Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/99/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113207935 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113207935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beaty Trandžíkovej a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Borisa Tótha, v právnej veci žalobcu: SCHENKER s.r.o., so sídlom Kopčianska 94, 851 01 Bratislava, IČO: 31 327 222, zast.: Majeriková & Partners s.r.o., Miletičova 23, 821 09 Bratislava, IČO: 35 917 440, proti žalovanému: Rosnička Slovakia, a.s., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO: 35 814 918, o určenie popretej pohľadávky v konkurznom konaní, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/8/2013-65 zo dňa 16.06.2015, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 9Cbi/8/2013-65 zo dňa 16.06.2015 potvrdzuje. II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu, spoločnosti SCHENKER s.r.o. so sídlom Kopčianska 94, 851 01 Bratislava, IČO: 31 327 222, v celkovej sume 17,25 Eur, ktorá vznikla na základe neuhradenej faktúry žalobcu č. 04001746 zo dňa 20.03.2012, splatnej dňa 03.04.2012 a ktorá je prihlásená v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 6R/7/2012, pod poradovým číslom 7, je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nesporná, v dôsledku čoho sa táto pohľadávka považuje za zistenú v celom rozsahu, že pohľadávka žalobcu, spoločnosti SCHENKER s.r.o., so sídlom Kopčianska 94, 851 01 Bratislava, IČO: 31 327 222, v celkovej sume 6.652,82 Eur, ktorá vznikla na základe neuhradenej faktúry žalobcu č. 04001147 zo dňa 19.01.2012, splatnej dňa 02.02.2012 a ktorá je prihlásená v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I, sp. zn. 6R/7/2012, pod poradovým číslom 15, je čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti nesporná, v dôsledku čoho sa táto pohľadávka považuje za zistenú v celom rozsahu. Súčasne súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že zaviazal žalovaného na úhradu trov konania žalobcu vo výške 1.249,51 Eur. Žalobca návrhom zo dňa 11.03.2013 navrhol, aby súd v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Bratislava I. Súd na základe uvedeného návrhu uznesením zo dňa 15.07.2013 spojil veci vedené pod sp. zn. 9Cbi/7/2013 a 9Cbi/8/2013 na spoločné konanie, ktoré po právoplatnosti vydaného uznesenia bolo vedené pod sp. zn. 9Cbi/8/2013. Žalobca vypočítal žalovanému úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, ktorá bola v čase vzniku omeškania 8 percentuálnych bodov nad základnou úrokovou sadzbou ECB, platnou k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu - t.j. 9 % p.a., a to zo sumy 6.216 Eur od 03.02.2012 do 13.11.2012 (do dňa zverejnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava I o začatí reštrukturalizačného konania voči žalovanému v Obchodnom vestníku č. OV 219/2012 zo dňa 13.11.2012). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi: čiastočným výpisom z Obchodného vestníka č. OV237/2012, prihláškami pohľadávky zo dňa 20.12.2012 vrátane príloh, čiastočným výpisom z Obchodného vestníka č. OV 219/2012, potvrdenie o odoslaní faktúry žalobcu č. 04001147 - podací hárok, faktúrou č. 04001147 zo dňa 19.01.2012, faktúrou č. 04000522 zo dňa 16.11.2012, faktúrou č. 04000285 zo dňa 27.10.2011, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.12.2012, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.04.2014, prednesom právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní dňa 03.07.2015, vyjadrením žalovaného k veci na pojednávaní dňa 16.06.2015, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise- z OV č. 237/2012, zo dňa 07.12.2012, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.12.2012 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka: Rosnička Slovakia, a.s., so sídlom Kopčianska 89, 851 01 Bratislava, IČO 35 814 918 a že do funkcie správcu bol ustanovený: AB