Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/334/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112233415 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1112233415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: UNIPETROL SLOVENSKO s. r. o., so sídlom Panónska cesta 7, 850 00 Bratislava, IČO: 35 777 087 (predtým MOGUL SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 222 992), právne zastúpeného: JUDr. Martin Lukačovič, advokát s.r.o., F. Madvu 330/27, 971 01 Prievidza, IČO: 36 860 247 proti žalovanému: TSK-heat treating services s.r.o., so sídlom Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 36 704 512, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 46.002,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/32/2013-77 zo dňa 1.8.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 25Cb/32/2013-77 zo dňa 1.8.2014 p o t v r d z u j e. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 25Cb/32/2013-77 zo dňa 1.8.2014, ktorý bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava I vyhovel žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 46.002,- EUR s príslušenstvom v celom rozsahu a vo veci trov konania na súde prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 5.751,- EUR, z toho 2.760,- EUR ako náhradu za zaplatený súdny poplatok za podaný návrh ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 2.991,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2012, domáhal, aby súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 46.002,- EUR s príslušenstvom, ktoré tvorí zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 25.8.2012 do zaplatenia. Žalobca sa tiež návrhom uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z náhrady trov právneho zastúpenia v rozsahu piatich úkonov právnej služby, náhrady za stratu času a cestovné náklady, spolu v hodnote 2.991,- EUR a náhradu trov konania titulom uhradeného súdneho poplatku za návrh vo výške 2.760,- EUR. Svoj návrh žalobca dôvodil tým, že na základe objednávky žalovaného č. 13062012 zo dňa 13.6.2012, potvrdenej žalobcom interným dokladom - Objednávka prijatá č. OP-676/2012 zo dňa 25.6.2012 dodal žalobca žalovanému tovar v celkovej hodnote 46.002,- EUR. Tovar s označením V03272150PARAMO TK 180/ KP v množstve 18700 kg bol presne špecifikovaný v Dodacom liste - výdajke č. DL-1175/2012 zo dňa 25.6.2012 ako aj vo faktúre č. FV-798/2012, vystavenej žalobcom za dodanie tovaru dňa 25.6.2012 s dátumom splatnosti faktúry dňa 24.8.2012. Predmetná faktúra bola žalobcom vystavená na celkovú sumu 46.002,- EUR, tovar bol dodaný žalovanému spolu s vratnými platovými kontajnermi v počte 22 ks na základe Dodacieho listu - výdajka č. DL1-206/2012 zo dňa 25.6.2012. Žalovaný faktúru žalobcovi neuhradil. Žalobca listom zo dňa 10.9.2012 - Pokusom o zmier pred podaním žalobného návrhu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy, avšak žalovaný aj napriek výzve dlžnú sumu žalobcovi neuhradil. 3. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril v odpore voči platobnému rozkazu tak, že žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu domáhal zaplatenia vyššie uvedenej sumy z titulu zaplatenia údajnej kúpnej ceny za tovar v celkovej hodnote 46.002,- EUR v zmysle dokumentácie vystavenej žalobcom, a to Dodacieho listu - výdajke č. DL-1175/2012 a výdajke č. DL1-206/2012 zo dňa 25.6.2012 a faktúry č. FV-798/2012 vystavenej žalobcom dňa 25.6.2012. Žalovaný nárok žalobcu vyplývajúci z predmetnej faktúry v celom rozsahu popiera, vzhľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa si žalobca v zmysle § 436 Obchodného zákonníka objektívne nemohol uplatniť nároky z vád, nakoľko prebiehala kontrola na viacerých technických skúšobniach a laboratóriách v rámci