Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225406 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113225406.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: RELCO s.r.o., (právny nástupca DEBET INVEST, s.r.o.), Okružná 3239, 900 01 Modra, IČO: 36 541 818, zastúpeného OLEXOVA VASILISIN s.r.o. Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti odporcovi: Hotel Kyjev a.s., Rajská 2, 811 08 Bratislava, IČO: 31 322 140, zastúpenému alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, IČO: 36 679 771, o určenie, že navrhovateľ nemá voči odporcovi dlhy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/143/2013-103, zo dňa 6.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,52 eura k rukám právneho zástupcu odporcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 214,14 eura na účet odporcu; navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 92,80 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.7.2013 domáhal určenia, že nemá voči odporcovi dlhy. Podaním došlým na súd prvého stupňa 5.10.2015 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť v celom rozsahu z dôvodu, že jeho veci, ktoré boli odporcom zadržiavané mu boli vydané, a poukázal na notársku zápisnicu zo dňa 25.7.2013, ktorú doložil do spisu odporca spolu s jeho vyjadrením k návrhu na začatie konania. Nakoľko zobral navrhovateľ návrh na začatie konania späť skôr než sa začalo pojednávanie, súd prvého stupňa v zmysle § 96 O.s.p. konanie zastavil bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporcu so zastavením konania. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. z dôvodu, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Uvedenú skutočnosť odôvodnil tým, že nakoľko zo zápisnice zo zabezpečenia hnuteľnej veci podliehajúcej exekučnému konaniu, spísanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom zo dňa 2.8.2013 vyplýva, že to bol práve on, kto zadržal predmetné veci navrhovateľa a nie odporca a teda s prihliadnutím na nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže predmetné určenie má význam len v prípade zadržiavania vecí odporcom , považoval súd prvého stupňa predmetný návrh za nedôvodný. Z uvedeného je teda zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy, ktoré odporcovi vznikli. Odporcovi vznikli trovy konania vo výške 214,14 eura pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd prvého stupňa ďalej v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. rozhodol o vrátení súdneho poplatku za návrh na začatie konania (99,50 eura), kráteného o 1 %, navrhovateľovi a teda vrátil navrhovateľovi súdny poplatok krátený vo výške 92,80 eura. Proti predmetnému uzneseniu v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 349,96 eura (suma vyčíslená podľa späťvzatia zo dňa 5.10.2015 ako aj odmena a režijnú paušál za ďalší 1 právny úkon - podanie odvolania). Uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.). V danej veci sa sústredil už len na posúdenie nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania po späťvzatí návrhu, kedy súd prvého stupňa skutkovo skúmal, či bola naplnená druhá veta § 146 ods. 2 O.s.p. Konštatoval, že podaným návrhom o určení, že nemá voči odporcovi dlhy, bolo naliehavé určiť práve kvôli tomu, že odporca existenciu dlhov tvrdil a na tom základe zadržiaval všetok jeho majetok, vrátane sezónneho módneho tovaru, ktorý by akýmkoľvek zadržaním stratil celú svoju hodnotu. Nesúhlasil tak so záverom súdu prvého stupňa, že nepodal návrh dôvodne, pretože tovar podľa neho nezadržal odporca ale súdny exekútor. Upriamil pozornosť odvolacieho súdu, že dňa 17.7.2013 odporca vydal oznámenie o uplatnení záložného práva prenajímateľom z titulu neuhradeného nájomného a oznámil, že nebytové priestory, ktoré sú predmetom nájmu budú dňa 18.7.2013 o 14.00 hod. uzamknuté a zapečatené. V priamej nadväznosti na to, podal dňa 26.7.2013 návrh, ktorým sa domáhal určenia, že nemá voči odporcovi žiadne dlhy, a teda, že záložné a zádržné právo odporcu nie je oprávnené. Ďalej zdôraznil, že až dňa 2.8.2013 bol spísaná zápisnica zo zabezpečenia hnuteľnej veci súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom (teda 15 dní po tom ako odporca zapečatil priestory). Na základe uvedených skutočností bol názoru, že zo skutkových okolností nevyplýva, že by neskoršie zadržanie súdnym exekútorom znamenalo nedôvodnosť podaného návrhu, ktorý mal brániť skoršiemu zadržaniu jeho majetku odporcom. Nesúhlasil tak s názorom súdu prvého stupňa, že dané priestory zabezpečil súdny exekútor, pretože tieto boli zabezpečené už pred tým, a to odporcom. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca a uviedol, že žiada napadnuté uznesenie potvrdiť a navrhovateľovi uložiť povinnosť naradiť trovy odvolacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že odporca nezavinil podanie návrhu navrhovateľom resp., že návrh bol podaný nedôvodne bez existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení nebol daný pri podaní návrhu a nebol daný ani v čase vydania napadnutého uznesenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/32/1998 podľa ktorého, žalobou o určenie môže byť určené len existencia práva, prípadne právneho vzťahu, existujúcich ku dňu vyhlásenia rozsudku; obsahom žaloby nemôže byť určenie práva za dobu minulú a ani do budúcnosti. Vychádzajúc z cit. rozsudku mal tak za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil neexistenciu naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ podal dva samostatné návrhy pred samotným podaním návrhu v predmetnej veci, resp. už v dvoch skorších konaniach žiadal o ochranu svojich práv z jednej a tej istej Zmluvy o nájme nebytových priestorov, pričom odôvodnenia podaných návrhov boli identické a opierali sa o tie isté skutočnosti. Argumentácia navrhovateľa, že podanie návrhu v predmetnej veci bolo dôvodné, považoval za zmätočnú a nereflektujúcu so skutočným stavom, pretože navrhovateľovi už bola poskytnutá ochrana prostredníctvom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27Cb/119/2013, ktoré stále prebieha, a to aj prostredníctvom nariadeného predbežného opatrenia. K oznámeniu o uplatnení záložného práva prenajímateľom (odporcom) zo dňa 17.7.2013, odporca uviedol, že už pred uvedeným dátumom navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 27Cb/119/2013. Mal tak za to, že napadnuté uznesenie nevykazuje žiadne vady, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd pre zdôraznenie správnosti uznesenia v napadnutej časti uvádza, že v prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku. Súdna prax v súvislosti s aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. vyslovila názor, že ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy konania. Aby mohlo ísť o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., musí dôjsť pre správanie odporcu k späťvzatiu návrhu, ktorý bol podaný dôvodne. V danom prípade súd posudzoval skutočnosť, či došlo k späťvzatiu návrhu pre správanie odporcu. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že navrhovateľ vzal návrh späť z dôvodu, že dňa 2.8.2013 bola spísaná Zápisnica zo zabezpečenia hnuteľnej veci podliehajúcej exekučnému konaniu sp. zn. Ex 119/13 spísaná súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Holíkom vo veci exekučného konania oprávneného obchodnej spoločnosti BEST DRINKS s.r.o., IČO: 44 052 219, proti povinnému obchodnej spoločnosti AD PROPERTY, s.r.o., IČO: 43 784 763 a to pre pohľadávku vo výške 102.000 Eur. s prísl. V danom prípade išlo o hnuteľné veci, ktoré boli skôr na základe uplatnenia si záložného práva prenajímateľa (odporcu) v zmysle § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo dňa 17.7.2013 zadržané a uzamknuté v prenajatých priestoroch (Zmluva o nájme nebytových priestorov uzavretá dňa 1.6.2012 medzi navrhovateľom ako nájomcom a odporcom ako prenajímateľom) a ktorá skutočnosť bola osvedčená aj do Notárskej zápisnice N/2013, Nz/2013 NCRls/2013 zo dňa 25.7.2013. Navrhovateľ podal predmetnú žalobu na základe uvedeného úkonu odporcu a to žalobu o určenie , že navrhovateľ nemá dlhy voči odporcovi na príslušnom nájomnom (predmetné konanie sp. zn. 33Cb 143/2013). Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ nevzal späť žalobu pre správanie odporcu, t.j. že by bolo po podaní žaloby na súd odporcom uznané, že nemá dlhy voči navrhovateľovi a teda že by neoprávnene zadržiaval majetok navrhovateľa v prenajatých priestoroch podľa § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že majetok bol neskôr zadržaný iným subjektom, ako odporcom ešte neprejudikuje a neosvedčuje, že navrhovateľ nemá voči odporcovi dlžné pohľadávky a teda, že pre správanie odporcu bol dôvodne podaný návrh vzatý navrhovateľom späť. V danom prípade, vzal navrhovateľ svoj návrh na začatie konania späť, pričom nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., kedy sa dôvodne podaný návrh vezme späť pre správanie odporcu, čo vyplýva, aj z navrhovateľovho uvedeného dôvodu späťvzatia návrhu. Záverom je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľovi bola pred podaním návrhu vo veci samej poskytnutá súdna ochrana a to prostredníctvom vydanie predbežného opatrenia Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 27Cb/119/2013. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,52 eura s DPH (1x úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 61,85 eura, 1 x režijný paušál vo výške 8,58 eura v zmysle § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a DPH 20 % v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.