Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/124/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232756 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112232756.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci navrhovateľa: O. N., D.. XX. XX. XXXX, H. N. N. XX, N., proti odporcovi: Generálna prokuratúra SR, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 806,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 12C/185/2012-55 zo dňa 14. 01. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e. Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1 písm. e/, § 9 ods. 1, 2, § 17, § 19 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. a vecne tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 4. 10. 2012 domáhal od odporcu zaplatenia 806,- EUR, z titulu náhrady škody za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4. 6. 2008, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 9C/54/2003-142 tak, že spolu s manželkou boli spoločne a nerozdielne zaviazaní zaplatiť Združeniu vlastníkov bytov 401, sumu 6.960,- Sk, 16,5 % úrok z omeškania od 25. 7. 2002 do zaplatenia a 8.862,- Sk trovy konania. Odvolací súd v zmenenom rozsudku neuznal ním urobený započítací prejav existujúcich vzájomných pohľadávok sporových strán a rozhodnutie odôvodnil vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami a tvrdeniami odporujúcimi predloženým dôkazom. Pretože proti tomuto rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie ani dovolenie, podal v zmysle § 3 zákona č. 153/2001 Z. z. dňa 30. 9. 2008 u odporcu podnet na preskúmame zákonnosti tohto rozhodnutia a vykonanie následných opatrení na ochranu jeho práv uvedených v § 580 Občianskeho zákonníka. Odporca však zanedbal svoje povinnosti vyplývajúce mu z § 35 zákona č. 153/2001 Z. z., ignoroval zjavné rozpory v odôvodneniach rozsudkov oboch súdov a odporujúce tvrdenia odvolacieho súdu a podnet navrhovateľa odložil ako neopodstatnený. Tento postup odporcu označil ako nesprávny úradný postup. Bol toho názoru, že odporca odložením jeho podnetu porušil § 3 ods. 2 zákona č.153/2001 Z. z. a nepodaním opravného prostriedku proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v zmysle § 19 ods. 2, písm. d/ zákona č. 153/2001 Z. z. a § 243g O. s. p., zavinil spôsobenú škodu vo výške 806,- EUR. Odporca žiadal návrh zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 30. 10. 2012 namietal, že odporca žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 15 zákona 514/2003 Z. z., zo dňa 17. 5. 2012, do podania žalobného návrhu v zákonnej 6-mesačnej lehote neprerokoval, preto je žalobný návrh podaný predčasne. V priebehu konania, po predbežnom prerokovaní nároku navrhovateľa na náhradu škody, namietal premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, nedostatok pasívnej legitimácie a nesplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu navrhovateľa v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. - nesprávny úradný postup a príčinnú súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným postupom a navrhovateľom označenou škodou. V predmetnom konaní sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia 806,- EUR z titulu náhrady škody za nesprávny úradný postup podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Za nesprávny úradný postup odporcu označil zanedbanie jeho povinností, vyplývajúcich mu zo zákona č. 153/2001 Z. z. a nepodanie mimoriadneho dovolania odporcom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4. 7. 2008, právoplatného dňa 24. 7. 2008, v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. a § 243g O. s. p., na základe jeho podnetu. Rozhodujúc o nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., spôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu, sa súd v prvom rade zaoberal námietkami odporcu o nedostatku pasívnej legitimácie a premlčania, vznesenými na pojednávaní dňa 5. 11. 2014. Obe tieto námietky súd vyhodnotil ako dôvodné. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pasívne legitimovaným vo veci náhrady škody za nesprávny úradný postup v súdnom konaní je štát, zastúpený orgánom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. Navrhovateľ v predmetnom konaní za odporcu neoznačil štát, ale Generálnu prokuratúru SR, ako ústredný štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry, nadriadený ostatným orgánom prokuratúry (§ 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z.) a na tomto označení trval aj po odporcom vznesenej námietke o nedostatku pasívnej legitimácie na pojednávaní dňa 5. 