Českej republiky a Talianska. V súčasnosti sa realizuje skúška CHTS, o ktorej bol žalobca prostredníctvom listu zo dňa 15.11.2012 upovedomený. Skúška prebiehala na dvoch rozdielnych pracoviskách. Žalovaný v liste zo dňa 10.9.2012 uviedol, že v technologickom procese mu vznikli problémy so zabezpečením mechanických vlastností po kalení, konkrétne k poklesu a výkyvom v hodnotách tvrdosti. Tieto skutočnosti boli aj predmetom sťažnosti jedného zákazníka žalovaného. Je zrejmé, že tieto problémy mohli vzniknúť práve v dôsledku nekvalitného kaliaceho oleja, dodaného zo strany žalobcu. Vzhľadom na povahu dodaného tovaru a zložitosti celého procesu kalenia, nie je možné vady zistiť ihneď a vytknúť ich v priebehu niekoľkých dní a týždňov. Vady vstupných produktov, akým je aj kaliaci olej žalobcu sa objavili neskôr, a to až vo finálnych produktoch žalovaného. Žalovaný preto postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka , keď o prešetrenie požiadal akreditované pracoviská v zahraničí. Ako to vyplýva z predložených listov, o svojom postupe žalovaný uviedol, že v priebehu niekoľkých dní by sa celá situácia mala vyriešiť a mali by dospieť k jednoznačnému záveru. Žalovaný je preto toho názoru, že svojim správaním nedal žalobcovi žiadnu príčinu na podanie žalobného návrhu, že postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle platných ustanovení Obchodného zákonníka a v súlade s pravidlami o poctivom obchodnom styku. Uplatnení nárokov žalobcov v súdnom konaní považuje žalovaný za nedôvodné. 4. Žalobca k vyjadreniam žalovaného uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalovaný vo svojom odpore, pre ktoré nezaplatil žalobcovi požadovanú istinu s príslušenstvom nepovažuje žalobca za relevantné a opodstatnené, naopak prídu mu ako účelové so zjavnou snahou vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za dodaný tovar. Žalobca dodal žalovanému tovar v súlade s jeho vymienenými požiadavkami, uvedenými v objednávke číslo 13062012 zo dňa 13.6.2012. Dodaný tovar žalovaný prevzal dňa 25.6.2012 na základe dodacieho listu - výdajky číslo DL-1175/2012 , čo nepochybne preukazuje pečiatka žalovaného a podpis oprávnenej osoby na dodacom liste. Žalobca v deň dodania tovaru vystavil žalovanému faktúru číslo FV-798/2012 na sumu 46.002,- EUR s lehotou splatnosti 24.8.2012, ktorú žalovaný v ten istý deň, teda 25.6.2012 prevzal, čo potvrdzuje podpis a pečiatka oprávnenej osoby žalovaného na faktúre. Podľa žalobcu je teda nepochybné, že k uzatvoreniu obchodnoprávneho vzťahu, kúpnej zmluvy došlo, čo nepopiera ani samotný žalovaný. Napriek tejto skutočnosti žalovaný neuhradil žalobcovi splatnú faktúru za dodanie tovaru iba preto, lebo má tak, ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 10.9.2012 pochybnosti o kvalite dodaného tovaru od žalobcu. Napriek tomu, na začiatku tohto listu žalovaný uvádza, že olej od žalobcu vyhovoval predpísaným kaliacim charakteristikám a na inom mieste uvádza, že mohlo dôjsť aj k nasatiu vody olejom, čo by nemuselo súvisieť s jeho kvalitou, ale napríklad s porušením technologického procesu. Hoci sa v liste žalovaný zmieňuje o sťažnosti ich zákazníka, do dnešného dňa nepreukázal žalobcovi existenciu takejto sťažnosti, resp. nepreukázal, že by si tento zákazník u neho uplatnil nároky zo zodpovednosti za vady dodaného tovaru. Napriek tomu, že mal žalovaný vedomosť o možných vadách dodaného tovaru už v prvej polovici augusta 2012 na základe údajnej sťažnosti ich zákazníka, teda v čase pred splatnosťou faktúry, číslo FV-798/2012, ktorá bola splatná 24.8.2012, nejakým spôsobom túto informáciu resp. správu o vadách tovaru žalobcovi bez zbytočného odkladu neoznámil a už vôbec nepodal u žalobcu písomnú reklamáciu s predpísanými náležitosťami, ktorou