Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113238144 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113238144.1
Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci žalobcu: Real Conex spol. s r.o., so sídlom Teslova 12, 821 02 Bratislava, IČO: 35 718 455, (pôvodne INPROKOM spol. s.r.o., Na paši 4, Bratislava, IČO: 31 34 2680 zast. JUDr. Daniela Lopezová, advokátka, Ďatelinová 2, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: SENGER & Partners s.r.o., so sídlom Štúrova 6/13, 811 02 Bratislava, IČO: 45 339 856, zast. Bardač s.r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, o zaplatenie 3.164,04 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/45/2014-84 zo dňa 24.10.2014 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/45/2014-84 zo dňa 24.10.2014 p o t v r d z u j e .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 155,47 eura, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.164,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.820,76 eur od 22.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 189,50 eur z titulu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.012,11 eur.
V odôvodnení súd uviedol, že návrhom zo dňa 4.11.2013 doručeným súdu dňa 6.11.2013 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 3.164,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.820,76 eur od 22.9.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili Zmluvu o podnikateľskom nájme a poskytovaní služieb podľa ustanovenia §§ 663, 721 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) a ustanovenia § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj ako „ObZ“). Na základe uvedenej zmluvy žalobca ako prenajímateľ poskytoval podnikateľský nájom bielizne a poskytovanie služieb žalovanému ako nájomcovi. Žalovaný prevzal od žalobcu bielizeň podľa výdajok - špecifikovaných ako č.4/7/10 z 01.07.2010, č.1/8/10 z 20.08.2010, č. 9/2010 zo 17.09.2010 v množstve 98 kusov biela plachta, 93 kusov povlak na perinu biely, 83 kusov povlak na vankúš biely, 100 kusov osuška froté biela, 30 kusov uterák biely. Nájomné za prenajatú bielizeň v období od 01.10.2012 do 31.08.2013 vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. 201300001 v sume 3.164,04 eur zo dňa 31.08.2013 s dátumom splatnosti 21.09.2013. Úroky z omeškania boli dohodnuté na základe ustanovenia bodu 5.1. zmluvy vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy pre prípad omeškania sa nájomcu s úhradou faktúry.
Na základe predloženého návrhu a listinných dôkazov súd dňa 10.12.2013 vydal platobný rozkaz v konaní č. k. 34Rob/245/2013, voči ktorému žalovaný podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že návrh
žalobcu považuje za nedôvodný, nakoľko cena uvedená v Cenníku (ktorý je nedeliteľnou súčasťou Zmluvy) dohodnutá na základe zmluvy v bode 3.1. zahŕňa nájomné za prenajatú bielizeň ako aj cenu za poskytované služby. Z tohto dôvodu nárok na zaplatenie nájomného za obdobie od 01.10.2012 do 31.08.2013 je nedôvodný. Podľa vyjadrenia žalovaného zmluvný vzťah sa skončil výpoveďou podľa ustanovenia bodu 3.4. zmluvy. Žalovanému bolo oznámené vypovedanie zmluvy listom zo dňa 04.06.2013 č. k. 40/080/2013 s jednomesačnou výpovednou lehotou. Žalovaný žiadal žalobu vo veci zamietnuť a nahradiť trovy konania.
Na základe výzvy súdu sa žalobca vyjadril k obsahu podaného odporu podaním zo dňa 17.03.2014, v ktorom uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za nedôvodnú a účelovú. V období od 01.10.2012 do 31.08.2013, za ktoré si žalobca vyúčtoval nájomné faktúrou č. 2013100001 z 31.08.2013 v sume 3.164,04 eur, žalovaný neuhradil nájomné ani ako súčasť ceny za poskytované služby ani iným plnením.
Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 261 ods. 1 a 6, § 264 ods. 1 a 2, § 265, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1 a 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 663, § 671 ods. 1 a 2, § 721 ods. 1 a § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Súd uviedol, že z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Mal za preukázané existenciu záväzkového zmluvného vzťahu, v ktorom absentovala osobitná dohoda o nájomnom. Nájomné bolo obsiahnuté v cene za poskytované služby, ak sa služby poskytovali a fakturovala sa odmena za ich vykonanie. Vzhľadom na charakter záväzkového vzťahu aplikáciou zákonných ustanovení pri pochybnostiach o dohovore na zmluvnom základe, súd v danom prípade aplikoval § 671 OZ a z časového hľadiska aj ustanovenie § 723 ods. 1 OZ. Podľa zákonnej úpravy nájomnej zmluvy resp. zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci uvedenej v § 721 OZ sú tieto zmluvy zmluvami odplatnými, čo korešponduje aj s charakterom účastníkov ako podnikateľov. Podľa súdu bolo preukázané, že k reálnemu plneniu zo strany žalobcu došlo, čo žalovaný nerozporoval tvrdiac opak. Súd mal za to, že došlo k porušeniu povinnosti na strane žalovaného vyjadrenej ako povinnosť riadne a včas zaplatiť za prijatú službu. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II ÚS 2221/2007, podľa ktorého: „Soud musí nejen respektovat právo, ale aj jeho výklad a aplikace musí směřovat k výsledku spravedlivému. Právo musí být především nástrojem spravedlivosti, nikoli souborem právních předpisu, které jsou mechanicky a formalisticky aplikovány bez ohledu na smysl a účel toho kterého zájmu chráneného příslušnou normou.“ V danom prípade je podľa súdu zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Súd považoval podanie žalobcu za dôvodné priznal mu trovy konania na základe vyčíslenia trov konania zo strany právneho zástupcu žalobcu.
Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Uviedol, že žalobca nemá nárok na zaplatenie nájomného za prenájom bielizne, pretože nájomné za prenájom bielizne bolo sumárne zahrnuté v cene za služby dojednané so žalovaným a tieto žalovaný riadne uhrádzal. Súd prvého stupňa podľa žalovaného svoj výklad založil na nesprávnom výklade zmluvy a nesledoval vôľu zmluvných strán, ktoré jasne v zmluve vyjadrili úmysel, aby ceny uvedené v prílohe č. 2 zmluvy zahŕňali cenu nájmu a súčasne cenu za služby prania. Neuzatvárali v danom prípade dva zmluvné vzťahy, ale jeden zmluvný vzťah obsahujúci prvky rôznych zmluvných typov. Je nelogické, aby v zmluve, ktorou sa dojednal nájom a služby prania, si dohodli zmluvné strany len cenu za služby prania a opomenuli by dojednanie odmeny za nájom.
Žalovaný tiež poukázal na výkladový princíp contra proferentem a uviedol, že súd prvého stupňa mal v napadnutom rozsudku uprednostniť taký výklad bodu 3.1 zmluvy, ktorý bude v prospech žalovaného, pretože žalovaný predmetnú zmluvu neformuloval.
Žalovaný vytkol, že súd prvého stupňa postupoval v priamom rozpore s jazykovým výkladom ustanovenia bodu 3.1 zmluvy. Žalovaný akceptuje, že za istých okolností, keď je treba objasňovať vôľu
a úmysly zmluvných strán, je potrebné využiť aj iný než jazykový výklad, ale je neprípustné uplatniť iný než jazykový výklad, ak o jeho jasnosti, zrozumiteľnosti a určitosti niet rozumných pochybností, ako je tomu v danom prípade.
Žalovaný tiež argumentoval, že nemal dôvod prenajímať si od žalobcu bielizeň a za nájom zvlášť platiť popri praní bielizne, keďže porovnateľnú bielizeň k dispozícii mal a mohol si ju zaobstarať v zlomkoch sumy, ktorú si uplatnil žalobca vo faktúre. Ak sa teda súd prvého stupňa zaoberal otázkou spravodlivého usporiadania vzťahu, mal zohľadniť aj skutočnosť, akej majetkovej hodnote sa žalobcovi dostane v prípade priznania daného nároku vo vzťahu k hodnote vecí, ktoré sú predmetom nájmu a ku ktorým si navyše žalobca uplatňuje svoje vlastnícke práva.
