Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/209/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113238978 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1113238978.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Barbory Bartekovej v právnej veci manželky: R.. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., N. XX, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Dašou Šulejovou, advokátkou, so sídlom Fedinova 16, Bratislava proti manželovi: R.. V. B A D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., E. D., D. street XXX, S., štátny občan S. islamskej republiky, zastúpený R.. Toni Khuri, advokátom, so sídlom Dlhé diely 11/13, Bratislava, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D.: X., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/179/2013-143 zo dňa 10.09.2014, jednomyseľne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa XX.XX.XXXX. Na čas po rozvode zveril maloleté deti X. D., nar. XX.XX.XXXX a E. D., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Navrhovateľku oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého X. vo výške XXX eur mesačne a na maloletého E. sumou XXX eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd prvej inštancie neupravil styk odporcu s maloletými deťmi. Súčasne zakázal odporcovi bez prítomnosti navrhovateľky alebo bez jej písomného súhlasu alebo súhlasu súdu vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky. Štátu nepriznal právo na náhradu trov konania. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je vážne a trvale rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. keď účastníci nežijú ako manželia, nehospodária spoločne, manželstvo je len formálnym zväzkom. Účastníci od podania návrhu neobnovili spolužitie, nestretávajú sa, každý z nich žije na území iného štátu, pričom navrhovateľka po celú dobu konania trvala na rozvode manželstva, obnova spolužitia z jej strany je absolútne vylúčená aj do budúcnosti, v manželstve nemá záujem zotrvať. Odporca potvrdil formálnosť manželského zväzku. Obidvaja manželia trvali na ukončení ich manželstva rozvodom. V časti rozvodu súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 18, § 19, § 23 Zákona o rodine. 3. V zmysle § 24 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Súd prvej inštancie zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o deti aj fakticky zabezpečuje, pričom nemal preukázané nedostatky zo strany matky v zabezpečení starostlivosti. Súd prvej inštancie oprávnil matku na zastupovanie maloletých detí a spravovanie ich majetku majúc za preukázané, že odporca neprejavuje o deti záujem, nepodieľa sa na ich starostlivosti a výchove, žije v S.. Výšku vyživovacej povinnosti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za zodpovedajúce odôvodneným potrebám maloletých detí a nákladom vyčísleným a preukázaným matkou s prihliadnutím na skutočnosť, že matka zabezpečuje osobnú a výlučnú starostlivosť o deti, otec sa nepodieľa na výžive detí ani vecným plnením. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporca je vyštudovaný lekár s praxou, pričom súdu nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach zabezpečiť výživu maloletých detí aspoň v nevyhnutnej miere, ktorú súd premietol do výšky jeho vyživovacej povinnosti. 4. Súd prvej inštancie ponechal styk otca s maloletými deťmi bez úpravy z dôvodu, že odporca o úpravu styku s maloletými deťmi neprejavil záujem, maloleté deti v mieste ich bydliska viac ako dva roky nenavštevuje. Súd prvej inštancie zakázal odporcovi vycestovať bez súhlasu a prítomnosti matky alebo bez súhlasu súdu s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky prihliadajúc na skutočnosť, že deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, majú obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, rodičia v súčasnosti nežijú spolu, otec detí žije dlhodobo v zahraničí, na potrebu zamedzenia následku prípadného premiestnenia detí bez súhlasu navrhovateľky, ktorý môže byť nahradený len rozhodnutím súdu a potrebu zabezpečenia stability a istoty prostredia, v ktorom deti žijú, aby nebol ohrozený ich telesný a duševný vývoj. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 veta prvá O.s.p. a trovách štátu podľa § 144 O.s.p. platného do 30.06.2016. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel. Poukázal na uzavretie manželstva v roku 2008, nevyhnutnosť návratu do Q. pred dva o pol rokmi z dôvodu skončenia platnosti cestovného pasu. Na Slovensku sa mu nepodarilo predĺžiť jeho platnosť. Vybavoval si doklady, aby sa mohol vrátiť na Slovensko. Uviedol, že manželka už pred ich zoznámením konvertovala na moslimskú vieru. Potvrdil, že počas manželstva začali vznikať problémy, manželka ho prestala rešpektovať nielen ako manžela, ale aj ako muža, začala ho psychicky deptať, žiadala od neho iný život. Namietal, že dôvodom jeho odchodu zo spoločnej domácnosti boli rozdielne kultúry. Uviedol, že sa s manželkou citovo neodcudzili, má ju rád. Alkohol nepožíval. Poukázal na skutočnosť, že v čase jeho pobytu v Q. manželku finančne zabezpečoval. Manželstvo nepovažuje za formálne. Žiadal maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, keďže deti má rád a sú u neho väčšie predpoklady, že deti budú vyrastať v rodine. Momentálne má byt na N. ulici v P.. Od 1.6.2016 pracuje v Q. záchrannej službe ako lekár. Popri práci vie vykonávať aj biznis. Poukázal na to, že matka detí nemá byt, býva u rodičov. Nikdy nebude brániť matke stretávať sa s deťmi. Manžel v odvolaní uviedol, že odkedy je na Slovensku, s deťmi sa stretáva takmer každý deň, vozí ich do škôlky s manželkou, venuje sa im. Žiadal zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť vec na ďalšie konanie a maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti, výživné na deti nežiadal určiť. Podaním zo dňa 23.1.2016 doplnil odvolanie, ktorým navrhol zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti výroku o rozvod manželstva. Namietal, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá možnosť konať pre súdom. Vo vyjadrení, ktoré zaslal mailom súdu prvej inštancie uviedol, že nemôže vycestovať z S., keďže nemal platný cestovný pas. Nie je pravdou, že by potvrdil formálnosť nespolužitia manželov. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje za neopodstatnené, keďže dôkazy súd hodnotil jednostranne. Znovu poukázal na nutnosť jeho odchodu do S. z dôvodu neplatného cestovného dokladu. Nešlo o dobrovoľné opustenie rodiny. Počas jeho pobytu v Q. sa o deti starala matka, s deťmi bol v kontakte prostredníctvom Skype. Manželku a deti finančne podporoval. O tom, že sa chce manželka rozviesť sa dozvedel až z podaného návrhu na rozvod. Jeho nemožnosť vycestovať z S. mu zabránila porozprávať sa s manželkou o vzniknutej situácii. Potvrdil, že v súčasnosti majú s manželkou drobné nezhody vzniknuté z dôvodu, že manželka sa chce rozviesť. Tieto nezhody nepovažuje za vážne. Dva roky nespolužitia neboli zavinené jeho vinou. Počas pobytu v Q., manželku volal, aby prišla za ním, čo odmietla. Od jeho návratu na Slovensko, v máji 2015, sa snažil riešiť situáciu. Manželke navrhol návštevu poradne a prenájom bytu. Uviedol, že je v záujme detí zachovať manželstvo. O deti sa stará, trávi s nimi čas, aj napriek minimalizovaniu možností manželkou. Deti majú radi oboch rodičov. Nesúhlasí so zverením detí do starostlivosti matky, s určením, že matka bude deti zastupovať a spravovať ich majetok. Výrok o výživnom, styku a zákaze vycestovania považuje z týchto dôvodov za neopodstatnený. Otec poukázal na skutočnosť, že má prenajatý byt na Slovensku, v Bratislave, pracuje ako pohotovostný lekár pre lekársku službu prvej pomoci R. T. s.r.o.. Nemá v úmysle sa zo Slovenska odsťahovať. Preto neexistujú dôvody na zákaz vycestovania. Podaním zo dňa 22.12.2015 otec uviedol, že s deťmi sa stretáva trikrát v týždni vrátane víkendov, má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o obe deti. 6. Manželka vo vyjadrení k odvolaniu manžela poukázala na fajčenie a požívanie omamných látok manželom už v čase ich spolužitia pred uzavretím manželstva, na zmeny správania manžela a z toho vyvolaný strach