Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/312/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220641 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113220641.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. Q. XX, C., zast. Mgr. Andrej Gundel, advokát, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 2 786,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3. marca 2015, č. k. 24C/136/2013-88, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Svoj rozsudok právne odôvodnil ustanoveniami § 788, § 879m, § 53 ods. 13 písm. a/ a § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom bola uzavretá zmluva č. 0746080179415 zo dňa 27.4.2008, predmetom ktorej bolo investičné životné poistenie „Invest Plus“, tarifa 3UL, investičná stratégia alokačný pomer, s lehotným poistením 165,97 €, so začiatkom poistenia dňa 1.5.2008 a koncom dňa 30.4.2049. Žalobca uviedol, že pred ukončením zmluvného vzťahu mal informáciu, že ak by poistná zmluva bola zrušená ku dňu 8.7.2011, odkupná hodnota poistenia by predstavovala 2 541,08 € a to aj napriek tomu, že stav účtu žalobcu predstavoval 5 896,609829 €. Žalovaný si pritom do odkupnej hodnoty životného poistenia započítal aj čiastku vo výške 2 786,71 € ako poplatok za nesplatené investičné náklady podľa čl. 16 ods. 5 VPP. Z vykonaného dokazovania podľa súdu prvej inštancie ďalej vyplynulo, že medzi stranami sporu nebola sporná výška poplatku za zrušenie poistnej zmluvy vo výške 50,33327420 €, ktorý predstavoval 2,5 % z hodnoty odkupu akumulačných podielových jednotiek (APJ) v prvých 6 rokoch trvania poistnej zmluvy (čl. 16 ods. 6 VPP) a nebol sporný ani správny poplatok vo výške 1,70 €, hradený mesačne znižovaním počtu APJ na účte poistníka. Sporná bola opodstatnenosť poplatku za nesplatené počiatočné náklady (čl. 16 ods. 5 VPP). Zo všeobecných poistných podmienok žalovaného vyplýva, že poisťovateľ má právo na poplatok za počiatočné náklady, ktorý slúži na krytie počiatočných nákladov poisťovateľa v súvislosti s poistením. Výška tohto poplatku je stanovená poisťovateľom a je hradený raz ročne znížením počtu počiatočných podielových jednotiek (PPJ) na účte poistníka v najbližší valuačný deň, ktorý nasleduje po výročnom dni, alebo sa s ním zhoduje. Pri zániku poistenia s výplatou odbytného v zmysle čl. 5 VPP má poisťovateľ právo na poplatok za nesplatené počiatočné náklady, ktorý sa uhradí jednorázovo znížením počtu PPJ na účte poistníka vo výške zodpovedajúcej nesplateným počiatočným nákladom (čl. 16 ods. 5 VPP). Poisťovateľ má právo na poplatok za zrušenie poistnej zmluvy pri zániku poistenia podľa čl. 5 ods. 2 VPP počas prvých šiestich rokov trvania poistenia (čl. 16 ods. 6 VPP). Odbytné sa rovná hodnote účtu poistníka v najbližší valuačný deň po zániku poistenia zníženej o poplatok za nesplatené počiatočné náklady v zmysle čl. 16 ods. 5 VPP, o poplatok za zrušenie poistnej zmluvy v zmysle čl. 16 ods. 6 VPP, o prípadné dlžné poistné za dobu do zániku poistenia, o prípadný akumulovaný dlh v zmysle čl. 10 ods. 2 VPP a o prípadné ďalšie dlžné poplatky v zmysle VPP. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal svoje tvrdenie, že žalovaný nebol oprávnený v prípade ukončenia zmluvného vzťahu k odpočítaniu poplatku za nesplatené počiatočné náklady vo výške 2 786,71 €. Naopak žalovaný v rámci dokazovania bez pochybností preukázal, že uvedený poplatok si uplatnil v súlade s čl. 16 ods. 5 VPP. Výška tohto poplatku bola vyjadrená percentom z hodnoty PPJ. Percentuálne vyjadrenie 89,97 % predstavuje kombináciu vstupného veku poisteného a dĺžky trvania poistnej zmluvy. Výška poplatku 2 789,70412426 € predstavuje 89,97 % z hodnoty PPJ. K námietke žalobcu, že zmluvná podmienka uvedená v čl. 16 ods. 5 VPP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, súd prvej inštancie uviedol, že zo všeobecných poistných podmienok žalovaného vyplýva, že dohodnuté bolo poistenie s investovaním do podkladových aktív. Riziko spojené s investovaním znáša výlučne poistník. Výnos investícií poisťovateľ negarantuje (čl. 3 ods. 2 VPP). Pri posudzovaní či čl. 16 ods. 5 VPP možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, prihliadol súd prvej inštancie na § 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach sa nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je obchod s finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde cena je závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré žalovaný nemá vplyv. Aj keď § 53 ods. 14 OZ nebol účinný v čase vzniku zmluvného vzťahu, súd prvej inštancie napadnutú zmluvnú podmienku posudzoval podľa tohto ustanovenia (§ 879m Občianskeho zákonníka ), pričom dospel k záveru, že v danom prípade sa nemôže jednať o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko investičné životné poistenie vrátane poplatkov bolo spojené s obchodovaním s finančnými nástrojmi a to bez ohľadu na skutočnosť, či mal o tom žalobca vedomosť. 3. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bol úspešným žalovaný, nakoľko si náhradu trov konania výslovne neuplatnil, súd mu ich náhradu nepriznal. 4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Žalobca predovšetkým namietal, že nebol riadne upovedomený o pojednávaní, keďže mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie. Žalobca nemohol brániť svoje práva a prípadne navrhovať ďalšie dôkazy. Žalobca zaslal súdu repliku zo dňa 26.3.2015. O pojednávaní nemal vedomosť a replika bola zasielaná najmä za účelom podpory žalobných tvrdení a vyvrátenia argumentácie žalovaného. Keby žalobca vedel o termíne pojednávania, túto by zasielal skôr a nie po termíne pojednávania. Po nahliadnutí do spisu po doručení rozsudku žalobca v spise nenašiel doručenku, ktorá by svedčila o doručení predvolania žalobcovi. Ďalej žalobca uviedol, že súd nesprávne posudzoval predložené dôkazy a dovodil z nich nesprávne právne závery. Žalobca nepovažuje za sporné, že obsahom zmluvného vzťahu bolo aj dojednanie o Poplatku za nesplatené počiatočné náklady (čl. 16 ods. 5 VPP). Otázkou však je, čo sa pod uvedeným pojmom skrýva a možnosť jeho rozkľúčovania spotrebiteľom. Poprípade predpokladateľnosť jeho výšky. Žalobca zopakoval, že samotný výpočet takto účtovaného poplatku je natoľko zložitý, že zo strany laika nie je absolútne predpokladateľný. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že výpočet výšky poplatku žalovaný „zhrnul“ na dvoch listoch formátu A4. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu za účelom zachovania jeho právnej istoty vopred aspoň rámcovo žalobcu informovať o možnej výške poplatku. Skutočnosť, že žalovaný nebol schopný/nechcel v poistných podmienkach jasne definovať poplatok za nesplatené počiatočné náklady, by nemala ísť k tiaži žalobcu, ale práve toho, kto takéto dojednanie navrhol, teda žalovaného. Žalovaný poukázal na možnosť jasného definovania výšky poplatku, napríklad vo VPP Wüstenrot poisťovne, a.s. Ďalej je toho názoru, že zároveň žalovaný účelovo v zmluvných podmienkach spojil investičné riziko so skrytými poplatkami, pričom investičné riziko žalobca jednoznačne podľa zmluvných dojednaní nesie. Vo VPP nie je dojednaná výška poplatku za nesplnené počiatočné náklady, teda nie je možné považovať poplatok za platne dohodnutý z dôvodu neurčitosti. Odkaz na sadzobník poplatkov uvedený vo VPP na tom nič nemení, keďže ani tam nie je uvedený jasný výpočet tohto poplatku, ani jeho predpokladaná výška. Na základe takto neurčitého dojednania bolo následne ponížené odbytné žalobcu, avšak v rozpore s platným právnym poriadkom. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom prípade ide o právny vzťah, na ktorý sa aplikuje § 53 ods. 14 písm. a/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol vlastníkom podielových jednotiek priamo žalovaný a žalovaný predmetný investičný obchod aj vykonával na vlastný účet. Žalovaný nakupuje investičné nástroje pre seba a hodnota účtu žalobcu je len vyjadrením výšky poistného plnenia. To priamo znamená, že predmetom právneho vzťahu bolo poistenie, aj keď kombinované o investičné prvky, ale v žiadnom prípade nie obchod s cennými papiermi alebo investičnými nástrojmi. Úvahy súdu prvej inštancie o tom, že ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa na daný právny vzťah neaplikujú, nie sú založené na správnom základe. Nejde ani o predmetný typ obchodu, ani o prípad, kedy je cena služby, produktu alebo plnenia závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv (§ 53 ods. 13 písm. a Občianskeho ). 