Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/312/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227337 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112227337.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: Willmark, s.r.o., IČO: 35 763 248, so sídlom: Hrachová 18, Bratislava, v zast.: LAWS, s.r.o., so sídlom: Pútnická 170, Bratislava, proti odporcovi: Divadlo malá scéna STU., IČO: 42 177 405, so sídlom: Dostojevského rad 7, Bratislava, v zast.: advokátkou JUDr. Martinou Mrázovou, so sídlom Kubániho: Šoltésovej 20, Bratislava, o zaplatenie 3.808,37 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.: 5C/74/2013-266 zo dňa 08.10.2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 179,38 eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odporcu zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 3.808,37 eur a - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 148,75 Eur od 6.12.2010 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.187,62 Eur od 5.1.2011 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 333 Eur od 10.3.2011 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 300 Eur od 7.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 789 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 96 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 504 Eur od 4.5.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 300 Eur od 25.5.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 150 Eur od 25.6.2011 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 228,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trov právneho zastúpenia vo výške 1 967,28 Eur, splatných na účet právneho zástupcu navrhovateľa, advokátskej kancelárie LAWS, s.r.o., č. účtu: 5032729130/0900, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 588, § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.8.2012 domáhal zaplatenia istiny v sume 3 808,37 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania odporcom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ na základe objednávok odporcu dodal odporcovi tovar, prevzatie ktorého potvrdil odporca svojim podpisom na dodacích listoch. Následne navrhovateľ vystavil k dodávke účtovné doklady (faktúry č. 21002130, 21002737, 211000047, 21100579, 21100698, 21100880, 21101093, 21101323, 21101715), odporca však uvedené faktúry nezaplatil čím navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušným úrokom z omeškania a na náhradu trov konania. Súd vo veci vydal dňa 28.11.2012 platobný rozkaz č.k. 19Ro/90/2012-45, proti ktorému podala včas odporca odpor. V odpore uviedol, že so zaplatením dlžnej sumy voči navrhovateľovi nesúhlasí, a to z dôvodu, že niektoré so zaplatených faktúr mali byť podľa dohody konateľov spoločností predmetom zápočtu, nakoľko ich spoločnosť preukázateľne poskytla navrhovateľovi reklamné plnenie, o ktorom navrhovateľ musel mať vedomosť, keďže predmetné tlačoviny sám vytlačil Dňa 28.2.2014 odporca, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vzniesol v rámci písomného vyjadrenia, doplneného na výzvu súdu dňa 26.3.2014 kompenzačnú námietku do výšky žalobného návrhu navrhovateľa, tj do sumy 3 808,37 Eur vrátane uplatneného príslušenstva, z dôvodu ktorého žiadal návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá dohoda, na základe ktorej vzniklo navrhovateľovi právo mať vytvorený mediálny priestor pre svoju propagáciu na predstaveniach DIVADLA MALÁ SCÉNA (odporcu), a to konkrétne logo navrhovateľa bolo umiestnené vo foyeri divadla, na internetovej stránke divadla, ako aj na ostatných propagačných materiáloch divadla v rozhodnom období, tj v rokoch 2010 až 2012. Odporca v rámci svojej obrany poukazoval na skutočnosť, že takto postupoval v snahe hospodárneho nakladania s obmedzenými finančnými zdrojmi aj vo vzťahoch k iným zmluvným partnerom, ktorí boli v obdobnom postavení ako navrhovateľ. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ dodal odporcovi tovar v podobe plagátov, billboardov a citylight papiera spolu v sume 3 808,37 Eur, pričom odporca predmetnú sumu navrhovateľovi do času vyhlásenia rozsudku nezaplatil. Odporca v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, ktorú súd posúdil podľa ust. §§ 97 ods. 1 a 98 O.s.p., v zmysle ktorých sa kompenzačná námietka odporcu vznesená len do výšky zodpovedajúcej pohľadávke navrhovateľa považuje len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto obranou žalovaného je však súd povinný v konaní zaoberať. Súd preto posúdil dôvodnosť obrany vznesenej odporcom a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že odporcovi vzniklo právo na úhradu vo výške 3 808,37 Eur za obdobie kalendárneho roka 2010 a 2011 ako odplatu za vytvorenie reklamného priestoru pre navrhovateľa. Vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania súd usúdil, že odporca v konaní existenciu tzv. „bartrovej“ dohody, od ktorej odvíjal svoj nárok žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Jeho tvrdenie, že obdobným spôsobom vzhľadom na obmedzené finančné zdroje postupuje vo vzťahoch s ďalšími zmluvnými partnermi rozhodne nemôže postačovať pre záver, že dohodu s takýmto obsahom uzavrel aj s navrhovateľom. Pokiaľ odporca v konaní preukazoval opodstatnenosť svojho nároku znaleckým posudkom č. 3/2014 znalkyne Ing. Zuzany Nemcovej, ktorý súd vyhodnotil ako listinný dôkaz, nakoľko nebol vyhotovený v rámci súdom nariadeného znaleckého dokazovania. Tento listinný dôkaz však rovnako nepreukazuje existenciu vzájomného dojednania medzi navrhovateľom a odporcom o tom, že si vzájomne poskytnú tovar (veľkoformátovú tlač), resp. služby (reklamný priestor) bez nároku na finančnú odplatu. Znalecký posudok totiž stanoví len predpokladanú výšku nároku odporcu za ním poskytnuté služby navrhovateľovi v prípade, že by existoval relevantný podklad pre záver, že navrhovateľ si bol vedomý skutočnosti, že odplatou za dodaný tovar mu bude planenie vo forme reklamy poskytnutej odporcom. Táto skutočnosť však v konaní preukázaná nebola. Naopak, v konaní bolo výsluchom navrhovateľa, no najmä emailovou komunikáciou medzi navrhovateľom a odporcom jednoznačne preukázané, že odporca si bol od počiatku zmluvného vzťahu s navrhovateľom vedomý, že za dodaný tovar mu bude účtovaná dohodnutá cena (napr. email z 1.12.2010 - č.l. 108), tzv. „cena za náklady“, ktorá zohľadňovala aj poskytnutie reklamného priestoru odporcu navrhovateľovi. Z emailovej komunikáciu tiež vyplynulo, že odporca až do začatia súdneho konania plnenie poskytnuté navrhovateľov ani žiadnu z predložených faktúr nespochybňoval a pri urgenciách zaplatenia dlžnej pohľadávky zo strany navrhovateľa sa odporca odvolával výlučne na svoju ekonomickú situáciu. Sumarizujúc všetky v konaní zistené skutočnosti, vyhodnotil súd obranu odporcu za účelovú. Vykonaným dokazovaním mal teda súd preukázané, že v súlade s citovaným ustanovením Občianskeho zákonníka navrhovateľ dodal odporcovi tovar, ktorý navrhovateľ riadne odovzdal odporcovi, resp. jeho zmluvnému partnerovi (Akzent Media). Z uzavretej dohody medzi navrhovateľom a odporcom ( podľa objednávok odporcu) vznikla navrhovateľovi povinnosť dodať odporcovi objednaný tovar. Navrhovateľ si svoju povinnosť splnil, čo v konaní osvedčil dodacími listami, ktoré odporca ani nespochybňoval. Odporca však za dodaný tovar sumu v celkovej výške 3 808,37 Eur nezaplatil, preto ho súd zaviazal na zaplatenie istiny v sume 3 808,37, čo predstavuje dohodnutú kúpnu cenu za dodaný tovar uvedený vo faktúrach. Súd pri posúdení nároku navrhovateľa vychádzal z ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka a na základe faktúr vystavených za dodaný tovar navrhovateľom odporcovi dospel k záveru, že odporca sa s plnením svojho splatného dlhu dostal do omeškania, preto navrhovateľovi vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania nasledovne: - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 148,75 Eur od 6.12.2010 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.187,62 Eur od 5.1.2011 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 333 Eur od 10.3.2011 do zaplatenia, - 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 300 Eur od 7.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 789 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 96 Eur od 30.4.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 504 Eur od 4.5.