Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114200175 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114200175.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci žalobcu: R.. U.. A. C. G. D. J. M. , U.., narodený XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, proti žalovanému: U.. L.. F. B. D. Č. L. É. D. X. , R.., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Q., zastúpený JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15.decembra 2015, č. k. 9C 3/2014-340, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 15. decembra 2015, č.k. 9C 3/2014-340, p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením zo dňa 15.12.2015, č.k. 9C 3/2014-340, Okresný súd Bratislava I. zastavil konanie z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu a súčasne rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí z toho, že žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 08.01.2014 sa domáhal žalobca proti žalovanému ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.12.2015 vzal žalobca žalobu späť bez uvedenia dôvodu. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie nebol potrebný súhlas žalovaného, pretože k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania. 3. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. (platného a účinného v čase vydania uznesenia). O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 146 ods.. 1 písm. c/ O.s.p. (platného a účinného v čase vydania uznesenia). 4. Dňa 21.12.2015 doručil žalobca súdu prvej inštancie podanie označené ako späťvzatie späťvzatia zo dňa 15.12.2015 a žiadosť o pokračovanie v konaní. Svoje podanie odôvodnil žalobca tým, že žalovaný cielene a nekalým spôsobom zneužil jeho veľmi zlú situáciu, ako osoby nachádzajúcej sa v hmotnej núdzi a nepriamo pod tlakom takejto situácie ho prinútil k podpisu mimosúdnej dohody, ktorej predmetom nebolo odškodnenie jeho osoby, ako fyzickej osoby a ako obete jeho agresívnej difamácie a diskriminácie, ktorá ho zjavne ako zamestnanca a fyzickú osobu doslova znevýhodňuje, poškodzuje, potupuje, zosmiešnuje. Toto svoje konanie podmienil U.. F.. B.L. tým, že inak finančne nepodporí projekt zriadenia K. D. - P. A. P. J.Q., prostredníctvom ktorého chcel aj žalobca riešiť svoju nedôstojnú sociálnu situáciu a nezamestnanosť, ktorú mu úmyselne spôsobil žalovaný svojím doterajším, už všeobecne známym, konaním. Má zato, že sa cíti obeťou jeho doterajšieho nekalého konania, je potupený, ponížený a zosmiešnený s následkami zneužívania tráum a škôd, ktoré mu žalovaný spôsobil. 5. Proti tomuto uzneseniu súčasne podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že od podania jeho žaloby až do 31.12.2015, uplynuli dva roky a v priebehu týchto dvoch rokov Okresný súd Bratislava I. ani raz nestanovil termín súdneho pojednávania v predmetnej súdnej veci a to napriek tomu, že žalobca dňa 15.04.2014 podal na súd prvej inštancie žiadosť o urýchlené začatie a ukončenie súdneho pojednávania v predmetnom spore, na ktorú súd prvej inštancie dodnes nereagoval. Toho istého dňa podal žalobca aj návrh na zabezpečenie dôkazov z dôvodu vzniknutej obavy, pretože žalovaný dlhodobo nepredložil súdu prvej inštancie relevantné dôkazy. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.06.2014 predložil súdu pokus o zmier, na ktorý súd prvej inštancie taktiež nereagoval. Dňa 24.02.2015 ďalej podal žalobca žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania a dňa 21.04.2015 adresoval súdu prvej inštancie námietku s protestným charakterom pre nekonanie a porušovanie princípu rovnakého zaobchádzania. Predsedníčka súdu prvej inštancie túto námietku vyhodnotila ako nedôvodnú. Žalobca ďalej namietal, že odškodnenie jeho osoby U.. F.. B. v plnom rozsahu odmietol a to napriek tomu, že mu boli predložené rozumné návrhy na žalobcove odškodnenie. Ďalej žalobca namietal, že mimosúdna dohoda, na ktorú sa súd prvej inštancie odvoláva, uzavretá dňa 10.10.2015, bola podpísaná za nekalých a znevýhodňujúcich podmienok a prichádza ňou ešte k väčšej nespravodlivosti v prípade jeho osoby. Po uvedomení si uvedených skutočností a pretrvávania neustáleho pocitu nespravodlivosti, krivdy, tráum doteraz vyvolaných a upevňovaných U.. F.. B., rýchlo podal žalobca späťvzatie späťvzatia žaloby dňa 15.12.2015, čo súd prvej inštancie nebral do úvahy a to napriek tomu, že Občiansky súdny poriadok mu dovoľuje konať, tak ako žalobca konal. Žalobca preto opätovne žiadal, aby odvolací súd predmetné súdne konanie obnovil, pokračoval v ňom a stanovil nový termín riadneho súdneho pojednávania za účelom jeho prístupu k spravodlivosti, naplnenia ľudských a ústavných práv a napravenia krívd a škôd, ktoré mu spôsobil svojim doterajším konaním žalovaný. 6. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 470 ods. 1, 2, § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). 7. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca podal dňa 08.01.2014 na súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému ochrany osobnosti a zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dňa 15.12.2015 žalobca vzal svoju žalobu späť bez uvedenia dôvodu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vydal uznesenie o zastavení konania z dňa 15.12.2015, č.k. 9C 3/2014-340. 9. Späťvzatie žaloby je prejav žalobcu, ktorým voči súdu vyhlasuje, že žiada súd, aby o jeho žalobe v rozsahu vymedzenom v tomto prehlásení ďalej nejednal a nerozhodoval. Pokiaľ je takýto prejav žalobcom, t.j. pánom sporu, uskutočnený, súd konanie zastaví v rozsahu, na ktorý sa späťvzatie žaloby vzťahuje. Iba výnimočne, ak žalobca vezme žalobu späť, súd konanie nezastaví. Ak nejde o prípady uvedené v § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku je to tak iba v prípade, ak žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. Žalobcovi sa pritom zaručuje právo odvolaním domáhať sa ochrany proti omylu súdu pri hodnotení jeho prejavu, ktorým došlo k späťvzatiu žaloby, prípadne aj proti podvrhnutiu takéhoto prejavu inou osobou. Odvolací súd potom môže preskúmať, či súd prvej inštancie pri zastavení konania dôvodne vychádzal z predpokladu, že žaloba bola vzatá späť, alebo nie. Na druhej strane odvolací súd zdôrazňuje, že späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom strany sporu, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.08.2010, sp.zn. 6Sžo 372/2009). 10. V posudzovanom prípade došlo k jednoznačnému prejavu vôle žalobcu v začatom konaní nepokračovať a súd prvej inštancie túto jeho prejavenú vôľu aj správne posúdil ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred začatím pojednávania, súd prvej inštancie správne postupoval, keď si nevyžiadal súhlas žalovaného, ktorý v danom prípade nebol potrebný v zmysle § 96 ods. 2, 3 O.s.p. (v súčasnosti 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku a konanie, postupujúc podľa § 96 ods. 1 O.s.p. (v súčasnosti § 145 Civilného sporového poriadku), zastavil. 11. Odvolací súd súčasne uvádza, že odvolateľ v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Dôvody uvedené žalobcom v odvolaní, z ktorých vyplýva, že žalobca má za to, že nepriamo pod tlakom jeho ťaživej sociálnej situácie došlo k podpisu mimosúdnej dohody, ktorá je pre neho nevýhodná a poškodzuje ho, nie sú v tomto prípade dostatočnými dôvodmi. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že súčasťou odvolania nebolo ani podanie žaloby vo vzťahu, ku ktorej by sa žalobca domáhal neplatnosti mimosúdnej dohody, ani preukázanie tvrdení uvádzaných žalobcom v odvolaní (respektíve v späťvzatí späťvzatia). V odvolaní podľa názoru odvolacieho súdu nestačí uviesť len všeobecne dôvody odvolania vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. l O.s.p. (platného a účinného v čase podania odvolania), tieto musí odvolateľ aj odôvodniť skutočnými dôvodmi, čo sa ale v prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu nestalo. Odvolací súd po preskúmaní obsahu späťvzatia žalobcu (č.l. 339) nemá žiadne pochybnosti o platnosti právneho úkonu žalobcu, keďže tento bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. V súvislosti s uvedeným, účinky tohto úkonu (späťvzatia žaloby) nastali v okamihu, keď sa tento úkon dostal do dispozície adresáta, t.j. súdu, t.j. dňa 15.12.2015. Odvolací súd zdôrazňuje, že nárok, ktorý si žalobca v žalobe uplatnil, späťvzatím žaloby nezaniká a možno ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby, nezakladá prekážku veci rozhodnutej. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to z dôvodu, že žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech. V zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).