Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/310/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208268 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113208268.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu EURO - BUILDING, a.s., so sídlom Podunajská 23, Bratislava, IČO: 35 683 066, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Miloš Cimrák s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra proti žalovanému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 o zaplatenie 109.378,32EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/93/2013-86, zo dňa 10.7.2015 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 31Cb/93/2013-86, zo dňa 10.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu sumu 454,24EUR, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 10.7.2015, súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 109.378,32EUR od 19.2.2013 do 4.11.2013 ( v sume 14.164,49EUR ) spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 109.378,32EUR od 19.2.2013 do 4.11.2013 (v sume 6.971,19 EUR), náhradu trov konania v sume 1.257EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.934,01EUR, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že dňa 2.3.2011 bola medzi účastníkmi uzatvorená Zmluva o dielo č. SE-OVO-170-019/2010, ktorej predmetom bola realizácia akcie „ Rekonštrukcia, modernizácia a prístavba Hasičskej stanice v Žiari nad Hronom v zmysle dodatku č. 1. Za zrealizované dielo žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2002200681 dňa 13.11.2012 na sumu 109 378, 32 EUR so splatnosťou 18.02.2013. Faktúra bola v zmysle ustanovenia bodu 6.1., čl. 6 vystavená na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Banskej Bystrici. Ku dňu podania žaloby dlžná suma nebola uhradená. Podaním zo dňa 18.11.2013 žalobca oznámil súdu, že istina dlžnej sumy bola zaplatená prevodom na účet žalobcu. Žalovaný v konaní namietal, že financovanie stavby bolo realizované na základe Zmluvy o poskytovaní nenávratného finančného príspevku prostredníctvom štrukturálnych fondov EÚ. Z uvedeného dôvodu financovanie bolo časovo a administratívne veľmi náročný proces. Do pozornosti súdu uviedol aj legislatívnu zmenu zákona č. 314/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v štátnej správ, ktorým došlo aj k zmene prijímateľa nenávratného finančného príspevku. Zmena projektu vyvolaná uvedenými zmenami spôsobila zmenu kompetentných osôb prijímateľa. V dôsledku toho nebolo možné uhrádzať faktúry za realizované činnosti. Prebiehali rokovania medzi Ministerstvom vnútra SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Až zo získanej zálohovej platby nebolo možné uhradiť dlžnú sumu žalobcovi. Podľa ustanovenia čl. VIII, bodu 8.3, a 8.4 v ktorom je dohodnutá zmluvná pokuta, jej výška ako aj situácie kedy nie je žalovaný v omeškaní - uvádza sa prípady vyššej moci a zásahy úradných miest. Za tieto sa v zmysle uvedeného považuje aj viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z.z. Za liberačný dôvod žalovaný považuje zásah úradných miest. Tento pojem nie je všeobecne definovaný. V danom prípade sa pod tento pojem má subsumovať zásah Riadiaceho orgánu ohľadne poskytovania preddavkových platieb a zásah Národnej rady SR , ktorá prijala vyššie citovaný zákon. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k zavinenému porušeniu zabezpečenej povinnosti a preto žalobca nemá na zmluvnú pokutu nárok. Ohľadne splatnosti zmluvnej pokuty má žalovaný za to, že k omeškaniu došlo 20.2.2013, nakoľko bola dohodnutá 90 dňová lehota splatnosti, faktúra bola doručená 21.11.2012, lehota začala plynúť 22.11.2012, uplynula ako deň splatnosti 20.2.2013. Teda žalovaný by sa mohol do omeškania dostať najskôr 20.2.2013. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dielo bolo vykonané a v priebehu konania bola zaplatená aj istina ceny za dielo. Sporný zostal uplatnený nárok na zmluvnú pokutu - čo do právneho dôvodu a úrokov z omeškania, čo do určenia dňa omeškania, od ktorého sa obidve sankcie počítajú. Vo všeobecnosti platí, že súbeh oboch týchto inštitútov sa nevylučuje teda nič nebráni tomu, aby bol popri úrokoch z omeškania priznaný aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, za predpokladu, že je platne dojednaná. Zo znenia ustanovenia bodu 8.4. čl. VIII zmluvy o dielo je preukázané, že účastníci prejavili vôľu dohodnúť si osobitne liberačné dôvody neuplatnenia tejto sankcie, čo je nesporné. Uvádzaný dôvod nezaplatenia odmeny riadne a včas zo strany žalovaného ako legislatívna zmena zákona č. 345/2012 Z.z. a zásah Riadiaceho orgánu ohľadne poskytovania preddavkových platieb v súvislosti so zmenou kompetentných osôb prijímateľa nenávratného finančného príspevku čerpaného z finančnej