Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113210892 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113210892.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO: 35 724 803, so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, v zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1/ W. W., T. D.: D. X, D., 2/ K. I., T. D.: J. XX, D., o zaplatenie 16.853,65 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 19C/28/2014-130 zo dňa 31. 07. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaným sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom návrh konania v časti o zaplatenie sumy 4.504,25 eur zastavil. Zmenu žalobného petitu zo dňa 24. 06. 2015, doručenú súdu dňa 30. 06. 2015, súd nepripustil. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 965,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 174 ods. 2, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1, § 132, § 154 O. s. p., § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a/ ,b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/ 1986 Zb., § 52 ods. 1, 2, 3, § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vecne tým, že žalobca sa návrhom zo dňa 07. 03. 2013 doručeným súdu dňa 22. 03. 2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť mu sumu 16.099,87 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 14.602,53 eur od 12. 09. 2012 do zaplatenia. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaných k náhrade trov konania. 3. Žalobca žalobný návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009 sa stal vlastníkom pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľni, a. s., voči žalovaným, ktorá vznikla titulom Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla na základe uvedenej zmluvy žalovanému v 1. rade peňažné prostriedky, ktoré jej v stanovených termínoch splátok nevrátil. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavoval sumu 16.179,87 eur, pričom sumu 14.682,53 eur činí istina a 1.497,34 eur činí úrok z omeškania. Žalovaný v 2. rade prevzal na seba úverovou zmluvou ručiteľský záväzok za žalovaného v 1. rade. Žalobca si v konaní uplatňuje aj úrok z omeškania počnúc dňom 12. 09. 2012, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky s odkazom na § 369 ods. 1 ObZ, § 517 ods. 2 OZ, v spojení s §3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z. 4. Súd vydal vo veci dňa 20. 05. 2013 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný v 2. rade listom zo dňa 04. 01. 2014 odpor. Žalovaný v 2. rade v ňom namietal, že mu boli v roku 2005 odcudzené osobné doklady, občiansky preukaz, vodičský preukaz, karta poistenca, v súvislosti s čím bol v roku 2006 vypočúvaní príslušníkmi PZ. Čo sa týka ručenia, vyjadril sa, že ručil len jedenkrát sestrinmu známemu, susedovi a pokiaľ má správne informácie tento si svoje povinnosti zo záväzku riadne plnil. Žalovaný v 2. rade zároveň súdu oznámil, že je toho času vo výkone trestu, je ťažko zdravotne postihnutý a nie je predpoklad, že bude môcť v budúcnosti pracovať, je nemajetný. 5. Po otvorení súdneho pojednávania vzal žalobca písomným podaním, doručeným súdu dňa 30. 06. 2015, žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 4.504,25 eur späť. Žiadal tak od žalovaných nepremlčaných 79 splátok úveru v celkovej výške 11.595,62 eur. Súd prvou výrokovou vetou tohto rozhodnutia v zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. konanie v časti o zaplatenie sumy 4.504,25 eur zastavil, keď žalovaný v 1. rade s čiastočným späťvzatím vyjadril súhlas na pojednávaní dňa 31. 07. 2015, žalovaný v 2. rade bol v konaní nečinný. Vo vzťahu k nemu preto súd postupoval v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. 6. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu zákona o bankách (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) uvádza: “V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svoje pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Ak teda Slovenská sporiteľňa, a. s. postúpila zmluvou zo dňa 10. 12. 2009 predmetnú pohľadávku z úveru žalobcovi v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. Keďže banka nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, ku dňu postúpenia pohľadávky 10. 12. 2009 nemohol byť splatný celý postupovaný úver vo výške 16.179,87 eur, jeho konečná splatnosť podľa zmluvy o splátkovom úvere bola totiž dojednaná až na 10. 10. 2015, teda až takmer 6 rokov po uzatvorení Zmluvy o postúpení. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 10. 12. 2009 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka / rozhodnutie KS BA sp. zn. 6Co/203/2015/. 7. Naviac, v súdenom prípade žalobca nepreukázal, že Slovenská sporiteľňa, a. s., vyzvala v období pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok písomne odporcov na splnenie pohľadávky zo Zmluvy o úvere, teda že žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ boli napriek písomnej výzve banky v omeškaní s úhradou dlhšie ako 90 dní, čo je ďalšou z podmienok pre platné postúpenie pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere. 8. Sumarizujúc vyššie uvedené tak súd dospel k právnemu záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie pohľadávky v sume 16.179,87 eur na žalobcu. Takéto postúpenie je tak neplatné v zmysle § 39 OZ pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky definovanej v § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, a s ktorým je následne klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Ďalším dôvodom na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení je skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo zo strany banky k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, takže ku dňu postúpenia 10. 