Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113238210 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113238210.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Správa služieb diplomatickému zboru, a.s., Palisády 31, 811 06 Bratislava, IČO: 35 822 163, zast.: JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bratislava proti žalovanému: GORI GROUP s.r.o., Gorkého 3, 811 01 Bratislava, IČO: 35 790 822, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592 o zaplatenie sumy 13.080 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/57/2014-137 zo dňa 31.10.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/57/2014-137 zo dňa 31.10.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.203,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1% denne zo sumy 4.080 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 2.200 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 1.278,82 eur od 23.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.185,71 eur od 2.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.178,57 eur od 2.2.2014 do zaplatenia. O trovách konania si vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 5.11.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 13.080 eur s príslušenstvom z titulu neuhradenia odplaty za poskytnuté služby - prenájom nebytových priestorov a služby s tým spojené. Žalobca svoj nárok odôvodnil existenciou zmluvného vzťahu so žalovaným založeného nájomnou zmluvou č. NZ/ 100/005/2013 zo dňa 25.7.2013. Predmetom nájomného vzťahu bol dočasný odplatný prenájom nebytového priestoru nachádzajúceho sa v budove administratívneho centra DIPLOMAT, súp. č. XXXX v Bratislave. Účelom užívania predmetu nájmu boli podnikateľské aktivity žalovaného, konkrétne išlo o zriadenie rekondično - športového dámskeho klubu. V zmysle ustanovenia čl. IV bod 1 nájomnej zmluvy bol žalovaný povinný uhrádzať nájomné vo výške 3.400 eur mesačne a prevádzkové náklady spojené s užívaním nebytového priestoru na základe faktúry žalobcu ako prenajímateľa. Súčasne sa žalovaný zaviazal poukázať depozit vo výške 6.800 eur na účet žalobcu do 3 dní od prevzatia priestorov žalovaným ako nájomcom. Účastníci konania uzatvorili dňa 26.8.2013 dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, v ktorom si okrem iného dohodli splatnosť nájomného a prevádzkových nákladov do 3 dní od prevzatia nebytových priestorov žalovaným, najneskôr však od 1.11.2013, podľa toho, ktorá udalosť nastane ako prvá. Nájom bol uzatvorený na dobu určitú v trvaní 5 rokov. Žalovaný prevzal predmet nájmu dňa 30.8.2013, na základe čoho žalobca vystavil faktúry: č. 1310051300 zo dňa 30.9.2013 na sumu 6.800 eur z titulu zloženia depozitu č. 1310051323 zo dňa 1.11.2013 na sumu 4.080 eur nájomné za mesiac november č. 1310051311 zo dňa 1.11.2013 na sumu 2.200 eur prevádzkové náklady za mesiac november, pričom celková dlžná suma istiny ku dňu podania žaloby bola 13.080 eur. Žalovaný na výzvu na úhradu dlžnej sumy z 28.10.2013, ktorú osobne prevzal, nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Žalobca žiadal aj o uhradenie úrokov z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy, tak ako sa zmluvné strany dohodli v čl. IV bod 6 a čl. VI bod 7 nájomnej zmluvy. Podaním zo dňa 22.9.2014 žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu podaného návrhu v dôsledku rozšírenia žalobného návrhu o sumu za mesiace nasledujúce po podaní žaloby a zároveň si nenárokoval nárok na zloženie sumy depozitu a dlžnú sumu znížil aj o sumu vyúčtovania za služby spojené s prenájmom. Zmena bola pripustená na pojednávaní 29.9.2014 nasledovne: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 17.203,10 eur ako istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 1% denne zo sumy 4.080 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 2.200 eur od 2.11.2013 do 22.4.2014, zo sumy 1.278,82 eur od 23.4.2014 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 4.080 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.200 eur od 2.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 2.185,71 eur od 2.