a preto odvolateľ má za to, že tento nárok nemožno považovať za pohľadávku proti podstate. Pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu (nárok titulom vyplatenej dávky garančného poistenia) sa musia prihlásiť prihláškou, aj keď ich splatnosť má nastať až po vyhlásení konkurzu. Poukazuje na ust. § 12 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako aj na ust. § 102 zákona o sociálnom poistení. V odvolaní ďalej uvádza, že konkurzné konanie je špecifický druh civilného konania. Konkurzom sa rozumie ďalšie štádium konkurzného konania, ktoré je samostatné a zároveň nezávislé. Účinky vyhlásenia konkurzu v predmetnej právnej veci nastali dňom 31.12.2012, nakoľko uznesenie Okresného súdu Bratislava I o začatí konkurzného konania zo dňa 12.12.2011 sa zverejnilo v Obchodnom vestníku dňa 19.12.2011 a uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu zo dňa 23.12.2011 sa zverejnilo v Obchodnom vestníku dňa 30.12.2011. Podľa názoru odvolateľa si mal navrhovateľ uplatniť danú pohľadávku prihláškou podľa ust. § 28 ZKR titulom povinnosti zamestnávateľa vykazovať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac na základe ust. § 231 ods. 1 písm. f) zákona o sociálnom poistení. Odvolateľ dáva do pozornosti súdu Smernicu Rady 80/987/ EHS zo dňa 20.10.1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa vzťahujú na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa. Odvolateľ má za to, že pochybenia súdu prvého stupňa je potrebné odstrániť v odvolacom konaní, a preto navrhuje, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 220 OSP zmenil tak, že žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietne ako nedôvodnú. Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 11.01.2016 navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu. Výzva bola doručená navrhovateľovi dňa 20.01.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. listu 57 spisu s tým, že navrhovateľ vyjadrenie nedoručil ani do podateľne súdu prvého stupňa, ani Krajskému súdu v Bratislave ako odvolaciemu súdu. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania v senáte v zmysle § 214 ods. 2 OSP, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu, riadne oznámené na úradnej tabuli súdu a dospel k záveru, že nie je dôvodné a vydané rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že zo strany navrhovateľa došlo k preukázaniu naplnenia zákonných podmienok uvedených v § 87 ods. 1, ods. 2 a 3 ZKR, s poukazom na § 102 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a na tomto právnom základe ustálil skutkový záver spočívajúci v tom, že nárok na úhradu sumy 1.400,34 Eur titulom neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2011 a sumy 122.248,90 Eur z titulu výplaty plnenia garančného poistenia zamestnancom úpadcu, je nárokom, ktorý je pohľadávkou proti podstate s nárokom na uspokojenie v súlade s § 87 ods. 3 ZKR v platnom znení. Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím dovolacieho súdu v konaní pod sp. zn. 4Obdo3/2010, z ktorého odôvodnenia vyplýva právny názor, ktorým sú viazané súdy nižšieho stupňa, vrátane súdu, ktorý rozhodoval o nároku v I. stupni, ako aj súdu odvolacieho a nie je možné odkloniť sa bez ďalšieho od právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ako dovolacieho súdu v konaní 4Obdo 3/2010 zo dňa 31.08.2010, kedy rozhodoval o určenie pravosti pohľadávky s právnym názorom posudzovania pohľadávok proti podstate podľa § 87 ZKR v kontexte § 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vo vzťahu ku garančnému poisteniu pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojenie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na sporenie. Z odôvodnenia NS SR ako dovolacieho súdu vyplýva, že po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka (§ 148 ods. 3 zákona o sociálnom poistení). Podľa § 87 ZKR sú pohľadávkami proti podstate pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku a ďalšie pohľadávky, o ktorých tak ustanovuje zákon. Pohľadávkami proti postate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, clá a iné nároky