a nervozitu. Poukázala na hádky a incidenty počas manželstva a útok voči nej (priloženie žehličky na tvár). Uviedla, že opakovane dochádzalo ku konfliktom, vyhľadávala pomoc kamarátov. Manžel chodil na výlety s kamarátmi, nevenoval sa rodine. Nikdy nevedela, kedy sa rozčúli, žila v strese. Popísala konflikty, finančné problémy v rodine, pôžičky od rodičov, fyzické napadnutie manžela v období jej gravidity, v dôsledku čoho odišla ku svojej matke. Manželovi dala šancu, keďže jej sľuboval nápravu. Spolu odišli žiť do Y.. K náprave zo strany manžela nedošlo, znovu sa opakovali fyzické útoky voči nej, pričom po jednom takomto útoku, keď ju kopal a dusil, odišla z domácnosti a následne sa definitívne rozhodla pre ukončenie spolužitia a z Y. utiekla. V tom čase mal maloletý E. jeden rok. Potvrdila, že manžel musel kvôli cestovnému dokladu odcestovať a skoro tri roky nebol na Slovensku. Po celý čas sa o deti starala ona, otec bol s deťmi minimálne. Po návrate manžela na Slovensko sa bála, aby jej deti neuniesol. Manžel ju presviedčal, aby zobrala návrh na rozvod späť. Využíva stretnutia na jej presviedčanie, ak nesúhlasí, kričí. Uvedené ohlásila na polícii. Otec vyžaduje styk s deťmi osamote, čo mu umožnila, avšak stretnutie trvá krátko. Nedá sa na neho spoľahnúť, keďže sa stalo, že deti vrátil zo stretnutia aj neskôr. Matka ďalej vo vyjadrení uviedla, že býva s rodičmi, má záujem si kúpiť byt a bude čerpať úver. Poukázala na skutočnosť, že manžel má byt prenajatý, nie je v jeho vlastníctve. Uviedla, že ak uzavrel pracovný pomer, je zaujímavé, že od júla je mimo územia Slovenskej republiky. Finančne jej prispieval nepravidelne, má dlhy, o všetky jeho splátkové kalendáre sa starala ona. Manžel sa snaží o zachovanie manželstva, pretože chcel žiadať o trvalý pobyt. Matka žiadala, aby deti zostali v jej starostlivosti, otcovi bolo zakázané vycestovať mimo SR, súhlasila s výživným po XXX eur mesačne na každé dieťa a žiadala o úpravu styku otca s deťmi na každý druhý víkend v mesiaci. K vyjadreniu pripojila doklady o finančných príspevkoch odporcu a splátkach dlhov. Podaním zo dňa 20.11.2015 matka doplnila vyjadrenie k odvolaniu manžela, v ktorom navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako správne. Dôkazy vykonané súdom považuje za dostačujúce. Poukázala na skutočnosť, že odporca riadne nepreukázal svoj príjem, majetkové pomery, výdavky, v konaní je nečinný. Uviedla, že manžel nenamietal žiadne skutočnosti, ani postup v konaní, k dôkazom sa nevyjadril, napriek tomu, že vedel o termíne pojednávania, všetky listiny mu boli zasielané úradne preložené. V súčasnosti sa otec stretáva s deťmi nepravidelne, nie preto, že by mu matka v styku s deťmi bránila, ale pretože si deti nevyzdvihne, alebo neoznámi, že pre deti príde. Pri stretnutiach sa správa nevyspytateľne až agresívne, deti nechceli ísť k otcovi. Matka oznámila, že dňa 15.10.2015 otec napriek predbežnému opatreniu, zobral deti do I. - Y. bez súhlasu a vedomia matky a bez detskej autosedačky. K podaniu pripojila doklady o platbách výdavkoch na deti a návšteve psychológa. Podaním zo dňa 17.2.2016 matka žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť alternatívne rozhodnúť o zákaze styku otca s maloletými deťmi z dôvodu, že manžel sa po dva a pol roku vrátil na Slovensko, s deťmi sa stýka. Manželka má obavu, že má v pláne deti uniesť, keďže porušil aj predbežné opatrenie a s deťmi vycestoval do I.. Otec si pýtal od nej rodné listy detí a má vedomosť, že mal žiadať o vydanie cestovných pasov pre deti. Toho času má byť vycestovaný mimo územia SR, naposledy pracoval v spoločnosti R. T., s.r.o. v Bratislave, kde zrejme pracoval bez povolenia. 7. Zo správy Ministerstva vnútra SR, Prezídium Policajného zboru, úrad hraničnej a cudzineckej polície, zo dňa 24.11.2015 vyplýva, že otec mal evidovaný (tolerovaný) pobyt cudzincov na adrese N. XXX/ XX, P. v období od 02.10.2015 do 07.05.2016. 8. Kolízny opatrovník na odvolanie manžela uviedol, že v prípade rozvodu manželstva žiada v záujme maloletých detí vyhovieť návrhu matky v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. 