Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112229471 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112229471.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: O. B.V., D. XX.XX.XXXX, N. Na A. XXX, XXX XX A. X, Č. F. zastúpený JUDr. Vladimír Sidor, advokát so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec proti žalovanému: MB POWER SK, a.s., so sídlom Rybné nám. 1, 811 02 Bratislava, IČO: 45 960 704, o zaplatenie 108.808,28 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/236/2012-130 zo dňa 24.7.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/236/2012-130 zo dňa 24.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 108.808,28 EUR s úrokom z omeškania -vo výške 9,5% ročne zo sumy 29.015,54 EUR od 02.08.2011 do zaplatenia, -vo výške 9,5% ročne zo sumy 79.792,74 EUR od 02.08.2011 do zaplatenia, trovy konania v sume 6.525,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 143,53 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 108 808,28 EUR s prísl. Súd zistil, že medzi účastníkmi bol založený záväzkovo právny vzťah podriadený úprave Obchodného zákonníka špeciálne Kúpnej zmluvy. Nebolo sporné, že tovar bol dodaný, prevzatý žalovaným a bola dohodnutá výška kúpnej ceny a lehota splatnosti kúpnej ceny. Právny titul ani výšku fakturovanej sumy žalovaný nenamietal, doručené faktúry nevrátil ako nedôvodné. Spornosť sa týkala dokladu, ktorý bol podkladom na zaplatenie kúpnej ceny. Súd mal posúdiť a rozhodnúť, či predložené faktúry označené ako proforma faktúry sú dokladom spôsobilým na zaplatenie kúpnej ceny resp. doplatku, čo žalovaný namietal. Taktiež súd mal posúdiť kompenzačnú námietku žalovaného, ktorý žiadal započítať do kúpnej ceny ako nároku žalobcu sumu 21 761,65 EUR titulom náhrady škody. 3. Súd prvej inštancie vec posudzoval podľa § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 411, § 447, § 448 ods. 1, 2, §450 ods. 1, § 340 ods. 1, 2 a § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. 4. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému tovar, tak ako to vyplýva z obsahu vystavených faktúr v korelácii s dodacími listami. Ohľadne dňa/ lehoty splatnosti uvedené bolo medzi účastníkmi sporné. Súd dané vyhodnotil aplikáciou ustanovenia § 409 ObZ s tým, že faktúra je jednostranný právny úkon predávajúceho (žalobcu) ktorá len v spojitosti s potvrdeným dodacím listom resp. dodacím listom obsiahnutým vo faktúre podpísaným kupujúcim je dôkazom o dodaní tovaru. V danom prípade nebola medzi účastníkmi uzatvorená písomná kúpna zmluva, teda je sťažená dôkazná situácia na strane žalovaného ako toho, kto tvrdí, že boli dohodnuté iné podmienky splatnosti kúpnej ceny. Aplikáciou ustanovenia § 450 ods. 1 ObZ po preukázaní, že tovar bol prevzatý žalovaným ako kupujúcim vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny na strane žalobcu a povinnosť kúpnu cenu zaplatiť na strane žalovaného. „ Vychádzajúc z ustanovenia § 450 ods. 1 ObZ je nepochybné, že predávajúcemu vzniklo právo na zaplatenie kúpnej ceny okamihom, keď kupujúcemu umožnil nakladať s tovarom, keďže v konaní nebolo preukázané, že z uzavretej kúpnej zmluvy vyplýva niečo iné. Napriek tomu predávajúci vo vystavených faktúrach určil neskorší dátum splatnosti jednotlivých kúpnych cien. Kupujúcemu teda vznikla povinnosť najneskôr v posledný deň lehoty splatnosti každej z faktúr zaplatiť kúpnu cenu dodaného tovaru...“ ako je uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 14. marca 2012, sp.zn. 15 Cob 26/2012. 