Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/236/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 111322008 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:111322008.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Oľgy Bahníkovej v právnej veci žalobcu: VOLVOX UK LTD., 6 BEXLEY SQUARE, SALFORD, MANCHESTER M3 6 BZ, Veľká Británia, zast. Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik, s.r.o., Rudnayovo nám.1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 247 959, proti žalovanému: S. H., T. XX, XXX XX P., zast. GOREJ Legal, s.r.o. Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 47 231 939, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/187/2013-19 zo dňa 26.04.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 33Cb/187/2013-19 zo dňa 26.04.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 08.02.2016. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2013 sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7808 zo dňa19.08.2013. Žalobu odôvodnil tým, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti a rozhodcovský rozsudok trpí tak vadou podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. Žalobca mal tiež zato, že prišlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., nakoľko súd skúmal otázku premlčania nad rámec toho, ako námietku premlčania vymedzil žalovaný a neumožnil žalobcovi uplatniť jeho procesné právo skutkovo a právne argumentovať. Žalovaný podaním zo dňa 31.10.2013 oznámil súdu, že považuje žalobu za nedôvodnú. 3. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2016 predložil žalobca návrh na prerušenie konania a podať na Ústavný súd SR vyslovenie nesúladu § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení novely č. 336/2014 s Ústavou SR. 4. Podanie odôvodnil žalobca tým, že novelou zákona č. 244/2002 Z.z. sa od 01.01.2015 zmenili dôvody, pre ktoré možno žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku, t.j. zmenilo sa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. účinného do 31.12.2014 bolo možné žalovať zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti. Podľa ust. § 40 ods.1 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z.z. účinnom od 01.01.2015 môže byť rozhodcovský rozsudok zrušený len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi konania, ak účastník preukáže, že rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutými účastníkmi rozhodcovského konania alebo, že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 5. V prejednávanej veci žalobca uviedol ako dôvod žaloby ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z., ktorého ustanovenie sa novelou od 01.01.2015 zmenilo. 6. Prechodné ustanovenia k predmetnej novele zákona - §54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. stanovujú, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 01.01.2015. 7. Žalovaný sa vyjadril, že je toho názoru, že prechodné ustanovenia sú jednoznačné a nedávajú súdu inú možnosť ako rozhodovať podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania. 8. Súd poukázal na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. 9. Súd uviedol, že zákon neukladá súdu povinnosť vyhovieť návrhu účastníka na prerušenie konania na základe ním uvedeného dôvodu a na podanie návrhu na Ústavný súd SR na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b) druhá veta O.s.p. 10. Súd uviedol, že zákon č. 244/2002 Z.z. v prechodných ustanoveniach § 54b ods. 1 stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015, t.j. aj na konanie sp. zn. 33Cb/187/2013 nakoľko bolo začaté dňa 04.10.2013 a doposiaľ nebolo skončené. 11. Žalobca však v návrhu namieta, že ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. je protiústavné, nakoľko stanovuje súdu povinnosť aplikovať na danú vec ust. novelizovaného zákona a posudzovať dôvodnosť jeho žaloby podľa ustanovení, ktoré v čase jej podania v zákone neexistovali, pričom tieto ustanovenia žalobcove postavenie zhoršujú. Žalobca je toho názoru, že predmetné ustanovenie zavádza tzv. nepravú retroaktivitu, čo je neprípustné. Podľa názoru súdu žalobca opomína skutočnosť, že zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, je normou procesného práva a teda v zmysle všeobecných zásad procesného práva o prípustnosti nepravej retroaktivity, je takéto znenie prechodných ustanovení dovolené. 12. Súd mal zato, že ust. § 54 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. nie je v rozpore s ústavným princípom právnej istoty nakoľko sa nevymyká zo všeobecne daných a uznávaných zásad právneho poriadku. 13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na prerušenie konania a na iniciovanie konania pred ústavným súdom o súlade ust. § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. s Ústavou SR a preto návrh žalobcu zamietol. 14. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie. Žalobca uviedol, že každý prípad retroaktivity musí byť upravený expressis verbis a musí ísť o výnimočný prípad. Je toho názoru, že § 54 ods. 1 ZoRK nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. 