Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113218537 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113218537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej, v právnej veci žalobcu: Q. W., N.. XX. XX. XXXX, C. A.: B. XXXX/XX, W., v zast.: JUDr. Ján Zoričák, advokátska kancelária so sídlom: Karpatská 3256/15, Poprad, proti žalovanému: Arcese Slovensko, s. r. o., IČO: 35 875 062, so sídlom: Na Hrebienku 16, Bratislava, v zast.: GHS Legal, s. r. o., so sídlom: Lazaretská 3/A, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k.: 12Cpr/6/2013-176 zo dňa 13. 11. 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiadnej zo strán sporu sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie výrokom návrh zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výše 583,55 EUR eur, k rukám GHS Legal s. r. o., advokátska kancelária, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 68 ods. 1 písm. b/, § 68 ods. 2, § 70, § 74, § 12 ods. 1, 2 a vecne tým, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 5. 2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného Arcese Slovensko s. r. o., so sídlom Na Hrebienku 16, Bratislava, IČO: 35 875 062, listom zo dňa 28. 3. 2013, je neplatné a pracovný pomer trvá. 3. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným bol v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy zo dňa 5. 5. 2008. Uvedenou pracovnou zmluvou bol dohodnutý pracovný pomer s nástupom do práce dňa 5. 5. 2008, druh práce: vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, miesto nástupu do práce: Bratislava. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú, na dobu 1 rok, ktorá bola po uplynutí doby dohodou so zamestnávateľom zmenená na dobu neurčitú. Pracovný pomer bol ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny listom zo dňa 28. 3. 2008 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca sa snažil vec vyriešiť mimosúdne, listom zo dňa 21. 5. 2013 nesúhlasil s okamžitým skončením pracovného pomeru, kde uviedol, že sa chce vrátiť na pracovisko a naďalej si riadne a svedomito vykonávať svoju prácu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca bol dňa 9. 3. 2013 prichytený pri zahraničnej služobnej ceste v meste Maasmechelen v Belgicku v priestoroch zamestnávateľa ako vynáša z nákladného motorového vozidla ŠPZ A.-XXX B., patriaceho žalovanému, 2 bandasky s motorovou naftou, ktorá patrila žalovanému, je nepravdivé a scestné. Žiaden pracovník žalovaného sa fyzicky nepresvedčil, čo sa v bandaskách nachádza, nenamáhal sa tieto bandasky otvoriť a presvedčiť sa o ich obsahu. V týchto motorová nafta vôbec nebola. Namietal, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Tvrdil, že si pracovné povinnosti plnil riadne a zodpovedne, nedošlo k porušeniu pracovnej disciplíny v takom rozsahu, aby žalovaný s ním mohol skončiť pracovný pomer okamžite. Bol toho názoru, že žalovaný s ním skončil pracovný pomer okamžite účelne, bez závažného porušenia pracovnej disciplíny a nedostatočných dôkazov. 4. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28. 3. 2013 označil za platné. V písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu zo dňa 15. 7. 2013 uviedol, že žalobca bol dňa 9. 3. 2013, počas zahraničnej služobnej cesty v mesta Maasmechelen v Belgicku, na parkovisku, ktoré využíva žalovaný ako záchytné parkovisko pre motorové vozidlá v jeho vlastníctve, prichytený 2 zamestnancami ako žalovanému ako vynáša z nákladného motorového vozidla ŠPZ A.-XXX B., ktoré mu v tom čase bolo zverené na účel výkonu zahraničnej pracovnej cesty, 2 bandasky s motorovou naftou, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve žalovaného. Pri tomto konaní bol žalobca videný a prichytený dvoma spolupracovníkmi žalovaného, pričom pri priamej konfrontácii s riadiacou pracovníčkou sesterskej spoločnosti Arcese Belgicko, tzn. Osobou poverenou zamestnávateľom, žalobca priznal skutočnosť, že motorovú naftu v bandaskách odcudzil zo zvereného motorového vozidla ŠPZ A.