5. K námietke žalovaného ohľadne náležitostí vystavených faktúr na úhradu kúpnej ceny, súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že „Faktúra je jednostranným právnym úkonom, a to vyhotovením účtovného dokladu zo strany dodávateľa. Faktúra je písomné vyúčtovanie ceny dodaného tovaru alebo odplaty za vykonanú činnosť. Strany si môžu v zmluve dohodnúť spôsob a náležitosti fakturácie. Pokiaľ sa tak v zmluve nedohodnú, vystavenie faktúry nie je podmienkou na vznik povinnosti kupujúceho na základe poskytnutého plnenia zaplatiť jeho cenu. Zákon neustanovuje ani povinnosť predávajúceho vystaviť faktúru do určitej lehoty. To je vecou dohody strán“, ako uvádza rozsudok NS SR z 28. mája 2008, sp.zn. 2 Obo 61/2008. K namietaným vadám faktúry súd vyslovuje názor v súlade s konštantnou judikatúru, že je bez právneho významu chyba urobená v daňovom doklade, čo v danom prípade malo byť nesprávne označenie. Z konania žalovaného ohľadne podmieňovania splnenia svojho záväzku vystavením „ riadnej“ faktúry je dôvodné vyvodiť záver, že išlo o účelové konanie s cieľom oddialiť čas plnenia záväzku. 6. Ohľadne lehoty splatnosti faktúr, tým že absentovala dohoda o splatnosti, nebola preukázaná existencia ani ústnej dohody súd uviedol, že čas zaplatenia kúpnej ceny nie je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ak teda takáto dohoda neexistuje, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu keď mu predávajúci umožní nakladať s tovarom. 7. K námietke označenej žalovaným ako kompenzačná námietka, ktorou žalovaný žiadal o započítanie sumy 21 761,65 EUR do celkovej žalovanej sumy 108 808,28 EUR súd vyhodnotil uvedený úkon v zmysle ustanovenia § 98 Osp cit: „Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.“ Teda uvedené je obrana proti návrhu, ktorú súd posúdil ako irelevantnú, nezakladajúca sa na žiadnom preukázanom právnom základe. Žalovaný žiadal o kompenzáciu - náhrada škody, avšak porušenie povinnosti zo strany žalobcu nepreukázal, teda neboli naplnené základné atribúty zodpovednostného vzťahu. Z uvedeného dôvodu súd k námietke neprihliadal, vyhodnotil ju ako nedôvodnú. 8. Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania a trov konania žalobcom mal súd za to, že k porušeniu povinnosti na strane žalovaného došlo v dôsledku čoho má žalobca nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Z obsahu spisu je zrejmé, že ku dňu podania žaloby žalovaný bol v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. 9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania žalobcu pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 6 528,- EUR podľa položky 1 pís. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške celkom 4 143,53 EUR bez DPH. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. 11. Uviedol, že medzi stranami sporu ostala sporná tá okolnosť, kedy malo byť doplatených zvyšných 70% dohodnutej kúpnej ceny. Kým žalovaný tvrdí, že dohoda znela „do 40 dní odo dňa dodania tovaru“, žalovaný s uvedeným nesúhlasí, nakoľko dohoda znela „do 40 dní odo dňa doručenia faktúry“. Informácia na objednávke je pre potvrdenie alebo vyvrátenie ktoréhokoľvek tvrdenia nepostačujúca, nakoľko na objednávkach stojí iba „doplatok 70% splatnosť 40 dní“. 12. Nakoľko žalovaný nesúhlasil s vystavením ďalších zálohových faktúr, nakoľko toto nekorešpondovalo s dohodou strán a bolo tiež v rozpore s platnou legislatívou, kedy aj podľa predpisov platných v ČR malo po dodaní tovaru nasledovať vystavenie faktúry - účtovného dokladu, žalovaný vystavené proforma faktúry vrátil a žiadal vystaviť riadne daňové doklady, ako bolo stranami dohodnuté a ako to pre žalobcu vyplývalo z platnej legislatívy. Žalovaný preto namietal, že podaná žaloba je predčasná, nakoľko nedošlo k splneniu povinnosti vystavenie a doručenie faktúry, s ktorou by dohoda strán predpokladala začiatok plynutia lehoty splatnosti, ako bola táto stranami dohodnutá. 13. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neprihliadol na obranu žalovaného, ktorý si voči žalobcovi započítal sumu 21.761,65 € titulom náhrady škody. Tá spočívala v tom, že v dôsledku porušenia dohody a rovnako tiež zákonnej povinnosti v stanovenej lehote po dodaní tovaru vystaviť daňový doklad, žalobca nevystavil daňový doklad - faktúru. V dôsledku uvedeného si žalobca nemohol v nákladoch uplatniť daňový výdavok vo výške 108.808,28 €, o ktorú by si ponížil daňový základ pre daň z príjmov právnických osôb, pokiaľ by žalobca faktúru riadne vystavil. 