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 1.178,57 eur od 2.2.2014 do zaplatenia“. Podaním zo dňa 6.10.2014 žalobca opravil petit svojho návrhu, a to z dôvodu, že v návrhu na zmenu petitu došlo k chybe v písaní v časti výšky úrokov z omeškania, kde bol nesprávne uvedený denný úrok z omeškania vo výške 1%, namiesto úroku z omeškania vo výške 0,1% v súlade s článkom IV bod 6 a článku VI bod 7 nájomnej zmluvy. Súd pripustil opravu petitu podaného návrhu. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že za nesporné považoval prevzatie predmetu nájmu žalovaným, ako to vyplynulo z Protokolu o odovzdaní z 30.8.2014. Medzi účastníkmi bol založený nájomný vzťah ako záväzkovo právny vzťah nájomnou zmluvou č. NZ/100/005/2013 v znení jej dodatku č. 1 uzatvorenou na dobu určitú v trvaní 5 rokov za účelom prevádzkovania dámskeho športového klubu. Z predložených faktúr mal prvostupňový súd za preukázané, že žalobca fakturoval žalovanému nájomné a prevádzkové náklady v súlade s nájomnou zmluvou, teda vo výške a v splatnosti ako bolo uvedené v nájomnej zmluve. Žalovaný nájomné neuhrádzal z dôvodu, že faktúry vykazovali vady a boli vydané v rozpore s ustanoveniami nájomnej zmluvy. Taktiež z dôvodu, že predmet nájmu vykazoval vady, ktoré neboli odstránené, žalovaný bol uvedený do omylu ohľadne vymedzenia predmetu nájmu, ktorý údajne neexistoval tak, ako ho deklaroval žalobca a žalobca ako prenajímateľ neobdržal súhlas autora na stavebné úpravy priestoru v rámci budovy AC DIPLOMAT a nezabezpečil ani kolaudačné rozhodnutie na účel nájmu v zmysle nájomnej zmluvy. Za sporné považoval súd prvého stupňa porušenie povinností žalobcu ako prenajímateľa, v dôsledku čoho malo dôjsť k ukončeniu nájomného pomeru zo strany žalovaného. Žalovaný v písomnom odstúpení od zmluvy zo dňa 4.11.2013 uviedol ako dôvody odstúpenia: - vady doručených faktúr spočívajúce v nesprávnom označení bankového spojenia, variabilného symbolu a dátumu vyhotovenia a dátumu splatnosti faktúr č. 1310051323, 1310051311, 1310051300 - existenciu nevýhodných podmienok nájomnej zmluvy v tom, že náklady žalovaného na štandardnú úpravu predmetu nájmu predstavujú 80.000 eur, čo považuje žalovaný za nápadne nevýhodné podmienky nájomnej zmluvy v neprospech žalovaného vrátane zvýšenia tejto sumy v súvislosti so sprevádzkovaním elektrického vedenia ako dôsledok neodbornej manipulácie zo strany zamestnancov žalobcu, teda z dôvodu ochrany predpokladaných a už vynaložených investícií mal žalovaný za to, že sú splnené zákonné podmienky odstúpenia od nájomnej zmluvy s účinnosťou dňom doručenia oznámenia žalobcovi ako prenajímateľovi. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalovaný nepreukázal nápadnú nevýhodnosť podmienok nájomnej zmluvy a nepredložil dôkaz o vynaložení investícií, resp. o nutnosti vynaloženia ďalších investícií v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu. Uviedol, že tvrdenia žalovaného zostali len v štádiu obrany a verbálnej argumentácie bez písomného alebo iného dôkazu. Namietané odborné posúdenie vád spôsobených neodborným zásahom žalobcu, resp. jeho zamestnancov na predmete nájmu nebolo zdokladované. Prvostupňový súd uvedené vyhodnotil tak, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tohto tvrdenia, dôvody odstúpenia boli neurčito definované, bez opory v zmluvnom dojednaní alebo v zákonnom ustanovenej možnosti odstúpenia. Súd prvého stupňa vyhodnotil argumentáciu ohľadne odstúpenia od nájomnej zmluvy tak, že odstúpenie od nájomnej zmluvy zo dňa 4.11.2013 zo strany žalovaného považoval za neplatné pre jeho rozpor so zákonom, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie a zmluvné dojednanie odstúpenia ako ho realizoval žalovaný absentuje. Z tohto dôvodu ukončenie nájomného vzťahu posudzoval podľa zákonnej úpravy. Z uvedeného mal prvostupňový súd za to, že nájomný pomer medzi účastníkmi trval do účinnosti výpovede zo strany žalobcu tak, ako bola doručená žalovanému dňa 16.12.2013 z dôvodu omeškania s platením nájomného podľa ustanovenia čl. X bod 1 písm. c) v spojení s čl. X bod 3 písm. b) nájomnej zmluvy, nakoľko nebolo sporné, že žalovaný ako nájomca nájomné neuhrádzal. Účinky výpovede nastali podľa ustanovenia čl. X bod 3 písm. b) nájomnej zmluvy takto: „Nájomná zmluva zanikne 15. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená nájomcovi. Doručením sa rozumie aj neprevzatie doporučenej poštovej listovej zásielky“. Potvrdenie o neprevzatí listovej zásielky preukázal žalobca vrátenou listovou zásielkou ku dňu 10.1.2014, teda lehota začne plynúť dňom nasledujúcim t.j. 11.1.2014. Ohľadne vád faktúr v označení bankového spojenia a variabilného symbolu, s prihliadnutím na obchodnoprávny charakter zmluvných dojednaní v kontexte právnej úpravy Obchodného zákonníka, mal prvostupňový súd za to, že tieto vady nie sú dôvodné privodiť neplatnosť právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo zmluvným dojednaním. Posúdením relevantných ustanovení zmluvy dospel k záveru, že podkladom na úhradu odplaty bude faktúra, ktorá je v dispozícii žalobcu. Následne ten by mal zodpovedať za správnosť údajov tam uvedených. Preto zastával názor, že samotné vyhotovenie faktúry má prednosť pred zmluvným dojednaním, ak s ním nie je obsahovo v rozpore. Je na vôli vystavovateľa faktúry zmeniť údaje, ktoré sú referenčné. Bankové spojenie a variabilný symbol sú údaje podstatné pre priradenie platieb prijatých od odberateľov služby. Argumentáciu žalovaného, že faktúry nie sú daňovo vykonateľné, súd prvého stupňa vyhodnotil ako účelové tvrdenie bez právnych následkov pre žalobcu. Na základe uvedených skutočností považoval súd prvého stupňa nárok žalobcu za dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. K námietke súdu prvého stupňa, že argumenty žalovaného boli vyslovené, ale neboli dokázané žalovaný uviedol, že svoje tvrdenia sa snažil dokázať najmä navrhnutým výsluchom štatutárneho orgánu spoločnosti FORAGO, s.r.o., L.. L.. Súčasne uviedol, že listinný dôkaz v podobe výpovede svedkyne v trestnom konaní nemôže byť rovnocenný s osobnou výpoveďou svedka v občianskoprávnom konaní, čo konštatuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR. Vytýkal súdu prvého stupňa, že mu nedal možnosť, aby bol vypočutý jediný svedok, ktorý by mohol vyvrátiť niektoré tvrdenia žalobcu. L.. L. bola priamym účastníkom rokovaní a sama podpisovala preberací protokol, je teda očitým svedkom ako daný priestor vyzeral pri preberaní a mohla by objasniť celú situáciu pri preberaní priestoru. Odmietnutím vykonania navrhnutého dôkazu boli podľa názoru žalovaného porušené viaceré zásady občianskeho súdneho konania, a to konkrétne zásada rovnosti účastníkov konania, zásada kontradiktórnosti, či zásada ústnosti a priamosti konania. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žiadal o predloženie dvoch listinných dôkazov, a to súhlas od autorov diela s rekonštrukciou ako aj s kolaudačným povolením na účel, na aký ho žiadal žalovaný. O predloženie uvedeného súhlasu žiadal z dôvodu, že prenajímateľ ako vlastník stavby je povinný pri každej stavebnej úprave v zmysle autorského zákona získať súhlas od autorov diela. Bez tohto súhlasu je vlastník oprávnený len na také stavebné a udržiavacie práce, ktoré sú nevyhnutné na jeho udržanie v dobrom stave a na zachovanie funkčného využívania. Poukázal na výpoveď svedka U., ktorý uviedol, že nebol zabezpečený súhlas autorov diela, a teda podľa všetkého ani kolaudačné rozhodnutie. Takéto konanie hodnotí žalovaný ako porušenie zmluvnej povinnosti, z čoho dedukuje vznik svojho práva na odstúpenie od zmluvy zo zákonného dôvodu. Žalovaný naďalej trvá na tom, že predmet nájmu nebol odovzdaný v stave zodpovedajúcom požiadavkám žalovaného a ani v stave na riadne užívanie, k čomu by sa mohla vyjadriť p. L.. Vyjadril nesúhlas s tvrdením svedka U., že súhlas autorov diela na vykonanie stavebných úprav v interiéri nebol potrebný, nakoľko nešlo o nosné priečky a stavba AC DIPLOMAT bola odovzdaná ako holopriestor, a to s poukazom na § 20 ods. 6 Autorského zákona. Ďalej namietal účelovosť pri vystavovaní faktúr č. 1410051399 a č. 1410051388, ktoré boli splatné dňa 22.4.2014, čo umelo natiahlo úroky z omeškania z iných faktúr, ktoré si žalobca uplatňuje. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2015 uviedol, že žalovanému bola uložená povinnosť zabezpečiť svedka L.. L.