-XXX B.. Samotná skutočnosť, že bol žalobca prichytený pri krádeži motorovej nafty počas pracovnej cesty bola telefonicky prerokovaná s vedúcim pracovníkom žalovaného. Pri telefonickom rozhovore žalobca uviedol, že je mu ľahostajné, že bol pri krádeži prichytený, nakoľko sa chystá do dôchodku. Počas telefonického rozhovoru sa žalobca k vedúcemu pracovníkovi žalovaného správal vulgárne. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepopieral skutočnosť, že kradol zo zvereného motorového vozidla, a to ani pri samotnom incidente v Belgicku, ani pri prerokovaní závažného porušenia pracovnej disciplíny s vedúcim pracovníkom, považoval následné tvrdenia žalobcu, že v bandaskách nebola motorová nafta za absurdné a účelové. Žalobca okamžite po návrate so služobnej cesty bol uznaný za práceneschopného, čo nepriamo nasvedčuje tomu, že sa vyhýbal zodpovednosti za uvedenú udalosť a osobnej konfrontácii so zamestnávateľom. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, pracovnou zmluvou zo dňa 5. 5. 2008 a výsluchom žalobcu, mal za preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere s žalovaným od 5. 5. 2008, ako vodič nákladného automobilu vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave s náplňou práce: vedenie nákladného motorového vozidla, manuálne práce pri nakládke a vykládke tovaru, spolupráca s colnými úradmi a špeditérskymi firmami pri precielavaní tovaru, s miestom výkonu práce Bratislava a mesačnou mzdou 9.720,- Sk. Pracovný pomer pôvodne dojednaný na dobu určitú, jeden rok sa po uplynutí jedného roka, zmenil na dobu neurčitú. Uvedené medzi účastníkmi sporné nebolo. 6. Okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 28. 3. 2013 a výsluchom žalobcu, mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 28. 3. 2013 skončil so žalobcom pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ku dňu jeho doručenia z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spočívalo v tom, že dňa 9. 3. 2013 bol počas zahraničnej služobnej cesty v mesta Maasmechelen v Belgicku, v priestoroch zamestnávateľa, prichytený ako vynáša z nákladného motorového vozidla ŠPZ A.-XXX B., ktoré mu bolo na účel výkonu pracovnej cesty zverené zamestnávateľom, dve bandasky s motorovou naftou, ktorá bola v tom čase vo vlastníctve zamestnávateľa. Pri tomto konaní bol videný a prichytený dvoma pracovníkmi zamestnávateľa, pričom pri konfrontácii s riadiacou pracovníčkou spoločnosti Arcese Belgicko, tzn. osobou poverenou zamestnávateľom, priznal skutočnosť, že motorovú naftu odcudzil zo zvereného motorového vozidla. Na základe uvedeného je zrejmé, že závažne porušil pracovnú disciplínu a základné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy a s § 81 písm. e) Zákonníka práce. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo doručené žalobcovi dňa 4. 4. 2013. Príkazom na pracovnú cestu zo 14. 12. 2012, výsluchom žalobcu a osobnými záznamami žalobcu, mal súd za preukázané, že žalobca bol dňa 14. 12. 2012 vyslaný žalovaným na zahraničnú služobnú cestu firemným motorovým vozidlom, v čase od 15. 12. 2012 do 14. 3. 2013, za účelom medzinárodnej cestnej prepravy tovaru a dňa 9. 3. 2013 sa nachádzal v Belgicku v meste Maasmachelen. Uvedené medzi účastníkmi sporné nebolo. 7. Žalobca v konaní namieta, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcom zo dňa 28. 3. 2013 bolo účelné, bez závažného porušenia pracovnej disciplíny a nedostatočných dôkazov. V žalobnom návrhu uviedol, že žiaden pracovník žalovaného sa fyzicky nepresvedčil či v bandaskách bola nafta. Podľa názoru súdu tým žalobca uznal prítomnosť bandasiek v kamióne dňa 9. 