Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoZm/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113212260 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113212260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Mesto, Praha 1, Česká republika, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému J. G., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XXX/XX, H., o zaplatenie 108,15 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 6C/35/2013-124 zo dňa 25.1.2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 6C/35/2013-124 zo dňa 25.1.2016 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalovanej priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konane v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne - zo súm a v lehotách vo výroku uvedených - zastavil. Vo zvyšku návrh zamietol a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca v návrhu doručenom súdu dňa 4.4.2013 požadoval, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 912,13 EUR od 29.3.2010 do 26.9.2010, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 859,136 EUR od 27.9.2010 do 2.11.2010, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 806,13-EUR od 3.11.2010 do 14.2.2011, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 632,13 EUR od 15.2.2011 do 15.2.2011, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 574,13 EUR od 16.2.2011 do 28.2.2011, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 506,13 EUR od 1.3.2011 do 13.3.2011, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 448,13 EUR od 14.3.2011 do 6.4.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 390,13 EUR od 7.4.2011 do 8.5.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 332,13 EUR od 9.5.2011 do 12.6.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 274,13 EUR od 13.6.2011 do 10.7.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 216,13 EUR od 11.7.2011 do 8.8.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 158,13 EUR od 9.8.2011 do 8.9.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 100,13 EUR od 9.9.2011 do 6.10.2011 zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 42,13 EUR od 7.10.2011 do 8.11.2011, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy zo sumy 912,13 EUR od 29.3.2010 do 26.9.2010, zo sumy 859,136 EUR od 27.9.2010 do 2.11.2010, zo sumy 806,13 EUR od 3.11.2010 do 14.2.2011, zo sumy 632,13 EUR od 15.2.2011 do 15.2.2011, zo sumy 574,13 EUR od 16.2.2011 do 28.2.2011 zo sumy 506,13 EUR od 1.3.2011 do 13.3.2011, zo sumy 448,13 EUR od 14.3.2011 do 6.4.2011, zo sumy 390,13 EUR od 7.4.2011 do 8.5.2011, zo sumy 332,13 EUR od 9.5.2011 do 12.6.2011, zo sumy 274,13 EUR od 13.6.2011 do 10.7.2011, zo sumy 216,13 EUR od 11.7.2011 do 8.8.2011, zo sumy 158,13 EUR od 9.8.2011 do 8.9.2011, zo sumy 100,13 EUR od 9.9.2011 do 6.10.2011, zo sumy 42,13 EUR od 7.10.2011 do 8.11.2011, znížený o sumu 823,87 EUR, ktorý už odporca zaplatil, zmenkovej odmeny vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, teda 3,04 EUR, k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia. Zmenka bola splatná "bez protestu" na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ neuhradil ani len časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou "bez protestu", indosant nenechal predloženie zmenky zistiť verejnou listinou. Žalobca uplatnil svoj nárok na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. 2. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 žalobca zobral návrh v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Keďže k späťvzatiu v predmetnej časti došlo pred otvorení pojednávania vo veci samej, súd rozhodol tak , ako je uvedené v prvom výroku v súlade s ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.. 3. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I, oddiel 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Podľa článku 2 ods. 1 kapitoly I Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie č. 861/2007), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2.000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii"). Podľa článku 3 ods. 1 kapitoly I Nariadenia č. 861/2007, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.Žalobca je zahraničná právnická osoba so sídlom v Českej republike a odporca je fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaná má pobyt na území Slovenskej republiky, s poukazom na článok 2 odsek 1 kapitola I, oddiel 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a v obchodných veciach, je daná právomoc tunajšieho súdu na prejednanie a rozhodnutie tohto sporu. Keďže účastníci konania pochádzajú z dvoch rôznych štátov Európskej únie, prejednávaná vec zodpovedá definícii cezhraničného sporu podľa článku 3 odsek 1 kapitola I Nariadenia č. 861/2007 a predmet konania patrí do rozsahu pôsobnosti Nariadenia č. 861/2007, nakoľko navrhovateľom uplatnená pohľadávka spĺňa požiadavku stanovenú v článku 2 odsek 1 kapitola I tohto nariadenia. Navrhovateľom uplatnený nárok posudzoval súd podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade s čl. I, § 92 ods. 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa forma zmenkového vyhlásenia spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené, v spojení s Čl. I, § 93 ods. 1 a 2 cit. zákona, podľa ktorých sa účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky spravujú právom platobného miesta a účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené. Podľa článku 4 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty. Podľa článku 5 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Podľa článku 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva na návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa článku 5 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V súlade s článkom 5 ods. 2 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007 súd vyplnil časť I vzorového tlačiva C na odpoveď a doručil ho žalovanej spolu s fotokópiou návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami a fotokópiou zmenky. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila. Podľa článku 7 ods. 1 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania. Podľa článku 7 ods. 3 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Podľa článku 19 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 115a, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. 