Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/559/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225838 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113225838.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom Vajanského nábrežie č. 3, 814 21 Bratislava, právne zastúpeného: LEGAL CARTEL s.r.o., so sídlom Ľubinská ul. č. 18, 811 03 Bratislava proti žalovanému: X33 s.r.o., IČO: 44 613 679, so sídlom Mikulášska ul. č. 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 93,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 8C/67/2014- 66, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28. apríla 2015, č. k. 8C/67/2014- 66 m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.05.2012 do zaplatenia a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,87 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol ku dňu 08.03.2012 zapísaný ako vlastník vozidla B.: W.-XXXNA, čo vyplýva z Osvedčenia o evidencii F. XXXXXX. Dňa XX.XX.XXXX príslušník mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol o odstránení vozidla značky I., B.: W.-XXXNA z ulice P. z dôvodu, že vozidlo bolo na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nie je určené podľa § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.. Vozidlo bolo odtiahnuté a uložené na ulici P. Q. W.. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príkazca uzatvorila so spoločnosťou Car Towing, a.s. ako príkazníkom dňa 13.11.2009 dodatok k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, ktorou poverila príkazníka zabezpečiť technickú realizáciu odstránenia motorových vozidiel z miestnych komunikácií. Uvedená spoločnosť tento odťah v zmysle zmluvy zrealizovala. Zmluvné strany sa dohodli na odplate za odtiahnutie vozidla vo výške 93,- eur s poukazom na závery znaleckého posudku číslo X/XXXX, ktorým znalecká inštitúcia určila náklady na odťah jedného motorového vozidla za rok 2010 vo výške 105,30 eur. Mestská časť uhradila príkazníkovi predmetnú sumu za odťah podľa vystavenej faktúry Č.. XXXXXXX X. X. T. XX.XX.XXXX. Žalovaný si dňa XX.XX.XXXX predmetné vozidlo prevzal. Spolu s vozidlom prevzal aj výzvu na úhradu sumy 93,- eur. Predmetnú čiastku za odťah žalovaný neuhradil. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba je dôvodná. Vec právne posúdil podľa § 43 ods. 1, 4, 5 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, § 3 písm. f) zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 489 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca ako správca P. J. (miestna komunikácia III. triedy) v W. podľa ustanovenia § 43 ods. 1, ods. 4 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. bol oprávnený odstrániť predmetné vozidlo, ktoré stálo na ceste vrátane chodníka na vyhradenom parkovisku, nakoľko také parkovisko nebolo preň určené, a to na náklady prevádzkovateľa vozidla. Žalobca, ako správca tejto komunikácie, bol podľa názoru súdu prvého stupňa už samotný technický odťah vozidla oprávnený realizovať prostredníctvom zmluvne zabezpečeného iného subjektu, v tomto prípade spoločnosti Car Towing, a.s.. Podľa názoru súdu prvého stupňa pri realizácii technického odťahu vozidla nejde o prevod zákonného (právneho) oprávnenia odstrániť vozidlo, ktoré má podľa ustanovenia § 40 ods. 1, ods. 4 písm. b) zákona č. 315/1996 Z. z. skutočne iba žalobca, ale iba o faktickú realizáciu tohto oprávnenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že žalobca je v tejto veci aktívne vecne legitimovaný a predmetného nároku sa domáha proti žalovanému právne dôvodne. Pokiaľ ide o výšku vymáhanej sumy predstavujúcej náklady za predmetný odťah, tú žalobca preukázal znaleckým posudkom č. X/XXXX (č. l. 22). Znalecký posudok bol vypracovaný vo veci stanovenia kalkulácie odťahovej služby pre účely súdneho konania za obdobie roka 2010 v zmysle ktorého kalkulácia nákladov na odťah jedného motorového vozidla predstavuje sumu 105,30 eur. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že vymáhaná suma 93,- eur nepredstavuje skutočné náklady, ktoré vznikli žalobcovi za nútený odťah. Pri riešení všetkých námietok žalovaného súd prvého stupňa vychádzal z princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Mal za to, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Dodržiavanie princípov právneho štátu v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky je súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Orgánmi ochrany týchto práv sú Ústavný súd SR, resp. Európsky súd pre ľudské práva. Ústavný súd v svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, teda, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované, pretože inak dochádza k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Preto by bolo možné považovať za diskriminačný taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť. Právny zástupca žalobcu poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/392/2010, zo dňa 13.04.2011 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009, zo dňa 31.03.2009. S poukazom na vyššie zistené a preukázané skutočnosti súd prvého stupňa dospel k názoru, že faktické odstránenie prekážky z cestnej premávky je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou správny poriadok, ktorý pri rozhodnutí správcu komunikácie o odstránení vozidla bol aplikovaný, určite je. Preto faktické odstránenie prekážky z cestnej premávky môže byť ošetrené v rámci súkromnoprávnych vzťahov podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa svoj názor opieral aj o nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 300/2007, z ktorého vyplýva, že z oboch právnych úprav, t.j. zo správneho poriadku a cestného zákona nevyplýva expresis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol zmluvu o výkone odťahovej služby s podnikateľským subjektom uzavrieť; avšak treba uviesť, že nemožno previesť právo na vymáhanie pohľadávok, resp. nákladov, ktoré v súvislosti s odťahom motorových vozidiel vznikajú. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vyhodnotenie všetkých dôkazov podľa ust. § 132 O.s.p. súd prvého stupňa dospel k názoru, že žaloba bola podaná dôvodne a preto jej v celom rozsahu vyhovel. O príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a na ich úhradu žalobcovi zaviazal v konaní neúspešného žalovaného. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 87,87 eur podľa §§ 10, 13a, 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb celkom za 3 úkony právnej služby á 16,60 eur + režijný paušál 3x po 7,81 eur za úkon právnej služby vykonané v roku 2013 + 20% DPH. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.), čo predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol a zaviazal ho k náhrade trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol, v čom považuje napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu za nesprávny, z dôvodu ktorého odvolanie žalovaného nemá všetky predpísané náležitosti a je potrebné ho postupom podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietnuť. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Odvolací súd má za to, že napriek absencii popisu toho, z akého dôvodu súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, v odvolaní podanom žalovaným, nerobí toto odvolanie nezrozumiteľným, keď ust. § 205 ods. 1 O.s.p. ako náležitosť odvolania požaduje iba uvedenie skutočnosti, v čom sa napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny. Žalovaný teda v podanom odvolaní považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne práve z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný (navyše bez právneho zástupcu) sa nemusí vedieť orientovať v právnych predpisoch natoľko, aby bol povinný špecifikovať v čom nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočíva, a preto podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo, keď žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasil „vo všeobecnosti“ s právnym posúdením danej veci súdom prvého stupňa. Odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade odvolací súd síce považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné, avšak ich právne posúdenie súdom prvého stupňa považuje za nesprávne. Podľa § 43 ods. 1 veta prvá, druhá zák. č. 8/2009 Z. z., kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska, adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4 a v § 25 môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta (§ 43 ods. 5 veta prvá cit. zák. 8/2009 Z. z.). Podľa § 3d ods. 5 písm. c) zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení platnom do 31.12.2004 (a § 3d ods. 5 písm. c) tohto zákona v znení platnom od 1.1.2005), správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Podľa § 141 ods. 5 písm. b) zák. č. 8/2009 Z. z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že žalobca požadoval od žalovaného úhradu istiny 93,- eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa XX.XX.XXXX bolo z ulice P. Q. W. (miestna komunikácia III. triedy), ktorej správu vykonáva P. Č. W. - X. P., odstránené osobné motorové vozidlo zn. I. B. Č.: W. XXX NA. Prevádzkovateľom tohto