Žalovaný uviedol, že si uvedomoval nevýhodnosť zmluvy pre žalobcu v prípade, ak žalovaný nebude využívať služby prania. Neznamená to však, že by zníženie frekvencie využívania služieb žalovaným zakladalo možnosť žalobcu účtovať vybranú časť poskytovaných služieb samostatne podľa svojich predstáv tak, ako to urobil vo faktúre.
K rozhodnutiu Ústavného súdu Českej republiky, z ktorého citoval súd prvého stupňa, žalovaný uviedol, že jednak ide o skutkovo a právne úplne inú situáciu než je daná vec, a jednak bez predvídateľných kritérií je prekročenie medzí jazykového výkladu svojvôľou.
Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že zo samotného označenia zmluvy, ktorú strany uzavreli, Zmluvy o podnikateľskom nájme (§ 721 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka) a poskytovaní služieb (§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka) č. 2010/06/01 z 28.6.2010, z uvedených príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, z označenia zmluvných strán (na strane jednej ako prenajímateľ a na strane druhej ako nájomca), ako i z celého textu zmluvy (najmä ust. čl. I bod 1.1., čl. II bod 2.1., 2.2., 2.3., 2.4., čl. III bod 3.1.) je zrejmé, že predmetom zmluvy je podnikateľský nájom hnuteľných vecí a bola dohodnutá povinnosť žalovaného ako nájomcu platiť nájomné. Zmluvné strany dostatočne určito a jednoznačne v zmluve prejavili svoju vôľu uzavrieť odplatný nájomný vzťah. Pokiaľ by strany ako podnikatelia nemali v úmysle zmluvou založiť nájomný vzťah podľa § 663 a nasl. a § 721 a nasl. Občianskeho zákonníka, boli by uzavreli iný typ zmluvy a v zmluve by dojednali iné práva a povinnosti strán.
Žalobca poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný nájomné v období od 1.10.2012 do 31.8.2013 neplatil, napriek tomu, že zmluvný nájomný vzťah trval a prenajatú bielizeň mal žalovaný v nájme. Pokiaľ ide o výšku nájomného, vzhľadom k tomu, že konkrétna výška nájomného nebola v zmluve presne uvedená, žalobca uviedol, že listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť výšky vyúčtovanej a uplatnenej ceny nájomného podľa Cenníka prania a požičiavania bielizne platného od 1.1.2009. S ohľadom na ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca doložil aj listinu - cenník iného subjektu na preukázanie obvyklého nájomného v čase uzavretia zmluvy.
Žalobca tiež konštatoval, že uzatvorenie predmetnej zmluvy bola slobodná vôľa oboch zmluvných strán. Neobstojí podľa neho ani tvrdenie žalovaného, že žalovaný nemal dôvod prenajímať si od žalobcu bielizeň, keďže porovnateľnú bielizeň k dispozícii mal. Žalovaný si bielizeň od žalobcu prenajal a počas zmluvného vzťahu požadoval navyšovanie počtu prenajatej bielizne, z čoho je zrejmé, že o nájom bielizne od žalobcu záujem mal. Naviac, pokiaľ by žalovaný počas zmluvného vzťahu zistil, že prenajatú bielizeň nepotrebuje, mohol ju žalobcovi vrátiť. Žalovaný však prenajatú bielizeň doteraz nevrátil, a to napriek viacerým výzvam žalobcu a napriek tomu, že nájomný vzťah bol ukončený. Tvrdenie žalovaného, že účastníci mohli zmluvu vypovedať, nemení nič na jeho povinnosti platiť nájomné za prenajatú bielizeň po celú dobu nájmu a v súlade s § 723 OZ aj po skončení nájmu. Odplatnosť nájmu a povinnosť nájomcu nájomné zaplatiť je vyjadrená vo viacerých ustanoveniach zmluvy. Strany teda podľa žalobcu v zmluve jednoznačne vyjadrili svoju vôľu. Takto prejavená vôľa strán nepripúšťa podľa neho iný výklad.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 2.2.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:
Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím dôvodom, že žalobca nemá nárok na zaplatenie nájomného za prenájom bielizne, pretože nájomné bolo sumárne zahrnuté v cene za služby, ktoré žalovaný riadne uhrádzal.