9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej C.s.p.), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletých detí nie je dôvodné. 10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 12. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 13. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 10.09.2014, č.k. 1P/179/2013-143 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným matke. Odporcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého X. v sume XXX eur mesačne a na maloletého E. v sume XXX eur mesačne, styk odporcu s maloletými deťmi neupravil a odporcovi zakázal bez prítomnosti navrhovateľky alebo jej písomného súhlasu alebo bez súhlasu súdu vycestovať s maloletými deťmi mimo územia Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 14. V odvolacom konaní ide o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, preto odvolací súd bude ďalej účastníkov označovať manžel, manžela a ako otec a matka. 15. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal námietkou manžela, ktorou namietal porušenie práv účastníka konania. Po preskúmaní spisu dospel odvolací súd k záveru, že námietka manžela nie je dôvodná. Z obsahu spisu vyplýva, že manžel riadne prevzal návrh, podanie - doplnenie návrhu, procesné poučenia a ďalšie listiny týkajúce sa konania, úradne preložené do jazyka, ktorému rozumie. Sám vo svojom vyjadrení k návrhu potvrdil, že listiny mu boli doručené cca 10 mesiacov pred podaním vyjadrenia. Za uvedenú dobu mal možnosť si kedykoľvek zvoliť právneho zástupcu na zastupovanie v konaní (o čom bol súdom poučený), mal možnosť zabezpečiť si svoje záležitosti tak, aby sa na pojednávanie dostavil, resp. zabezpečil účasť svojho splnomocneného zástupcu na pojednávaní. Dôvody nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie v súvislosti s neplatnosťou jeho cestovných dokladov žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd konštatuje, že postup súdu prvej inštancie bol v súlade s ust. § 119 O.s.p., platným v čase rozhodovania, pričom odporca bol o takomto postupe súdu poučený. Je potrebné konštatovať, že odporca svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil z náležitého dôvodu za splnenia podmienky ust. § 119 O.s.p.. Tvrdenie, že súd informoval o nemožnosti dostaviť sa na pojednávanie odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené. 16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku rozsudku o rozvod manželstva odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie. V konaní bolo preukázané, že manželia spolu dlhodobo nežijú, manželstvo je len formálnym zväzkom, nie je predpoklad na obnovenie manželstva, keďže stanovisko manželky je v priebehu celého konania jednoznačné, nemenné a obnovu manželstva absolútne vylučuje. V konaní bolo preukázané, že manželia žili oddelene, každý v inej krajine, pričom zmena nenastala ani po návrate manžela na Slovensku v priebehu odvolacieho konania. Odvolacie námietky manžela vo vzťahu k rozvodu manželstva nie sú dôvodom na zmenu rozhodnutia. Napokon manžel sám v podaní konštatuje, že manželka jeho návrhy na vyriešenie situácie neakceptuje. Súčasne potvrdzuje, že manželia spolu nežijú. Z jeho podaní je nesporné, že od roku 2012, t.j. po dobu viac ako dva roky, žil v Q.. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie manžela ako neodôvodnené, keď neobstoja jeho tvrdenia v odvolaní. 17. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. V konaniach starostlivosti o maloleté deti je prvoradý záujem maloletých detí a nie predstavy a pocity rodičov. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie má za to, že zverením detí do osobnej starostlivosti matke bude zabezpečená stabilita prostredia maloletých detí, o ktoré sa stará a vychováva ich matka nepretržite. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj čase, kedy otec žil mimo územia Slovenskej republiky matka v plnom rozsahu zabezpečovala starostlivosť o deti v priebehu školského roka aj počas prázdnin a zabezpečovala ich potreby. Pokiaľ ide o zverenie maloletých detí na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. V konaní neboli preukázané žiadne dôvody, ktoré by vylučovali zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matke. 18. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj pokiaľ ide o určenie, že matka bude oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, keď mal preukázané, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí (v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie). V rámci odvolacieho konania je potrebné konštatovať, že otec mal len povolený (tolerovaný) pobyt na území Slovenskej republiky, stabilita jeho pobytu v tejto krajine je spochybnená. V záujme maloletých detí je preto ponechať oprávnenie na zastupovanie maloletých a spravovanie ich majetku matke. 19. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne aj pokiaľ ide o určenie výšky výživného na maloleté deti. Pod odôvodnenými potrebami detí je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti, mimoriadne výdavky a náklady na deti vzťahujúce sa k tráveniu voľného času a prázdnin. Súd mal matkou riadne preukázané náklady na maloleté deti, jej príjem a výdavky. Je potrebné konštatovať, že napriek výzve otec nepredložil súdu prvej inštancie do rozhodnutia žiaden listinný dôkaz preukazujúci výšku jeho príjmu a výdavkov. Jeho nečinnosť a nekonanie nemožno akceptovať a hodnotiť v neprospech maloletých detí. Napriek pasívnemu konaniu otca, súd prvej inštancie si zabezpečoval podklady pre rozhodnutie o výživnom dopytom u domnelého zamestnávateľa otca, ktorý mu oznámil, že otec u neho nie je v zamestnaneckom pomere. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď pri určení výšky výživného na maloleté deti vychádzal z dosiahnutého vzdelania otca, jeho praxe lekára s konštatovaním, že otec má možnosti a schopnosti výživným v určenej výške prispievať (ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa názoru odvolacieho súdu výživné zohľadňuje vek, odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti otca. 20. Pokiaľ ide o neupravenie styku otca s maloletými deťmi a zákaz vycestovania s deťmi bez súhlasu a prítomnosti matky alebo bez súhlasu súdu mimo územia Slovenskej republiky, súd prvej inštancie rozhodol správne. V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie otec žil mimo územia Slovenskej republiky, o maloleté deti nejavil záujem. V priebehu odvolacieho konania sa vrátil na Slovensko, aktuálne nie je zrejmé, resp. nepreukázal, v akej krajine sa zdržiava. Vo svojich podaniach však oznamuje súdu, že s deťmi sa stretáva. V prípade, že styk otca s deťmi sa realizuje, nie je dôvod na jeho úpravu rozhodnutím súdu. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie je toho názoru, že v danej veci je opodstatnené rozhodnutie o zákaze vycestovania otca s deťmi bez súhlasu matky alebo jej prítomnosti alebo bez súhlasu súdu. S dôvodmi a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, o potrebe zamedzenia následkov prípadného premiestnenia detí z krajiny obvyklého pobytu a ohrozenia ich psychického a fyzického vývinu, sa v celom rozsahu stotožňuje. Tiež poukazuje na matkou avizované porušenie uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/179/2013-17 o predbežnom opatrení, keď otec s deťmi vycestoval bez súhlasu matky do I. 21. Pokiaľ ide o alternatívny návrh matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi podaný v rámci odvolacieho konania odvolací súd o tomto návrhu nerozhodoval, keďže išlo o alternatívny návrh, pričom v časti rozhodnutia o styku otca s deťmi, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle návrhu matky. Odvolací súd dáva do pozornosti obom rodičom, že v prípade, ak by dochádzalo ku konfliktom a nebola by vôľa rodičov dohodnúť sa na úprave styku otca s deťmi do budúcna, resp. vznikla by potreba zákazu styku otca s deťmi, každý z rodičov má právo podať návrh na úpravu styku na súd. 22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p.. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p., v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).