Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/15/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213170 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113213170.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: U. L., bytom B. XXX/XX, F. Z., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 41.248,60 Eur podľa zákona č. 58/1969 Zb., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. marca 2015 č.k. 12C 76/2013-45 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh (žalobu) žalobcu, ktorou sa od žalovaného domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., spôsobených mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo voči jeho osobe zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 27.7.2009, z dôvodu, že vyšetrovaním sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nestal. Žiadal náhradu ušlej mzdy vo výške 5.075 Eur, náhradu 11.173,60 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhradu 25.000 Eur za poškodenie dobrého mena, sťaženia spoločenského uplatnenia, porušenie domovej slobody a zmarenia plánovaného zloženia rodiny. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového vymedzenia nároku žalobcom, že uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Trenčín sp.zn. KÚJP-63/OVVK-2002 zo dňa 29.10.2003 mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 a §171a ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Nt 167/03 zo dňa 31.10.2003, bol vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba trvala 626 dní, od 29.10.2003 do 15.7.2005 a uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 27.7.2009 bolo trestné konanie voči nemu zastavené z dôvodu, že vyšetrovaním sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nestal. Žiadosťou zo dňa 28.4.2010 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré ju z dôvodu príslušnosti postúpilo Ministerstvu spravodlivosti SR a to ju do podania žalobného návrhu neprerokovalo. Svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy odôvodnil ustanovením zákona č. 58/1969 Zb. podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. Nárok na náhradu škody žalobca špecifikoval ako náhradu ušlej mzdy po dobu trvania väzby vo výške 152.880,- Sk (5.075,- Eur), keďže pred vzatím do väzby mal čistý príjem 7.280 Sk (241,70 Eur) a väzba trvala 21 mesiacov, nemajetkovej ujmy vo výške 336.615,90 Sk (11.173,60 Eur) ako 1/30 priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody, čo predstavuje za 64 dní v roku 2003, kedy bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 14.365 Sk, za 365 dní roku 2004, kedy bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 15.825 Sk a za 197 dní v roku 2005, kedy bola priemerná mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve 17.274 Sk, 25.000 Eur za poškodenie dobrého mena, sťaženie spoločenského uplatnenia, narušenie domovej slobody a zameranie plánovaného založenia rodiny. Nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy vo výške 41.248,60 Eur podľa zákona č. 58/1969Zb. vyvodzoval z nezákonného rozhodnutia vyšetrovateľa o vznesení obvinenia, na základe ktorého bol vzatý do väzby, kde strávil 626 dní. Po zastavení trestného stíhania očakával od štátu nejakú satisfakciu, ktorej sa ale nedočkal, štát pochybil, keď jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neprejednal v zákonnej lehote. Pred vzatím do väzby pracoval v spoločnosti Slov-Matic spol. s.r.o. ako krupiér, pracovný pomer skončil po jeho vzatí do väzby. Dôvod skončenia pracovného pomeru uviesť nevedel. Uviedol, že vzatím do väzby mu vznikla škoda na ušlej mzde vo výške 5.075 Eur a žiadal aj nemajetkovú ujmu za psychickú ujmu, ktorú utrpel výkonom väzby on a jeho rodina, jeho mama bola z toho hotová a tiež za poškodenie dobrého mena, sťaženia spoločenského uplatnenia, porušenie domovej slobody a zmarenie plánovaného založenia rodiny. Poškodenie dobrého mena sa prejavilo v tom, že ľudia sa pýtali, čo sa s ním stalo, keďže na 626 dní vypadol z prostredia, v ktorom žil. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa prejavilo v spoločenskom živote, má problém pri nadväzovaní známosti so ženami, každej normálnej žene vadí, že bol vo väzbe. Problémy v práci s tým nemá, zamestnal sa v rodinnom podniku MOAS s.r.o., kde ale v súčasnosti už nepracuje, pracuje vo firme Starclub s.r.o. ako správca. Nemajetkovú ujmu za porušenie domovej slobody si uplatňuje preto, že k domovej prehliadke došlo v čase, keď býval s rodičmi a táto domová prehliadka spôsobila šok celej rodine. Väzba mu tiež zmarila plány na zloženie rodiny. Pred vzatím do väzby mal 3,5 ročný vzťah so ženou s vysokoškolským vzdelaním, ktorá sa s ním po pol roku väzby rozišla. Nesúhlasil so vznesenou námietkou premlčania, pretože odporca ho nepoučil, on nevedel ako si má svoj nárok uplatni a žalovaný na jeho žiadosť?na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neodpovedal. 