Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/199/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113231603 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113231603.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľky: Z.. T. N., nar. XX. X. XXXX, bytom XXX E. XXX XX, zastúpená advokátskou kanceláriou HLBV s.r.o. so sídlom Tvarožkova 13, Bratislava, IČO: 47 238 500, proti odporcovi: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, v konaní o zaplatenie 149,64 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. novembra 2014, č.k. 19C/252/2013-92, v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. januára 2015, č.k. 19C/252/2013-100, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa s a potvrdzuje. Navrhovateľke s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. januára 2015, súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 149,64 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne od 3. 4. 2013 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 122,74 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky, HLBV s.r.o., so sídlom Tvarožková 13, 811 03 Bratislava, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 12 ods. 2 písm. a/ vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, § 3d ods. 6, § 9a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, § 420 ods. 1, § 489, § 563 a § 517 ods. 1 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej „Občiansky zákonník“), keď po vykonanom dokazovaní (výsluchu účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - priestupkovým spisom, obsahujúcim záznam dopravnej nehody, zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody, záznamom o podaní vysvetlenia navrhovateľkou, záznamom o podaní vysvetlenia A. E. (spolujazdkyňou), záznamom o podaní vysvetlenia A. S., fotodokumentácio z miesta dopravnej nehody, ďalej kalkulačným listom č. XXXXXX spolu s dokladom o úhrade, výzvou na náhradu škody zo 7. 3. 2013, stanoviskom k žiadosti o náhradu škody zo dňa 26. 3. 2013, evidenčnou kartou a dospel k záveru o opodstatnenosti uplatneného návrhu. Z dokazovania mal preukázané, že dňa 17. 2. 2013 o 11.50 hod. viedla navrhovateľka osobné motorové vozidlo G. K. v Bratislave po ulici S., smerom do centra mesta, v pravom jazdnom pruhu rýchlosťou asi 50 km/h v kolóne vozidiel idúcich pred a aj za jej vozidlom. Po prejdení vozidla idúceho pred ňou zrazu zbadala veľký neoznačený výtlk, ktorému sa už nestihla vyhnúť a prešla cezeň, následkom čoho došlo k poškodeniu vozidla a to pravého predného kolesa. Nie si je vedomá, že by túto nehodu zavinila, nakoľko výtlk zbadala až za pred ňou idúcim vozidlom, pre krátku vzdialenosť sa mu už nestihla vyhnúť, pričom tento výtlk nebol nijako označený. Celková škoda bola políciou určená na sumu 200 eur a ako príčina poškodenia vozidla bola konštatovaná závada v zjazdnosti komunikácie a nesplnenie úlohy správcu cesty pri údržbe komunikácie. Správcom komunikácie S. V.. N. C. je odporca. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní preukázala pasívnu legitimáciu odporcu . Pre posúdenie zodpovednosti odporcu mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať § 420 ods. 1, 2 Obč. zákonníka upravujúceho tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu. V konaní mal za skutkovo nepochybné, že odporca z nedbanlivosti porušil právnu povinnosť vyplývajúcu mu z v rozhodnutí citovaných ustanovení cestného zákona tým, že nezabezpečil zjazdnosť cestnej komunikácie jej riadnou údržbou a tiež tým, že na komunikácii ojedinelý výtlk neoznačil v zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. predpísaným spôsobom tak, aby vodičov motorových vozidiel včas upozornil na poškodenie komunikácie. V príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti vznikla navrhovateľke majetková škoda - poškodenie motorového vozidla zn. K. F., spočívajúca v zmenšení majetku navrhovateľky, zodpovedajúca nákladom na opravu poškodeného kolesa osobného motorového vozidla, v celkovej výške 149,64 eur. Požadované úroky z omeškania súd prvého stupňa priznal od 3. 4. 2013 po zohľadnení, že odporca na písomnú žiadosť navrhovateľky o náhradu škody, zo dňa 7. 3. 2013 reagoval tak, že uplatnenú škodu môže uznať až po rozhodnutí príslušného súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a v konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume podľa § 10 ods. 1, § 13a a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci, za 5 úkonov právnej pomoci po 16,60 eur, 2 x režijný paušál á 7,81 eur a 3 x režijný paušál á 8,04 eur. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca namietajúc, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods.1 písm. d/ O.s.p.). Mal za to, že navrhovateľka v konaní nepreukázala dostatočne skutkový stav, na základe ktorého sa domáha požadovanej náhrady škody a ani to, že vzniknutá škoda jej vznikla na uvedenom mieste v príčinnej súvislosti s poškodením vozovky na predmetnej komunikácii. Uviedol, že už v konaní na súde prvého stupňa poukázal na obsah zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody, kde sa uvádza: kvalita povrchu vozovky - súvislé výtlky, stav povrchu - povrch mokrý. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 9a ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 13 Vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), ust. § 3 ods. 1 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhol zmeniť a návrh zamietnuť. Navrhovateľka sa k odvolaniu písomne nevyjadrila. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb., ďalej „O.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje. Podľa § 3d ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách vlastníci a správcovia pozemných komunikácii sú povinní pozemné komunikácie udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, pre ktorý sú určené. Podľa § 9 ods. 2 zákona č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií však zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom odporcu považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov odporcu obsiahnutých v podanom odvolaní. Zásadným odvolacím dôvodom odporcu bola jeho námietka o tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. K námietkam odporcu je treba uviesť, že z tvrdení navrhovateľky a doložených listinných dôkazov (vrátane vyhlásenia p. A. E., spolujazdkyne navrhovateľky v osobnom motorovom vozidle v čase poškodenia vozidla) je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, že porušením právnej povinnosti odporcu zabezpečiť riadnu zjazdnosť cestnej komunikácie a zabezpečiť označenie ojedinelého výtlku na komunikácii II. triedy, došlo počas jazdy navrhovateľky v kolóne vozidiel v smere do centra mesta C., po V. S., dňa 17. 2. 2013 v čase o 11.50 hod., na osobnom motorovom vozidla K. F., G. K. k poškodeniu pravého predného kolesa označeného vozidla. Odvolací súd k odvolacím námietkam odporcu poznamenáva, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka za výsledok konania; jeho zmyslom je umožniť vydať súdu rozhodnutie i v tých prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere. Je totiž vylúčené, aby preukázanie rovnakých skutočností mohlo privodiť v sporovom konaní rozhodnutie v prospech navrhovateľa a zároveň i v prospech odporcu. Každá zo strán má tak v závislosti na hypotéze právnej normy plne samostatnú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Uvedené znamená, že za daného stavu ležalo dôkazné bremeno na preukázanie iných okolností udalosti zo dňa 17. 2. 2013, než aké vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa práve na odporcovi. Tvrdenia odporcu spochybňujúce príčinu poškodenia pravého predného kolesa osobného motorového vozidla K. F., G. K., za danej dôkaznej situácie v konaní, tak zostali len v rovine jeho špekulácií a nemôžu byť podkladom pre záver o tom, že ku škode došlo inak, ako bolo účastníkmi udalosti (navrhovateľkou a p. A. E.X.) zhodne deklarované. Na základe uvedeného, plne sa stotožniac so skutkovým a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane vecne a právne správneho výroku týkajúceho sa uplatneného príslušenstva a výroku o trovách konania, po vydaní opravného uznesenia súdom prvého stupňa, priznaných podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov súdom prvého stupňa, podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke, ktorá si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej v súvislosti s podaným odvolaním žiadne nevznikli, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.