by vytkol žalobcovi vady dodaného tovaru. Žalovaný v liste zo dňa 10.9.2012 pripustil, že mohlo dôjsť aj k nasatiu vody olejom, čo by nemuselo súvisieť s jeho kvalitou, ale napríklad s porušením technologického procesu. Aj z tohto dôvodu má žalobca za to, že mohlo dôjsť k nevhodnému a neodbornému manipulovaniu s dodaným olejom, alebo k nevhodnému skladovaniu oleja, čo vyvoláva domnienku, že dodaný tovar nemal v čase prechodu nebezpečenstva škody na tovare, prípadné možné vady. Podľa názoru žalobcu uvedené skutočnosti však musí preukázať žalovaný, keďže bude musieť dokázať, že prípadná vada dodaného tovaru existovala už v okamihu prechodu rizika. Ako ďalej vyplýva z listu žalovaného o vykonanej kontrole kaliaceho média vo viacerých technických skúšobniach a laboratóriách v rámci Českej republiky a Talianska, žalobca uvádza, že výsledok uvedenej kontroly do dnešného dňa nepozná a žalovaný vykonal kontrolu bez prítomnosti žalobcu, čím žalovaný znemožnil objektívne posúdenie celej vykonanej kontroly. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovieť. 5. Žalobca svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to faktúrou č. FV-798/2012, dodacím listom - výdajka č. DL-1175/2012 zo dňa 25.6.2012, dodacím listom - výdajkou č. DL-206/2012 zo dňa 25.6.2012, objednávkou č. 13062012 zo dňa 13.6.2012, objednávka prijatá č. OP-676/2012, listom zo dňa 10.9.2012 - Pokus o zmier, listami žalovaného z 10.9.2012 a 15.11.2012, odbornými posudkom zo dňa 11.7.2014, ktorým bola vykonaná porovnávacia analýza kaliaceho oleja žalobcu a oleja MARTEMP 195/AR u talianskej firmy COLMEGNA S.p.A., Siziano, korešpondenciou medzi stranami sporu. 6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom právneho zástupcu žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že vady neboli žalobcovi definitívne vytknuté, nakoľko prebiehajú na expertíznych ústavoch v ČR a Taliansku skúšobné overovania tovaru žalobcu, žalovaný nevie bez expertízy zistiť, či boli vady spôsobené samotným žalobcom, t.j. či vady boli spôsobené dodaným olejom od žalobcu, alebo boli vady spôsobené niečím iným. 7. Súd vykonal dokazovanie tiež výpoveďou konateľa žalobcu A. Č., ktorý uviedol, že v júni 2012 bol žalovanému dodaný tovar. Rokovanie o jeho dodaní prebiehalo približne 9 až 12 mesiacov pred jeho faktickou dodávkou. Kaliaci olej mu bol riadne dodaný a do septembra 2012, kedy začal žalobca urgovať zaplatenie faktúry za tovar, mu žalovaný nepredložil žiadne námietky ohľadne prípadne vady tovaru. Žalobca sa snažil vyvolať rokovanie so žalovaným, ale ten mu neumožnil vstup do prevádzky, nepredložil mu k nahliadnutiu žiadne doklady, ktoré by svedčili o prípadných znaleckých posúdeniach prípadnej kvality tovaru. Naposledy bol posunutý termín na 30.11.2012 od kedy žalovaný prestal komunikovať so žalobcom. Žalobca chcel uviesť, že otázka vyhodnotenia prípadnej kvality kaliaceho oleja môže trvať max. 10-14 dní. Žalobca považoval námietky žalovaného za účelové, navyše žalovaný používa kaliaci olej podľa žalobcu dodnes vo svojich technológiách a dodnes na týchto technológiách vyrába. Žalobca do dnešného dňa neobdržal žiadnu reklamáciu, a to aj napriek tomu, že žalobca k tejto skutočnosti vyzýval opätovne žalovaného. 8. