Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/558/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112225991 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112225991.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: I. C., J. X. L. Č.. XX, B., zastúpenému euroadvokátom JUDr. Lubomírem Müllerem, so sídlom Symfonická č. 1496/9, Praha 5, Česká republika proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13. marca 2014, č.k. 8C 149/2012-94, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.000 eur a trovy konania vo výške 138,08 eur. Konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 1.000 eur, a to podľa ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom prvostupňového Okresného súdu Banská Bystrica v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 1Nt 29/2009 a odvolacieho súdu - Krajského súdu Banská Bystrica v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 2To 151/2010, 2To 366/2010, spočívajúcim v prieťahoch v tomto trestnom konaní, ktoré potvrdil aj predseda Krajského súdu Banská Bystrica vo svojej odpovedi na sťažnosť žalobcu pod č. k. Spr 10 040/2011 zo dňa 13.09.2011. Žalovaný namietal, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v prieťahoch v predmetnom trestnom konaní, a mal za to, že túto skutočnosť nepotvrdil ani predseda Krajského súdu Banská Bystrica vo svojej odpovedi na sťažnosť žalobcu pod č. k. Spr 10 040/2011 zo dňa 13.09.2011. Po vyhodnotení oboch argumentácií strán sporu dospel k záveru, že úradný postup súdov spĺňa zákonné znaky nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v prieťahoch v predmetnom trestnom konaní podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Pokiaľ žalovaný namietal, že vo vybavení sťažnosti na prieťahy v tomto trestnom konaní predsedom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 13.09.2011 vyslovene nie je uvedené, že je sťažnosť žalobcom na prieťahy v konaní dôvodná, poukázal na to, že z obsahu tohto vybavenia, a najmä z uvedenia vysvetlenia prečo v danej veci došlo k časovému sklzu, a že bolo zabezpečené vykonanie nápravy v danej veci, nepriamo vyplýva, že sťažnosť bola dôvodná a v danej veci došlo k prieťahom v konaní. Vzhľadom na toto konštatovanie uzavrel, že žalobca preukázal svojím tvrdením i listinnými dôkazmi splnenie prvého zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, ktorým je nesprávny úradný postup. Vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch konštatoval, že je potrebné v konaní preukázať závažnosť ujmy a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote alebo v spoločenskom uplatnení; tieto skutočnosti je potrebné preukázať najmä z dôvodu ustálenia výšky peňažnej náhrady a súd môže peňažné zadosťučinenie priznať iba v prípade, ak dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade došlo ku skutočnému závažnému následku u poškodeného a tento zásah má značnú intenzitu, pričom dôkazné bremeno je na poškodenom. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca preukázal závažnosť ujmy ako aj následkov, ktoré mu vznikli ako poškodenému, keď počas celého prebiehajúceho trestného konania pociťoval z právnej dlhodobej neistoty stres, napätie, úzkosť, čo zasiahlo i do jeho bežného života. Mal za to, že v posudzovanom prípade ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdov spočívajúceho v prieťahoch v konaní, možno odstrániť iba priznaním nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že v danom prípade boli splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko následky boli takej intenzity a závažnosti, že sa nejaví za postačujúce poskytnutie iného zadosťučinenia. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy 1.000 eur, túto považoval primeranú, a preto žalobe vyhovel . O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, dôvodiac tým, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Argumentoval, že žalobca neuviedol, ktoré obdobie konania na Okresnom súde Banská Bystrica a Krajskom súde v Banskej Bystrici považuje za prieťahové, počas celého konania tvrdil, že konanie trvalo podľa jeho subjektívneho názoru neprimerane dlho, čiže 4 roky od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného skončenia veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa s obdobím prieťahov počas konania v rámci