osobného motorového vozidla bol žalovaný. Na základe rozhodnutia správcu komunikácie odťah predmetného vozidla vykonala obchodná spoločnosť Car Towing a.s. a to na základe zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006, v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009. S poukazom na ust. § 43 ods. 4 písm. b) zákona o cestnej premávke odstrániť vozidlo stojace na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, môže správca cesty. Cestný zákon upravuje kto je správca cesty, resp. pozemných komunikácií pričom správu pozemných komunikácií vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že iba obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla. Spoločnosť Car Towing, a.s. nie je obcou a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Predmetná spoločnosť je obchodnou spoločnosťou, ktorej spoločníkmi a zakladateľmi sú iba fyzické osoby a pretože táto nebola obcou založená alebo zriadená na správu pozemných komunikácií, nemohla vykonať odťah vozidla žalovaného. Takéto odtiahnutie vozidla vykonané spoločnosťou Car Towing a.s. nemožno považovať za odstránenie vozidla stojaceho na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, správcom komunikácie. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu odtiahnutia vozidla). Odtiahnutie vozidla môže vykonať len samotná obec alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Keďže spoločnosť Car Towing a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií a teda ani pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce, táto nemohla vykonať technický odťah motorového vozidla žalovaného. Nedôvodné je i poukazovanie žalobcu na iné rozhodnutia krajských súdov, pretože odvolací súd nimi nie je viazaný. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalobu zamietol. Odvolací súd poukazuje na to, že v celom rozsahu vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, ktorý však po právnej stránke posúdil inak. Preto odvolací súd nemusel opakovať, prípadne dopĺňať dokazovanie. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 2:1 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). 6Co/559/2015 Odlišné stanovisko členky senátu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.04.2016, č.k. 6Co/559/2015 V súlade s ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, predkladám odlišné stanovisko člena senátu k rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.04.2016, sp. zn. 6Co/559/2015 s nasledovným odôvodnením. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 93,- eur s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania, vrátane trov konania, keď mal za to, že dňa 08.03.2012 príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy rozhodol o odstránení vozidla značky I., B. Č. W.-XXXNA, z ulice P. z dôvodu, že toto vozidlo stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako príkazca uzatvorila so spoločnosťou Car Towing, a.s., ako príkazníkom dodatok k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovej služby, ktorou poverila príkazníka zabezpečiť technickú realizáciu odstránenia motorových vozidiel z miestnych komunikácií. Súd prvého stupňa mal za to, že návrh je dôvodný, keď navrhovateľ ako správca P. J., ktorá je miestnou komunikáciou tretej triedy v W., bol oprávnený odstrániť predmetné vozidlo, ktoré stálo na ceste, vrátane chodníka na vyhradenom parkovisku, pretože takéto parkovisko nebolo preň určené a to na náklady prevádzkovateľa vozidla, pričom navrhovateľ ako správca komunikácie bol oprávnený technický odťah vozidla realizovať prostredníctvom zmluvne zabezpečeného subjektu, t.j. spoločnosťou Car Towing, a.s.. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 15Co/392/2010 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/60/2009 a dospel k záveru, že faktické odstránenie prekážky z cestnej premávky je vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou Správny poriadok určite je. Mal za to, že faktické odstránenie prekážky môže byť ošetrené v rámci súkromnoprávnych vzťahov podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, pričom svoj právny názor oprel i o nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 300/2007. V konaní bolo preukázané, že osobné motorové vozidlo B. W.