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie tiež výsluchom svedkyne A. M., ktorá pracuje na základe mandátnej zmluvy pre firmu žalovaného, čo znamená, že pracuje na základe splnomocnení konateľa firmy, kde zabezpečuje bežný chod firmy. K zákazke, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu môže uviesť, že žalovaný si objednal u žalobcu olej Paramo, pretože získal nového strategického zákazníka a chcel si zabezpečiť podľa podkladových materiálov firmy žalobcu najlepší možný olej, ktorý by bol použitý na kalenie výrobkov jeho zákazníkov. Predtým používal olej Houghton. Žalobca dodal objednaný tovar v požadovanom množstve v júni 2012 s tým, že splatnosť faktúry bola v auguste 2012. Firma žalovaného sa chcela dôkladne pripraviť na kalenie materiálu svojho nového strategického partnera, preto ešte vykonala skúšky kalenia jeho materiálu v pôvodnom oleji, a potom naostro sa celá zákazka kalila v oleji žalobcu. Svedkyňa uviedla, že nebol žiadny technický rozdiel medzi kalením v predtým použitom oleji a kalením v oleji žalobcu. Firma žalovaného sa dostáva pri kalení materiálu zákazníka aj do rizika, že ak by výsledný výrobok nebol dostatočne kvalitný, nebola by zmarená len práca, ale i materiál zákazníka a navyše takto spracovaný materiál by pri ďalšom použití mohol spôsobiť rôzne škody ako napr. ak by bol zapracovaný do automobilu. Čiže žalovaný kalil materiál zákazníka v oleji od žalobcu, následne mu dodali hotový výrobok a zákazník ho informoval, že jeho konečný odberateľ reklamoval kvalitu žalovaným dodaného spracovaného materiálu. Podľa vyjadrenia svedkyne olej žalovaný u žalobcu nereklamoval a faktúru mu nezaplatil. Ani žalovaný nedostal zaplatené od zákazníka. Tento investor, ktorý mal byť pôvodne strategický si už viac u žalovaného kalenie svojho materiálu neobjednal. Žalovaný tým pádom musel prepustiť časť svojich zamestnancov, navyše sa mu pokazilo filtračné zariadenie, takže olej od žalobcu je u neho doteraz praktický nepoužitý. Pretože žalovaného zaujímalo čo sa vlastne stalo, čo bolo príčinou nekvalitného výsledku pri kalení tovaru v oleji od žalobcu, poslal časť oleja, ktorý nebol použitý do filtračných zariadení do Talianska, kde je konateľ žalovaného spoločníkom. Boli vykonané viaceré skúšky kalenia, a to vždy rovnakého druhu, ako i váhovej kategórie materiálu, tak v oleji Houghton ako i v oleji od žalobcu a zistilo sa, že pokiaľ sa kalí v týchto olejoch materiál v hmotnosti cca do 80 kg, tak kalenie v oboch olejoch vychádza v rovnakej kvalite. Pokiaľ sa kalí materiál v hmotnosti cca od 90 kg, tak výsledný výrobok, ktorý je kalený v oleji od žalobcu, nemá vyhovujúce parametre. Žalovaný kalil v oleji od žalobcu výrobok pre jeho strategického zákazníka od hmotnosti 92 kg. Svedkyňa založila do spisu posudok o skúškach vykonaných v Taliansku. Skúšky, ktorých výsledok predložil žalovaný boli vykonané medzi 2.5.2014 a 22.5.2014, pričom talianska firma sa na túto skúšku dôkladne pripravila. Žalovaný našiel pôvodné vzorky, ktoré boli kalené v oleji od žalobcu a na týchto vzorkách bola vykonaná skúška. Pri odosielaní vzoriek na expertízu do Talianska nebol prítomný zástupca žalobcu a svedkyňa nedisponovala výsledkami nezávislých skúšok v podnikoch v ČR a na SR, tak ako bolo uvedené v liste zo dňa 15.11.2012, ale dedukovala tak ako je uvedené v predloženom posudku, že olej od žalobcu bol nevhodný akurát na váhovú kategóriu, v ktorej v ňom kalil žalovaný a netvrdila, že tento olej je všeobecne nekvalitný na nejaký iný materiál, prípadne iný váhový objem. 9. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vyššie uvedeného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom, na základe výpovede konateľa žalobcu, výsluchu svedkyne ako aj z vyjadrení žalobcu a žalovaného k veci. Súd prvej inštancie zhodnotil, že prejednávaný spor je sporovým konaním v pravom zmysle slova a je podriadený zásade kontradiktórnosti. Na základe uvedeného súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného podľa dôkazov navrhnutými sporovými stranami a výsledok rozhodovania závisel od miery úspešnosti sporových strán preukázať svojou iniciatívou svoje tvrdenia. Súd prvej inštancie konštatoval, že pri sporovom konaní je neunesenie dôkazného bremena spojené s následkom „straty“, resp. prehratia sporu. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci, súdu predložil a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný súdu prvej inštancie nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalobcu. 10. Súd prvej inštancie posudzoval prejednávaný nárok žalobcu, ako nárok vyplývajúci z kúpnej zmluvy podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka (vzhľadom na postavenie oboch účastníkov ako obchodných spoločností, čo zdôvodnil v odôvodnení rozsudku na strane 4), ktorej uzatvorenie žalobca tvrdil. Pokiaľ ide o procesný postup a vykonávané dokazovanie, súd prvej inštancie posúdil konanie vzhľadom k ustanoveniam § 101 OSP, § 120 OSP, ktoré ustanovenia boli platné a účinné v čase rozhodovania vo veci. Ustanovenia sa viažu k zásade kontradiktórnosti sporového konania a dôkaznej povinnosti sporových strán a ich zodpovednosti za spor a jeho výsledok. 11. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca dodal žalovanému objednaný tovar, za čo si následne uvedenou faktúrou č. AV-798/2012 vyúčtoval jeho cenu. Žalovaný nepoprel, že faktúru - kúpnu cenu nezaplatil v lehote splatnosti. Žalovaný si písomne neuplatnil u žalobcu nároky z prípadnej nekvality ním dodaného tovaru, hoci neustále spochybňoval kvalitu dodaného oleja. Žalovaným predložený dôkaz, uvedenú porovnávaciu analýzu kaliacich olejov nerobila nezávislá technická inštitúcia v laboratóriu, preto súd prvej inštancie nemohol tieto výsledky považovať za relevantné. Súd na základe vykonaného dokazovania, citovaných ustanovení §§ 409, 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dospel k záveru, že nie je sporné, že žalovaný nezaplatil faktúru a dostal sa do omeškania. Z uvedeného dôvodu súd žalobnému návrhu žalobcu vyhovel. Pokiaľ ide o trovy súdneho konania, o tých rozhodoval súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 prvá veta OSP a teda strane úspešnej v spore, ktorou je žalobca, priznal náhradu trov konania v rozsahu v akom si ich žalobca uplatnil, t.j. vo výške 5.751,- EUR. Výška trov konania žalobcu pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.760,- EUR z trov právneho zastúpenia vo výške 2.991,- EUR a zaviazal žalovaného na ich nahradenie. 12. Žalovaný podal dňa 20.10.2014 voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolanie dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP, teda že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako druhý odvolací dôvod uviedol žalovaný dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, a teda že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ako posledný odvolací dôvod žalovaný uviedol dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP, a teda, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu a postupom súdu prvej inštancie bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že konajúci súd po vykonanom dokazovaní v predmetnej právnej veci právne posúdil sporovú vec na základe ustanovení § 1 ods. 1, § 265, § 409 ods. 1, § 365 veta prvá, a ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaným predložený listinný dôkaz o vykonaní odborných skúšok tovaru, teda kaliaceho oleja, neuznal, čo zdôvodnil tým, že uvedenú porovnávaciu analýzu kaliacich olejov nevykonala nezávislá technická inštitúcia alebo laboratórium. Žalovaný predložil konajúcemu súdu listinný dôkaz, ktorý obsahoval porovnávaciu analýzu kaliacich olejov dodaných zo strany žalobcu. Žalovaným predložený dôkaz porovnávacej analýzy kaliacich olejov bol súdom vyhodnotený ako irelevantný, pretože nebol podľa súdu vykonaný v nezávislej inštitúcii alebo laboratóriu. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd nepriznal absolútne žiadnu relevanciu listinnému dôkazu predloženého žalovaným, a tým ho nepriamo označil za zaujatý. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného však tento listinný dôkaz do úvahy vziať mal, nakoľko žiadne ustanovenie O.s.p. neuvádza, aké dôkazy súd nemôže vziať do úvahy. Žalovaný mal ďalej za to, že v predmetnej právnej veci prichádza do úvahy aplikácia judikatúry, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 206/2012 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obdo 18/2012, na základe ktorých zadovážený posudok sporovej strany bez nariadenia súdu síce nemá povahu znaleckého posudku podľa ustanovenia § 127 O.s.p., ale má povahu listinného dôkazu v zmysle ustanovenia § 129 O.s.p., a súd nemôže nechať bez povšimnutia taký dôkaz, ktorý si strana sporu zadovážila sama. Žalovaný je toho názoru, že súd jednoznačne mal vziať do úvahy predložený listinný dôkaz o vykonaných odborných skúškach a v prípade, že ho neuznal a nemohol vziať do úvahy, súd mal ustanoviť nezávislého súdneho znalca, a až na základe nim vypracovaného posudku mal v tejto právnej veci rozhodnúť. Súd prvej inštancie, preto neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím nezistil, že tovar, teda kaliaci olej od žalobcu bol vadný. Týmto spôsobom bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný má za to, že osvedčil neopodstatnenosť a predčasnosť žalobného návrhu žalobcu, a tým aj následného iniciovaného súdneho sporu. Žalovanému vznikla na základe aplikácie tovaru, teda kaliaceho oleja od žalobcu škoda materiálneho (ušlý zisk), ale aj nemateriálneho (poškodenie dobrého mena) charakteru. Materiálnu škodu si však žalovaný, v rámci zachovania dobrých obchodných vzťahov, zatiaľ formou iniciovania súdneho sporu nemienil uplatňovať. Podľa názoru žalovaného z dôvodu potreby riadneho zistenia príčiny vzniku vád na výrobkoch, skutkového stavu a posúdenia právnej stránky veci súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil, nakoľko ignoroval žalovaným predložený listinný dôkaz o nevyhovujúcej kvalite tovaru dodaného žalobcom. Pokiaľ mal súd za to, že predložený listinný dôkaz nevykazuje znaky nezávislého a relevantného výsledku odborných skúšok, vznikol stav kvantifikovanej právnej neistoty. V zmysle zachovania zásady právnej istoty a náležitého zistenia skutkového stavu, mal súd nariadiť znalecké dokazovanie, čo sa však nestalo, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom žalovanému. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol na žalovaným predložený listinný dôkaz, súd svoj názor žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil, obmedzil sa na strohé konštatovanie, že ide o nie nezávislý dôkaz. V tomto smere, preto žalovaný odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za nepreskúmateľné. Z vyššie uvedených odvolacích dôvodov navrhol žalovaný, aby súd druhej inštancie rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že dôvody, pre ktoré podal žalovaný odvolanie nepovažuje za relevantné a opodstatnené, odvolanie žalovaného naopak považuje za účelové v snahe oddialiť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z uzatvoreného obchodnoprávneho vzťahu, t.j. kúpnej zmluvy. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe dokazovania k správnym skutkovým zisteniam, ktoré následne správne právne posúdil, keď vyhovel podanému žalobnému návrhu. Podľa názoru žalobcu bolo nepochybne preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k uzavretiu obchodnoprávneho vzťahu, kúpnej zmluvy, žalovaný prevzal od žalobcu tovar za ktorý však nezaplatil kúpnu cenu v lehote splatnosti. Žalovaný prevzatie tovaru ako aj nezaplatenie kúpnej ceny v spore nepoprel. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zároveň uviedol, že zostáva stále nesporné, že do dnešného dňa si žalovaný neuplatnil voči žalobcovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení prípadné zdôvodnené nároky z vád dodaného tovaru, a to ani v lehote viac ako 2 roky odo dňa dodania tovaru, hoci jeho obrana proti návrhu spočívala v neustálom spochybňovaní kvality dodaného oleja. Dôkazné bremeno v tejto veci do dnešného dňa žalovaný počas celého sporového konania neuniesol. Žalovaný listom zo dňa 10.9.2012 oznámil žalobcovi, že bude vykonávať kontrolu kaliaceho média, teda dodaného oleja, vo viacerých technických skúšobniach v rámci Českej republiky a Talianska. Žalovaný nielenže nepredložil žiadne relevantné výstupy z týchto kontrol oleja, ale dokonca pred ich vykonaním ani nezabezpečil prítomnosť žalobcu pri odbere vzoriek určených na kontrolu kaliaceho média, čím žalovaný znemožnil objektívne posúdenie celej vykonanej kontroly. Posudok o skúškach, ktorý predložil žalovaný na poslednom pojednávaní nemôže žalobca považovať za relevantný, nakoľko ho nevykonala nezávislá akreditovaná technická inštitúcia. S opakovanou argumentáciou žalovaného uvádzanou v podanom odvolaní, podľa ktorej mal súd prvej inštancie znalecké dokazovanie vo veci za účelom objasnenia skutkového stavu veci, žalobca nesúhlasí. Skutkový stav veci bol podľa žalobcu dostatočne a spoľahlivo zistený, prípadné nariadenie znaleckého dokazovania vo veci by bolo v rozpore s čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. K tejto veci chce ešte žalobca opätovne uviesť, že z písomného vyhotovenia zápisnice zo súdneho pojednávania konaného dňa 1.8.2014 jednoznačne vyplýva, že žalovaný pred ukončením dokazovania vo veci, nenavrhol súdu vykonať ďalší dôkaz, teda žalovaný nenavrhol súdu, aby nariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie. Preto tvrdenie žalovaného uvádzaného v odvolaní, podľa ktorého nesprávnym procesným postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva k takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, považuje žalobca za irelevantné a účelové. Podľa názoru žalobcu prípadný znalecký posudok by nič nemenil vo veci, že žalovaný si doteraz neuplatnil u žalobcu prípadné nároky z vád dodaného tovaru, nehovoriac o tom, že ustanovením súdneho znalca by došlo iba k neúmerne zvýšeným nákladom celého sporového konania. 14. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalovaného bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 8.9.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 1.7.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 15. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalovaný v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. 16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 18. Prejednávaná vec má rovinu hmotnoprávnu a rovinu procesnoprávnu, pričom ani jeden z týchto uhlov pohľadu nesvedčí tvrdenému nároku žalovaného. Z hmotnoprávnej roviny má odvolací súd za to, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, na základe objednávky žalovaného č. 13062012 zo dňa 13.6.2012, potvrdenej žalobcom interným dokladom - Objednávka prijatá č. OP-676/2012 zo dňa 25.6.2012 dodal žalobca žalovanému tovar v celkovej hodnote 46.002,- EUR. Tovar s označením V03272150PARAMO TK 180/KP v množstve 18700 kg bol prsne špecifikovaný v Dodacom liste - výdajke č. DL-1175/2012 zo dňa 25.6.2012 ako aj vo faktúre č. FV-798/2012, vystavenej žalobcom za dodanie tovaru dňa 25.6.2012 s dátumom splatnosti faktúry dňa 24.8.2012. Predmetná faktúra bola žalobcom vystavená na celkovú sumu 46.002,- EUR, tovar bol dodaný žalovanému spolu s vratnými platovými kontajnermi v počte 22 ks na základe Dodacieho listu - výdajka č. DL1-206/2012 zo dňa 25.6.2012. Prebratie tovaru žalovaným mal súd za preukázané z dodacích listov, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, taktiež