3. 2013 (čo bolo podľa výpovede svedka J. B. zakázané). Vo výpovedi pred súdom už namietal, že dňa 9. 3. 2013 žiadnu bandasku v kamióne nemal, ale niekedy mu kolegovia z južného Slovenska v 10 litrovej bandaske nosili slivovicou. 8. Výpoveďou svedkov J. B., T. S. P. J. M., nadriadených žalobcu, mal súd za preukázané, že na dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru boli upozornení dňa 9. 3. 2013 R. E., ktorá je majiteľkou dvora v meste Maasmechelen v Belgicku a riadiacou pracovníčkou sesterskej spoločnosti žalovaného. Výpoveďou svedkyne J. M. mal súd za preukázané, že žalobca potom ako bol prichytený pri kradnutí motorovej nafty žalovaného, odmietol s ňou hovoriť, správal sa vulgárne a uviedol, že mu je jedno, že ho prichytili pri kradnutí, ide do dôchodku. Výpoveďou svedkyne J. M. mal súd za preukázané, že po tomto zistení dala podnet na prešetrenie spotreby nafty u žalobcu. 9. Výsledkami kontroly spotreby nafty na motorovom vozidle EVČ: A. žalovaným, mal súd za preukázané, že počas uvedenej zahraničnej pracovnej cesty žalobcu došlo k úniku nafty v rozsahu cca 99,18 litra. 10. Konaním žalobcu, uvedeným ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňu 28. 3. 3013, podľa názoru súdu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, k porušeniu základných povinností zamestnanca, špecifikovaným v § 81 písm. e) Zákonníka práce, hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 28. 3. 2013, doručené mu dňa 4. 4. 2013, je platné, a preto žalobný návrh zamietol. 11. Iné dôvody neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28. 3. 2013, žalobca v konaní nenamietal. 12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. podľa zásady úspešnosti a úspešnému žalovanému priznal trovy konania za právne zastupovanie. 13. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 a 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. za 7 úkonov právnej pomoci, takto: - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 15. 7. 2013 - 60,07 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,81 EUR + 20 % DPH vo výške 13,58 EUR, t. j. spolu 81,46 EUR, - písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 15. 7. 2013 - 60,07 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,81 EUR + 20 % DPH vo výške 13,58 EUR, t. j. spolu 81,46 EUR, - účasť na pojednávaní dňa 6. 12. 2013 - 60,07 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 7,81 EUR + 20 % DPH vo výške 13,58 EUR, t. j. spolu 81,46 EUR, - účasť na pojednávaní dňa 5. 2. 2014 - 61,87 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,04 EUR + 20 % DPH vo výške 13,98 EUR, t. j. spolu 83,89 EUR, - účasť na pojednávaní dňa 4. 4. 2014 - 61,87 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,04 EUR + 20 % DPH vo výške 13,98 EUR, t. j. spolu 83,89 EUR, - účasť na pojednávaní dňa 13. 6. 2014 - 61,87 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,04 EUR + 20 % DPH vo výške 13,98 EUR, t. j. spolu 83,89 EUR, - účasť na pojednávaní dňa 13. 11. 2015 - 64,53 EUR + paušálna náhrada výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. vo výške 8,39 EUR + 20 % DPH vo výške 14,58 EUR, t. j. spolu 87,50 EUR. Trovy právneho zastúpenia spolu: 583,55 EUR. 14. O spôsobe náhrady trov konania k rukám GHS Legal s. r. o., advokátska kancelária, právneho zástupcu žalovaného, súd rozhodol v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. 15. Súd tak nepriznal žalovanému uplatnené trovy právneho zastúpenia za náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože tá nebola predmetom tohto konania. 16. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 5. 12. 