Restructuring, k.s., správcovská komanditná spoločnosť so sídlom kancelárie Dostojevského rad 19, 819 09 Bratislava, značka správcu: S1611. Súd prvého stupňa zistil z prihlášky prihlásenej pohľadávky zo dňa 20.12.2012, že žalobca ako veriteľ prihlásil k spisovej značke 6R/7/2012 pod poradovým číslom 7 pohľadávky dlžníka voči obchodnej spoločnosti Rosnička Slovakia, a.s. v celkovej výške 17,25 Eur (istina 16,35 Eur; 0,90 Eur úroky z omeškania). Súd zistil z prihlášky pohľadávky zo dňa 20.12.2012, že žalobca ako veriteľ prihlásil k spisovej značke 6R/7/2012 pod poradovým číslom 15 pohľadávky dlžníka voči obchodnej spoločnosti Rosnička Slovakia, a.s. v celkovej výške 6.652,82 Eur (6.216,- Eur istina a 436,82 Eur úroky z omeškania). Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že sa jednalo o nezaplatené faktúry č. 04001746 zo dňa 20.03.2012, na sumu 16,35 Eur, so splatnosťou 03.04.2012, ako aj faktúry č. 04001147 zo dňa 19.01.2012, na sumu 6.216,- Eur, so splatnosťou dňa 02.02.2012. Súd prvého stupňa sa námietkami žalovaného ohľadne spôsobenia škody zadržaním tovaru zo strany žalobcu zaoberal a dospel k záveru, že nie sú dôvodné, z dôvodu neexistencie relevantného právneho vzťahu, ako aj z dôvodu neexistencie akýchkoľvek súvislostí medzi právnym nárokom žalobcu uplatneným v incidenčných žalobách o nezaplatenie označených faktúr a tvrdeniami žalovaného uvedenými v podaní. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že z listinných dôkazov vyššie opísaných, žalobca predložil súdu doklady preukazujúce oprávnenosť a zistenie uplatnených pohľadávok v prihláške voči dlžníkovi, ktorých určenia ako vymáhateľných pohľadávok sa domáhal v konaní. Súd prvého stupňa vychádzajúc z § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu, správca prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie, mal za to, že nárok žalobcu je dôvodný. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zhodnotil v rozsahu žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností a dospel k skutkovým a právnym záverom, že v incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky, leží dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorým je žalobca. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky. Riadne prihlásenie pohľadávky pritom vyvoláva obdobné účinky ako uplatnenie práva na súde, a preto je výlučne veriteľovou povinnosťou riadne a podrobne špecifikovať svoj nárok a preukázať jeho vznik a trvanie, o to viac, keď podanú prihlášku nemožno dodatočne meniť ani dopĺňať. Predmetná zákonná úprava má pritom za cieľ zabezpečiť hospodárnosť a plynulosť konkurzného konania (v ktorom má správca množstvo časovo náročných povinností - samozrejme v závislosti od rozsahu toho-ktorého konkurzného konania). Súd prvého stupňa mal v konaní ďalej preukázané z predložených listinných dôkazov, že žalobca je veriteľom pohľadávok, zapísaných na základe prihlášok ako iné pohľadávky do zoznamu pohľadávok pod poradovými číslami 7 a 15, ktorých určenia pravosti sa domáhal, a teda si ich prihlásil do konania v súlade s § 32 ods. 6 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd prvého stupňa preskúmal popretie týchto pohľadávok zo strany správcu a dospel k záveru, že popretie správcu bolo realizované z dôvodu riadneho si plnenia povinností správcu v zmysle príslušných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nakoľko správca nedisponoval účtovnou dokumentáciou úpadcu, ani zoznamom záväzkov úpadcu a nemal teda možnosť pohľadávku porovnať v súlade s § 32 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a žalobca osvedčil právo na určenie uplatnených a prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní zapísaných prostredníctvom súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok do zoznamu pohľadávok pod číslami 7 a 15, z hľadiska ich právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní mal vo veci voči žalovanému žalobca plný úspech, a preto mu priznal trovy konania vo výške 1.249,51 Eur. Voči vydanému rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný v zákonom stanovenej lehote a namietal, že pohľadávky prihlásené žalobcom rozporoval u správcu z dôvodu neevidencie takýchto pohľadávok vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že má s veriteľom nevysporiadaný obchodný vzťah a má za to, že pohľadávka (bližšie výšku nešpecifikoval) je sporná z dôvodu zadržania tovaru dlžníka a následne vzniknutej škody. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6R/7/2012 zo dňa 07.11.2012 bola začatá reštrukturalizácia obchodnej spoločnosti Rosnička Slovakia, a.s., Kopčianska 89, Bratislava. Lehota na prihlásenie pohľadávok bola do 06.02.2013. Reštrukturalizácia bola ukončená uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6R/7/2012 zo dňa 09.08.2013, ktorým bol zároveň schválený reštrukturalizačný plán. V odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca riadne a včas prihlásil pohľadávku, ktorú žalovaný rozporoval u správcu v celom rozsahu s tým, že ako dôvod popretia bola neevidencia pohľadávky v účtovníctve dlžníka a dlžník má s veriteľom nevysporiadaný obchodný vzťah. Žalovaný mal za to, že pohľadávka veriteľa je sporná, a to z nedôvodného zadržania tovaru dlžníka a následne jemu vzniknutej škody zo strany žalobcu. Dlžník - žalovaný mal za to, že reštrukturalizačný správca poprel pohľadávku z dôvodu právnej opatrnosti. V odvolaní ďalej poukazoval na to, že mu bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko na vytýčené pojednávanie konané dňa 16.06.2015 predvolaný nebol. Vydaný rozsudok žiadal zrušiť a zmeniť s tým, že súd určí, že žalované pohľadávky zistené nie sú. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 17.09.2015, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde, nakoľko samotný žalovaný ohľadne odňatia možnosti konať žalovanému pred súdom potvrdil vo svojom vyjadrení k žalobnému návrhu - konaniu vedenému pod sp. zn. 9Cbi/8/2013, že mu dňa 07.11.2013 bola doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaný sa k dôkazom žalobcu ohľadne dôvodnosti jeho návrhu nevyjadril a listinné dôkazy predkladané zo strany žalovaného k úplne inému konaniu a spomenuté v odvolaní nemajú žiadnu súvislosť s incidenčným konaním vedením pod č.k. 9Cbi/8/2013. Žalovaný žiadnym spôsobom relevantne nespochybnil ani existenciu, ani oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaný bol riadne zo strany súdu poučený pri doručení predvolania na pojednávanie o možnosti navrhnutia a označenia dôkazov, čo nevyužil, na pojednávanie sa nedostavil, a preto má za to, že súd prvého stupňa správne vo veci rozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok - ďalej len „O.s.p.“), preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že vydaný rozsudok je vecne správny. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd mal z predloženého spisu jednoznačne preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. 6R/7/2012 zo dňa 03.12.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/237/2012 dňa 07.12.2012, rozhodol tak, že povolil reštrukturalizáciu žalovaného a do funkcie reštrukturalizačného správcu ustanovil spoločnosť AB restructuring k.s., so sídlom Dostojevského rad 19, 811 09 Bratislava. Žalobca si v zákonom určenej lehote prihlásil u správcu dve pohľadávky, a to pohľadávku pod por. č. 7 vo výške 17,25 Eur a pod por. č. 15 v celkovej sume 6.652,82 Eur ako nezabezpečené pohľadávky v súlade s § 121 ZKR (zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii). Jednalo sa o pohľadávky z nezaplatených faktúr č. 04001746 a faktúry č. 04001147, vrátane úrokov z omeškania. Jednalo sa o vyúčtovanie dodatočných nákladov za uskladnenie zásielky v lodiarskom depe Bratislava v časovom období od 17.11.2011 do 31.12.2011, ktoré uhradil žalobca za žalovaného, nakoľko žalovaný ich vznik zavinil v súvislosti s obstaraním