Ú. hneď na prvom pojednávaní dňa 11.7.2014 a potom na pojednávaní dňa 29.9.2014. Žalovaný účasť L.. L. v konaní pred súdom prvého stupňa nepovažoval za natoľko dôležitú, aby jej prítomnosť na pojednávaní zabezpečil, prípadne ospravedlnil neprítomnosť tohto svedka, preto podľa názoru žalobcu bolo upustenie od výsluchu svedka L.. L. v súlade so zásadami a princípmi Občianskeho súdneho poriadku. K žiadosti žalovaného o predloženie súhlasu autorov diela s rekonštrukciou a o predloženie kolaudačného rozhodnutia žalobca uviedol, že doklady vzťahujúce sa k užívaniu nebytového priestoru predložil, nakoľko nebytový priestor, ktorý si žalovaný prenajal, bol predtým riadne a v súlade so zákonom využívaný predchádzajúcim nájomcom. Úpravy nebytového priestoru v zmysle zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nezasahovali do nosných priečok a zároveň bola stavba nebytového priestoru odovzdávaná ako holopriestor, ktorý bolo možné upraviť podľa požiadaviek jednotlivých nájomcov. Z uvedeného vyplýva, žalobca sa nedopustil porušenia žiadnych právnych predpisov tak, ako to opakovane tvrdí žalovaný. Na záver vyjadrenia žalobca uviedol, že zo strany žalovaného boli neustále vznášané nové požiadavky, prípadne boli z jeho strany neustále vytvárané obštrukcie v súvislosti s platbou depozitu v zmysle nájomnej zmluvy. Len hodnota prípravných a búracích prác, ktoré žalobca vykonal na základe požiadaviek žalovaného, predstavuje sumu vo výške 4.735,58 eur. Podľa názoru žalobcu nemožno žalovaného považovať za osobu, ktorej práva boli akokoľvek porušené, keďže jediným poškodeným v tomto obchodnom prípade je žalobca. V konaní pred súdom žalobca všetky svoje tvrdenia riadne preukázal, a preto navrhoval aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: Žalovaný v odvolaní vyjadril nesúhlas s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázal pochybenie alebo nesplnenie povinností žalobcu, ktoré by viedlo k platnému odstúpeniu od zmluvy. V tejto súvislosti namietal nevykonanie dôkazu - výsluch L.. L., ktorá bola štatutárnym orgánom spoločnosti FORAGO, s.r.o., čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, zásady kontradiktórnosti a zásada ústnosti a priamosti konania. Odvolací súd sa v otázke posúdenia platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, ktorý odstúpenie od zmluvy zo dňa 4.11.2013 označil za neplatné pre rozpor so zákonom, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady pre platné odstúpenie a zmluvné dojednanie odstúpenia v danom prípade absentovalo. Ohľadom vyhodnotenia jednotlivých dôvodov definovaných žalovaným v predmetnom odstúpení od zmluvy, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (strana 8 - 9), v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal jednotlivými dôvodmi, pričom tieto vyhodnotil ako nespôsobilé pre platné odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ žalovaný namieta nevykonanie výsluchu L.. L., k tomuto odvolací súd uvádza, že právny zástupca žalovaného dvakrát nerešpektoval povinnosť uloženú mu súdom v uznesení o odročení pojednávania (na pojednávaní konanom dňa 11.7.2014 a dňa 29.9.2014), v zmysle ktorej mal zabezpečiť účasť svedka na nariadenom pojednávaní. Keďže túto súdom uloženú povinnosť nesplnil, nie je namieste vytýkať súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz - výsluch svedka L.. L., pretože to bol sám žalovaný, ktorý zmaril vykonanie uvedeného dôkazu. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca bol v zmysle nájomnej zmluvy povinný zabezpečiť pre nájomcu úpravu kolaudačného rozhodnutia predmetu nájmu, aby bolo v súlade s účelom nájmu dojednaným v nájomnej zmluve. Za tým účelom žiadal o predloženie dvoch listinných dôkazov, a to súhlas od autorov diela s rekonštrukciou ako aj s kolaudačným povolením na účel, na aký ho žiadal žalovaný. Keďže žalobca uvedené doklady nepredložil, mal žalovaný za to, že žaloba porušil svoju zmluvnú povinnosť, a preto žalovanému vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy zo zákonného dôvodu. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca v konaní predložil doklady vzťahujúce sa k užívaniu nebytového priestoru, nakoľko nebytový priestor, ktorý si žalovaný prenajal, bol predtým riadne a v súlade so zákonom využívaný predchádzajúcim nájomcom. Úpravy nebytového priestoru v zmysle zmluvných dojednaní medzi žalobcom a žalovaným nezasahovali do nosných priečok a zároveň bola stavba nebytového priestoru odovzdávaná ako holopriestor, ktorý bolo možné upraviť podľa požiadaviek jednotlivých nájomcov. Na základe uvedeného teda nemožno konštatovať porušenie zmluvnej povinnosti žalobcom, ktoré by zakladalo dôvod pre odstúpenie od zmluvy. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.