Z označenia zmluvy, ako aj z jej obsahu je zrejmé, že dňa 28.6.2010 bola medzi účastníkmi konania uzavretá kumulovaná zmluva, a to jednak zmluva o nájme podľa § 721 a § 663 a nasl. Obč. zák., ako aj zmluva o poskytovaní služieb podľa § 536 a nasl. Obch. zák.
Predmet zmluvy bol dohodnutý v čl. I, a to podľa bodu 1.1: Prenajímateľ prenecháva Nájomcovi do nájmu za odplatu nasledujúcu bielizeň: povlak na vankúš 40 ks, povlak na paplón 40 ks, plachta jednoduchá 40 ks, osuška froté 40 ks.
Podľa bodu 2.2. zmluvy, Prenajímateľ vykonáva pre nájomcu na základe písomných objednávok Nájomcu nasledovné služby: - pranie, žehlenie a skladanie bielizne - označenie bielizne - drobné opravy bielizne - odvoz a dovoz bielizne
Podľa bodu 2.1, druhý odsek Zmluvy, Nájomca sa zaväzuje prevziať bielizeň od prenajímateľa, prevzatie bielizne Prenajímateľovi potvrdiť a dohodnutú cenu za nájom a za vykonané služby zaplatiť.
Podľa bodu 3.1, ceny sa dojednávajú ako zmluvné. Ceny uvedené v cenníku služieb (príloha č. 2) zahŕňajú nájomné za prenajatú bielizeň a cenu za poskytované služby. Cenník je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.
Cenník služieb, tvoriaci prílohu č. 2 k Zmluve č. 2010/06/01, zahŕňal aj cenu služby aj cenu nájmu, preto v období, keď žalovaný objednával u žalobcu služby prania a žehlenia bielizne, žalobca fakturoval žalovanému dohodnutú cenu v celej výške t.j. aj cenu nájmu, aj cenu služby, čo žalobca v konaní preukázal vystavenými a uhradenými faktúrami za roky 2010, 2011 a časť roka 2012, na čo správne poukázal i súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku.
V konaní však bolo rovnako preukázané, že žalovaný si v období od 1.10.2012 do 31.8.2013 neobjednal u žalobcu dohodnuté služby prania, hoci nájomný vzťah bielizne i naďalej trval, bielizeň žalovaný žalobcovi nevrátil, preto žalobcovi vzniklo právo na nájomné za uvedenú dobu, ktorého výška vychádzala z „Cenníka prania a požičiavania bielizne platného od 1.1.2009“, ktorý tvoril podklad aj pre prílohu č. 2 k Zmluve, a ktorý uvádzal pri jednotlivých položkách bielizne zvlášť cenu za pranie, cenu za požičiavanie, a cenu spolu. Za uvedené obdobie od 1.10.2012 do 31.8.2013 preto žalobca správne vyúčtoval žalovanému nájomné len do jeho výšky podľa Cenníka, teda len vo výške zodpovedajúcej nájomnému, bez ceny za pranie.
Súd prvého stupňa preto pri rozhodovaní postupoval v súlade s ust. bodu 3.1 Zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že žalobca nemá nárok len na úhradu nájomného podľa bodu 1.1 Zmluvy v prípade, že si žalovaný neobjedná služby podľa bodu 1.2. Zmluvy.
Podľa ustanovenia § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka “Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.”
Podľa ustanovenia § 671 ods. 1 OZ „Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania
Podľa ustanovenia § 723 ods. 1 OZ „Ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.“
Odvolací súd má za to, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, prvostupňový súd ich náležite v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného vo výške 155,47 eura.
Žalobcovi tieto trovy vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena vo výške 121,17 eura (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 8,39 eura (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 155,47 eura.
Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Vzhľadom k tomu, že pôvodný žalobca - spoločnosť INPROKOM spol. s.r.o. zanikla dňa 30.12.2014 zlúčením so spoločnosťou Real Conex spol. s.r.o., Teslova 12, 821 02 Bratislava, IČO: 35 718 455 a pôvodný žalobca bol dňom 30.12.2014 vymazaný z obchodného registra, súd na strane žalobcu ďalej konal so spoločnosťou Real Conex, spol. s.r.o.
Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.