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav tak, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery o nedôvodnosti návrhu. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 CSP. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP stotožňuje, keď k námietkam žalobcu uvádza nasledovné. 10. Predovšetkým sa odvolací súd zaoberal námietkou žalobcu, týkajúcou sa údajného nedoručenia predvolania na pojednávanie jeho právnemu zástupcovi, ktoré sa konalo dňa 3.3.2015 a na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Žalobca uviedol, že predvolanie mu nebolo vôbec doručené, pričom v súdnom spise sa ani nenachádza dôkaz (doručenka) preukazujúci doručenie predvolania. V zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.6.2016 (teda v čase konania predmetného pojednávania) je súd povinný predvolať na pojednávanie všetkých účastníkov (strany sporu). Z obsahu spisu, konkrétne z úpravy na č. l. 76 zo dňa 19.9.2014 a z k nej pripojených doručeniek vyplýva, že súd prvej inštancie predvolal žalobcu i žalovaného na pojednávanie, ktoré vytýčil na 3.3.2015, pričom toto predvolanie spolu s ďalšími listinami bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 29.1.2015, čo vyplýva z podpísanej doručenky. Odvolací súd preto vyhodnotil túto námietku žalobcu ako nedôvodnú. 11. Odvolací súd sa ďalej zaoberal argumentmi žalobcu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v čl. 16 ods. 5 VPP. Podľa predmetného ustanovenia poisťovateľ má právo na poplatok za počiatočné náklady, ktorý slúži na krytie počiatočných nákladov poisťovateľa v súvislosti s poistením. Výška tohto poplatku je stanovená poisťovateľom a je hradený raz ročne znížením počtu počiatočných podielových jednotiek na účte poistníka v najbližší valuačný deň, ktorý nasleduje po výročnom dni alebo sa s ním zhoduje. Posledný poplatok za počiatočné náklady bude uhradený v najbližší valuačný deň, ktorý nasleduje po výročnom dni alebo sa s ním zhoduje v kalendárnom roku, v ktorom poistený dovŕši vek 65 rokov. Pri zániku poistenia s výplatou odbytného v zmysle čl. 5 týchto VPP, pri zániku poistenia odstúpením od poistnej zmluvy podľa čl. 5 ods. 5.5. týchto VPP alebo pri prevedení poistenia do splateného stavu v zmysle čl. 15 ods. 1 týchto VPP má poisťovateľ právo na poplatok za nesplatené počiatočné náklady, ktorý sa uhradí jednorazovo znížením počtu počiatočných podielových jednotiek na účte poistníka vo výške zodpovedajúcej nesplateným počiatočným nákladom. 12. Medzi žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom bola nesporne uzavretá spotrebiteľská zmluva, ktorej predmetom je investičné životné poistenie. Investičným životným poistením je potrebné rozumieť kapitálové životné poistenie, zamerané na tvorbu kapitálu pomocou investícií do finančných nástrojov. Životná poisťovňa na základe zmluvne definovaných podmienok investuje do investičných fondov a iných finančných nástrojov na finančnom trhu. Investičné riziko je v tomto prípade v plnej miere na strane poistenej osoby. Investičné životné poistenie je teda hybridný produkt, ktorý nemá výlučne povahu poistenia, ale je zameraný aj na investovanie do finančných nástrojov, resp. na finančných trhoch, a cieľom nie je len poistne kryť určité riziká týkajúce sa života poisteného, ale aj kapitalizovať finančné prostriedky poistníka. 13. Neprijateľnou je taká podmienka uvedená v spotrebiteľskej zmluve, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmluvné podmienky, ktoré je potrebné považovať za neprijateľné, sú exemplifikatívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, patria medzi ne i podmienky, ktoré určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia (§ 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka). 14. Čl. 16 ods. 5 VPP ustanovuje tzv. poplatok za počiatočné náklady, ktorý je oprávnený účtovať poisťovateľ. Ide teda v zásade o cenu (prípadne zložku ceny) služby (produktu) poskytovanej poisťovateľom. Formálne toto ustanovenie VPP napĺňa znaky neprijateľnej podmienky ustanovenej § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka, nakoľko výška poplatku za počiatočné náklady je v zmysle predmetného článku VPP stanovená poisťovateľom v čase jeho plnenia. Avšak zmluvnú podmienku spĺňajúcu znaky uvedené v § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú v prípade, že je obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve, ktorej predmetom je obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv (§ 53 ods. 13 písm. a/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2011, t.