2013, deň pred pojednávaním, pretože podľa § 12 ods. 6 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Podľa potvrdenia o uskutočnení porady z klientom zo dňa 18. 11. 2015, účelom porady dňa 5. 12. 2013 bolo prekonzultovanie účasti konateľa na nadchádzajúcom pojednávaní dňa 6. 12. 2013, predpokladaný priebeh pojednávaní a stav analýzy spotreby žalobcu a súvisiaceho vyplatenia cestovných náhrad za poslednú služobnú cestu. To znamená, že od poslednej porady, kedy došlo k prevzatiu právneho zastúpenia, k inému úkonu nedošlo, a preto odmena za túto poradu v zmysle citovaného § 12 ods. 6 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. nepatrí. 17. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 4. 2. 2013, pretože takúto poradu nepreukázal. Zrejme išlo o chybu v písaní a žalovaný mal na mysli poradu s klientom dňa 4. 2. 2014, deň pred pojednávaním, obsahom ktorej malo byť rokovanie o zdravotnom stave navrhnutej svedkyne R. E. a stave zabezpečenia účasti svedkov B., S. P. M.. Podľa názoru súdu uvedený obsah rokovania nie je poradou s klientom za ktorý mu patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., informáciou o zdravotnom stave navrhnutej svedkyne R. E. a účasť svedkyne M., ktorú sa zaviazal zabezpečiť, si od žalovaného mohol vyžiadať telefonicky alebo elektronicky. Overovanie účasti B. P. S. u žalovaného overovať nebolo treba, ich účasť zabezpečoval súd. 18. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 1. 3. 2014, pretože nešlo o vyjadrenie vo veci samej. Podľa uznesenia súdu z pojednávania dňa 5. 2. 2014 mal žalovaný súdu oznámiť či sa pojednávania zúčastní svedkyňa R. E. za účelom zabezpečenia tlmočníka. Výsledky kontroly o spotrebe nafty mal predložiť súdu na pojednávaní. Pokiaľ tak urobil samostatným podaním, nešlo o vyjadrenie vo veci samej, ale doloženie listinného dôkazu. 19. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 3. 4. 2014, deň pred pojednávaním, obsahom ktorej malo byť prekonzultovanie pokroku v zdravotnom stave navrhnutej svedkyne R. E. a komunikácie s ňou, zabezpečenie svedka S. na pojednávaní a rokovanie o možnostiach presnejšieho preukázania chýbajúcej nafty vo vozidle žalobcu cez systém TRANSIC. Podľa názoru súdu uvedený obsah rokovania nie je poradou s klientom, za ktorý mu patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., informáciou o pokroku v zdravotnom stave navrhnutej svedkyne R. E. a účasť svedka S. si žalovaný mohol vyžiadať telefonicky alebo elektronicky. 20. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 9. 6. 2014, pretože nešlo o vyjadrenie vo veci samej. Podľa uznesenia súdu z pojednávania dňa 4. 4. 2014 mal žalovaný založiť listinné dôkazy a oznámiť súdu či sa pojednávania zúčastní svedkyňa R. E. za účelom zabezpečenia tlmočníka. Výklad k predloženým listinným dôkazom mohol predložiť súdu na pojednávaní, pokiaľ tak urobil samostatným podaním, nešlo o vyjadrenie vo veci samej. 21. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 12. 6. 2014, deň pred pojednávaním, obsahom ktorej malo byť prekonzultovanie nutnosti účasti svedkyne R. E. s poukazom na exaktné vyčíslenie chýbajúcej nafty a s prihliadnutím na jej zdravotný stav a spôsob jej komunikácie so žalovaným. Podľa názoru súdu uvedený obsah rokovania nie je poradou s klientom, za ktorý mu patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., informáciou o zdravotnom stave navrhnutej svedkyne R. E. žalovaný mohol vyžiadať telefonicky alebo elektronicky. 22. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 8. 9. 2014, pretože nešlo o vyjadrenie vo veci samej. Podľa uznesenia súdu z pojednávania dňa 13. 6. 2014 mal žalovaný oznámiť súdu či sa pojednávania zúčastní svedkyňa R. E. za účelom zabezpečenia tlmočníka. Žalovaný uvedeným podaním súdu oznámil, že R. E. sa pojednávania dňa 26. 