3. Vychádzal tiež z vyjadrenia žalovaného, ktorý konštatoval, že k vzneseniu obvinenia žalobcu došlo 29.10.2003, teda pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2014 Z.z., preto právne posúdenie žaloby žalobcu spadá pod zákon č. 58/1969 Zb. Za nesporné označil, že žalobca bol trestne stíhaný pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 a § 171a ods.1, 2 písm. a) Trestného zákona, že žalobca bol vo väzbe od 29.10.2003 do 15.7.2005 a že uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, právoplatným dňa 31.7.2009, bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, pretože bolo nepochybné, že sa nestali skutky, pre ktoré sa viedlo trestné stíhanie. Vzniesol námietku premlčania v zmysle § 23 zákona 58/1969 Zb. pretože podľa § 5 zákona č. 58/1969 Zb. sa nárok na náhradu škody za vykonanú väzbu premlčí za rok odo dňa, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. V predmetnej veci rozhodnutie o zastavení trestného konania nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2009 a žalobca nárok na náhradu škody za vykonanú väzbu uplatnil na súde dňa 10.4.2013, teda po uplynutí jednoročnej zákonnej lehoty predĺženej o 6 mesiacov podľa § 22 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. Potvrdil, že žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.4.2010 bola doručená Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 5.5.2010, a nebola v 6 mesačnej lehote podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. predbežne prerokovaná. Potvrdil, že žiadosť žalobcu zo dňa 28.4.2010, doručenou mu dňa 5.5.2010, ktorou požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v 6 mesačnej lehote podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. predbežne neprerokoval. 4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, mzdovým listom žalobcu za rok 2003, potvrdením o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.7.2005, uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Nt 167/03 zo dňa 31.10.2003, uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009 právoplatným dňa 31.7.2009, priemernou mesačnou mzdu v hospodárstve a indexom miezd v roku 2006 zo Štatistického úradu SR, písomným vyjadrením odporcu zo dňa 12.7.2013. 5. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, právoplatného dňa 31.7.2009, súd prvej inštancie zistil, že voči žalobcovi bolo vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Tr. poriadku pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 a iné Trestného zákona, uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Trenčín sp.zn. KÚJP -63/OVVK-2002 zo dňa 29.10.2003. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Nt 167/03 zo dňa 31.10.2003 bol žalobca ako obvinený, z dôvodu § 67 ods. 1 písm. c) Tr. por., vzatý do väzby s tým, že väzba začala dňom zadržania, dňa 29.10.2003. Uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, právoplatným dňa 31.7.2009, bolo trestné stíhanie proti žalobcovi pre trestný čin podľa § 185a ods. 1 a iné Trestného zákona, zastavené z dôvodu, že vyšetrovaním sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nestal. Z potvrdenia o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.7.2005 súd zistil, že žalobca bol vo väzbe od 29.10.2003 do 15.7.2005. Zo mzdového listu žalobcu za rok 2003 od spoločnosti Slov-Matic spol. s.r.o. súd zistil, že žalobca v tejto spoločnosti pracoval od 7.8.2002 do 31.10.2003, jeho pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú, bol slobodný a jeho základný plat bol 7.300 Sk mesačne. 6. Po právnej stránke vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení § 27 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, § 23 zák. č. 58/1969 Zb. 7. Konštatoval, že v predmetnom konaní sa žalobca domáhal od odporcu náhrady škody a nemajetkovej ujmy, spolu vo výške 41.248,60 Eur, spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s trestným konaním, ktoré bolo uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, právoplatným dňa 31.7.2009, zastavené z dôvodu, že vyšetrovaním sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nestal. Na základe vykonaného dokazovania, uznesením Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, právoplatným dňa 31.7.2009, mal za preukázané, že žalobcovi bolo uznesením Krajského úradu justičnej polície PZ Trenčín sp.zn. KÚJP -63/OVVK-2002 zo dňa 29.10.2003, vznesené obvinenie podľa § 163 ods. 1 Tr. Poriadku, pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 a iné Trestného zákona a toto trestné stíhanie proti žalobcovi bolo zastavené z dôvodu, že vyšetrovaním sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu sa nestal. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3Nt 167/03 zo dňa 31.10.2003 a potvrdením o prepustení z výkonu väzby zo dňa 15.7.2005, mal súd za preukázané, že žalobca bol vo väzbe od 29.10.2003 do 15.7.2005. To znamená, že rozhodnutie o väzbe v súvislosti s trestným konaním, ktorým žalobcovi vznikla škoda a nemajetková ujmy (uznesenie o vznesení obvinenia Krajského úradu justičnej polície PZ Trenčín sp.zn. KÚJP -63/OVVK-2002 zo dňa 29.10.2003) bolo vydané pred 1.7.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 514/2003 Z.z. a preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je v zmysle § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. potrebné posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. 8. Rozhodujúc o nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s trestným konaním, sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal námietkou premlčania vznesenou odporcom a dospel k záveru, že je dôvodná. Podľa § 23 zákon č. 58/1969 Zb. sa žalobcu mohol domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu rozhodnutím o väzbe v súvislosti s trestným konaním, v lehote jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo trestné konanie zastavené, t.j. dňa 31.7.2009, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom sp.zn. Pv 198/08-51 zo dňa 20.7.2009, ktorým bolo trestné stíhanie voči žalobcovi pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 a iné Trestného zákona zastavené, začala žalobcovi plynúť premlčacia lehota, ktorá v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody zo dňa 28.4.2010, doručenej odporcovi dňa 5.5.2010, prestala plynúť po dobu 6 mesiacov, čo je najdlhšie možná lehota bez ohľadu či žalovaný jeho žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody vybavil, alebo nevybavil a uplynula dňa 31.1.2011. Preto keď žalobca svoj nárok na súde uplatnil dňa 10.4.2013, urobil tak po lehote stanovej zákonom. Preto žalobu žalobcu zamietol. 