14. Zároveň rozporoval sumu priznaných trov právneho zastúpenia za úkon písomné podanie zo dňa 09.07.2015, kedy v predmetnom podaní žalobca reagoval na výzvu súdu ohľadom upresnenia vo veci úrokov z omeškania, nakoľko táto skutočnosť mala byť dostatočne precizovaná v podanej žalobe. 15. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil prvostupňovému súdu na rozhodnutie alebo aby vo veci sám rozhodol a v takom prípade podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú. 16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca a žalovaný si v objednávkach nestanovili žiadne iné platobné podmienky, najmä si nestanovili, že nárok žalobcu na zaplatenie dohodnutej sumy je podmienený akoukoľvek ďalšou skutočnosťou (t.j. napríklad vystavením faktúry, ako celkom nedôvodné tvrdí žalovaný). Poukázal na to, že podľa súdnej judikatúry povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nie je podmienená vystavením daňového dokladu. 17. Uviedol, že argumenty žalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku možno považovať za ďalšie vymyslené a bezpredmetné tvrdenia, na základe ktorých sa žalovaný snaží odôvodniť neplnenie svojej povinnosti a oddialiť rozhodnutie vo veci. 18. Odvolací súd zaslal vyjadrenie k odvolaniu právnemu zástupcovi žalovaného, ktorý súdu oznámil, že dňa 17.12.2015 došlo k odvolaniu plnomocenstva na zastupovanie žalovaného. Súd preto zaslal predmetné vyjadrenie priamo žalovanému, ktorý na vyjadrenie k odvolaniu nereagoval. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 30.11.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 20. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 21. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti dôvodov uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a vec správne právne posúdil, keď aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. 23. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že nakoľko nedošlo k splneniu povinnosti - vystavenie a doručenie faktúry, s ktorou by dohoda strán predpokladala začiatok plynutia lehoty splatnosti, je žaloba predčasná. Predovšetkým je potrebné uviesť, že strany si medzi sebou výslovne takéto podmienky nestanovili a preto nemôže žalovaný podmieňovať zaplatenie kúpnej ceny vystavením a doručením faktúry. 24. Podľa odvolacieho súdu z objednávok, v ktorých bolo uvedené „doplatok 70% - splatnosť 40 dní“ vyplýva vôľa zmluvných strán vzťahujúca sa na platobné podmienky po dodaní tovaru. Z objednávok nie je možné vyvodiť záver, že strany si dojednali splatnosť kúpnej ceny 40 dní od doručenia faktúry. Zo zmluvného vzťahu medzi stranami predovšetkým nevplýva, že si podmienili zaplatenie kúpnej ceny vystavením faktúry so splatnosťou 40 dní od jej doručenia. 25. Podľa súdnej judikatúry nie je povinnosť zaplatiť kúpnu cenu podmienená vystavením daňového dokladu. Obchodný zákonník napokon ani pojem faktúra nepozná, z hľadiska obchodno-záväzkových vzťahov ide o výzvu na zaplatenie, súd ju v tomto prípade neskúma ako účtovný doklad z hľadiska účtovných predpisov. 26. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca neporušil žiadnu povinnosť, naopak žalovaný porušil povinnosť zaplatiť riadne a včas svoj peňažný záväzok. Keďže nedošlo k porušeniu záväzku zo strany žalobcu, je nárok žalovaného na náhradu škody nedôvodný. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že konanie žalovaného možno považovať za účelové, v snahe oddialiť rozhodnutie vo veci. Je neakceptovateľné, aby požívalo ochranu konanie žalovaného, ktorý prevzal tovar, nenamieta kúpnu cenu, ani žiadne vady tovaru a podmieňuje zaplatenie kúpnej ceny podmienkami, ktoré dohodnuté neboli. 27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil vrátane výroku o trovách konania. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že žalobcovi nemala byť priznaná odmena za úkon písomné podanie zo dňa 9.7.2015, pretože podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb § 13a ods. 1 písm. c/ ide o úkon vo veci samej, za ktorý prislúcha odmena. 28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).