odôvodnenia svojho rozsudku nevysporiadal. Poukazoval na to, že k vráteniu spisového materiálu zo strany Ústavného súdu SR Okresnému súdu Banská Bystrica došlo dňa 08.06 2011 a až po podanej sťažnosti ohľadne dlhotrvajúceho konania zo strany žalobcu, bol spisový materiál zaslaný Krajskému súdu v Trenčíne dňa 13.09.2011, teda predseda súdu sa vyjadroval jedine k obdobiu uvedených troch mesiacov, kedy bol spis omylom založený v archíve. Pokiaľ teda odpoveďou na sťažnosť malo dôjsť ku konštatovaniu prieťahov, tieto mali trvať maximálne približne 3 mesiace a uvedený časový odstup nie je v žiadnom prípade možné považovať za prieťahový, resp. za neprimeraný. V zmysle konštantnej judikatúry za prieťahové je štandardne možné považovať až nečinnosť, resp. neefektívne konanie, ktoré presahuje obdobie šiestich mesiacov. Namietal, že by predseda súdu mohol konštatovať, že sťažnosť je dôvodná aj vo vzťahu ku konaniam, ktoré prebiehajú na inom súde. Zotrval na tom, že konania na jednotlivých súdoch neboli prieťahové a vo veci sa konalo priebežne na prvostupňovom aj na druhostupňovom súde, a pokiaľ žalobcovi prekážal priebeh rozhodovacej činnosti, v rámci ktorej došlo k viacerým zrušeniam prvostupňových aj druhostupňových rozhodnutí, tak v takom prípade ide o rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá nemôže byť považovaná za nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní. Mal zato, že existencia nesprávneho úradného postupu zostala preto v konaní nepreukázaná. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nevysporiadal ani s otázkou existencie nemajetkovej ujmy, keď neuviedol z akého vykonaného dôkazu vychádzal pri konštatovaní pocitov právnej neistoty, stresu a napätia a dôsledkom na bežný život žalobcu, čo svedčí o nepreskúmateľnosti tejto časti napadnutého rozhodnutia ; keď navyše rozsudok neobsahuje ani úvahu ohľadom výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy a súd prvej inštancie sa v tomto smere obmedzil len na konštatovanie jej primeranosti. Mal zato, že v konaní nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi prieťahmi a tvrdenou nemajetkovou ujmou. Poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý uviedol, že nemajetkovú ujmu mu skôr spôsobovala skutočnosť, že sa vo veci konalo a musel sa dostavovať na pojednávania, a jeho nespokojnosť s priebehom konania nemôže v žiadnom prípade založiť prieťahy v konaní. Ak by teda aj bola preukázaná existencia nemajetkovej ujmy, táto by podľa tvrdení žalobcu súvisela najmä so skutočnosťou, že sa vo veci konalo, vydávali sa rozhodnutia, ktoré však nevyhovovali žalobcovi a nie s nesprávnym úradným postupom v podobe prieťahov. 3. Žalobca vo svojom vyjadrením k odvolaniu žalovaného uviedol, že skutkový stav bol zistený nepochybne a v tejto súvislosti zdôraznil, že vo veci bolo opakovane porušené jeho právo na zákonného sudcu, lebo konal nepríslušný súd a vec bola omylom založená do archívu. Poukázal na to, že pokiaľ rozhodovacia činnosť vedie k tomu, že je potrebné opakovanie zrušiť vadné rozhodnutia vydané nepríslušným súdmi, tak vznikajú prieťahy v konaní, čo je nesprávny úradný postup. Namietal, že by bolo potrebné skúmať vzťah príčiny a následku. Žiadal preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. ods. 1 CSP) a po zopakovaní dokazovania (§ 384 ods. 1 CSP) listinnými dokladmi oboznámením ich obsahu (§ 204 CSP) dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru o existencii zbytočných prieťahov v konaní zakladajúcich zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. 6. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 7. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď zisťoval v konaní existenciu objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v konaní o návrhu žalobcu na obnovu (trestného) konania podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorej existencia predpokladá súčasné splnenie troch podmienok, a to: 1./ existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy vzniknutej na osobnostných právach poškodeného 2./ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu a 3./ príčinná súvislosť medzi škodou ( nemajetkovou ujmou) a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. 8. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne skutkovo ustálil; vychádzajúc z listu predsedu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.09.2011; že v konaní o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania došlo ku konštatovaniu prieťahov v konaní spočívajúcich v tom, že potom, ako boli nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.01.2011 a zo dňa 31.05.2011 zrušené rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a tieto nálezy mu boli doručené dňa 17.02.2011 a 14.07.2011, a spis bol Okresnému súdu v Banskej Bystrici zo strany Ústavného súdu SR vrátený dňa 08.06.2011, došlo k prieťahom v konaní pokiaľ sa vo veci ďalej - po zrušení rozhodnutí nálezmi Ústavného súdu SR a ich vrátení Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, nekonalo a spis bol založený omylom do archívu. Vybavením predmetnej sťažnosti bola zjednaná náprava, keď dňa 13.09.2011 bol predmetný spisový materiál zaslaný na ďalšie konanie vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne. Dôvodnosť sťažnosti žalobcu zo dňa 29.08.2011 bola napokon konštatovaná aj v rámci prešetrovania vybavenia sťažnosti zo strany Ministerstva spravodlivosti SR (list zo dňa 01.12.2011). 9. Dôvodná je však argumentácia žalovaného v tom smere, že prieťahy z dôvodu nesprávneho uloženia spisu do archívu v období od jeho vrátenia ústavným súdom dňa 08.06.2011 do jeho zaslania inštančne príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie dňa 13.09.2011, trvali 3 mesiace, a že toto obdobie prieťahov nenadobudlo takú intenzitu a relevanciu, že by ho bolo možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní zakladajúce nesprávny úradný postup. 10. Odvolací súd sa nestotožnil ani s argumentáciu žalobcu, že k zbytočným prieťahom v konaní došlo aj tým, že Krajským súdom v Banskej Bystrici boli vydané rozhodnutia zo dňa 13.05.2010 a 25.11.2010, ktoré boli nálezmi Ústavného súdu SR zrušené z dôvodu porušenia práva žalobcu na zákonného sudcu tým, že tento konal a rozhodoval ako vecne a miestne nepríslušný súd, a že by týmito vadnými rozhodnutiami, ktoré nemali byť v danom prípade Krajským súdom v Banskej Bystrici vydané, došlo k nesprávnemu úradnému postupu v podobe zbytočných prieťahov v konaní. Možno prisvedčiť žalovanému v tom, že sa jednalo o rozhodovaciu činnosť súdov, ktorá nemôže zakladať nesprávny úradný postup v podobe zbytočných prieťahov konaní, keď ako okresný tak aj krajský súd konali plynuli bez prieťahov; Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol dňa 13.05.2010 o sťažnosti proti rozhodnutiu Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.03.2010 a po tom, ako opätovne rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 21.07.2010 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici o sťažnosti dňa 25.11.2010. Žalobca preto nedôvodne namieta, že súdy svojimi vadnými rozhodnutiami spôsobili zbytočné prieťahy v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. Napokon je potrebné poznamenať, že v konečnom dôsledku mala na celkovú dĺžku konania vplyv aj dĺžka konania na ústavnom súde; o ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 21.06.2010 rozhodol ústavný súd dňa 27.01.2011 (nález doručený krajskému súdu 17.02.2011) a o ústavnej sťažnosti žalobcu zo dňa 19.02.2011 rozhodol ústavný súd dňa 31.5.2011 (nález doručený krajskému súdu dňa 14.7.2011). Napokon ani žalobca nevymedzil konkrétne obdobie, ktoré považuje za prieťahové a žalovaný v tomto smere dôvodne namieta, že jeho tvrdenia v tejto súvislosti vychádzali len z jeho subjektívneho pocitu o neprimerane dlhom konaní o jeho návrhu na obnovu konania, ktoré ho zaťažovalo tým, že sa musel dostavovať na pojednávania, čo ho stálo veľa peňazí a času. 11. S poukazom na uvedené odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; dospel k záveru, že žalobca nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v podobe ním tvrdených zbytočných prieťahov v konaní o jeho návrhu na povolenie obnovy konania. 12. Z dôvodu nedostatku právneho základu žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. 13. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal vo veci úspech v celom rozsahu, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní v súvislosti s bránením práva žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.1 CSP) . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 430 CSP).