pomoci Európskeho spoločenstva nie je dôvodom, ktorý by sa dal subsumovať pod termín zásah úradných miest, ako namieta žalovaný. Výklad tohto pojmu je na ťarchu žalovaného, ktorý predložil návrh Zmluvy o dielo, čo potvrdili účastníci zhodne na pojednávaní. Keďže sa súd prvého stupňa sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, má za to, že na zmluvnú pokutu je právny nárok na strane žalobcu, pričom ostatné náležitosti tohto dojednania považoval súd za platné. K určeniu dňa omeškania, ako dňa, od ktorého sa počíta lehota omeškania má súd za to, že 90 dňová lehota splatnosti je vymedzená účastníkmi odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, čo bolo zhodne tvrdené účastníkmi ako deň 21.11.2012. V súlade s uvedeným 90 dňová lehota skončila ako posledný deň 19.2.2013. Súd prvého stupňa mal za to, že lehota splatnosti plynie od doručenia faktúry. Lehota 90 dňová začala plynúť v deň 21.11.2012 a uplynula 19.2.2013. Od tohto momentu prislúcha žalobcovi nárok na sankcie. Keďže úrok z omeškania pre prípad oneskoreného plnenia bol zmluvnými stranami dohodnutý, súd priznal úrok z omeškania v dohodnutej výške, počnúc dňom omeškania, ktorý pripadol na 19.02.2013, podľa úvahy o výpočte uvedenej vyššie. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v ktorom navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že financovanie predmetnej stavby bolo realizované na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Celý proces financovania je časovo a administratívne veľmi náročný. Dňa 1.1.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 345/2012Z.z., ktorým došlo aj k zmene prijímateľa nenávratného finančného príspevku a žalobcovi bola táto skutočnosť oznámená listom zo dňa 31.1.2013. Uvedená zmena neumožňovala uhrádzať faktúry za zrealizované stavebné práce. Až po podpísaní dodatku č. 4/DZ221402201290104 zo dňa 28.6.2013 medzi Min. vnútra SR a Min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a po zapracovaní zmien v systéme ITMS mohla byť platba zrealizovaná. Súd prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s argumentáciou žalovaného že k omeškaniu platby došlo z dôvodu „zásahu úradných miest“. Zo strany žalovaného nedošlo k zavinenému porušeniu zabezpečenej povinnosti a žalobca s ohľadom na čl. VIII bod 8.4. zmluvy o dielo nemá nárok na zmluvnú pokutu. Pojem „ zásah úradných miest“ zákon ani judikatúra presne nešpecifikuje ide však o okolnosti brániace splneniu povinnosti a nemá pôvod u povinného, ale má vonkajšiu príčinu. Žalovaný namietal že 90-ty deň od doručenia faktúry bol dátumom splatnosti, nie však dátumom, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou. Omeškanie žalovaného teda predstavovalo 258 dní. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne i právne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov konania. Zásah úradných miest - liberačný dôvod nemožno podľa názoru žalobcu považovať za dostatočne určitý a zrozumiteľný a poukázal na ust. § 266 ods. 4 Obch. zák.. Vlastným výkladom tohto pojmu zo strany žalovaného by žalovaný získal výhodu na úkor žalobcu. Ustanovenie o zásahu úradných miest považuje preto za neplatné. Žalobca nebol účastníkom vzťahov medzi Min. vnútra SR a Min. pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, nebol oboznámený s obsahom zmluvy, do tohto vzťahu nemohol zasahovať ani ho ovplyvňovať. Žalovaný predložil žalobcovi návrh na riešenie zmenenej situácie až listom zo dňa 11.7.2013 tj. skoro po 5 mesiacoch od splatnosti faktúry. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou vzniku nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvého stupňa v dostatočnej miere a vecne správne vyhodnotil liberačný dôvod namietaný žalovaným. Odvolací súd je v názorovej zhode so súdom prvého stupňa v tom, že pojem „ zásah úradných miest“ ktorý použil ako prvý žalovaný je neurčitý, nezrozumiteľný a preto v súlade s platným zákonom je takéto ustanovenie zmluvy neplatné. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, kedy má účastník jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, či sú v konaní preukázané jeho tvrdenia a či vzhľadom na takto preukázané skutočnosti je možné rozhodnúť vo veci samej v jeho prospech. Súd prvého stupňa teda podľa názoru odvolacieho súdu správne posúdil všetky okolnosti prejednávanej veci ako aj námietky žalovaného ktoré žalovaný zopakoval v podanom odvolaní. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie žalovanej sumy. Súd prvého stupňa správne posúdil vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty ako aj úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v sume 454,24EUR ( 1x úkon po 370,14EUR, 1x paušál po 8,39EUR, DPH - 75,71EUR). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.