15. Žalobca má zato, že v danom prípade došlo k zavedeniu takých nových procesných pravidiel, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňujú (môžu ovplyvniť) úspech podaného návrhu na začatie konania. Podľa žalobcu to je taký zásah do prebiehajúceho súdneho konania, ktorý je z pohľadu čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd neakceptovateľný. Zásahy zákonodarcu do prebiehajúcich súdnych sporov sú v demokratickom a právnom štáte neprípustné. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) princíp výsadného postavenia práva a pojem spravodlivého procesu, zakotvené v čl. 6 Dohovoru, bránia, s výnimkou naliehavých dôvodov všeobecného záujmu, zasahovaniu zákonodarnej moci do chodu spravodlivosti s cieľom ovplyvniť súdne vyriešenie sporu. Súdu prvej inštancie ušlo, že citované názory právnej doktríny a rozhodnutia nerozlišujú medzi tým, či ide o normu hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu. Princípy uplatňovania retroaktivity (prípustnosti alebo neprípustnosti) sa aplikujú bez ohľadu na to, o normu akej povahy v danom prípade ide. Princíp právnej istoty podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a požiadavky z neho vyplývajúce sa totiž vzťahujú na celý právny poriadok a nielen na niektorú jeho časť. 16. Žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/1999 a sp. zn. PL. ÚS 11/96., ako aj opätovne na rozsudok ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike zo roku 2015, pričom uviedol, že súd sa nevysporiadal s judikatúrou ESĽP, na ktorú žalobca poukazoval. 17. Žalobca vytkol súdu, že opomenul, že tvrdenie o prípustnosti nepravej retroaktivity v procesnom práve je relevantné len potiaľ, pokiaľ nové právne predpisy neovplyvňujú uložením dodatočných podmienok výsledok konania a tým aj hmotnoprávne postavenie niektorého z účastníkov konania. 18. K odvolaniu žalobcu zaslal vyjadrenie žalovaný. Žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by obhájil svoje právne názory, pokiaľ ide o protiústavnosť ustanovenia § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. Žalovaný zotrváva na tvrdeniach zo svojho podania zo dňa 24.02.2015. Žalobcovu argumentáciu o protiústavnom charaktere podmienky § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 ZRK v kontexte jej účinnosti v zmysle § 54b ods. 1 ZRK považuje za nenáležitú. Uviedol, že žalobca sa netají tým, že ním tvrdené údajné porušenie procesných práv v priebehu rozhodcovského konania t.j. neskoré doručenie n-tej repliky žalovaného na n-tú repliku žalobcu nemalo a nemohlo mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej rozhodcovským súdom. 19. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie č.k. 33Cb/187/2013-119 zo dňa 26.04.2016 ako vecne správne potvrdil. 20. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 21. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 22. Citované ustanovenie § 164 CSP upravuje prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže, ale nemusí konanie prerušiť. Prerušenie konania je na úvahe konajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania s prihliadnutím, na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 23. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by súd vychádzal z úpravy ust. § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, žalobe by bol súd možno vyhovel, pričom poukázal na rozsudok ESĽP vo veci Trančíková proti Slovenskej republike z roku 2015 a nálezy Ústavného súdu SR. Odvolací súd má zato, že skutkový stav v uvedených rozhodnutiach sa odlišuje od skutkového stavu v rozhodcovskom konaní, preto nie je možné na ne odkazovať. 24. Žalobca ďalej uviedol, že považuje za protiústavne použitie ustanovenia § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., pričom svoj právny názor obhajoval tým, že uvedené ustanovenie zavádza nežiaducu retroaktivitu, čo je v rozpore s princípom právnej istoty a núti súd aplikovať na konania začaté pred 1. januárom 2015, ustanovenia účinné po 1. januári 2015, ktoré zhoršujú postavenie žalobcu. Odvolací súd je toho názoru, že súd je povinný postupovať podľa právnej úpravy platnej a účinnej v čase jeho rozhodovania. Právny názor žalobcu by bol pravdivý iba v prípade, ak by sa jednalo o retroaktivitu v hmotnom práve, a však pokiaľ ide o právo procesné, retroaktivita je prípustná a platí, že pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach uvedené inak, pri strete starej a novej úpravy je nutné vychádzať zo všeobecne platnej zásady nepravej retroaktivity procesných noriem t.j. aplikácie nových procesných predpisov na skôr začaté konania. 25. Odvolací súd ďalej uvádza, že prípustnosť nepravej retroaktivity v procesnom práve nie je v rozpore s právom Európskej únie. Odvolací súd tiež vylučuje, že by novelou zákona o rozhodcovskom konaní prišlo k porušeniu práv účastníkov konania. 26. Na záver odvolací súd dodáva, že nedôvodným prerušením konania by vytvorilo pre strany sporu stav právnej neistoty a spôsobilo by porušenie práva strán na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prerušenie súdneho konania by malo do úvahy prichádzať len v nevyhnutných prípadoch. 27. Z uvedených dôvodov považuje odvolací súd prerušenie konania podľa § 164 CSP za nedôvodné. 28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 29. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).