4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s originálom predloženej zmenky a zistil, že žalovaná dňa 29.3.2010 vystavila zmenku na sumu 912,13 EUR, ktorou sa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 29.3.2010 zaviazala zaplatiť pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598. Zmenka bola splatná v Bratislave a bola vystavená s doložkou "bez protestu". Podľa zápisu na zmenke sa na platenie mala predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka obsahuje bydlisko vystaviteľa (žalovanej), jej rodné číslo a vlastnoručný podpis. Na rube zmenky je uvedený nasledovný text: Namiesto nás na rad CD Consulting s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705. Ide o rubopis, ktorý je podpísaný konateľom obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r.o. . V zmysle Čl. I, § 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového tak indosamentom došlo k prevodu všetkých práv zo zmenky na navrhovateľa, čo zakladá aj jeho aktívnu legitimáciu na uplatnenie nárokov z nej vyplývajúcich. Žalovanou vystavená zmenka je zmenka na videnie (tzv. vistazmenka). Takáto zmenka je podľa Čl. I, § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového splatná pri predložení, pričom zákonná lehota na jej predloženie predstavuje jeden rok odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota. Žalobca v tomto prípade lehotu na predloženie zmenky predĺžil, keď určil, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia. 5. Pôvodne si žalobca návrhom uplatňoval v konaní napočítaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne vo výške 885,51 EUR a napočítaný 6% úrok zo zmenkovej sumy vo výške 46,51 EUR, t.j. celkom sumu vo výške 932,02 EUR. Zároveň uviedol, že žalovaná uhradila na zmenkovom úroku vo výške 0,25% denne a 6% zmenkovom úroku sumu 832,87 EUR, preto predmetom konania bola len suma vo výške 108,15 EUR a zmenková odmena vo výške 1/3 zmenkovej sumy vo výške 3,04 EUR. Nakoľko žalobca zobral návrh v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne späť, celková výška napočítaného zmenkového úroku vo výške 0,06% denne tak bola v sume 208,73 EUR a celková výška napočítaného 6% úrok zo zmenkovej sumy vo výške 46,51 EUR, t.j. celkom suma vo výške 255,24 EUR. Vzhľadom k úhrade sumy 832,87 EUR, ktorú pôvodne navrhovateľ jednostranne započítal s časťou zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a 6% p.a. úrokom zo zmenky, tak súd ustálil, že nárok navrhovateľa uplatňovaný v tomto konaní bol v celom rozsahu uspokojený, preto návrh ako nedôvodný zamietol. Súčasne dodal, že aj v prípade, ak by posúdil nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí ako dôvodný, návrh by zamietol a s poukazom na spoločné stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na základe ktorého má súd ex offo skúmať nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu. Keďže je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, môže súd túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Tento postup je možný aj v prípade, ak nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovanej, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2.000,- EUR v čase doručenia žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4 odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením nijako vylúčená. 6. V konaní si súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 2Er/848/2011, a oboznámil sa so Zmluvou o úvere č. 103000039 zo dňa 8.10.2009 uzavretou medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ , s.r.o. a žalovanou, ktorej prílohou bola zmenka, ktorá je predmetom tohto konania. Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje žalovanú v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky žalovanej súd dospel k záveru, že žalobca vedome konal na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010. Súd skonštatoval, že pokiaľ by súhlasil so záverom, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný. Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže žalovaná ako priamy dlžník namietať voči žalobcovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Súčasne skonštatoval, že nedošlo k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I, § 17 zák. č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, pretože ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. in fine, kde zákonodarca uvádza, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo zmenky na náhradu škody. Ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku, čo platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Dlžník nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s Pohotovosťou s.r.o., a to práve z toho dôvodu, že došlo k indosácii zmenky. Je to výlučne žalovaná, ktorá je povinná tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia žalovaná, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, a to na všetky svoje tvrdenia. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že práve ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi zmenky, a to bez ohľadu na to, či je alebo nie je spotrebiteľom. Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu, kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom, väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi, pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. 7. V uvedených súvislostiach súd zmluvu preskúmal a zistil, že neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom do 30.11.2009, v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 cit. Zákona. Nakoľko z podaného návrhu vyplýva, že zmenková suma bola žalovanou uhradená a súčasne žalovaná uhradila aj časť zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a časť 6% úroku zo zmenky, súd s poukazom na cit. Ustanovenia zákona posúdil návrh žalobcu ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s čl. 16 kapitoly II Nariadenia č. 861/2007, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané voči pohľadávke. 8. Proti rozsudku podal v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť tak, že v tejto zamietajúcej časti jeho návrhu odvolací súd plne vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. V obsiahlom odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa porušenie práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia a to v tom, že i keď žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v rozpore s nariadením vykonal dokazovanie. V súlade s týmto nesprávnym postupom dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov. Zdôraznil, že nikto súdu nepotvrdil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver a preto postup súdu považuje za nezákonný. K svojím tvrdeniam poukázal na viaceré rozhodnutia tak slovenských aj českých súdov, pri ktorých zdôraznil, že súd mal posudzovať len zmenku a iba dlžník mohol preukázať, že nový majiteľ pri indosovaní zmenky konal na jeho škodu ako dlžníka, čo sa však nestalo. 9. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 10. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie dostatočne správne zistil skutkový stav prejednávanej veci, ktorý následne aj správne právne posúdil a odvolací súd sa z jeho závermi stotožnil. Na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že ani Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 nezakazuje súdu vykonávať dokazovanie bez návrhu sporových strán a najmä vtedy, keď je žalovanou spotrebiteľka. Túto skutočnosť zistil súd prvej inštancie z uvedených listinných dôkazov a nemusela byť preto žiadnou zo sporových strán tvrdená. 12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozsudku dovolanie nie je prípustné.