ani výška fakturovanej kúpnej ceny dodaného tovaru. Svoj záväzok žalovaný v celom sporovom konaní nepoprel. Podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní žalovaného v konaní bolo, že žalovaný si aj napriek neustálym pochybnostiam o kvalite žalobcom dodaného oleja žiadnym spôsobom neuplatnil voči žalobcovi v zmysle príslušných zákonných ustanovení prípadné zdôvodnené nároky z vád dodaného tovaru, čím si nesplnil svoju notifikačnú povinnosť a zároveň ani nepreukázal aký nárok si uplatnil. Z ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva povinnosťou kupujúceho oznámenie vád tovaru predávajúcemu v lehote (notifikačná povinnosť), včasné oznámenie vád je predpokladom úspešnej súdnej vymáhateľnosti nárokov z vád tovaru. Ak si kupujúci nesplní včas svoju notifikačnú povinnosť, jeho nároky z vád nezanikajú, avšak oslabuje sa ich vymáhateľnosť v súdnom konaní, pretože ak predávajúci vznesie v súdnom konaní námietku nesplnenia včasnej notifikačnej povinnosti predávajúcim, súd nemôže priznať v tomto konaní nároky z vád tovaru. Kupujúci je povinný oznámiť predávajúcemu zjavné vady bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že žalovaný nevykonal u jeho dodávateľa - žalobcu žiadnu reklamáciu vád tovaru v zmysle ustanovenia § 428 Obchodného zákonníka. Žalobca tovar, ktorého zaplatenie v súdnom konaní uplatňuje dodal a povinnosťou kupujúceho je za dodaný tovar zaplatiť. Bolo vecou žalovaného pokiaľ mu bol dodaný tovar s vadami, aby tento riadne reklamoval a preukázal vadnosť tovaru, dodaného žalobcom. (Rozsudok NSSR 26.5.2011, sp. zn. 3Obdo/55/2010). 19. Pokiaľ ide o procesnoprávnu rovinu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zdôrazňuje povahu tohto sporového konania. Súd má za úlohu byť v pozícii pozorovateľa a hodnotiteľa dôkazov sporových strán, pričom táto zásada kontradiktórnosti platila tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ako aj platí za účinnosti Civilného sporového poriadku. Strany sporu sú zodpovedné za výsledok konania tým, že znášajú dôkazné bremeno. Úlohou žalobcu teda nemalo byť snaha o hospodárnosť konania a rýchlosť konania, keďže tieto úlohy prináležia súdu, ktorý konanie vedie. Snahou žalobcu malo byť predloženie takých dôkazov, ktoré by nezvratne potvrdili jeho nárok a snahou žalovaného malo byť vyvrátenie tvrdeného nároku žalobcom. V odvolaní sa žalovaný vyjadril, že podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie vykonať znalecké dokazovanie, avšak je potrebné žalovaného informovať, že je právomocou súdu vykonávať dôkazy, a to v čase do ukončenia dokazovania. Právom žalovaného bolo navrhnúť vykonanie znaleckého dokazovania. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nariadenie znaleckého dokazovania súdu nenavrhol. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že v odvolacom konaní sa dokazovanie dopĺňa len v určitých prípadoch v súlade s § 384 CSP. Nakoľko neboli naplnené dôvody pre ďalšie dokazovanie, odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne aj právne správne. 20. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie, bolo potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdiť ako vecne správny. 21. Odvolací súd rozhodol o potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie č. 25Cb/32/2013-77 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. 22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a ods. 1 CSP. Žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní, tak ako na konaní súdu prvej inštancie úspešný v plnej miere, má nárok na náhradu trov konania, na základe uvedeného odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania priznal vo výške 100%. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).