zamestnancov úpadcu. Výkladom uvedených ustanovení dospel dovolací súd k záveru, že nie je možné sa stotožniť v ním posudzovanej veci s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého ust. § 87 ods. 1, ods. 2 ZKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate, a to z dôvodu, že v § 87 ods. 2 cit. zákona po texte „pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu“, nasleduje spojka „ako“, z čoho možno usudzovať a vyvodiť výklad, že sú tam uvedené pohľadávky iba príkladom, a že ZKR nevylučuje možnosť považovať v zmysle cit. ustanovenia za pohľadávky proti podstate aj iné pohľadávky, ktoré spĺňajú charakteristiku vzniku nároku. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka sociálnej poisťovne podľa záverov NS SR ako dovolacieho súdu v konaní pod 4Obdo 3/2010, vznikla z titulu vyplatenia dávok garančného poistenia po vyhlásení konkurzu, dovolací súd má za to, že predmetnú pohľadávku možno považovať za pohľadávku proti podstate. Na podporu uvedeného názoru dovolacieho súdu, tento ďalej uvádza charakteristiku právnej úpravy pohľadávok proti podstate podľa predchádzajúcej úpravy uvedenej v zákone č. 328/1991 Zb. ZKV. Na takto zistenom právnom a skutkovom základe, preto dovolací súd dospel k jednoznačnému záveru, ktorý vyslovil v rozhodnutí zo dňa 31.08.2010, v konaní pod sp. zn. 4 Obdo 3/2010, že pohľadávka Sociálnej poisťovne ako žalobcu, resp. práv. nástupcu - Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu ako dávka garančného poistenia, je pohľadávkou proti podstate. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím tak, ako vyplýva z rozhodnutia tohto súdu vydaného dňa 31.08.2010, kde posudzoval totožný nárok, aký je posudzovaný v konaní o určenie prihlásenej pohľadávky navrhovateľa proti podstate žalobou zo dňa 02.12.2010, preto nenašiel žiadnu oporu v tvrdeniach odvolateľa, ktorým by bolo možné argumentovať a závery dovolacieho súdu právne vyvrátiť, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 26.10.2015, vydané v konaní pod č. k. 8Cbi/17/2012-46, v celom rozsahu potvrdzuje. Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho vykonal súd prvého stupňa a na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak určil, že pohľadávka navrhovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cbi/17/2012 je pohľadávkou proti podstate a má byť uspokojená z konkurznej podstaty uvedeného úpadcu v procesnom postavení odporcu tak, ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku zo dňa 26.10.2015. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s tvrdením odvolateľa tej časti, v ktorej argumentoval, že bolo povinnosťou navrhovateľa pohľadávku rozdeliť, a to titulom nadobudnutia účinkov vyhlásenia konkurzu (účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu v posudzovanej právnej veci odvolacím súdom s poukazom na obsah spisu nastali dňom 31.12.2012) z dôvodu, že predmetná pohľadávka navrhovateľa vznikla pred vyhlásením konkurzu a bez ohľadu na jej charakter sa stala splatnou momentom vyhlásenia konkurzu. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené právne závery, ktoré vyvracajú tvrdenie odvolateľa ako obranu, a preto nie je možné tejto obrane odvolateľa dať právnu ochranu. Na takto zistenom skutkovom základe odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vydaný v konaní pod č. k. 8Cbi/17/2012-46 zo dňa 26.10.2015 v celom rozsahu ako vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 OSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyslovil správny právny názor, vydal rozhodnutie, ktorým potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu. Odvolací súd uvádza, že súdy nižšieho stupňa majú v záujme právnej istoty rešpektovať právne závery vyslovenými v ustálenej judikatúre súdov vyššieho stupňa, v danom prípade Najvyšším súdom SR ako súdom dovolacím v konaní 4Obdo 3/2010, a to rozhodnutím zo dňa 31.08.2010. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, navrhovateľ si ich v konaní ani neuplatnil, odvolací súd mu nepriznal ich náhradu v zmysle § 224 OSP. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.