9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. 10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie dôvodiac tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zisteného skutkového stavu a súd prvej inštancie nesprávne zistil rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, tieto neúplne vyhodnotil a jeho rozhodnutie považoval za v rozpore s objektívnym skutkovým stavom predmetnej veci, Mal za to, že žalovaný konal účelovo a nerozhodol v zákonnej lehote s tým, že v konaní využil námietku premlčania. Za samozrejmosť považoval základný princíp náhrady škody, keďže ide o tzv. zodpovednosť štátu za škodu mu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, upravenú zákonom č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že bol nezákonne vo väzbe od 29.10.2003 do 15.7.2005 a nesprávnym rozhodnutím a postupom štátneho orgánu mu bola neprávom odňatá sloboda, čím mu štát spôsobil ujmu na jeho ústavou zaručených právach a oprávnených záujmoch. Poukázal na § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004 a že uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.k. Pv 19808-51 zo dňa 20.7.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2009, ktorým bolo trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené z dôvodu, že sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, sa nestal. Taktiež poukázal aj na ust. § 19 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že v danej veci je zákonom stanovená 3-ročná subjektívna premlčacia doba a 10-ročná premlčacia doba. Z konania, resp. nekonania žalovaného usudzoval, že konal účelovo, keď sa nevyjadril k jeho žiadosti o prerokovanie jeho nároku, žiadnym spôsobom ho neupovedomil, a to s úmyslom, aby sa daná vec premlčala. 11. Žalovaný odvolací návrh nepodal. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 15. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.). 17. Odvolací súd sa musí v odôvodení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 18. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1. júla 2004 a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) účinného do 30. júna 2004. Súdna judikatúra dospela k záveru, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. júna 1993 sp.zn. 1Cdo 53/93 publikovaný pod č. 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky ročník 1994). Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. 19. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 1.7.2004, zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi. 20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený. 21. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. 22. Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy (§ 5 až 8 zákona) sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené. 23. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie. 24. Súd prvej inštancie správne v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení postupoval a dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní nároku žalobcu. V danom prípade bolo potrebné posudzovať otázku tohto premlčania v zmysle § 23 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. a keďže rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené, a to uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. júla 2009, nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2009, pričom po dobu ďalších 6 mesiacov táto premlčacia doba od podania žiadosti o prerokovanie nároku žalobcu zo dňa 28.4.2010, doručenej žalovanému dňa 5.5.2010, neplynula, premlčacia doba na uplynutie nároku žalobcu na súde uplynula dňom 31.1.2011. Preto keď žalobca podal žalobu na súd dňa 10.4.2013, urobil tak po uplynutí premlčacej doby a tento premlčaný nárok z dôvodu uplatnenia námietky premlčania zo strany žalovaného nebolo možné žalobcovi priznať. Námietka žalobcu, že žalovaný konal účelovo a nerozhodol v zákonnej lehote s tým, že v konaní využil námietku premlčania, nebola dôvodná, pretože pre posúdenie otázky premlčania jeho nároku bolo podstatné, že svoj nárok neuplatnil v zákonom stanovenej jednoročnej lehote odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie voči nemu zastavené, pričom práve podľa § 23 ods. 3 zákona č. 58/1969 Zb. premlčacia lehota od podania jeho žiadosti žalovanému o prerokovanie jeho nároku neplynula, čo nemalo vplyv na včasnosť podania jeho žaloby na súde. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že uznesenie Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č.k. Pv 19808-51 zo dňa 20.7.2009 nadobudlo právoplatnosť dňa 31.7.2009, ktorým bolo trestné stíhanie voči jeho osobe zastavené z dôvodu, že sa zistilo, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, sa nestal a na ust. § 19 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že v danej veci je zákonom stanovená 3-ročná subjektívna premlčacia doba a 10-ročná premlčacia doba, treba poznamenať, že 3-ročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku začína plynúť v rámci 10-ročnej objektívnej lehoty, subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť, preto ani táto námietka žalobcu nebola dôvodná. 25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 26. O nároku o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.