12. 2009 nemohol byť splatný úver v celosti vrátane úrokov z neho v postupovanej výške 16.179,87 eur, nakoľko konečná splatnosť úveru v tejto sume podľa zmluvy o splátkovom úvere bola dojednaná až na 10. 10. 2015. Žalobcom v tejto súvislosti predložené Vyjadrenie R. D. I. zo dňa 24. 07. 2014 je podľa názoru súdu, bez akejkoľvek právnej relevancie. R. má kompetencie, ktoré jej ukladajú príslušné právne predpisy len smerom k dohliadaným subjektom (banky, obchodníci s cennými papiermi, makléri, atď.), nie však vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdu. 9. Žalobný návrh bolo teda potrebné vo zvyšnej časti zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, pričom súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od odporcu uplatnené v konaní. Ak sa to nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom na začatie konania je neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd jeho návrh voči obom žalovaným zamietol. 10. Pre úplnosť súd dodáva, že žalobca okrem vyššie popísaného čiastočného späťvzatia žaloby následne po prvom súdnom pojednávaní vo veci, konkrétne podaním doručeným súdu dňa 30. 06. 2015, zmenil žalobný petit v tom zmysle, že špecifikoval a žiadal od odporcov úroky z omeškania vo vzťahu k jednotlivým neuhradeným mesačným splátkam úveru počnúc od 11. 04. 2009. Úroky z omeškania, ktoré žalobca od žalovaného požadoval v období od 11. 04. 2009 do 22. 03. 2010 sú však premlčané márnym uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa § 101 OZ, nakoľko žalobný návrh bol podaný dňa 22. 03. 2013. Podľa § 5b Zákona na ochranu spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetné ustanovenie bola do Zákona na ochranu spotrebiteľa vložené jeho novelou č. 102/2014 účinnou od 01. 05. 2014. Z logického a gramatického výkladu citovaného ustanovenia zákona, ako aj z v tomto smere už ustálenej judikatúry vyplýva, že ide o ustanovenie procesného charakteru, preto je potrebné ho aplikovať aj na právne vzťahy založené zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvorenou pred jeho účinnosťou (pred 01. 05. 2014), teda aj na právny vzťah založený Zmluvou o splátkovom úvere č. 0179660147. Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, v tom čase už zistený vyššie popísaný skutkový a právny stav veci, súd v zmysle § 95 ods. 2 O. s. p. rozhodol v druhom výroku rozsudku tak, že zmenu petitu žalobného návrhu už nepripustil. 11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Plne procesne úspešní žalovaní si trovy konania neuplatnili, z obsahu spisu nevyplýva, že by im nejaké trovy vznikli, preto im ich súd nepriznal. 12. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, ktorý žiada odvolací súd, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. ho zrušil a vrátil vec mu vráti na ďalšie konanie. 13. V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenia postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky s príslušenstvom. Žalobca poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. 06. 2003 sp. zn. 4Obo/210/2001, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27. 06. 2014, sp. zn. 9Co/133/2013. 14. V súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou leigitmáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. Žalobca tvrdí, že zo znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Podľa žalobcu, je potrebné predmetné ustanovenie vykladať tak, že pokiaľ dlžník je v omeškaní so splnením čo i len časti peňažného záväzku môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku a nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Žalobca sa taktiež nestotožňuje s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého je nárok na úroky z omeškania zo splátok od 11. 04. 2009 do 22. 03. 2010 premlčaný v zmysle ust. § 101 OZ. Podľa názoru žalobcu mal súd na daný prípad aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah. Žalobca poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011, sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 2MCdo/3/2011 zo dňa 28. 04. 2011 a ďalšie. Žalobca taktiež poukazuje na to, že s žalovaným v 1/ rade dňa 24. 01. 2011 uzavrel dohodu o splátkovom kalendári a uznaní záväzku. Žalobca zastáva názor, že žalovaný v 1/ rade v danom prípade uznal záväzok v súlade s ust. § 323 OBZ, záväzok uznaný žalovaným v 1/ rade čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4 ročná premlčacia lehota. 15. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 17. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, pričom žalobca v rámci svojho odvolania neprezentuje žiadne nové podstatné tvrdenia, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie. 19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 20. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd úspešným žalovaným náhradu trov konania priznáva v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).