-XXXNA, ktorého vlastníkom bol odporca, stálo na vyhradenom parkovisku, ktoré preň nebolo určené. Vlastníkom motorového vozidla bol odporca. Podľa § 43 ods. 4 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste, vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a/ na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky, b/ na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené, c/ bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska, adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste, s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky. Mám za to, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. K odôvodneniu rozhodnutia odvolacieho súdu, že správca komunikácie nemôže právomoci správcu zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt s tým, že len obec alebo právnická osoba založená alebo zriadená obcou na správu pozemných komunikácií môže odstrániť prekážku v cestnej premávke a vykonať nútený odťah vozidla, poukazujem na ust. § 141 ods. 5 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky (predtým ust. § 124 ods. 1 až 6 písm. a/ zák. č. 315/2006 Z.z.). Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie je faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, ktorou odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla o správnom konaní jednoznačne je, a preto táto činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy. Nie je možné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem gramaticky, logicky a systematicky vykladať ich len úzko tak, že účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky len v otázkach, týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia o opravných prostriedkov. Toto ustanovenie je potrebné chápať zo širšieho aspektu Zák. č. 8/2009 Z.z., v ust. § 141 ods. 1 písm. b/ uvádza, že všeobecné predpisy o správnom konaní sa nepoužijú na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla. Mám za to, že správca s poukazom na zmluvu o výkon odťahovej služby č. 48/2006, zo dňa 23.10.2006, v znení dodatku č. 3, zo dňa 13.11.2009 medzi navrhovateľom ako príkazcom a spoločnosťou Car Towing a.s. ako príkazníkom v súlade s ust. § 141 ods. 1 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z. poveril len faktickým výkonom odťahu predmetnú spoločnosť, keď zákonodarca práve vyššie citovaným ustanovením vyňal určité špecifické činnosti a konkrétne i činnosť odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla z úpravy predpisov o správnom konaní a túto činnosť ponechal na úpravu podľa súkromnoprávnych noriem, hlavne z dôvodu, že v zmysle správneho poriadku by takáto úprava ani nebola možná. Neobstojí v danom prípade tvrdenie, že spoločnosť Car Towing a.s. nespĺňa zákonné podmienky pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií, naopak vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie je faktické odstraňovanie prekážky cestnej premávky vozidla vyňaté z verejnoprávnej normy, takáto činnosť môže byť upravovaná v zmysle súkromnoprávnej normy. Je preto na vlastníkovi alebo správcovi komunikácie akou formou v zmysle súkromnoprávnych noriem, či už podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka si upraví zmluvné vzťahy s iným subjektom tak, aby tieto boli v súlade aj s inými právnymi predpismi a v súlade s ústavou SR. Navyše v danom prípade je odporca povinný uhradiť náklady spojené s odťahom výlučne správcovi cesty, nakoľko vlastník vozidla je v zásade vo verejnom právnom vzťahu so správcom cesty, ktorým je v danom prípade Mestská časť Bratislava - Staré mesto Bratislava (navrhovateľ) a je potrebné rozlíšiť naopak súkromnoprávny vzťah medzi správcom cesty (navrhovateľom) a podnikateľským subjektom (spoločnosťou Car Towing a.s.). Správne súd prvého stupňa poukázal i na nález Ústavného súdu SR č. III ÚS 300/2007, z ktorého okrem iného bez pochyby vyplýva, že z oboch právnych úprav, t.j. zák. č. 315/1996 Z.z. a zák. č. 135/1961 Zb. nevyplýva expressisverbis záver, že by správca komunikácie nemohol zmluvu o výkone odťahovej služby s podnikateľským subjektom uzavrieť. Nesporne je potrebné poukázať i na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 22/2010, zo dňa 20.12.2011. Zo strany odporcu došlo k porušeniu ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. a preto odporca je v zmysle ust. § 43 ods. 4 písm. a/ a ust. § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke povinný nahradiť tieto náklady výlučne správcovi cesty, pretože odporca je vo verejnoprávnom vzťahu len so správcom cesty, ktorým je v danom prípade navrhovateľ, ktorý so spoločnosťou Car Towing a.s. uzavrel zmluvu o výkone odťahovej služby. Vzhľadom na vyššie uvedené, mám za to, že nárok navrhovateľa v danej veci je dôvodný. V Bratislave dňa 18.04.2016 JUDr. Darina Kuchtová predsedníčka senátu Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.