prepravy zásielok dvoch kontajnerov s PVC doskami na okenné parapety z Číny. Správca prihlásené pohľadávky žalobcu dňa 06.02.2013 poprel v celom rozsahu z dôvodu, že v účtovníctve žalovaného sa v evidencii tieto pohľadávky nenachádzajú a žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu je sporná z dôvodu, že u žalovaného vznikla voči žalobcovi škoda z titulu zadržania tovaru žalobcom a následne z čoho vznikla žalovanému škoda. Súd prvého stupňa po riadne vykonanom dokazovaní ohľadne zákonného zádržného práva v zmysle § 608 Obch. z. mal zistené, že zádržným právom bola zabezpečená iná pohľadávka a popretie z titulu uplatnenia označenej škody, ktorá mala vzniknúť žalovanému, sa netýka tohto konania. Odvolací súd z argumentácie žalovaného mal preukázané, že žalovaný v odvolaní uvádzal odvolacie dôvody, a to, že pohľadávku žalobcu vo svojej evidencii, v účtovníctve, neeviduje a pohľadávka je sporná z dôvodu zadržania tovaru dlžníka, t.j. žalovaného, čo však žalovaný nepreukázal riadnym spôsobom a taktiež poukaz na možnosť použitia zák. ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatie možnosti konať pred súdom zistená nebola. Odvolací súd mal z predloženého spisu nesporne preukázané, že žalovaný bol riadnym spôsobom na vytýčený termín pojednávania predvolaný, predvolanie mal doručené dňa 16.03.2015, z pojednávania sa neospravedlnil (č.l. 44 spisu). Odňatím možnosti konať pred súdom ako dôvod odvolania má tri pojmové znaky, a to: - odňatie možnosti konať pred súdom, - k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, - možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Pod odňatím možnosti konať pred súdom možno vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Možnosť konať pred súdom prvého stupňa je napr. odňatá vždy, ak - súd nesprávne odmietol žalobu z dôvodu, že v lehote nebola doplnená alebo opravená, - súd prejednal vec v neprítomnosti účastníka, resp. jeho zástupcu, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod (nemal vykázané predvolanie, chybné predvolanie účastníka, atď.). Odvolací súd z napadnutého rozhodnutia odvolaním mal zistené, že súd prvého stupňa s poukazom na právne zhodnotenie podanej žaloby vychádzal z ust.§32 ods. 1 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Vzhľadom na vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa 03.12.2012 o povolení reštrukturalizácie dlžníka, ako aj následne uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6R/7/2012 zo dňa 09.08.2013, ktorým bol schválený reštrukturalizačný plán, odvolací súd skonštatoval, že bolo potrebné na daný stav aplikovať ust. § 124 ods.1, 4 ZKR (s účinnosťou od 1. januára 2012). Podľa § 213 ods. 2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Uvedené ustanovenie určuje postup odvolacieho súdu, ak sa domnieva, že nárok, ktorý je predmetom konania, treba posúdiť podľa iného zákona, ako ho posúdil súd prvého stupňa, alebo podľa toho istého zákona, ako ho posúdil súd prvého stupňa, ale podľa iného paragrafu. Súčasne musí by splnená aj druhá zákonná podmienka, že je toto iné zákonné ustanovenie rozhodujúce pre rozhodnutie veci. Nakoľko odvolací súd sa stotožnil so skutkovým záverom súdu prvého stupňa tak, ako ho v konaní zistil a vychádzajúc zo znalosti § 32 ods. 1 a nasl., ako aj § 124 ods. 1, 4 ZKR (s účinnosťou od 1. januára 2012), kde právne posúdenie veci je identické, vydané rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní všetkých odvolacích dôvodov dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil riadne skutkový stav v rozsahu oprávnenia daného mu zákonom a mal za to, že uvádzané dôvody žalovaného sú irelevantné, a preto vydané rozhodnutie potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s tým, že ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Nakoľko takéto trovy úspešnému účastníkovi nevznikli, odvolací súd o nich rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.