Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/301/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113213887 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113213887.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa COLOR DRIFT spol. s.r.o., Bezekova 18, Bratislava IČO: 36 690 961 zast. SVITOK a spol. s.r.ol., Tomášikova 23/C, Bratislava proti odporcovi ELVIS spol. s.r.o., Obchodná 27, Bratislava, IČO: 31 333 516 zast. advokátom JUDr. Ladislavom Jonášom, Bajzova 1, Bratislava o zaplatenie 500,- EUR s prísl. o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/78/2013-42 z 11.6.2014 jednohlasne r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 25Cb/78/2013-42 z 11.6.2014 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 500,- EUR spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% p.a. od 1.3.2013 do zaplatenia, ďalej náhradu trov právneho zastúpenia v sume 86,08 EUR a náhradu iných trov v sume 30,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Vykonaným dokazovaním, konkrétne predloženou zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.2006 a jej Dodatkom č. 1 zo dňa 28.07.2009, mal súd preukázanú existenciu riadneho zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom. Rovnako mal súd za preukázané, že dňa 01.03.2013 došlo k zániku nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom, a to na základe výpovede navrhovateľa zo dňa 29.11.2012, ktorú odporca prevzal dňa 30.11.2012 a ktorú navrhovateľ odôvodnil čl. VI ods. 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov. Ďalej uviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ zložil do rúk odporcu kauciu vo výške 5.477,00 EUR a rovnako ani skutočnosť, že odporca aplikujúc čl. IV ods. 5 Zmluvy o nájme nebytových priestorov navrhovateľovi zloženú kauciu nevrátil. Súd prvého stupňa vyslovil názor a to s poukazom na čl. IV ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov, že kaucia v zmysle zmluvy o nájme nebytových priestorov má zabezpečovací charakter, ide o peňažnú záruku, ktorá bude uložená u prenajímateľa (odporcu) počas doby nájmu ako záruka na riadne platenie nájmu a riadne odovzdanie priestoru s príslušenstvom po ukončení nájmu). Konštatoval, že naproti tomu, zmluvnú pokutu možno charakterizovať ako peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, nemožno ju však dohodnúť pre prípad odstúpenia od zmluvy. Ďalej má súd za to, že ustanovenie čl. IV ods. 5 zmluvy o nájme nebytových priestorov, podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia nájmu podľa čl. VI bod 2 alebo výpovede zo strany prenajímateľa podľa čl. VI bod 3 písm. a) a b) nájomca stráca nárok na vrátenie kaucie, má jednoznačný sankčný charakter. Toto ustanovenie zmluvy o nájme nebytových priestorov totiž upravuje sankciu (ktorú predstavuje nevyplatenie zloženej kaucie) za výkon práva navrhovateľa, ktorý sa v predmetnom prípade opiera o zmluvné ustanovenia čl. VI ods. 2 zmluvy. Súd sa preto stotožnil s názorom navrhovateľa, že nie je potrebné, aby bola zmluvná pokuta výslovne nazvaná zmluvnou pokutou, pokiaľ je zo zmluvy zrejmé, že dohodnutá sankcia má charakter zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že zmluva o nájme nebytových priestorov je v časti čl. IV ods. 5 pre svoj rozpor zo zákonom neplatná a navrhovateľovi po ukončení nájomného vzťahu vznikol nárok na vrátenie zloženej kaucie. Tvrdenie odporcu, že prijatú kauciu považoval aj za kompenzáciu škody spôsobenej navrhovateľom na predmete nájmu súd nepovažoval za dôvodnú lebo odporca v konaní nijakým spôsobom vznik škody na predmete nájmu nepreukázal a uvedené nevyplýva ani z preberacieho a odovzdávacieho protokolu, ktorý bol podpísaný tak navrhovateľom ako aj odporcom. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom k tomu, že odporca navrhovateľovi nevrátil kauciu v zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov v deň ukončenia nájmu a odovzdania predmetu nájmu odporcovi, vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe 8,75% z dlžnej sumy od 01.03.2013 (odo dňa ukončenia nájmu) až do zaplatenia dlžnej sumy, a to s poukazom na § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1a 2 Obch. zák. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., s poukazom na vznik trov na súdnom poplatku za návrh vo výške 30,- EUR a právnom zastúpení v sume 86,08 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca navrhujúc ho zmeniť a návrh zamietnuť. Namietal, že prvostupňový súd nezohľadnil, že účastníci sa nedohodli v rámci zmluvy v znení jej dodatku na žiadnej zmluvnej pokute ale na možnosti skončenia zmluvy právnym úkonom navrhovateľa, s ktorým zmluva spájala vznik práva odporcu na zaplatenie sumy dohodnutej vo výške zaplatenej peňažnej zábezpeky. Konštatoval, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil, že by predmetná dohoda strán mala byť dohodou o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta sa spája výlučne s porušením ustanovení zmluvy, ak bol nájomca výslovne oprávnený vypovedať zmluvu s čím sa spájal vznik práva prenajímateľa na zaplatenie určitej sumy, tak vzhľadom na uvedené nemohlo ísť o dohodu o zmluvnej pokute, ale naopak o dohodu o odstupnom. Uvedený postup strán pri dohadovaní záväzku je aprobovaný v ustanovení § 355 Obch. zák. a preto sa nemôže priečiť zákonu alebo ho obchádzať. Uzavrel, že právo na vrátenie peňažnej zábezpeky zaniklo jednostranným započítaním nároku odporcu na zaplatenie odstupného proti predmetnej peňažnej zábezpeke. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 od. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Vychádzajúc z účastníkmi uzatvorenej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2006 a to jej čl. VI bod 2 sa účastníci dohodli, že zmluvné strany môžu pred uplynutím doby nájmu skončiť zmluvu písomnou dohodou alebo písomne výpoveďou niektorej zo zmluvných strán v trojmesačnej výpovednej lehote, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Z čl. VI bod 2 zmluvy vyplýva, že zmluvný vzťah účastníkov nekončí okamžite ale až uplynutím výpovednej lehoty, v priebehu ktorej má prenajímateľ možnosť nájsť si namiesto pôvodného nového nájomcu takže na neho nedopadá prípadný negatívny ekonomický následok okamžitého ukončenia zmluvného vzťahu. Podľa § 355 Obch. zák. však dochádza k okamžitému ukončeniu zmluvného vzťahu jeho zrušením zaplatením dohodnutého odstupného o prípad ktorý sa však nejedná v prejednávanej právnej veci a preto podľa názoru odvolacieho súdu nemožno ustanovenie § 355 Obch. zák. na daný prípad aplikovať tak ako to navrhoval odporca. Z čl. IV bod 2 zmluvy vyplýva účel, pre ktorý mala kaucia slúžiť, teda na pokrytie prípadnej škody, ktorá by vznikla na prenajatom priestore počas jeho nájmu nad mieru zodpovedajúcu obvyklému užívaniu. Podľa predloženého preberacieho a odovzdávacieho protokolu boli priestory odporcom prevzaté bez akejkoľvek námietky a následné tvrdenie o tom, že navrhovateľ zničil súčasti zariadenia priestoru ničím nepreukázal. Zo zreteľom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so súdom prvého stupňa, že niet právneho dôvodu, pre ktorý by odporca nebol povinný vrátiť navrhovateľovi ním v zmysle čl. IV bod 2 zmluvy o nájme nebytových priestorov zloženú kauciu, keď v opačnom prípade by sa jej ponechaním v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodne obohatil. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov, avšak súd podľa § 151 ods. 1 O.s.p. rozhoduje o trovách len na návrh a keďže navrhovateľ návrh nepodal, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.