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 300 Eur od 25.5.2011 do zaplatenia, - 9,25% úrok z omeškania ročne zo sumy 150 Eur od 25.6.2011 do zaplatenia, O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v sume 228,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1 967,28 eur. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Odporca žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a návrh navrhovateľa zamietol. Odporca si v rámci svojho odvolania taktiež uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, f/, d/, c/ O.s.p. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje odporca za nesprávne a namieta to, že sa súd nedostatočne vyporiadal s dôkazmi, ktoré boli v konaní odporcom predložené. Tieto pochybenia vyvolávajú zmätočnosť jeho rozhodnutia a nesprávnosť ustálenia skutkového stavu posudzovanej veci. Odporca namieta, že súd aj bez predloženia akéhokoľvek písomného dokladu prihliadol k tvrdeniam navrhovateľa. V rámci konania odporca uplatnil kompenzačnú námietku voči žalobnému nároku navrhovateľa s tým, že uzatvoril s navrhovateľom dohodu, na základe ktorej vzniklo navrhovateľovi oprávnenie, mať vytvorený mediálny priestor propagácie tejto spoločnosti na predstaveniach odporcu. Akceptácia tejto dohody navrhovateľom, podľa odporcu je zjavná z toho, že na tlačovinách za kal. obdobie roka 2010 až 2012 je umiestnené logo navrhovateľa v priestore prislúchajúcom mediálnym a obchodným partnerom odporcu, pričom vzhľadom k tomu, že navrhovateľ tieto tlačoviny sám vyhotovoval mal o grafickom vyhotovení týchto tlačovín vedomosť. Z uvedeného má vyplývať, že medzi navrhovateľom a odporcom existoval vzťah na základe ktorého na jednej strane navrhovateľ zabezpečil pre odporcu vyhotovenie tlačovín a na druhej odporca poskytol navrhovateľovi reklamný priestor. Z uvedeného vyplýva, že za vytvorenie reklamného priestoru pre navrhovateľa na základe už uvedených právnych skutočností je oprávnená požadovať od navrhovateľa úhradu ceny za obdobie kal. roka 2010 a 2011. Odporca ďalej namieta, že súd vo svojom rozhodnutí opomenul, že išlo o vzájomnú spoluprácu na báze „bárter“ a výlučne prihliadol iba na tvrdenie navrhovateľa na základe ním vystavených faktúr, ktoré boli vystavené bez preukázania právneho titulu. Odporca taktiež namieta, že sa súd nevyporiadal ani s vyčísleným nárokom kompenzačnej námietky odporcu uplatneným v konaní na základe predloženia ZP č. 3/2014 vypracovanom Ing. Zuzanou Nemcovou. K odvolaniu odporcu podal vyjadrenie navrhovateľ, ktorý sa v plnom rozsahu pridržiava doposiaľ predloženým dôkazom. Rozporuje tvrdenia odporcu v odvolaní v zmysle ktorých prvostupňový súd nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a poukazuje na to, že v konaní bolo vykonaných až 6 pojednávaní vo veci. Tvrdenia odporcu považuje za vysoko účelové a jedine s cieľom vyhnúť sa povinnosti zaplatiť za služby, ktoré si odporca preukázateľne objednal a boli odporcovi zo strany navrhovateľa v plnom rozsahu preukázateľne dodané. Rovnako aj navrhovateľ popiera existenciu bartrovej zmluvy . Táto skutočnosť je podľa navrhovateľa preukázaná emailovou komunikáciou s odporcom zo dňa 01.12.2010. V súvislosti s kompenzačnou námietkou odporcu navrhovateľ poukazuje na to, že pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi nie je odporcom žiadnym spôsobom zdokumentovaná v jeho účtovníctve. Túto námietku považuje za účelovú, ničím neopodstatnenú a nedokázanú. Navrhovateľ taktiež nesúhlasí s tvrdením odporcu, že svoj nárok preukázal iba na základe vystavených faktúr. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, čo preukazuje celým obsahom súdneho spisu. Na tomto základe žiada navrhovateľ rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Zároveň si právny zástupca navrhovateľa uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 151 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 179,38 eur, a to za 1. úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 09.09.2015 a to podľa § 10 ods. 1, vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 141,09 eur spolu s režijným paušálom vo výške 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. spolu s DPH v sadzbe 20% podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.