č. je predmetné ustanovenie obsahom § 53 ods. 16 písm. a/ Občianskeho zákonníka). Ako už bolo uvedené, predmetná spotrebiteľská zmluva nie je výlučne poistnou zmluvou, jej predmetom je tzv. investičné životné poistenie a teda aj obchodovanie s finančnými nástrojmi (a pod.). Nie je pritom podstatné, kto (či poistník alebo poisťovateľ) je vlastníkom finančných nástrojov, resp. v koho mene poisťovateľ obchoduje. Investičné riziko je pritom v plnej miere na strane poistenej osoby. Obsahom zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je povinnosť žalobcu platiť poistné a povinnosť žalovaného poskytnúť plnenie v prípade poistnej udalosti a zároveň investovať finančné prostriedky zaplatené žalobcom do finančných nástrojov, pričom od tohto investovania je závislá výška prípadného výnosu v prospech poistníka (poisteného). Poplatok za nesplatené počiatočné náklady, ktorým je v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v podstate vyjadrená cena takéhoto produktu - investičného životného poistenia, je závislý od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ (poisťovateľ) nemá vplyv. Takto chápaný zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom preto spĺňa podmienky uvedené v § 53 ods. 16 písm. a/ Občianskeho zákonníka a podmienka uvedená v čl. 16 ods. 5 VPP má znaky ustanovené § 53 ods. 4 písm. j/ Občianskeho zákonníka. Predmetná podmienka z týchto dôvodov nemôže byť považovaná za neprijateľnú. 15. Súd prvej inštancie správne aplikoval na posudzovanú zmluvnú podmienku § 53 ods. 13 písm. a/ Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.6.2011, resp. totožné v súčasnosti účinné ustanovenie § 53 ods. 16 písm. a/ Občianskeho zákonníka, hoci toto zákonné ustanovenie nebolo účinné v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (uzavretej dňa 27.4.2008), ale v zmysle prechodných ustanovení Občianskeho zákonníka spojených s týmto ustanovením (§ 879m) sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010. 16. Pokiaľ žalobca namietal voči neurčitosti takto dojednaného poplatku za nesplatené počiatočné náklady, tento poplatok vyplýva z už citovaného čl. 16 ods. 5 VPP žalovaného v spojení so Sadzobníkom poplatkov pre program Invest Plus, ktorý je zverejnený na internetovej stránke žalovaného, podľa ktorého výška tohto poplatku, vyjadrená ako % z hodnoty PPJ, závisí od vstupného veku poisteného a od roku trvania IŽP, v ktorom dôjde k zániku IŽP s výplatou odbytného, k zániku IŽP odstúpením od poistnej zmluvy alebo k prevedeniu IŽP do splateného stavu. Priamo v Sadzobníku je pri predmetnom poplatku odkaz na podrobnú tabuľku (súčasť Sadzobníka) upravujúcu percentuálnu hodnotu poplatku v závislosti od vstupného veku poisteného a od roku trvania investičného životného poistenia. Takto vymedzený poplatok, hoci je upravený vo VPP v spojení so Sadzobníkom poplatkov, je dostatočne určito a zrozumiteľne formulovaný. Za neurčitý nemožno bez ďalšieho považovať poplatok v prípade, že tento nie je definovaný jedinou pevnou sumou alebo jedinou percentuálnou sadzbou, resp. že pre jeho určenie je potrebné vykonať matematickú operáciu. Pokiaľ ide o spôsob určenia tohto poplatku a skutočnosť, že do vzorca pre jeho výpočet je zahrnutá i hodnota PPJ, toto nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 16 písm. a/ Občianskeho zákonníka s poukazom na vyššie uvedený výklad. 17. Ďalšie námietky žalobcu týkajúce sa nepredpokladateľnosti výšky tohto poplatku považuje odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rovnako za nedôvodné. Vzhľadom na povahu predmetného poplatku a charakter samotného investičného životného poistenia nebolo rozumne možné žalobcu ako spotrebiteľa podrobne informovať o každej možnej výške daného poplatku, keď tento je najmä závislý od hodnoty PPJ, ktorá sa priebežne v čase mení. 18. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle § 381 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p. ).