9. 2014 nezúčastní a navrhol jej výsluch dožiadaným súdom. 23. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 25. 9. 2014, deň pred pojednávaním, ktoré žalovaný navrhol odročiť za účelom výsluchu svedkyne R. E. dožiadaným súdom v Belgicku, obsahom ktorej malo byť prekonzultovanie vyslovených právnych názorov na uplynulých pojednávaniach v súvislosti s preukázaním dôvodnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o zdravotnom stave svedkyne R. E. a jej pripravenosti vypovedať v tejto veci s prihliadnutím na udalosti v jej živote a odstup času. Podľa názoru súdu uvedený obsah rokovania nie je poradou s klientom, za ktorý mu patrí odmena podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., žalovaný už 8. 9. 2014 navrhol výsluch svedkyne R. E. dožiadaným súdom a konzultáciu právnych názorov vyslovených súdom na pojednávaní dňa 13. 6. 2014, pred pojednávaním, ktoré žalovaný navrhol odročiť za účelom výsluchu svedkyne R. E. pred dožiadaným súdom v Belgicku, súd považoval za účelné navyšovanie trov právneho zastúpenia. 24. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 26. 9. 2014, ktoré bolo odročené na návrh žalovaného, z dôvodu, že došlo k zmene skutkových okolností spojených so zdravotným stavom navrhnutej svedkyne R. E., ktorej účasť na tomto pojednávaní mal zabezpečiť a ktorej neúčasť súdu oznámil už dňa 10. 9. 2014, jeho účasť na pojednávaní dňa 26. 9. 2014, bola preto zbytočná. 25. Súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 12. 11. 2015, deň pred pojednávaním, obsahom ktorej malo byť prekonzultovanie výpovede svedkyne R. E. pred dožiadaným súdom a zváženie doplnenia dokazovania v prípade, ak súd nebude mať naďalej za preukázaný skutkový stav súvisiaci s okamžitým skončením pracovného pomeru. Podľa názoru súdu takto vynaložené trovy právneho zastúpenia neboli účelné, pretože ide o otázky právne, ktorých posúdenie je v kompetencii právneho zástupcu. 26. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorý napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu výroku o trovách konania z dôvodu, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. 27. Žalovaný nesúhlasí s konštatovaním súdu, že súd nepriznal žalovanému uplatnené trovy právneho zastúpenia za náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, pretože tá nebola predmetom tohto konania. Súd by mal prihliadnuť na skutočné riziko vyplývajúce zo sporu pre žalovaného bez ohľadu na skutočnosť, či si žalobca formálne uplatnil nárok na náhradu mzdy v tomto súdnom spore. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 5. 12. 2013, žalovaný uvádza, že porada s klientom pred pojednávaním dňa 05. 12. 2013 nasleduje po úkone právnej služby - písomnom vyjadrení zo dňa 15. 07. 2013 a predchádza úkonu právnej služby - účasti na pojednávaní dňa 06. 12. 2013. Vzhľadom na dlhé časové obdobie medzi samotným prevzatím a prípravou právneho zastúpenia a písomným vyjadrením vo veci samej, považujeme opodstatnenosť porady medzi účastníkom konania a jeho právnym zástupcom s prihliadnutím na preukázaný obsah porady za jednoznačné. 28. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 04. 02. 2013, pretože takúto poradu s klientom nepreukázal kvôli chybe v písaní. Žalovaný uvádza, že žiadny originál potvrdenia v písomnej ani v elektronickej forme neeviduje, preto nie je zrejmé, akú verziu potvrdenia hodnotil súd. 29. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podania na súd zo dňa 01. 03. 2014, pretože nešlo o vyjadrenie k veci samej, žalovaný uvádza, že predloženie výsledku kontroly o spotrebe nemožno v žiadnom prípade považovať za nadbytočné a neúčelné z hľadiska právnej ochrany žalovaného, ďalej poukazuje na skutočnosť, že ide o úkon z právnej služby nespochybniteľne týkajúci sa veci samej, ktorého príprava a predloženie trvalo viac ako 1 hodinu. 30. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 03. 04. 2014, z dôvodu že uvedený obsah rokovania nie je poradou s klientom, za ktorý mu patrí odmena v zmysle Vyhlášky, keďže si tieto informácie mohol vyžiadať telefonicky alebo e-mailom, žalovaný uvádza, že na tejto porade, ktorá sa konala v priestoroch klienta, sa zúčastnili viacerí zamestnanci žalovaného. Žalovaný je toho názoru, že vzhľadom k obsiahlosti tém rokovania nebolo možné prerokovať len počas jednej skončenej hodiny. 31. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 09. 06. 2015, pretože nešlo o vyjadrení vo veci samej žalovaný tvrdí, že ide o rozhodujúce písomné podanie vo veci samej, ktoré si vyžiadal sám súd výzvou v zápisnici o pojednávaní zo dňa 04. 04. 2014. Ide o písomné podanie, ktorého spracovanie a vyhotovenie v nadväznosti na poradu s klientom pred pojednávaním zo dňa 03. 04. 2015 trvalo viac hodín, ako je priemerná dĺžka pojednávania. 32. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za poradu s klientom dňa 12. 06. 2014 vzhľadom na skutočnosť, že si informácie, ktoré vyplývajú z obsahu porady mohol vyžiadať telefonicky, žalovaný namieta, že predmetom porady bolo účtovné, zváženie rizika a podrobná právna analýza možného výsledku sporu. Išlo teda o dôležité obchodné rozhodnutie, či predstavuje neúčasť hlavnej svedkyne nevyhnutný aspekt pre rozhodnutie vo veci samej. 33. K odôvodneniu, že súd nepriznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za písomné podanie na súd zo dňa 08. 09. 2014, uvádza žalovaný, že išlo o písomné podanie na súd vyhotovené na výzvu súdu, pri vyhotovení ktorého prebiehala komunikácia s klientom aj komunikácia s protistranou. 34. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 35. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené. 36. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 37. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 38. Proti napadnutému rozhodnutiu sa odvolal žalobca, ktorý žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. 39. Svoje odvolanie žalobca právne odôvodnil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Žalobca namieta tým, že ako vyplynulo z výpovede svedkyne E. R., pri tzv. „kradnutí nafty“ mimo priestorov spoločností táto vyzvala žalobcu, ako aj ďalšiu osobu, aby sa presunuli do priestorov spoločnosti, čo bez námietok aj splnili, pričom išla za nimi až do areálu. Po príchode do týchto priestorov informovala zodpovedného vodiča, že videla žalobcu kradnúť naftu a zároveň ho požiadala, aby urobil čo je potrebné. Z výpovede svedka T. S. však žalobca do priestorov podniku prišiel sám až po rozhovore J. B. B. R. E.. Ak v danom prípade existovali akékoľvek nádoby, žiaden pracovník sa fyzicky nepresvedčil, čo sa v týchto nachádza. Súd taktiež nevzal do úvahy ani porušenie ust. § 70 Zákonníka práce. 40. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1. 7. 2016 (ďalej len „C. s. p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 41. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C. s. p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné zopakovať, resp. doplniť dokazovanie a dôležitý verejný záujem si to nevyžadoval (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené. 42. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.). 43. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie 44. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 45. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán sporu nebola úspešná v odvolacom konaní, odvolací súd žiadnej z nich nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 C. s. p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).