11. 2014. Súd preto návrh navrhovateľa pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu zamietol. Podľa § 19 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, pričom podľa § 19 ods. 3 zákon č. 514/2003 Z. z. premlčacia lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15, najdlhšie počas šiestich mesiacov. V danom prípade sa navrhovateľ o škode, ktorá mu mala vzniknúť nepodaním mimoriadneho dovolania odporcom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 10Co/10/2008-164 zo dňa 4. 7. 2008, právoplatného dňa 24. 7. 2008, v zmysle zákona č. 153/2001 Z. z. a § 243g O. s. p. na základe jeho podnetu, dozvedel najneskôr z posledného meritórneho rozhodnutia odporcu. Týmto rozhodnutím je rozhodnutie odporcu o odložení podnetu navrhovateľa č. k. VI/2 Pz 724/08-6 zo dňa 19. 1. 2009. Dátum doručenia tohto rozhodnutia odporca v konaní preukázať nevedel z dôvodu, že rozhodnutie bolo doručované obyčajnou listovou zásielkou. Doručenie tohto rozhodnutia navrhovateľovi však v konaní sporné nebolo. Navrhovateľ jeho doručenie na pojednávaní dňa 14. 1. 2015 potvrdil tak, že k jeho doručeniu došlo pred 4. 2. 2009. Dňa 4. 2. 2009 totiž navrhovateľ doručil odporcovi sťažnosť na postup prokurátorky Generálnej prokuratúry zo dňa 4. 2. 2009, ku ktorej toto rozhodnutie odporcu pripojil. To znamená, že doručením rozhodnutia odporcu o odložení podnetu navrhovateľa, č. k. VI/2 Pz 724/08-6 zo dňa 19. 1. 2009, najneskôr dňa 4. 2. 2009, začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá v zmysle § 19 ods. 1 a 3 zákon č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 4. 8. 2012. Preto keď navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatnili na súde dňa 4. 10. 2012, urobil tak po lehote stanovej zákonom. Súd preto žalobný návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti predmetnému rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom žiada, aby odvolací súd rozhodnutiu prvostupňového súdu zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľ namieta tým, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní postupoval v rozpore s § 1, § 2, § 3, § 6 O. s. p. a neprihliadal na argumenty navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ argumentuje tým, že súd sa nevyjadril k tomu, že generálna prokuratúra nepodala mimoriadne dovolanie voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/10/2008, ktorým podľa tvrdenia navrhovateľa malo prísť k porušeniu § 580 Občianskeho zákonníka. Takýmto konaním generálnej prokuratúry mala vzniknúť navrhovateľovi škoda. Navrhovateľ je toho názoru, že za škodu spôsobenú podľa § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 je v tomto prípade zodpovedná generálna prokuratúra, pokiaľ bola škoda spôsobená jej konaním. Podľa názoru navrhovateľa zákon č. 514/2003 Z. z. nevylučuje zodpovednosť generálnej prokuratúry, ako samostatnej právnickej osoby v zmysle § 415 a § 420 Občianskeho zákonníka, za škodu, ktorú spôsobila, hoci vo veci náhrady tejto škody je pasívne legitimovaná SR poverujúca pôvodcu škody konaním pred súdom o vymáhaní náhrady škody. V tomto duchu je žalovaná Generálna prokuratúra SR, pretože v zmysle Občianskeho zákonníka § 415 a § 420 ona je tá právnická osoba, ktorá túto škodu spôsobila a nie Slovenská republika, ktorá sama nikdy nekoná, ale v jej mene koná príslušný orgán, vopred určený zákonom č. 514/2003 Z. z. § 4. Navrhovateľ ďalej uvádza, že nepresnosť v pasívnej identifikácii nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby, pretože sa nedá tvrdiť, že bol obvinený nevinný subjekt a formulácia zákona č. 514/2003 Z. z. § 4 pri určení konateľa v mene štátu vo veci vymáhania náhrady škody môže vytvoriť dojem, že ide o ten istý subjekt. Táto nepresnosť nič nemení na probléme vzniku škody neplnením si povinností s následkom škody a nutnosti jej náhrady aj v zmysle § 420 Občiansky zákonník. Navrhovateľ poukazuje na to, že súd neskúmal to, že generálna prokuratúra vybavila jeho podnet spôsobom tak povediac opisom telefónneho zoznamu. Navrhovateľ ďalej argumentuje tým, že zaslaním žiadosti o predbežné prerokovanie škody dňa 17. 05. 2012 prestala plynúť premlčacia lehota a nárok na náhradu škody bol uplatnený pred súdom 04. 10. 2012, bol tento návrh uplatnený v rámci trojročnej lehoty stanovenej zákonom a návrh nemôže byť zamietnutý ako premlčaný. Odporca vo vyjadrení uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvého stupňa. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v odvolacom konaní neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie